Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/152/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201456 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201456.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: 1. Evonik Degussa GmbH, spoločnosť so sídlom Rellinghauser Strasse 1-11, 451 28 Essen, Nemecko, 2. Evonik Industries AG, spoločnosť so sídlom Rellinghauser Strasse 1-11, 451 28 Essen, Nemecko, v zastúpení: BBH advokátska kancelária, s. r. o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - oznámenia č. 915596/2016 zo dňa 27.05.2016 a č. 915329/2016 zo dňa 27.05.2016, takto r o z h o d o l : Opatrenie „Návrh na prijatie opatrenia proti nečinnosti - oznámenie“ č. 915596/2016 zo dňa 27.05.2016 a opatrenie žalovaného nazvané „Návrh na prijatie opatrenia proti nečinnosti - oznámenie č. 915329/2016 zo dňa 27.05.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Bratislava ako miestne príslušný daňový úrad vykonal u každého zo žalobcov kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Daňové kontroly potvrdili v oboch prípadoch oprávnenosť nadmerného odpočtu. Počas daňových kontrol boli v súlade s ustanovením § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) žalobcom zo strany daňového úradu zadržané nadmerné odpočty DPH, v dôsledku čoho nemohli žalobcovia počas daňových kontrol peňažnými prostriedkami predstavujúcimi nadmerné odpočty disponovať. 2. Z protokolu daňovej kontroly č. 21264174/2015/9104401/DačS zo dňa 19.11.2015 vyplýva, že správca dane neidentifikoval žiaden rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2014 a výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu po kontrole. Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2014 vo výške X.XXX.XXX,XX,- € bol daňovému subjektu vrátený až po ukončení daňovej kontroly dňa 30.11.2015, teda 13 mesiacov od podania daňového priznania za relevantné zdaňovacie obdobie. 3. Účastníci konania mali za to, že nakoľko v dôsledku vykonania kontroly nebol nadmerný odpočet vrátený vo všeobecnej lehote podľa § 79 ods. 2, ods. 5 zákona o DPH, ale až po ukončení daňovej kontroly v lehote podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, má daňový subjekt nárok na úrok z omeškania za obdobie zadržania peňažných prostriedkov a to podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku, na základe ktorého mal správca dane rozhodnúť do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu o priznaní úroku zo sumy nadmerného odpočtu. 4. Nakoľko správca dane v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o priznaní úroku nevydal, žiadali účastníci správneho konania návrhom na prijatie opatrenia proti nečinnosti zo dňa 21.04.2016 daňový subjekt, aby o úroku rozhodol. 5. Dňa 27.05.2016 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listom č. 915596/2016 oznámilo daňovému subjektu, že správca dane postupoval v zmysle ustanovenia § 79 ods. 6 zákona o DPH a nadmerný odpočet DPH vrátil v lehote stanovenej zákonom. Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2014 bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 30.11.2015. Nadmerný odpočet DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie bol vrátený dňa 10.12.2015, t. j. v lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly. 6. Keďže daňový subjekt s týmto právnym názorom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky nesúhlasil, podal v lehote na správny súd správnu žalobu o preskúmanie opatrenia označeného ako „Návrh na prijatie opatrenia proti nečinnosti - oznámenie“. II. Žalobné dôvody 7. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 05.08.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil opatrenie žalovaného označené ako „Návrh na prijatie opatrenia proti nečinnosti - oznámenie“ č. 915596/2016 zo dňa 27.05.2016 a č. 915329/2016 zo dňa 27.05.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko žalovaný nesprávne právne posúdil danú vec. 8. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 79 zákona o DPH. Daňový poriadok neobsahuje osobitné ustanovenie o dobe, za ktorú sa má priznať úrok z daňového preplatku v špecifickom prípade vrátenia nadmerného odpočtu po vykonaní daňovej kontroly. 9. Žalobcovia poukázali na rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru č. C-107/10, C-120/15 V rozhodnutí Európskeho súdneho dvora C-120/15 vo veci Kovozber s. r. o., proti Daňovému úradu Košice ESD výslovne uviedol, že „slovenská zdaniteľná osoba, ktorej bol vrátený nadmerný odpočet DPH po skončení daňovej kontroly, ktorej dĺžka presiahla primeranú lehotu, má podľa práva Európskej únie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania; a taká interpretácia právnej úpravy, ktorá znamená výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až do uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly je v rozpore s článkom 183 DPH smernice. 