Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/168/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201450 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201450.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/27/2016 zo dňa 21.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanej súd právo voči žalobcovi na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Z pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že oznámením zo dňa 26.01.2016 začala Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len Rada) správne konanie voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že v rámci programovej služby Dvojka odvysielal: - dňa 08.11.2015 v čase o cca 19:20 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Jastrabie mláďa, - dňa 13.11.2015 v čase o cca 19:16 hod. program Šťavnatý vršok, časť Oči Nátržníka, - dňa 15.11.2015 v čase o cca 19:13 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Zrada, ktoré neoznačil žiadnym piktogramom Jednotného systému označovania, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu jednotného systému označovania. Oznámenie o začatí správneho konania obsahovalo právnu kvalifikáciu skutku tvoriaceho predmet konania, výzvu žalobcovi na vyjadrenie sa k veci a poučenie o jeho procesných právach. V spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam predmetného programu, taktiež prepis skutkového stavu k správnemu konaniu a opätovná výzva na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní č. 88/SKO/2016 zo dňa 08.03.2016, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 17.03.2016. Žalobca sa vyjadril písomne dňa 01.03.2016 tak, že podľa jeho názoru odvysielaním napadnutých troch častí seriálu Šťavnatý vŕšok sa nedopustil porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. a navrhol konanie zastaviť. 2. Napadnutým rozhodnutím č. RP/27/2016 zo dňa 21.06.2016 žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) tým, že v rámci programovej služby Dvojka odvysielal - dňa 08.11.2015 v čase o cca 19:20 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Jastrabie mláďa, bez označenia piktogramom Jednotného systému označovania, ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách“, „zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí“, „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“, „zobrazenie neprirodzených zmien živých bytostí“, - dňa 13. 11.2015 v čase o cca 19:16 hod. program Šťavnatý vršok, časť Oči Nátržníka, bez označenia piktogramom Jednotného systému označovania, ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách“, „zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí“, „zobrazenie násilných aktov“, „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“, „zobrazenie neprirodzených zmien živých bytostí alebo mimovnemových javov“, - dňa 15. 11.2015 v čase o cca 19:13 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Zrada, bez označenia piktogramom Jednotného systému označovania, ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách“, „zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí“, „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“, „zobrazenie neprirodzených a neočakávaných zmien živých bytostí“, „zobrazenie scény s príliš hlučnou hudbou“ a „zobrazenie násilných aktov“, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 Jednotného systému označovania podmieňujú jeho klasifikáciu nevhodného pre maloletých divákov do 7 rokov, čím žalobca nesprávne uplatnil Jednotný systém označovania, keďže ho klasifikoval ako univerzálny program. Za uvedené porušenie povinnosti bola žalobcovi v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia - pokuta podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 2.000,- eur. 3. Rozhodnutie odôvodnila Rada tým, že predmetné programy sú časťou tretej série seriálu Šťavnatý vŕšok, ktorý vznikol podľa knihy (Watership Down, 1972) britského spisovateľa E. R.. Podľa § 1 ods. 6 Jednotného systému označovania (ďalej „JSO“) sa obsah každej série klasifikuje osobitne. Nezáleží teda na tom, či boli ostatné časti série odvysielané ako vhodné pre všetky vekové skupiny maloletých, ale vždy záleží od obsahu jednotlivej časti série. Program Šťavnatý vŕšok je seriálom kanadsko-britskej koprodukcie, zároveň poznamenala, že v posudzovaných častiach je žalobcom nesprávne označený ako americký seriál. Je voľným pokračovaním životných osudov hlavných hrdinov, príbeh zachytáva osudy dvoch kolónií zajacov, v ktorých sú protagonisti prepojení rodinnými, priateľskými a pracovnými vzťahmi. Jednotlivé časti seriálu na seba nadväzujú kontinuálne, pričom každá časť kopíruje jeden deň v živote kolónií, kedy sa osudy jednotlivých postáv dostávajú do vzájomnej interakcie. Napriek tomu, že seriál nie je označený ako rozprávka, ale ako animovaný dobrodružný seriál s fantasy prvkami (podľa csfd.cz), žalobca ho svojou klasifikáciou „pre najmenších“ a zaradením do detského pásma programov vymedzil tak, že by mal spĺňať univerzálne kritériá pre všetky vekové kategórie. Rada skonštatovala, že predmetné zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách, zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí, neprirodzených zmien živých bytostí a zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné, zobrazenie neprirodzených a neočakávaných zmien živých bytostí, zobrazenie scény s príliš hlučnou hudbou a zobrazenie násilných aktov vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 7 rokov podľa ust. § 1 ods. 4 JSO. Argumentovala, že požiadavka zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený osobitným predpisom, vychádza z potreby ochrany maloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin a teda vychádza z potreby ochrany záujmu chráneného Ústavou Slovenskej republiky - mravnosti, ktorá môže byť ohrozená obsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu. 4. Ďalej v rozhodnutí uviedla, že program Šťavnatý vŕšok vysielateľ zaradil do večerného detského pásma programov, ktorý má maloletých divákov pripraviť na spánok a upokojiť, pričom v uvedených prípadoch programov (08.11.2015, 13.11.2015, 15.11.2015) nemožno hovoriť o naplnení požiadavky upokojenia maloletých divákov prostredníctvom odvysielania programov vo večernom pásme rozprávok. Konštatovala, že požiadavka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu je v posudzovanom prípade nepochybne naplnená, nakoľko samotná požiadavka zaviesť a uplatňovať ustanovenie § 20 ods. 3 je zakotvená v zákone č. 308/2000 Z. z. a vychádza z potreby ochrany záujmu chráneného Ústavou Slovenskej republiky - mravnosti. