Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/166/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201446 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201446.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: R.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX L., zastúpeného JUDr. Mariánom Kačurom, AK so sídlom Staré Grunty 7A, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 389/2015/15/RK zo dňa 03.06.2016 a rozhodnutia č. 389/2015/15 zo dňa 17.02.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - ústredného orgánu štátnej správy príslušného podľa § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 a 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 61 ods. 2 zákona Č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, na návrh osobitnej komisie, vo veci žiadosti Ing. Jána Y. (žalobcu) o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddielu pre zápis znalcov, časti fyzické osoby, odbor: Ekonómia a manažment, odvetvie: Financie, o rozklade žiadateľa o zápis proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č. 389/2015/15 zo 17. februára 2016 rozhodla tak, že rozklad zo 07.03.2016 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietla a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č. 389/2015/15 zo 17.02.2016 potvrdila. 2. Predmetné rozhodnutie č. 389/2015/15/RK zo dňa 03.06.2016 bolo odôvodnené predovšetkým tým, že ratio legis zákona č. 382/2004 Z. z. vyžaduje, aby bolo ust. § 5 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. vykladané tak, že v súvislosti s tým ktorým znaleckým odborom, resp. odborom, pre ktorý sa žiada o zápis do zoznamu, ministerstvo analyzuje a posúdi najvyššie dostupné úplné vysokoškolské vzdelanie v odbore, ktoré je možné v súlade so sústavou študijných odborov platnou v Slovenskej republike dosiahnuť. Preverí jeho získanie a v nadväzností na jeho získanie posúdi plynutie odbornej praxe, ktorá môže relevantne a účinne plynúť až od okamihu získania najvyššie dostupného úplného (vysokoškolského) vzdelania v príslušnom znaleckom odbore. Tento záver je plne justifikovaný aj významnosťou a spoločenským statusom znalca ako vrcholového odborníka v odbore znaleckej činnosti, u ktorého je samozrejmosťou, že získal úplné a najvyššie dosiahnuteľné vysokoškolské vzdelanie v odbore, v ktorom sa následne profiluje svojou odbornou praxou. Ak druhostupňový správny orgán argumentoval úplným najvyššie možným vzdelaním v odbore mal tým na mysli druhostupňové úplné vysokoškolské vzdelanie, ktoré môže, ale na účely zápisu do zoznamu, nemusí byť doplnené aj vzdelaním v III. stupni vysokoškolského štúdia. Nie každá skúsenosť je odbornou praxou, práve naopak odbornou praxou je len relevantná činnosť vykonávaná v súlade so zákonom uznaným právnym štatútom výkonu práce a v odbore osobou, ktorá predtým získala potrebné vzdelanie, ktorého získaním sa jej práve sprístupňuje relevantná odborná činnosť vykonávaná vtom ktorom odbore - ako zovšeobecňujúci príklad ministerka uviedla pomocné práce študenta odboru Ekonómia a manažment v podobe triedenia pošty a dokladov v účtovnícko-audítorskej kancelárii a samotné vedenie účtovníctva, prípadne asistenciu audítorova po získaní druhého stupňa vzdelania v príslušnom odbore. 3. Ak by totiž uznalo, že osoba bez úplného - najvyššie dosiahnuteľného druhostupňového vysokoškolského vzdelania môže vykonávať akúkoľvek odbornú činnosť, spochybnila by sa v plnej miere odbornosť niektorých druhov činností a predovšetkým dôvodnosť a nevyhnutnosť vzdelávania v odboroch vyžadujúcich nevyhnutné teoretické vedomostí. Výnimku z uvedeného pravidla môžu predstavovať výhradne prípady, keď pre ten ktorý odbor znaleckej činnosti nemožno dosiahnuť (vysokoškolské) vzdelanie v predmetnom odbore, keďže sa takéto vzdelanie v podmienkach Slovenskej republiky nezabezpečuje. V týchto prípadoch je na správnej úvahe ministerstva, aby posúdilo splnenie podmienok pre zápis do zoznamu. Uvedený výkladový a právno-aplikačný status možno zmeniť výhradne zmenou právnej úpravy, ktorá by v ideálnej, avšak nie reálnej kazuistickej konštrukcii, mala obsahovať výpočet zákonných podmienok pre zápis do zoznamu pri každom jednom odbore a odvetví znaleckej činnosti. Na strane druhej bolo potrebné uviesť, že platná právna úprava zákona č. 382/2004 Z. z. nie je žiadnou prekážkou pre riadny výkon právomocí ministerstva vo sfére znaleckej činnosti a ipso iure aj interpretačno-aplikačnej aktivity ministerstva reflektujúcej vyššie vymedzené východiskové postuláty majúce svoj základ v teleologickom ustálení ratio legis právnej úpravy. 