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou verejného záujmu, a to na základe zákona. 5. Rada pri rozhodovaní o druhu sankcie vychádzala z § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., z ktorého vyplýva, že pri opakovanom porušení povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. uloží pokutu. Pri určovaní výšky pokuty Rada vzala tiež do úvahy závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia povinnosti, spôsob porušenia povinnosti. II. Žaloba 6. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.08.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/27/2016 zo dňa 21.06.2016, ktorým žalovaná podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. uložila žalobcovi sankciu - pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že v rámci programovej služby Dvojka odvysielal dňa 08.11.2015 v čase o cca 19:20 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Jastrabie mláďa, dňa 13.11.2015 v čase o cca 19:16 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Oči Nátržníka a dňa 15.11.2015 v čase o cca 19:13 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Zrada, bez označenia piktogramom Jednotného systému označovania, ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách“, „zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí“, „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“, „zobrazenie neprirodzených a neočakávaných zmien živých bytostí“, „zobrazenie scény s príliš hlučnou hudbou“, „zobrazenie násilných aktov“, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 7 rokov, čím žalobca nesprávne uplatnil jednotný systém označovania, keďže ho klasifikoval ako univerzálny program. 7. Žalobca v žalobe namietal, že v celom napadnutom rozhodnutí absentuje posúdenie prítomnosti jednotlivých hodnotiacich kritérií podľa spôsobu a formy ich spracovania. Mal za zrejmé, že každú spornú scénu je nutné posudzovať s prihliadnutím na jej konkrétny spôsob a formu spracovania v danom programe ako aj s prihliadnutím na charakter samotného programu, t.j. napr. či posudzované scény boli spracované detailne, či pôsobili na diváka realistickým dojmom, alebo boli spracované v nadľahčenom duchu, či je na ne kladený dôraz napr. v prípade kritéria „zobrazenie agresívnych útočiacich bytostí“ na vykreslenie agresivity, prípadne priebehu samotného útoku. 8. Podľa žalobcu posúdila žalovaná intenzitu jednotlivých kritérií veľmi nejasne až zmätočne, kedy napr. na strane 24 napadnutého rozhodnutia záver o intenzite hodnotiaceho kritéria odôvodňuje frekvenciou jeho výskytu, t.j. opakovaním v celej posudzovanej časti. Skutočnosť, že sa posudzované kritérium, v tomto prípade „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“ nachádza v programe opakovane počas celého programu automaticky neznamená vysokú intenzitu samotných scén obsahujúcich „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“. Mierne spracovanie sporných scén bez dôrazu na detail telesných znetvorení, vrátane charakteru zobrazených telesných znetvorení má podstatný vplyv vo vzťahu k pôsobeniu na maloletého diváka a vyvodenie záveru intenzity posudzovanej scény. Napriek uvedenému žalovaná záver o vysokej intenzite uvádzaného kritéria v napadnutom rozhodnutí ničím iným okrem dôvodov obdobných s frekvenciou výskytu kritéria nepodložila. Žalobca ďalej uviedol, že rovnakým spôsobom žalovaná posúdila intenzitu hodnotiaceho kritéria zobrazenia telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné aj v prípade ostatných častí programu. Žalobca zastával názor, že posúdenie intenzity hodnotiaceho kritéria zobrazenia telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné tak vo všetkých troch častiach posudzovaného programu „Šťavnatý vŕšok“ jednoznačne absentuje. 9. Žalobca ďalej tvrdil, že pod kritérium „telesné znetvorenia, ktoré nie sú svojou povahou bežné“, ako kritéria vekovej vhodnosti pre maloletých až od 12 rokov nie je možné subsumovať okrem iného jazvy, ktoré v prvom rade nespĺňajú základnú požiadavku, ktorou je ich neobvyklosť. Práve naopak zo záznamu vysielania je nesporné, že kreslené postavy záporných hrdinov vykazovali mierne škrabance na bežných miestach, ktoré ani svojím miernym zobrazením a charakterom nezodpovedajú telesnému znetvoreniu a v žiadnom prípade nedosahujú intenzitu kritéria vekovej vhodnosti pre maloletých až od 12 rokov. Podľa názoru žalobcu k rovnakému záveru je nutné dospieť po vzhliadnutí scén, ktoré obsahujú záporných zajačích hrdinov, ktorým chýba malý, častokrát ťažko badateľný kúsok ucha. 10. Vo vzťahu k posúdeniu frekvencií výskytu hodnotiacich kritérií žalobca uviedol, že strohé matematické údaje nie sú dostatočné na vyvodenie záveru o celkovej frekvencii výskytu posudzovaného kritéria a poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/9/2014. Mal za to, že je potrebné zvážiť skutočnosť, či sa jednalo o dlhšiu pasáž alebo krátke sekvencie a to s ohľadom na ich explicitnosť a celkové vyznenie pre maloletých divákov, čo podľa žalobcu v prvom prípade absentuje úplne a v dvoch ostatných čiastočne. Bol presvedčený, že vo všetkých uvedených prípadoch absentuje správna úvaha žalovanej, čo považuje za nízku frekvenciu a čo už za strednú, resp. vysokú frekvenciu. 