4. Ministerka ďalej dôvodila, že napadnuté rozhodnutie je správne a zákonné, a to predovšetkým v kľúčových bodoch právneho posúdenia zákona č. 382/2004 Z. z. a s tým spojenej zákonnej subsumpcie pri aplikácii udržateľnej správnej úvahy, a teda in concreto v otázke určenia okamihu započítavania odbornej praxe žiadateľa o zápis, ktorý je ustálený a fixovaný okamihom získania najvyššieho úplného vysokoškolského vzdelania v odbore. Uvedenou otázkou sa prvostupňový správny orgán zaoberal pomerne rozsiahlo a preskúmateľne, a to za vyhodnotenia podkladov rozhodnutia získaných z webového sídla Ekonomickej univerzity v Bratislave, stanoviska dekana Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave z 23. apríla 2015 a imanentného zohľadnenia inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 7/2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. V tomto smere bolo možné iba zvýrazniť záver prvostupňového správneho orgánu, ktorý správne uzavrel, že v prejednávanej veci nejde o zmenu právneho názoru na posudzovanie podmienky odbornej praxe, resp. to akým okamihom sa začína počítať odborná prax. Na potvrdenie správnosti vyššie uvedených úvah druhostupňový správny orgán ešte dodal, že správnosť posúdenia okamihu počítania odbornej praxe účastníka konania od získania jeho úplného vysokoškolského vzdelania, t.j. od 31. mája 2010, potvrdzuje aj ust. § 10 ods. 1 vyhlášky a bod 2 prílohy č. 1 k vyhláške, podľa ktorých sa pre odbor Ekonómia a manažment požaduje špecializované vzdelávame, ktoré je nadstavbovým vzdelávaním po absolvovaní vysokoškolského štúdia. V tomto smere druhostupňový správny orgán odkazoval aj na napadnuté rozhodnutie a v ňom citovanú dôvodovú správu k vyhláške. II. žaloba a námietky 5. Žalobca v žalobnom návrhu namietal, že v zmysle zákona o znalcoch (§ 5) je jedným z predpokladov na zápis do zoznamu znalcov vykonávanie praxe v odbore. V súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. e) zákona o znalcoch ministerstvo zapíše do zoznamu znalcov fyzickú osobu, ktorá ..vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činností, v trvaní najmenej päť rokov o v prípade znalcov najmenej sedem rokov". V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. f) vyhlášky je k písomnej žiadosti o zápis do zoznamu znalcov potrebné pripojiť „doklad o dĺžke odbornej praxe žiadateľa, ktorý možno v osobitných prípadoch nahradiť čestným vyhlásením; osobitným prípadom je najmä zánik podnikateľa alebo inej organizácie, v ktorej žiadateľ vykonával odbornú prax, v osobitných prípadoch je odbornou praxou i vykonávanie znaleckej, tlmočníckej a prekladateľské činnosti". Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žiadateľ musí ako jednu z podmienok zápisu preukázať vykonávanie praxe, ktorá mus byť v odbore - v tomto prípade je odborom Ekonómia a manažment a musí byť v rozsahu najmenej sedem rokov. V administratívnom spise mal ako podklad pre vydanie rozhodnutia žalovaný k dispozícii: - listinu vydanú obchodnou spoločnosťou MK KODRETA s.r.o., z ktorej vyplýva, že účastník konania od septembra 2005 do augusta 2008 v rámci stáže vykonával kalkuláciu a cenotvorbu výrobkov pre CNC technológie a pod.; prípravu operatívnych finančných plánov pre jednotlivé roky; plán investícií a posúdenie návratných investícií podklady pre vypracovanie stratégie spoločnosti; - listinu vydanú obchodnou spoločnosťou Appraisal services s.r.o., ktorá je zároveň znaleckou organizáciou podľa zákona o znalcoch, z ktorej vyplýva, že od 1. septembra 2008 najmenej do 12. decembra 2012 účastník konania vykonával prax v rôznych pozíciách a jeho pracovnou náplňou bola príprava finančných analýz, strategických analýz, makroekonomických analýz, iné práce súvisiace s ohodnocovaním majetku podniku a jeho zložiek a ďalšie činnosti súvisiace s výkonom znaleckej činnosti podľa pokynov a pod dohľadom znalcov. Z vlastnej činnosti museli byť žalovanému známe nasledujúce skutočnosti: účastník konania je od 14.01.2013 do dnešného dňa, na základe rozhodnutia žalovaného znalcom, zapísaným v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Kontroling účastník konania bol 22. februára 2013 vymenovaný za konateľa obchodnej spoločnosti Appraisal services s.r.o. a zároveň určený za osobu zodpovednú za výkon znaleckej činnosti v tejto spoločnosti, ktorá je znaleckou organizáciou v odbore Ekonómia a manažment, odvetvia: Účtovníctvo a daňovníctvo, Financie, Kontroling, Personalistika a v odbore: Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov. 6. Z uvedených skutočností malo preto vyplývať, že účastník konania vykonával prax v odbore nepretržite od septembra 2005 do dnešného dňa. Žalovaný rozhodnutie prvého stupňa založil na tom skutkovom základe, že žalobcovi neuznal prax vykonávanú počas vysokoškolského štúdia, nakoľko podľa jeho názoru je možné kvalifikovanú a uznateľnú prax vykonávať až po nadobudnutí vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v odbore, a to aj napriek tomu, že zákon ani žiaden podzákonný predpis takúto požiadavku na prax nekladie. Žalobcovi teda neuznal prax vykonávanú počas vysokoškolského štúdia, teda prax vykonávanú v období od septembra 2005 do 31.5.2010. K uvedenému záveru, na základe ktorého bola žiadosť zamietnutá, dospel žalovaný v rámci svojej úvahy pri hodnotení dôkazov - podkladov rozhodnutia a aplikácii príslušnej právnej normy. Žalobca takto namietal, že úvaha správneho orgánu nemôže vybočovať z medzí a hľadísk ustanovených zákonom ani logického uvažovania. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí ustálil, že prax v odbore potrebnú na zápis do zoznamu znalcov je možné získať len po skončení vzdelania v odbore. Z ďalšieho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný si je vedomý toho, že takto formulovanú podmienku právny poriadok nevyžaduje, nakoľko bez toho, aby sa držal doslovného znenia zákona odkazuje na rôzne právnymi teoretikmi formulované interpretácie, no najmä na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 341/07, z ktorého odôvodnenia si z kontextu vytrhol nasledujúcu časť: „Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť Štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona." Ak by sa ale prijalo, že uvedená formulácia má bez splnenia ďalších podmienok absolútnu prednosť pred zákonom, došlo by k porušeniu základných ústavných princípov a k nastoleniu svojvôle štátnych orgánov. 7. Žalobca zastával názor, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. K prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. Z úplnejšej citácie nálezu vyplýva nasledujúce: - pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia, - od doslovného znenia sa môže odchýliť súd, - súd tak môže v urobiť v prípade nejasností alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, no za podmienky, že to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. V napadnutom konaní však bol konajúcim orgánom nie súd, ale správny orgán. Zároveň správny orgán neuviedol aké závažné dôvody spočívajúce napríklad v účele zákona príp. v ústavne konformnom výklade ho viedli k apriórnemu odmietnutiu doslovného znenia zákona. 8. Podmienkou na zápis do zoznamu znalcov je preukázanie praxe v odbore a vzdelania v odbore a nie preukázanie praxe a vzdelania v odvetví. Preto bolo prekročením diskrečnej právomoci žalovaného, keď od žalobcu vyžadoval splnenie podmienky, ktorú zákon nepredpokladá. Je pritom nespochybniteľné, že vysokoškolské vzdelanie v ekonomickom smere potrebné na zápis do odboru Ekonómia a manažment získal účastník konania dňa 10.6.2008, keď úspešne ukončil študijný program Ekonomika a manažment podniku v študijnom odbore Ekonomika a manažment podniku na Ekonomickej univerzite v Bratislave (I. stupeň vysokoškolského štúdia). Ak teda žalovaný trval na tom, že pre neho vyhovujúcu prax možno vykonávať až po skončení vzdelania v odbore, potom účastník konania ku dňa vydania druhostupňového rozhodnutia vykonával takúto prax viac ako 8 rokov. Ak by sa pripustilo, že vzdelanie potrebné na zápis do zoznamu ako aj preukazovaná prax by mali byť v odvetví (nie v odbore ako vyžaduje zákon), do niektorých odvetví by nemohli byť zapísané žiadne osoby. Ako vhodný príklad môže slúžiť napr. odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého zameraním je stanovenie východiskovej, technickej a všeobecnej hodnoty nehnuteľností, stanovenie všeobecnej hodnoty práv a záväzkov viaznucich na nehnuteľnostiach, stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného, stanovenie výšky škody. Vysokoškolský študijný odbor, ktorého predmet by sa obsahovo aspoň podobal na vymedzenie uvedeného odvetvia sa minimálne v slovenských podmienkach nedá študovať a zároveň by žiaden žiadateľ nevedel preukázať prax v zmysle uvedeného vymedzenia, nakoľko tam uvedené činnosti je oprávnený vykonávať iba znalec, teda osoba až po zápise do zoznamu. Preto zákonodarca nevyžaduje prax a vzdelanie v odvetví, ale v odbore. 