11. Rovnako žalobca považoval za nedostatočné aj zdôvodnenie výšky uloženej pokuty, pretože v rozhodnutí chýba podrobnejšie zdôvodnenie zohľadnenia jednotlivých moderačných kritérií vymenovaných v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Pri zhodnotení rozsahu a dosahu vysielania žalovaná vychádzala len z pokrytia územia vysielaním žalobcu a nezohľadňovala ani sledovanosť daného programu, ani skutočnosť, že išlo o večerné vysielanie cca o 19:20 hod. 12. Žalobca zastával názor, že nedošlo k porušeniu povinnosti určenej podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Program bol zaradený do vysielania v zmysle Jednotného systému označovania programov ako vhodný pre všetky vekové skupiny maloletých bez uvedenia piktogramu vhodnosti v súlade s § 6 ods. 17 JSO. 13. Žalobca pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje dôvody nepreskúmateľnosti a žalobca porušil § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., žiadal, aby podľa § 198 SSP súd primerane znížil pokutu, pretože sankcia uložená napadnutým rozhodnutím nie je primeraná závažnosti skutku ani jeho následkom. V nadväznosti na to uviedol, že sporné programy boli odvysielané vo večerných hodinách o cca 19:20 hod., 19:16 hod a 19:13 hod. v rámci svojho podvečerného programového bloku, ktorý je určený pre maloletých divákov. Bol názoru, že pri stanovení výšky pokuty by mala žalovaná vziať do úvahy aj časové zaradenie programov, ktoré do značnej miery vplýva na vekovú štruktúru divákov sledujúcich program, a ktoré predstavuje informáciu pre rodičov o vhodnosti vysielaného programu pre maloletých. Časovo adekvátnym zaradením programu, vzhľadom na jeho obsah a charakter, je do značnej miery podľa žalobcu splnený účel JSO, keďže najmladší detskí diváci, by týmto časovým zaradením mali byť vylúčení z diváckeho spektra programu. Ďalej konštatoval, že kontrola sledovania vysielania maloletých rodičmi je najkomplikovanejšia v čase medzi 6:00 hod. do 19:00 hod. Po 19:00 hod majú rodičia už väčší dosah na kontrolu programov, ktoré dieťa sleduje, a teda možnosť kontroly sledovania programu vo večerných hodinách nie je natoľko obmedzená. Čas vysielania programu znižuje závažnosť deliktu do zásadnej miery, čo by malo byť reflektované vo výške sankcie. Žalobca v súvislosti s tým argumentoval, že akémukoľvek možnému negatívnemu dopadu predišiel práve adekvátnym časovým zaradením. 14. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. RP/27/2016 zo dňa 21.06.2016 zrušil a uložil jej povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 15. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.10.2016 žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, rovnako výšku uloženej sankcie - pokuty považuje za plne odôvodnenú, pričom napadnuté rozhodnutie nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť. 16. Žalovaná ohľadom žalobcom tvrdenej absencie posúdenia prítomnosti jednotlivých hodnotiacich kritérií vo vzťahu k spôsobu a forme ich spracovania alebo zobrazenia v celom napadnutom rozhodnutí, argumentovala, že vzhľadom na samotné ustanovenie § 1 ods. 5 JSO, z ktorého spôsob a forma zobrazenia alebo spracovania hodnotiacich kritérií implicitne vyplýva priamo z posúdenia charakteru a druhu programu, jeho umeleckého a morálneho posolstva, nebolo takéto posúdenie osobitne potrebné a ani účelné uvádzať. Práve z popisu jednotlivých scén mala žalovaná za zrejmé, ako sú v nich hodnotiace kritériá zobrazené alebo spracované. Preto podľa žalovanej nie je možné akceptovať argument žalobcu, že sa žalovaná s § 1 ods. 5 JSO v časti týkajúcej sa spôsobu a formy spracovania posudzovaných programov Šťavnatý vŕšok zabudla vyrovnať. 17. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne absencie posúdenia intenzity hodnotiaceho kritéria „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“ a to vo všetkých troch častiach rozhodnutia žalovaná nesúhlasila, pretože v napadnutom rozhodnutí uviedla vo všetkých troch prípadoch obdobnú argumentáciu, pričom zhodne intenzitu výskytu hodnotiaceho kritéria „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“ uviedla ako vysokú. Dôvodila, že vo svojom rozhodnutí sa venovala intenzite tohto hodnotiaceho kritéria, pričom v závere zhrnula a zdôraznila jeho opakovaný výskyt, obdobne ako v časti označenej ako intenzita hodnotiacich kritérií. Žalovaná v súvislosti s tvrdením žalobcu, že pod kritérium „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“, ako kritéria vekovej vhodnosti pre maloletých až od 12 rokov nie je možné subsumovať okrem iného jazvy, ktoré v prvom rade nespĺňajú základnú požiadavku, ktorou je ich neobvyklosť a zároveň, keď žalobca konštatoval, že postavy záporných hrdinov vykazovali mierne škrabance na bežných miestach, ktoré ani svojím miernym zobrazením a charakterom nezodpovedajú telesnému znetvoreniu, poukázala na argumentáciu uvádzanú na strane 24 napadnutého rozhodnutia. Žalovaná uviedla, že v rozhodnutí špecifikovala, že najmä chýbajúce oči nemožno považovať za bežné. Vo všeobecnosti predstavujú ľudia so zrakovým postihnutím zhruba 1,5 % celkovej populácie, z čoho vyplýva, že táto forma postihnutia nie je verejnosti až taká neznáma, avšak mala za potrebné uviesť, že práve chýbajúce oko je zrakový defekt, ktorý sa v spoločnosti môže prijímať ťažko, za predpokladu, že je zjavne viditeľný, ako napr. v prípade zajačích postáv Kostilama a Rožca. Preto priemernému maloletému divákovi pod 12 rokov takéto zobrazenie neevokuje bežnú skutočnosť. Taktiež napr. v prípade Rožca nemožno považovať podľa žalovanej chýbajúcu až polovicu ucha s vlnkovitým okrajom, čo vyslovene upriamuje pozornosť diváka na toto znetvorenie, pravdepodobne spôsobené uhryznutím, resp. odtrhnutím, za obvyklé a ťažko badateľné. Obdobné platí aj o podľa žalobcu „bežnej“ jazve cez celý hrudník. Postava Rožca sa vyskytovala vo všetkých troch častiach kontinuálne, čiže maloletý divák bol takouto formou zobrazenia postavy konfrontovaný opakovane. 18. Žalovaná poukázala na dielo dramaturgičky R. U. - Cesta za televíznou rozprávkou, v ktorom menovaná definovala, že večerný program pre deti by mal byť „upokojujúci, vzrušujúce detektívky, kreslené grotesky alebo smutne ladené príbehy sú na večernú rozprávku nevhodné. Dieťa predškolského veku sa cez jednoduchú rozprávku preniknutú myšlienkou priateľstva, lásky, pravdy, nebojácnosti, čestného konania stretáva so základnými mravnými javmi.“ Intenzita výskytu tohto hodnotiaceho kritéria tak, ako to vyplýva z prepisu/popisu skutkového stavu podľa žalovanej bola vysoká v III. posudzovanej časti, kedy sa takéto znetvorenia objavovali okrem hlavných postáv, aj u mnohých zajačích bojovníkov Darkhavenu. 