9. Podľa žalobcu žalovaný tiež argumentoval, že je oprávnený skúmať aj materiálnu stránku praxe, nakoľko by sa mohlo stať, že v prípade lekárov by sa mohli títo preukazovať praxou v nemocnici po strednej škole, pričom táto je neporovnateľná s praxou lekára. S týmto tvrdením možno podľa žalobcu v plnom rozsahu súhlasiť. Z dokladu o dĺžke odbornej praxe musí byť zrejmé, aké činnosti boli predmetom praxe a považujeme za vylúčené, že by sa lekár - uchádzač o znalectvo dokázal preukázať dokladom o praxi počas strednej školy, ktorej predmetom by boli činnosti ako operácie, odborné vyšetrenia resp. iné činnosti, ktoré sú zverené len lekárom. V iných odboroch je však situácia odlišná a napr. ekonomické činnosti ako sú kalkulácia a cenotvorba, plánovanie investícií, príprava finančných analýz, strategických analýz, práce súvisiace s oceňovaním, môže v rámci praxe vykonávať tak osoba bez ukončeného vzdelania ako aj osoba s ukončeným vzdelaním. Za skúmanie materiálnej stránky však nemožno považovať automatickú diskvalifikáciu praxe vykonávanej počas vysokoškolského štúdia s odôvodnením odvolávajúcim sa na jazykový výklad slova prax a konštatovanie, že kvalita praxe počas štúdia je nižšia ako kvalita praxe po ukončení štúdia bez uvedenia relevantných dôvodov a posúdenia vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Práve takýto prístup žalovaného je absolútne formalistický a nemá nič spoločné so skúmaním materiálnej stránky praxe. Je pritom nepochybné, že žalovaný je oprávnený skúmať materiálnu stránku praxe, t.j. či činnosti vykonávané v praxi zodpovednú materiálnej stránke praxe požadovanej od žiadateľov o zápis do zoznamu znalcov. V prípade žalobcu však žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil rozsah ani kvalitu praxe. 10. Nepochybne existujú znalecké odbory a odvetvia, v ktorých treba dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie v danom odbore ako podmienku pre výkon znaleckej činnosti. Takýmto odborom je Zdravotníctvo a farmácia, kde sa vyžaduje pre zápis uchádzača do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ukončené vysokoškolské vzdelanie - absolvovanie lekárskej fakulty. Táto požiadavka však nevyplýva zo zákona č 382/2004 Z. z., ale z iných právnych predpisov, ktoré upravujú odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania. V prípade lekára - uchádzača o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov je podmienkou odbornej spôsobilosti podľa § 3 ods. I nariadenia vlády č 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností nadobudnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v doktorskom študijnom programe v študijnom odbore všeobecné lekárstvo. V takomto prípade, teda v prípade, ak to vyplýva z platnej právnej úpravy, je započítanie praxe nadobudnutej až po získaní odbornej spôsobilosti vysokoškolským vzdelaním plne oprávnené a opodstatnené. Na druhej strane, v prípadoch v ktorých nemožno podobným spôsobom odvodiť požiadavku na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania v príslušnom odbore, by bolo neodôvodnené trvanie na jeho dosiahnutí v rozpore so zásadou vyjadrenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. To, že pre výkon činností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa nie je vysokoškolské vzdelanie základnou požiadavkou možno preukázať aj tým, že samotné ministerstvo uviedlo ako predkladateľ zákona č 382/2004 Z. z, v dôvodovej správe ku predmetnému § 5, upravujúcim zápis fyzických osôb do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nasledovné: „Preukazovanie získaného vzdelania sa bude uskutočňovať predložením diplomu o vzdelaní vydaného vysokou školou alebo iného dokladu o skončení príslušnej školy (napr. maturitné vysvedčenie)." Samotný navrhovateľ zákona teda pripustil, že na preukázanie príslušného vzdelania podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona č 382/2004 Z. z, nebude potrebné vždy vysokoškolské vzdelanie, ale postačí vzdelanie stredoškolské (ukončené maturitnou skúškou), alebo dokonca vzdelanie iné. Potom celkom pochopiteľne treba počítať dĺžku odbornej praxe najskôr od nadobudnutia príslušného vzdelania - napríklad od ukončenia stredoškolského vzdelania." Vzhľadom na citované rozhodnutie niet najmenšieho dôvodu, aby žalobcovi nebola uznaná prax minimálne od dosiahnutia vysokoškolského vzdelania prvého stupňa. 