19. Konštatovala, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že pri celkovom posúdení frekvencie výskytu jednotlivých hodnotiacich kritérií vychádzala z prieniku ich jednotlivých frekvencií a to vo vzťahu k celej príslušnej časti programu Šťavnatý vŕšok. Považovala za potrebné uviesť, že všetky časti tohto programu boli odvysielané v približne rovnakej dĺžke. Upozornila na skutočnosť, že frekvenciu výskytu hodnotiaceho kritéria nemožno stotožňovať s jeho časovým trvaním. Posúdenie programu s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO je vecou správnej úvahy žalovanej. Bola si vedomá, že závery, ku ktorým dospela, v časti I. na stranách 24 až 25, v časti II. na strane 31 a v časti III. na stranách 37 až 38 napadnutého rozhodnutia odôvodnila. 20. V súvislosti s poukazom žalobcu na údajné vnútorné rozpory v argumentácii žalovanej ohľadom hodnotiaceho kritéria „zobrazenie útočiacich agresívnych bytostí“, „neprirodzených zmien živých bytostí alebo mimovnemových javov“, „neprirodzených a neočakávaných zmien živých bytostí“ na stranách 25, 31 a 38 napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalovaná konštatovala nízku frekvenciu hodnotiacich kritérií ako výsledok správnej úvahy posúdením scén uvedených na stranách 20 až 22, pričom neuviedla explicitne žalobcom deklarovaný rozsah scén, nakoľko tie boli z väčšej časti súčasťou rýchlej úvodnej sekvencie. Vzhľadom na krátkosť celej úvodnej sekvencie v I. časti programu a v rámci nej príslušných scén a poslednej 12 sekúnd trvajúcej scény bolo možné klasifikovať vo vzťahu k celej príslušnej časti programu, tak ako to uviedla v rozhodnutí, frekvenciu hodnotiaceho kritéria „zobrazenie útočiacich agresívnych bytostí“ ako nízku. 21. V prípade „neprirodzených zmien živých bytostí alebo mimovnemových javov“, „neprirodzených a neočakávaných zmien živých bytostí“ žalovaná uviedla časový rozsah predmetných scén, pričom je podľa žalovanej zrejmé, že pre posúdenie týchto scén využila okrem ich analýzy z hľadiska ich výskytu v dominantnej II. časti seriálu (stredná frekvencia - trvanie cca 4 minúty 11 sekúnd, 4 scény) a v III. časti (nízka frekvencia - trvanie cca 42 sekúnd, 6 scén) práve ich trvanie, ako aj počet. Preto argument žalobcu o vnútorných rozporoch vo svojom rozhodnutí žalovaná vyhodnotila ako nesprávny. 22. Nestotožnila sa s tvrdením žalobcu o údajnom nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej sankcie - pokuty, pretože z napadnutého rozhodnutia je zrejmý škodlivý následok v prípade porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. stanovujúceho povinnosť zaviesť a uplatňovať na ochranu maloletých JSO, a to možný negatívny vplyv na osobnostný vývin maloletých divákov. Preto žalovaná nepovažovala za možné ani účelné bližšie konkretizovať príklady konkrétneho negatívneho vplyvu na osobnostný vývin divákov mladších ako 7 rokov, ktoré by malo vzhliadnutie jednotlivých častí programu Šťavnatý vŕšok v dôsledku sprostredkovania zlej informácie o ich vekovej vhodnosti. 23. Žalovaná ďalej uviedla, že v danom prípade ani nemožno uvažovať o posúdení prípadnej sledovanosti programov, nakoľko túto skutočnosť nie je z dosahu Rady možné objektívne preukázať. Rozsah a dosah vysielania je preto možné stanoviť len s ohľadom na licenciu vysielateľa. 24. Argumentáciu žalobcu, že žalovaná mala vziať do úvahy pri stanovení výšky uloženej sankcie aj časové zaradenie sporných programov, ktoré podľa žalobcu do značnej miery ovplyvňuje vekovú štruktúru divákov sledujúcich program a v súvislosti s tvrdením, že od 06:00 hod. do 19:00 hod. majú rodičia väčšiu možnosť kontroly vysielaného obsahu, podľa názoru žalovanej nemožno paušalizovať ani považovať za objektívne presné. Uviedla, že nie je zrejmé, okrem pre žalobcu prijateľnej zhody s časovým zaradením predmetných častí programu Šťavnatý vŕšok, prečo práve čas do 19:00 hod. je žalobcom považovaný za hraničné kritérium a uvádzaný ako rozhodujúci fakt. Blok rozprávok, resp. detské pásmo rozprávok zákon č. 308/2000 Z.z., ani iný právny predpis neustanovuje, pričom sa pre čas o cca 19:00 hod. neuvádza žiadne špecifické pravidlo pre vysielanie programov. 25. Žalovaná v súvislosti s poukazom žalobcu na rozsudok NS SR považovala za potrebné priblížiť uvedený rozsudok, v ktorom išlo o posúdenie programu Grizzly Park odvysielaného dňa 27.08.2013 v čase cca o 01:08 hod. vysielateľom MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s.r.o., pričom Rada v predmetnom prípade rozhodla o porušení povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení zákona č. 342/2012 Z.z., nakoľko vysielateľ tento program označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov, a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritérium podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprípustného pre maloletých divákov do 18 rokov. Uviedla, že NS SR v danom prípade neskonštatoval uvedené z dôvodu nesprávneho označenia programu príslušnou kategóriou podľa JSO, ale v súvislosti s povinnosťou Rady prihliadať pri ukladaní sankcie na okolnosť správneho časového zaradenia vo vysielaní vysielateľa (o cca 01:08 hod.), t. j. v osobitne zákonom stanovenej časovej opone od 22:00 hod. do 06:00 hod. Žalovaná preto nepokladala uvedený rozsudok za použiteľný na tento posudzovaný prípad. 26. Žalovaná zotrvala na svojich záveroch tak, ako ich uviedla v napadnutom rozhodnutí a k samotnej výške uloženej sankcie uviedla, že sankcia 2.000,- eur uložená napadnutým rozhodnutím vychádza z logického uváženia, zodpovedá závažnosti konkrétneho správneho deliktu, miere zavinenia, spôsobu porušenia povinnosti, je v súlade so zákonom stanoveným rozsahom pre uloženie pokuty za sankcionované konanie a vzhľadom na dané okolnosti je primeraná, navyše stále sa pohybuje v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu (od 663,- eur do 66.387,- eur). Okrem toho tiež poukázala, že žalobca bol za porušenie citovaného ustanovenia (§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.) v minulosti viackrát sankcionovaný, pričom mu boli uložené sankcie - pokuty vo výške 995,82 eura až 6.638,78 eura. 27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právna úprava 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci § 10, 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 32. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby sa nevysielali programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie. 33. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania”). 34. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. 35. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)]. 36. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 37. Podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z., rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 3). VI. Právne posúdenie veci 38. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 39. V predmetnej veci žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná uložila žalobcovi sankciu - pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že v rámci programovej služby Dvojka odvysielal dňa 08.11.2015 v čase o cca 19:20 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Jastrabie mláďa, dňa 13.11.2015 v čase o cca 19:16 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Oči Nátržníka a dňa 15.11.2015 v čase o cca 19:13 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Zrada, bez označenia piktogramom Jednotného systému označovania, ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách“, „zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí“, „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“, „zobrazenie neprirodzených a neočakávaných zmien živých bytostí“, „zobrazenie scény s príliš hlučnou hudbou“, „zobrazenie násilných aktov“, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 7 rokov, čím žalobca nesprávne uplatnil jednotný systém označovania, keďže ho klasifikoval ako univerzálny program. 40. Pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia krajský súd z obsahu administratívneho spisu, predovšetkým zo zvukovo-obrazového záznamu ako aj z prepisu/popisu skutkového stavu obsahujúceho programy odvysielané dňa 08.11.2015 v čase o cca 19:20 hod. - Šťavnatý vŕšok, časť Jastrabie mláďa, dňa 13.11.2015 v čase o cca 19:16 hod. - Šťavnatý vŕšok, časť Oči Nátržníka a dňa 15.11.2015 v čase o cca 19:13 hod. program Šťavnatý vŕšok, časť Zrada, mal za preukázané, že uvedené programy boli odvysielané, tak ako to uvádza žalovaná. V predmetných troch programoch boli obsiahnuté nižšie uvedené scény (súd poznamenáva, že uvádza len krátke pasáže z prepisu jednotlivých scén predmetných programov). 41. 8.11.2015 19:20:41 Začiatok programu: Šťavnatý vŕšok, časť Jastrabie mláďa. Počas celých úvodných titulkov hrá dramatická orchestrálna hudba. Na tmavej oblohe sa zablýska. Strih. Prší, dva zajace odskočia, na ich miesto spadne horiaci konár. Strih. Červená obloha - spoza kopca utekajú vyplašené zvieratá, veveričky, netopiere. Strih. Detail zboku na hlavy zajacov, ktoré bežia a majú vystrašený pohľad, v zábere majú otvorené ústa, takže divák môže vidieť z profilu ich dva dlhé predné zuby, zajace zasiahne veľký prúd vody. Strih. Rožec, stojí chrbtom ku kamere na konci skalného brala. Všetko okolo je žlté. Za nim vzplanie oheň, z dymu vznikne čierny duch zajaca s červenými očami. Strih. Kostilam skáče zo skaly. Strih. Dva zajace s nahnevaným výrazom stoja pred lesom, je noc, zajacom svietia oči. Strih. Detail na vyčnievajúci kus zajačej hlavy zo sivomodrých oblakov. Zajac má jedno oko červené, druhé biele, z úst vychrlí čiernu lávu. Strih. Prší. Zajace utekajú dole kopcom, akoby pred nebezpečenstvom. Strih. Nadhľad na trasúceho sa Plešivca ukrytého za kameňom, prší, všetko je sfarbené do odtieňov modrej, na zajacovi sa postupne objavuje tmavý tieň niekoho iného. Strih. Dravý vták berie do pazúrov zajaca na konci skalného brala. Strih. Spartina spolu s ďalším bojovníkom napadla Černicu, záber sa končí tým, že Spartina hryzie Černicu do ucha. Úplne tmavý záber, v čiernej vidieť iba niekoľko plameňov a utekajúceho Rožca. Strih. Hlavúň beží tmavým lesom, zabrzdí sa, narazia do neho ďalšie dva menšie zajace. Strih. Detail na otvorené ústa útočiaceho zajaca. Strih. Pád hnedého zajaca do studne. Strih. V šere noci z pohľadu záber na znetvoreného Rožca, za ktorým sa zablysne. Pohľad kamery na malé zajace , ktoré so strachom utekajú. Strih. Z dutého kmeňa stromu vychádza Kostilam , jedno oko mu svieti na červeno a druhé nemá. Tvári sa agresívne. Strih. Vyplašený zajac stojí medzi horiacimi plameňmi. Strih. V daždi beží jazvec. Strih. Záber, v ktorom Žula naráža chrbtom o skalu ( ako keby ho niekto silou postrčil ) a padá na zem, na jeho krk stúpi nejaká zajačia laba. Strih. Vystrašený pohľad Rožca smerom k oblohe, zakýva ho tieň, v protipohľade čierny duch zajaca, kamera sa približuje smerom k jeho červeným svietiacim očiam. Strih. Za zajacom stojacim na zelenej tráve je zobrazený výbuch a zem sa trhá na dve časti. Strih. Kostilam, sa rúti do tmavého útesu. Za ním padajú kamene. Strih. Pohľad na výsek z krajiny. Na kopci stojí veľký košatý listnatý strom, obloha je červeno - oranžová, okolo stromu je zelená lúka. Pod kopcom je krajina sfarbená do červena. Na obraze sa objaví titulok „ Watership down“. 19:23 Začína hrať pomalá dramatická hudba. Kamera sníma pochmúrne prostredie, v tmavších farbách, ponad vyschnuté stromy preletí dravý vták. Na obraze sa objaví ponáhľajúci sa kapitán Plešivec, ktorý spadne do špinavej mláky, pred ním napreduje generál Kostilam. Stoja na konci skalného útesu. Plešivec sa ospravedlňuje Kostilamovi, že je pokrytec, v tom zbadá jastraba a utečie. 19:24 Kostilam sa postaví na zadné nohy. Jastrab sa na neho rúti svojimi pazúrmi, on je odhodlaný vzoprieť sa mu. V zábere je vidieť, ako ho jastrab chytá do svojich pazúrov, v tieňoch zvierat je zobrazená bitka, v záberoch sa objavuje aj vystrašený Plešivec, ktorý celú situáciu pozoruje. Kostilam v boji zvíťazí a napomína Plešivca, že aj on sa mal pridať, ten sa však vyhovára, že možno inokedy. 19:35 Atmosféra deja sa zmení na pochmúrnu. Začne hrať dramatická hudba, krajina je v tmavých farbách, stromy sú vyschnuté bez listov. Medzi skalami sa objaví Rožec, ktorý hľadá stopy. Strih. Plešivec sa ustráchaným hlasom pýta Kostilama, čo sa deje. Ten má podozrenie , že ich niečo celý deň prenasleduje. 42. 