11. Žalobca záverom dodal, že žalovaný porušil jednu zo základných zásad správneho konania (upravenú v § 3 ods. 5 Správneho poriadku), v zmysle ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a zároveň porušuje ústavný princíp rovnosti a zákazu diskriminácie, čo je preukázané inými zápismi v zozname znalcov, uvedenými vžalobe. Argumentácia o okrajovom excesívnom prípade zápisu Ing. Nižníkovej PhD. sa v kontexte týchto zápisov (od r. 2007 až po r. 2015) javí ako zjavne neúprimná, účelová a tendenčná. Postup žalovaného v napadnutom administratívnom konaní skôr vykazuje znaky selektívneho prístupu k účastníkom konania v jednotlivých konaniach o zápis do zoznamu znalcov, aj keď ide o zápisy do toho istého odboru. Vydaním napadnutých rozhodnutí a postupom žalovaného dochádza k porušovaniu ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podstatou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr. právnu ochranu orgánom verejne správy) je umožniť každému reálny prístup k takémuto orgánu a tomu zodpovedajúcu povinnosť o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavno-právnych princípov. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nemožno považovať za presvedčivé a dostatočné. Tieto nedostatky robia napadnuté rozhodnutia nelegitímnymi a neobhájiteľnými, preto je v právnom štáte neprijateľné, aby takto neúprimne formulované rozhodnutia mohli zakladať morálne právo žalovaného vynucovať ich rešpektovanie. O účelovosti postupu žalovaného voči žalobcovi mala svedčiť aj skutočnosť, že konanie o jeho zápise trvalo namiesto zákonných 60 dní viac ako 400 dní, počas ktorých sa žalovaný opakovane všemožne snažil odôvodniť zamietnutie jeho žiadosti z rôznych dôvodov. Je nepochybné, že napadnutými rozhodnutiami došlo k porušeniu základných zásad rozhodovania verejnej správy definovaných nielen vnútroštátnou úpravou či judikatúrou, ale aj Radou Európy, a to zásady ochrany (minimalizácie zásahov do) práv nadobudnutých v dobrej viere, zásady zákazu zneužitia správneho uváženia, zásady rovnosti účastníkov konania, ako aj porušenia právnej istoty, legitímnych očakávaní a predvídateľnosti postupu orgánov verejnej moci. III. argumenty žalovaného 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že napádané rozhodnutia žalovaného boli riadne odôvodnené. Nemožno ich označiť za arbitrárne a nepostupoval svojvoľne, ale podľa príslušných právnych noriem a nevybočil z medzí správnej úvahy. Z napádaných rozhodnutí je zrejmá úvaha žalovaného, ktorý v napádaných rozhodnutiach podrobne opísal postup ako sa dopracoval k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky odbornej praxe pre zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „zoznam znalcov“) odbor: Ekonómia a manažment, odvetvie: Financie v trvaní najmenej sedem rokov. Žalovaný pred aplikáciou príslušných právnych noriem najprv vyložil neurčité pojmy („vzdelanie v odbore“ a „prax v odbore“), pričom pri ich výklade vzal do úvahy predovšetkým účel zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Je zrejmé, že nie vo všetkých znaleckých odboroch možno získať vysokoškolské vzdelanie a pri niektorých to dokonca nie je ani potrebné. Práve z tohto dôvodu sú predpoklady na zápis do zoznamu znalcov v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vymedzené všeobecne. A je už úlohou žalovaného v konkrétnom konaní o zápis posúdiť to, či žiadateľ spĺňa predpoklady na zápis do toho - ktorého odboru a odvetvia. Žalovaný zrozumiteľne odôvodnil, z akého dôvodu je nevyhnutné požadovať vysokoškolské vzdelanie pre úspešný zápis do odboru: Ekonómia a manažment. K uvedenému názoru žalovaný prišiel porovnaním profilu absolventa prvostupňového a druhostupňového vysokoškolského vzdelania žalobcu s problematikou, ktorú má vedieť posúdiť znalec zapísaný v odbore: Ekonómia a manažment, odvetvie: Financie. Žalovaný tak určil okamih, kedy žalobca získal nevyhnutné teoretické vedomosti pre úspešný zápis do uvedeného odboru a odvetvia. Na rozdiel od žalobcu si nemyslel, že v konaní o zápis mal skúmať len to, či žalobca má vzdelanie v odbore, t. j. vzdelanie v ekonómii a manažmente a pridržiavať sa iba gramatického znenia zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Pri tejto úvahe žalovaný vyšiel z toho, že v takom prípade za vzdelanie možno považovať aj maturitnú skúšku na obchodnej akadémii, resp. akúkoľvek skúšku v oblasti ekonómie a manažmentu. Je zrejmé, že uvedené teoretické vedomosti nepostačujú na výkon činnosti v predmetnom odbore a odvetví znaleckej činnosti. 13. Ďalej žalovaný dôvodil, z akého dôvodu podmienka „vzdelania v odbore“ úzko súvisí s podmienkou „praxe v odbore“ a určil okamih, od ktorého možno odbornú prax počítať. Podľa jeho názoru nemožno prax začať počítať skôr, ako žiadateľ o zápis nadobudne potrebné teoretické vedomosti, t. j. získa nevyhnutné vzdelanie. Prax popri štúdiu na vysokej nemá potrebnú kvalitu a ani kvantitu. Ak by žalovaný v konaniach o zápis do zoznamu znalcov vôbec neposudzoval kvalitu a intenzitu (v období trvajúcom sedem rokov možno konávať určitú činnosť 40 hodín v týždni, ale aj 1 hodinu za týždeň) praxe, mohlo by dôjsť príklad k situácii, kedy by znalecké oprávnenie v ekonómii a manažmente získala osoba hneď po ukončení ekonomickej fakulty, pričom prax by preukazovala tým, že v priebehu štúdia na strednej, ale aj vysokej škole vykonávala stáž na ekonomickom oddelení konkrétnej obchodnej spoločnosti. Je evidentné, že miera zložitosti činnosti, ktoré vykonáva ekonóm stážista je odlišná, a teda skúsenosti sú takisto odlišné (nemajú tú istú kvalitatívnu úroveň), preto skúsenosti nielenže nedosahujú kvalitatívnu úroveň ekonóma, ale je ich podstatne menej. Dominantnou činnosťou študenta strednej školy, resp. ekonómie a jeho prípadné skúsenosti popri tejto činnosti, aj keď v odbore, (nie rovnakej kvality) nemožno prirovnať objemu (rozsahu) získaných skúseností ekonóma, ktorého primárnou činnosťou je práve uplatňovanie vedomostí nadobudnutých úspešným absolvovaním ekonomickej fakulty získavanie skúseností (praxe v ekonómii). 14. Žalovaný nesúhlasil s názorom, že neurčité právne pojmy by mal v konaniach udelenie znaleckého oprávnenia vykladať v prospech účastníka správneho konania záujemcu o výkon znaleckej činnosti, nehľadiac pritom na verejný záujem spočívajúci v tej okolnosti, že znalecké úkony majú vykonávať dostatočne vzdelané a skúsené osoby. Dodal, že je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. Práve z tohto dôvodu zabezpečuje výkon znaleckej činnosti, prekladateľskej činnosti a tlmočníckej činnosti, t. j. aby sa naplnilo ústavne právo na ochranu subjektívnych práv účastníkov súdnych konaní, v ktorých vznikne potreba zodpovedať aj otázky spadajúcu mimo právnu vedu a nie z toho dôvodu, aby konkrétne osoby disponovali znaleckým oprávnením a mali z výkonu znaleckej činnosti príjem. Zároveň štát by si mal starostlivo vyberať osoby, ktorým bude dôverovať v takej miere, že sa spoľahne pri rozhodovaní o ochrane subjektívnych práv tretích osôb na ich odbornosť a skúsenosti. V minulosti mohlo dôjsť k zápisom, kedy bol uprednostnený jazykový výklad pred teleologickým. Takisto pri posudzovaní splnenia podmienok mohlo dôjsť k omylu. Zaoberá sa uvedenými prípadmi a tam, kde nesplnenie podmienky na zápis pretrváva, začal konania o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Napríklad aj voči žalobcovi, pokiaľ ide o odbor: Ekonómia a manažment, odvetvie: Kontroling bolo začaté konanie o vyčiarknutie skôr ako žalobca podal žiadosť o zápis aj do odvetvia: Financie. V tejto súvislosti žalovaný považoval za dôležité uviesť, že žalobcom uvádzané prípady bolo možné považovať za ojedinelé a v súčasnosti sa rozhodovacia prax žalovaného v tejto veci vyprofilovala do podoby uvedenej v napádaných rozhodnutiach. Bolo by chybou pridržiavať sa prekonaných právnych názorov, resp. omyly pri posudzovaní splnenia podmienok na zápis do zoznamu znalcov opakovať. Z dôvodu ochrany verejného záujmu na riadnom a kvalitnom vykonávaní znaleckých úkonov a ochrany úcty a vážnosti znaleckého stavu nebude správne, ak sa presadí názor, že v konaní o zápis do zoznamu znalcov pojmy „vzdelanie v odbore“ a „prax v odbore“ budú vykladané reštriktívne, t. j. že za vzdelanie, resp. prax možno považovať akékoľvek vzdelanie, resp. prax v odbore. Uvedené rozhodnutie by „otvorilo cestu“ do zoznamu tzv. súdnych znalcov osobám s nedostatočným vzdelaním a skúsenosťami, a to nielen pre odbor: Ekonómia a manažment, ale aj iné odbory napr. Doprava cestná, Doprava letecká, Elektrotechnika, Poľnohospodárstvo, Stavebníctvo, Strojárstvo. Je pochopiteľné, že žalobca sa domáha udelenia znaleckého oprávnenia, ale zároveň prehliada, že ak sa ním prezentovaný názor presadí, môže to mať negatívny dopad na jeho subjektívne práva v prípade, že v budúcnosti bude vystupovať ako účastník súdneho konania alebo strana v konaní, ktorého predmetom bude zodpovedanie odbornej otázky. IV. pojednávanie 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 19.09.2018 v prítomnosti zástupcov účastníkov konania a žalobcu rozsudkom. 16. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na obsah podanej žaloby. 