13.11.2015 19:16:12 Začína sa program Šťavnatý vŕšok - Oči Nátržníka. Zostrih z minulých dielov: V nore na listoch leží Kostilam, labou si zakrýva oči. Počuť hlas Piateho: „Vidím minulosť a vidím budúcnosť a vidím aj tvoje temné srdce. Kostilam." Plešivec. ..Pane, zobuďte sa!" V zábere vidieť ako Plešivec letí, ako keby ho niekto udrel a narazí na stenu. Kostilam: „Som hore, už viem, prečo nad nami Lieska a jeho prišelci stále vyhrávajú. Vďaka Piatemu a jeho vidinám. Musíme ho zlikvidovať.“ Strih. Plešivec oznamuje Kostilamovi: „Mám skvelú správu. Lopúch má mystika, aspoň takého dobrého ako je Piaty.“ Kostilam: „Pochybujem, že by nám Lopúch dal takého cenného zajaca a uniesť ho by bolo problematické.“ Strih. Na temnom pozadí je v polodetaile Lopúch a Kostilam. Kostilam: „Prišiel som s tebou urobiť obchod Lopúch, mám veľký záujem o tvojho slávneho mystika Nátržníka.“ Úvodné titulky - totožné ako vo vysielaní z 8.11.2015. 19:18 V obraze vidieť bežiaceho Piateho pomedzi obrovské mrkvy a kapusty. Zrazu sa zmenia na ohlodané a vyschnuté. Piaty má zdesený výraz, ponáhľa sa, akoby pred niekým utekal. Za ním skacká Nátržník. Ich pohyby sú spomalené, hrá dramatická hudba. Zrazu Piateho omotajú zelené rastliny, nemôže sa pohnúť, kričí. Z vrchu na neho skočí Nátržník, ktorý sa zmení na ducha, ktorý chce vstúpiť do Piateho. V detaile rozpadajúca sa Nátržníkova tvár na kúsky. Strih. Drobec budí kričiaceho Piateho. Strih. Atmosféra farieb v obraze sa zmení na tmavé, šedé. Prostredie skalnej jaskyne. Nátržník sa „odpojil“ z mysle Piateho. Kostilama zaujíma, čo videl. Nátržník sa zdráha, že vkrádať sa do mysle iných sa nesmie. Kostilama to však nezaujíma, chce vedieť, čo Nátržník videl. 19:34:05 Nátržníkovi žiaria oči a prihovára sa im „poďte sem, to som ja Piaty. Som v Nátržníkovej hlave. Lieska si už poňho ide.“ Černica s Rožcom pochopia a rozhodnú sa Nátržníka dostať von zo skalnej rokliny, v ktorej je kolónia. Na Žulu zhodí Plešivec niekoľko pneumatík a tak znemožní sledovanie Rožca a Černice. Tí to využívajú, aby mohli utiecť. Plešivec sa rozhodne vyzvať Žulu na súboj o miesto po boku Kostilama. Plešivec dupe labou po Žulovej hlave, ten sa zakliesnený v pneumatikách nemôže nijako brániť. 43. 15.11.2015 19:13:39 Začína sa program Šťavnatý vŕšok - Zrada. Úvodné titulky - totožné ako vo vysielaní 8. a 13.11.2015. Je noc, hrá dramatická hudba, nocou uteká Spartina, za ňou kriči Hlavúň. Hľadajú spolu s Nátržníkom, Piatym, Púpavom, Šťavelom, Lieskom. Hlavúň nerozumie, prečo utiekla, keď všade číha nebezpečenstvo. Nátržník všetkých vyzýva, že ju musia nájsť. Šťavel zacíti jej stopu. Všetci okrem Nátržníka, ktorého Lieska nechá strážiť sa vyberajú za ňou. Nátržník pozerá na mesiac v splne. 19:34:41 Spútaný Rožec prosíka: „pusť ich Kostilam, prosím, prosím.“ Kostilam: „pustím, ak povedieš moju armádu na Šťavnatý vŕšok.“ Rožec sklamane krčí hlavu. V zábere v diaľke vidieť muža, ako naťahuje šnúru a kľaká si k odpaľovaciemu zariadeniu. V pozadí hrá veľmi dramatická hudba. Kostilam Rožca varuje: „Človek už je pripravený odtrhnúť skalu. Nemáš veľa času na rozhodovanie.“ Strih na Spartinu a Černicu, ako sa pokúšajú vyškriabať z jamy, no bezvýsledne. Zaznie siréna. Kostilam: „Ha, signál. Teraz príde hromový rachot. To nikto neprežije.“ 19:37:08 Koniec programu Šťavnatý vŕšok 44. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, ktorý stanovuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu a práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4. 45. Žalovaná ako orgán verejnej správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom zákonom č. 308/2000 Z.z. Jej zákonným poslaním, a teda zároveň povinnosťou, je presadzovať záujmy verejnosti a taktiež ochraňovať záujmy verejnosti pred možným negatívnym vplyvom zvukových či zvukovo-obrazových programov vysielaných v dostupných médiách. Ak pri plnení tejto povinnosti dospeje k záveru, že konaním konkrétneho subjektu došlo k porušovaniu zákona, je oprávnená podľa § 64 a nasl. zákona č. 308/2000 Z. z. uložiť sankciu. 46. Programy Šťavnatý vŕšok, časť Jastrabie mláďa odvysielaný dňa 08.11.2015 v čase o cca 19:20 hod., program Šťavnatý vršok, časť Oči Nátržníka odvysielaný dňa 13.11.2015 v čase o cca 19:16 hod. a program Šťavnatý vŕšok, časť Zrada odvysielaný dňa 15.11.2015 v čase o cca 19:13 hod., všetky tri odvysielané v rámci programovej služby Dvojka, obsahujú podľa názoru krajského súdu scény, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností obsahujú zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách, zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí, zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné, ako aj zobrazenie neprirodzených zmien živých bytostí, zobrazenie scény s príliš hlučnou hudbou a zobrazenie násilných aktov, a preto zvukovo-obrazové záznamy predmetných troch programov je nutné klasifikovať ako nevhodné a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov. Žalobca teda konal a postupoval v rozpore s ustanovením § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pretože nesprávne uplatnil systém Jednotného označovania, a to v súvislosti s klasifikáciou programu podľa vekovej vhodnosti, keď uvedené programy klasifikoval ako univerzálny program. 47. Pokiaľ ide o ochranu maloletých, vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania, obsahuje podrobnú úpravu označovania zvukových diel, ako aj ich klasifikáciu ako nevhodných a neprístupných pre vekové skupiny maloletých do 18, 15, 12 a 7 rokov. Krajský súd pripomína, že vplyv na psychický a morálny vývin maloletých majú médiá v čoraz väčšom rozsahu. Odvysielanie programu, v ktorom je zobrazené prostredie v tmavých a pochmúrnych farbách, zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí, zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné, zobrazenie scény s príliš hlučnou hudbou, zobrazenie násilných aktov a zobrazenie neprirodzených zmien živých bytostí tak, ako tomu bolo v prípade odvysielaných troch uvedených programov Šťavnatý vršok môže mať veľmi negatívny vplyv na maloletého diváka. Scény popísaného charakteru môžu u maloletého diváka do 7 rokov vyvolávať strach, neistotu, či zdesenie a v konečnom dôsledku môžu mať negatívny vplyv na jeho ďalší psychický vývoj. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby programy s takýmto obsahom boli označené príslušným piktogramom, v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 589/2007 Z. z. a zákona č. 308/2000 Z. z. tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere zabezpečená ochrana maloletého diváka. Vzhľadom na uvedené nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že nedošlo k porušeniu povinnosti určenej podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., keď program bol zaradený do vysielania v zmysle Jednotného systému označovania programov ako vhodný pre všetky vekové skupiny maloletých bez uvedenia piktogramu vhodnosti. 48. Krajský súd sa ohľadne žalobcom tvrdenej absencie posúdenia prítomnosti jednotlivých hodnotiacich kritérií vo vzťahu k spôsobu a forme ich spracovania alebo zobrazenia v napadnutom rozhodnutí, stotožnil s argumentáciou žalovanej, že vzhľadom na samotné ustanovenie § 1 ods. 5 JSO, z ktorého spôsob a forma zobrazenia alebo spracovania hodnotiacich kritérií implicitne vyplýva priamo z posúdenia charakteru a druhu programu, jeho umeleckého a morálneho posolstva, nebolo takéto posúdenie osobitne potrebné a ani účelné uvádzať. Súd poznamenáva, že v napadnutom rozhodnutí žalovaná podrobne sa zaoberala analýzou jednotlivých scén programu a to v súvislosti s ich posudzovaním podľa jednotlivých hodnotiacich kritérií. V rozhodnutí sú scény jasne a podrobne popísané, v nadväznosti na popis žalovaná konštatovala, že scény obsahujúce prostredie v tmavých a pochmúrnych farbách a zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné, vyplývali z deja predmetného programu a neboli do neho zaradené samoúčelne. Vyskytovali sa najmä v súvislosti s negatívnymi postavami seriálu. Scény obsahujúce agresívne útočiace živé bytosti sa vyskytli v programe v rámci deja ojedinele. Žalovaná predmetný seriál žánrovo zaradila ako animovaný dobrodružný seriál s prvkami fantasy a drámy (boj dobra so zlom). Hlavným motívom seriálu je hľadanie skutočného domova skupiny zajacov, ktorým počas putovania a následne aj po tom, čo si nájdu domov, neustále hrozí nebezpečenstvo. Program je vystavaný na klasických prvkoch dobrodružstva, gradácie, napätia. Celkovo žalovaná zhodnotila jeho zaujímavý príbeh, výber prostredia, hudobnú zložku ako prínosné jeho umeleckej hodnote. Morálne posolstvo programu spočíva v poukázaní na súdržnosť, pomoc v núdzi, odolnosť, vytrvalosť, silu kolektívu, pričom dobro víťazí nad zlom. Z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať argument žalobcu, že žalovaná sa s ustanovením § 1 ods. 5 JSO v časti týkajúcej sa spôsobu a formy spracovania posudzovaných programov Šťavnatý vŕšok nevyrovnala. 49. Rovnako súd nesúhlasil s námietkou žalobcu v súvislosti s absenciou posúdenia intenzity hodnotiaceho kritéria „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“ a to vo všetkých troch častiach rozhodnutia, pretože v napadnutom rozhodnutí žalovaná uviedla vo všetkých troch prípadoch obdobnú argumentáciu, pričom zhodne intenzitu výskytu hodnotiaceho kritéria „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“ uviedla ako vysokú. Žalovaná sa v rozhodnutí venovala intenzite tohto hodnotiaceho kritéria, pričom v závere zhrnula a zdôraznila jeho opakovaný výskyt, obdobne ako v časti označenej ako intenzita hodnotiacich kritérií. V rozhodnutí žalovaná špecifikovala, že najmä chýbajúce oči nemožno považovať za bežné. Žalobca v žalobe namietal, že pod kritérium „zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné“, ako kritéria vekovej vhodnosti pre maloletých až od 12 rokov nie je možné subsumovať okrem iného jazvy, ktoré v prvom rade nespĺňajú základnú požiadavku, ktorou je ich neobvyklosť a postavy záporných hrdinov vykazovali mierne škrabance na bežných miestach, ktoré ani svojím miernym zobrazením a charakterom nezodpovedajú telesnému znetvoreniu. Krajský súd vo vzťahu k tejto časti námietky žalobcu poukazuje na argumentáciu žalovanej uvádzanú v napadnutom rozhodnutí na str. 24, kde žalovaná jasne uviedla: „Takmer vo všetkých uvedených scénach sa opakovane vyskytujú znetvorené postavy - pôvod ich zranení nie je zrejmý, keďže k nim nedošlo v monitorovanej časti, recipient vidí už len výsledok. Ide najmä o väčšie, či menšie chýbajúce častí uší (postava Rožca, Kostilama), ďalej chýbajúce oči (Kostilam, Rožec), jazvy po tele (Rožec). Predmetné znetvorenia nie je možné podľa názoru Rady považovať za bežné, ani v prípade, že nimi chceli pravdepodobne autori programu poukázať na výrazné odlišnosti medzi jednotlivými postavami kolónií (dobro verzus zlo). Zobrazené znetvorené postavy Kostilama a Rožca a ďalších postáv sa objavujú opakovane v celej predmetnej časti programu Šťavnatý vŕšok.“ Skonštatovala, že klasifikovanie programu ako vhodný pre všetky vekové skupiny nepovažuje Rada najmä z hľadiska výskytu znetvorených postáv a celej úvodnej sekvencie za vhodné najmä z pohľadu najmenších divákov. 50. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí chýba správna úvaha, čo považuje žalovaná za pomerne nízku, resp. strednú, resp. vysokú frekvenciu. Krajský súd zastáva názor, že žalovaná musí každý program hodnotiť jednotlivo a nedá sa vytvoriť určitý vzorec, pri ktorom by bolo možné povedať, po koľkokrát zobrazené hodnotiace kritérium (zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách, zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí, zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné a zobrazenie neprirodzených zmien živých bytostí) patrí do miernej, resp. strednej, či vysokej frekvencie. Je na správnej úvahe žalovanej, aby jednotlivé hodnotiace kritériá posúdila vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na relevantné ustanovenia a následne dospela k záveru, ktorý musí odôvodniť. Argument žalobcu, že v rozhodnutí absentuje správna úvaha žalovanej, je možno považovať za neopodstatnený, pretože žalovaná tak urobila na stranách 24-25 vo vzťahu k programu Šťavnatý vŕšok, časť Jastrabie mláďa, na stranách 30-31 vo vzťahu k programu Šťavnatý vŕšok, časť Oči Nátržníka a na stranách 37-38 vo vzťahu k programu Šťavnatý vŕšok, časť Zrada napadnutého rozhodnutia. 