17. Právny zástupca žalovaného sa odvolával na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj vyjadrenia k žalobe. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z., o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, ktorá a) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, b) je bezúhonná, c) získala vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti o zápis, d) skončila osobitné vzdelávanie o spôsobe výkonu činnosti podľa tohto zákona (ďalej len „odborné minimum“), e) vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov a v prípade znalcov najmenej sedem rokov, f) zložila skúšku z odboru alebo odvetvia, ktoré je predmetom žiadosti o zápis a ktorou preukazuje svoju odbornú spôsobilosť (ďalej len „odborná skúška“), g) úspešne skončila špecializované vzdelávanie, ak ide o zapísanie do zoznamu pre odbor alebo odvetvie, v ktorom je takéto vzdelávanie ustanovené vykonávacím predpisom [§ 33 ods. 1 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/382/20160101.html>], h) má materiálne vybavenie postačujúce na výkon činnosti v odbore alebo odvetví, ktoré je predmetom písomnej žiadosti o zápis, i) nebola v posledných troch rokoch právoplatne vyčiarknutá zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/382/20160101.html> alebo ktorej nebol uložený zákaz výkonu činnosti podľa § 27 ods. 3 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/20160101.html>, j) zložila sľub. 20. Podľa § 5 ods. 6 cit. zákona, ministerstvo zamietne žiadosť o zápis, ak fyzická osoba nespĺňa predpoklady na zápis podľa odseku 1. 21. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. 22. Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ vyhlášky č. 490/2004 Z. z., k písomnej žiadosti o zápis do zoznamu sa pripojí doklad o dĺžke odbornej praxe žiadateľa, ktorý možno v osobitných prípadoch nahradiť čestným vyhlásením; osobitným prípadom je najmä zánik podnikateľa alebo inej organizácie, v ktorej žiadateľ vykonával odbornú prax, v osobitných prípadoch je odbornou praxou i vykonávanie znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. VI. posúdenie veci správnym súdom 23. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). 24. Z pripojeného administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov súd zistil, že ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bola dňa 27.04.2015 doručená žiadosť účastníka konania (žalobca) o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov - oddiel na zápis znalcov, časť fyzické osoby, odbor: Ekonómia a manažment, odvetvie: Financie. Žiadateľ k žiadosti priložil životopis zo dňa 27.04.2015, výpis z registra trestov, overenú kópiu dokladu o úspešnom absolvovaní odbornej skúšky v odbore: Ekonómia a manažment, odvetvie: Financie z 23.04.2015 a čestné vyhlásenie o materiálnom vybavení. Rovnako mal správny orgán k dispozícii listiny vydané obchodnými spoločnosťami KODRETA, s.r.o. a APPRAISAL SERVICES, s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový orgán rozhodnutím č. 389/2015/15 zo dňa 27.07.2015 zamietol žiadosť účastníka konania o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pre uvedený odbor a odvetvie. Druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 389/2015/RK zo dňa 27.11.2015, právoplatným dňa 02.12.2015, napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti dôvodov. V ďalšom správnom konaní Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 389/2015/15 zo 17.02.2016 opätovne zamietlo žiadosť žalobcu o zápis do zoznamu pre daný odbor a odvetvie. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky o rozklade žiadateľa o zápis proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č. 389/2015/15 zo 17. februára 2016 rozhodla tak, že rozklad zo 07.03.2016 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietla a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č. 389/2015/15 zo 17.02.2016 potvrdila. 25. V tomto spore považoval správny súd za rozhodujúce zodpovedanie otázky, či žalovaný správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z. z., o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prvom rade súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, ktorou spochybňoval možnosť správneho orgánu odchýliť sa od doslovného znenia zákona. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zdôrazniť, že výklad právnej normy nemožno zakladať výlučne na gramaticko-formalistickej interpretácii. Ústavný súd v náleze č. k. III. ÚS 341/07 uviedol: ,,V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad ratio legis pred doslovným gramatickým výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. To znamená, že správny orgán by mal aplikovať v prípade nejasného znenia zákona výklad ratio legis pred doslovným gramatickým výkladom a nerozhodovať neprimerane prísne a na ťarchu účastníka konania.“ Sporné ustanovenie § 5 ods. 1 písm. e/ cit. zákona evidentne v už minulosti a doposiaľ vytvára interpretačno-aplikačné nejasnosti. Praxou sa rozumie "cieľavedomá činnosť človeka, ktorou mení skutočnosť; aplikácia teórie v živote, opozitum teória", resp. "zručnosť, zbehlosť, skúsenosť" (Krátky slovník slovenského jazyka. Red. KAČALA, J., PISÁRČIKOVÁ, M., POVAŽAJ, M. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda. 2003, s. 550.) Gramatickým výkladom ustanovenia § 5 ods. 1 cit. zákona možno prísť k záveru, že podmienka získanej praxe je splnená vtedy, ak žiadateľ o zápis do zoznamu ku dňu zápisu vykonáva prax v odbore, v ktorom má záujem vykonávať činnosť podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Podľa správneho súdu je však nevyhnutné konštatovať, že kvalita skúseností je priamo úmerná vedomostiam. Množstvo a zložitosť zadaní pre študenta popri vysokoškolskom štúdiu predstavujú iný charakter a teda aj nadobudnuté skúsenosti nepredstavujú úroveň absolventa vysokoškolského štúdia. Je síce pravdou, že osobitné schopnosti a možnosti každého študenta sú individuálne, ale na druhej strane existujú objektívne faktory, ktoré ovplyvňujú množstvo a kvalitu jeho nadobudnutých poznatkov. Časový faktor je veľmi dôležitý, pretože dominantnou činnosťou študenta je vzdelávanie a jeho prípadné skúsenosti popri tejto činnosti, aj keď v odbore, nemožno prirovnať k objemu získaných skúseností absolventa, ktorého primárnou činnosťou je práve prax. 26. Žalovaný takto prijal správny interpretačný záver, že trvanie praxe možno začať počítať najskôr od získania potrebného vzdelania v tom-ktorom odbore. Toto stanovisko podporuje aj verejný záujem na riadnom výkone znaleckej činnosti, ktorá predstavuje vysoko špecializovanú odbornú činnosť. Preto ustanovenie § 5 ods. 1 cit. zákona je nevyhnutné interpretovať spôsobom ratio legis právnej úpravy znaleckej činnosti s vyčlenením osobitnej skupiny osôb s excelentnými odbornými poznatkami a praxou pre zaradenie do jednotlivých znaleckých odboroch. Teleologicky výklad (ratio legis) je výklad účelový, ktorý ma zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologicky výklad teda skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Podmienka absolvovania odborného vzdelania a odbornej praxe je v podstate spôsobom, ktorým štát zabezpečuje, že znaleckú činnosť budú vykonávať iba ním splnomocnené, dostatočne odborne spôsobilé osoby. Účelom zavedenia uvedených ustanovení zákona o znalcoch bolo zabezpečenie preverenia odbornej spôsobilosti znalcov. Musí byť verejným záujmom, aby výkon znaleckej činnosti bol vykonávaný výlučne osobami preukazujúcimi svoju odbornosť nielen vykonanými odbornými skúškami, ale aj splnením požiadavky dĺžky odbornej praxe, pričom tento verejný záujem musí v každom prípade prevážiť nad individuálnymi záujmami konkrétneho znalca na výkon znalectva ako zárobkovej činnosti. Jednoznačne treba mať za to, že je verejný záujem na tom, aby znaleckú činnosť vykonávala iba osoba, ktorá spĺňa zákonné podmienky, a teda ktorej odbornosť bola kvalifikovaným spôsobom preverená. Vyššie uvedený právny záver správneho súdu potvrdzuje aj jeho ustálená rozhodovacia činnosť v obdobných veciach (napr. rozsudok KS BA spis. zn. 5S/186/2016, spis. zn. 6S/191/2016). Nebolo možné akceptovať ani námietku o diskriminácií žalobcu. Nebol daný ani jej právny základ a s touto sa žalovaný podrobne vysporiadal aj v žalobou napadnutom rozhodnutí o rozklade. Žalovaný pritom poukázal na svoju ustálenú výkladovú a aplikačnú prax, ktorá reflektuje vyššie uvedené interpretačné postupy. Rovnako pripustil, že v minulosti došlo k zápisom, kedy bol uprednostnený gramatický výklad pred teleologickým s tým, že pri posudzovaní splnenia podmienok mohlo dôjsť aj k omylu. Zaoberá sa uvedenými prípadmi a tam, kde nesplnenie podmienky na zápis pretrváva, začal konania o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. 27. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento zároveň správne posúdil. Napadnuté rozhodnutia boli zákonné a námietky žalobcu neodôvodňujú ich zrušenie, preto žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).