51. Pokiaľ ide o údajné vnútorné rozpory v argumentácii žalovanej v súvislosti s hodnotiacim kritériom „neprirodzených zmien živých bytostí alebo mimovnemových javov“, „neprirodzených a neočakávaných zmien živých bytostí“, súd uvádza, že v prípade „neprirodzených zmien živých bytostí alebo mimovnemových javov“, „neprirodzených a neočakávaných zmien živých bytostí“ žalovaná uviedla časový rozsah predmetných scén, pričom pre posúdenie týchto scén využila okrem ich analýzy z hľadiska ich výskytu v II. časti seriálu (stredná frekvencia - trvanie cca 4 minúty 11 sekúnd, 4 scény) a v III. časti (nízka frekvencia - trvanie cca 42 sekúnd, 6 scén) práve ich časové trvanie, ako aj počet. Žalobca v žalobe rozpornosť dôvodil tým, že žalovaná výskyt hodnotiaceho kritéria neprirodzených a neočakávaných zmien živých bytostí“ v rozsahu 4 scén považovala za frekvenciu strednú (str. 31) a v inej časti napadnutého rozhodnutia hodnotí frekvenciu výskytu hodnotiaceho kritéria „neprirodzených a neočakávaných zmien živých bytostí“ v rozsahu až 6 scén ako nízku (str. 38). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neuviedol celú argumentáciu žalovanej pri posudzovaní frekvencie výskytu jednotlivých hodnotiacich kritérií, ale iba čiastočnú (len počet scén, bez ich časového trvania). Z napadnutého rozhodnutia je podľa názoru súdu dostatočne zrejmá správna úvaha žalovanej pri posúdení frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií v posudzovaných častiach programu „Šťavnatý vŕšok“, a preto túto námietku súd vyhodnotil ako účelovú. Súd ešte v tejto súvislosti dodáva, že žalovaná v rámci svojej úvahy pri posudzovaní frekvencie výskytu, vychádzala jednak z toho, či posudzované scény boli dostatočne dlhé na to, aby si ich divák dokázal uvedomiť, a jednak z potreby posudzovania jednotlivých kritérií vo vzájomnej súvislosti. 52. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/9/2014 zo dňa 24.02.2015 súd uvádza, že v predmetnej veci ide o skutkovo iný prípad, riešil sankciu uloženú za zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutej násilnej smrti bez pocitov ľútosti, a preto s danou vecou skutkovo a ani právne (porušenie § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.) nesúvisel tak, aby bolo možné závery rozsudku aplikovať aj na danú vec. 53. Žalobca v neposlednom rade namietal výšku uloženej pokuty a bol presvedčený, že žalovaná nedostatočne odôvodnila výšku uloženej pokuty. Krajský súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, pretože žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom venovala odôvodneniu výšky uloženej pokuty. Žalovaná uviedla a aj podrobnejšie rozpísala všetky okolnosti, ktoré brala do úvahy pri určení výšky pokuty. Taktiež poukázala na skutočnosť, že žalobcovi bola opakovane uložená pokuta za porušenie ustanovenia § 20 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý upravuje práve ochranu maloletých. S poukazom nielen na opakujúce sa porušovanie povinností uložených zákonom č. 308/2000 Z.z., ale aj s poukazom na závažnosť konania žalobcu, keďže jeho konaním sú ohrozené práve záujmy maloletých, považoval krajský súd uloženú pokutu (v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu od 663,- eur do 66 387,- eur) za primeranú. Rovnako súd pripomína, že v prejednávanom prípade išlo o uloženie pokuty za porušenie zákonnej povinnosti v troch odvysielaných programoch. 54. Žalovaná podľa názoru súdu zvážila starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-308/2000-ucinnost- od-01.01.2019>308/2000 Z.z. a to závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, spôsob porušenia povinnosti, trvanie a následky protiprávneho konania a minulosť prevádzkovateľa s tým, že ako bolo už vyššie konštatované, išlo o opakované protiprávne konanie žalobcu. 55. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaná neuvádza konkrétny škodlivý následok údajného porušenia povinnosti podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaná uviedla, že následkom nesprávneho uplatnenia JSO je zmarenie jeho účelu a síce v danom prípade informovať rodičov o nevhodnosti a neprístupnosti daných programov pre maloletých. Preto uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú rovnako ako aj tvrdenie, že žalovaná nezohľadňovala, že išlo o večerné vysielanie cca o 19:20 hod. Žalovaná v tejto súvislosti v rozhodnutí uviedla, že skutočnosť, že žalobca sa rozhodol zaradiť vysielanie predmetných programov až okolo 19:15 hod. nie je z hľadiska povinnosti označiť programy podľa JSO relevantná. Zdôvodnenie, že najmenší divák už dlhú rozprávku nevydrží v uvedenom časovom pásme pozerať, nevysvetľuje v žiadnom prípade skutočnosť označenia resp. neoznačenia programu príslušným piktogramom vhodnosti. 56. Potom na základe vyššie uvedenej konštatácie súdu možno uzavrieť, že žalovaná uložila pokutu v primeranej výške a taktiež dostatočne a pomerne vyčerpávajúco výšku uloženej pokuty odôvodnila. 57. Krajský súd záverom uvádza, že žalobca sa svojím konaním nesporne dopustil porušenia ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., keď všetky tri programy obsahujúce zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách, zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí, zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné a zobrazenie neprirodzených zmien živých bytostí klasifikoval ako univerzálny program. Podľa vyhlášky je však vylúčené, aby program obsahujúci zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách, zobrazenie agresívnych útočiacich živých bytostí, zobrazenie telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné a zobrazenie neprirodzených zmien živých bytostí bol zatriedený do kategórie univerzálnych programov, bez označenia piktogramom Jednotného systému označovania. Žalobca v žalobe neuviedol jediný relevantný dôvod, ktorý by vyvrátil porušenie povinnosti stanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. 58. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/27/2016 zo dňa 21.06.2016 a postupu mu predchádzajúceho, v medziach namietaných žalobných dôvodov, vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu a z právnej úvahy uvedenej vyššie, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je riadne odôvodnené, vecne správne, súladné so zákonom. 59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd žalobu v zmysle ust.§ 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. 61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.