10. Ďalej žalobcovia poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu SR a to najmä na rozhodnutie sp. zn. 8Sžf/115/2013 zo dňa 11.12.2014, ktorým Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 979/2012 zo dňa 24.04.2013. V zmysle týchto uvedených rozhodnutí by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým daňovým subjektom, u ktorých bola vykonaná daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený úrok zo zadržanej sumy už odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia. V tomto kontexte poukázali žalobcovia na judikatúru Ústavného súdu SR, týkajúcu sa požiadavky predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. 11. Žalobcovia majú za to, že žalovaný pri rozhodovaní o priznaní nároku žalobcov na úroky z nadmerných odpočtov DPH zadržaných počas daňových kontrol konal v rozpore s právom Európskej únie, konkrétne porušil zásadu eurokonformného výkladu a tým aj zásadu daňovej neutrality a proporcionality, nakoľko vnútroštátne ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku nevykladal a neaplikoval v súlade s platným právom EÚ, tak ako je to záväzne vykladané ESD, najmä rozhodnutiami Enel Maritsa a Kovozber. Na základe uvedených skutočností žalobcovi žiadajú, aby súd zrušil obe opatrenia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.10.2016 uviedol, že nespochybňuje doktrínu eurokonformného vnútroštátneho práva, ale v danom prípade je zrejmé, že sám daňový subjekt si je vedomý, že právny poriadok Slovenskej republiky nestanovuje správcovi dane povinnosť platiť úrok platiteľovi dane počas trvania daňovej kontroly a preto požaduje zaplatenie úroku na základe aplikácii rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3AD. 13. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o DPH, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej dňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa ods. 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. 14. Podľa prvej vety ustanovenia § 79 ods. 6 zákona o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. 15. Podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v ods. 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5,- €. 16. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade nebol daňovému subjektu vrátený nadmerný odpočet oneskorene, ale v zákonom stanovenej lehote do 10 dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly, sankčný úrok za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov platiteľovi tak neprináleží a nie je ho možné v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku vypočítať, tak ako to urobil vo svojom odvolaní daňový subjekt. 17. Aj napriek tomu, že v právnom poriadku Slovenskej republiky sa má aplikovať princíp prednosti práva Európskej únie, je potrebné uviesť, že správca dane v predmetnej veci postupoval v zmysle zásady zákonnosti, ktorá je uvedená v ustanovení § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Keďže platná legislatíva SR nemá právnu úpravu priznania a výpočtu úroku za dobu vykonávania kontroly správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade s platnými ustanoveniami daňového poriadku a zákona o DPH a nepriznal žalobcom úrok z omeškania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 v súlade s platnou legislatívou. 18. Žalovaný poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/44/2013 zo dňa 01.08.2014, v ktorom najvyšší súd riešil obdobný prípad vo veci priznania úrokov z nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty po vykonaní daňovej kontroly. V tomto uznesení je okrem iného uvedené, že krajský súd a najvyšší súd boli postavené pred otázku, či právo Európskej únie v danom prípade rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD predstavuje ACTE éclaire pre skutkovú situáciu v Slovenskej republike, v dôsledku ktorého nastáva pre súdy situácia aplikovať princíp prednosti práva Európskej únie a povinnosť zdržať sa ustanovenia § 79 ods. 2 zákona o DPH v prospech práva Európskej únie, pokiaľ uvedené ustanovenie nie je možné interpretovať eurokonformne, t. j. v súlade s článkom 183 smernice rady 2006/112. Pri aplikácii tohto princípu prednosti práva EÚ, však absentujú v Slovenskej republike subsidiárne procesné legislatívne pravidlá nielen v daňovom konaní, ale aj v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správcu dane. Správca dane nemá oprávnenie položiť súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku, či ide o acte éclaire. Ak nejde o situáciu acte éclaire je potrebné položiť prejudiciálnu otázku, v prípade zhrnúť argumenty pre najvyšší súd pre zloženie prejudiciálnej otázky. Ako nezáväznú časť právneho názoru súd uviedol, že zásadnou otázkou zostáva, či prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v prípade absencie vnútroštátnej právnej úpravy úrokov z omeškania z nadmerného odpočtu stanovil primeraný právny režim úrokov vlastnou úvahou na základe analógie iuris. Z uvedeného rozhodnutia ďalej jednoznačne vyplynulo, že v Slovenskej republike neexistuje právna úprava na priznanie úrokov za dobu vykonávania daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a preto podľa žalovaného Daňový úrad Bratislava pri nepriznaní nároku postupoval v súlade so zákonom a preto žalovaný žiada, aby súd žalobu ako neoprávnenú zamietol. IV. Právne posúdenie krajského súdu 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté oprávnenia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že obe opatrenia žalovaného je potrebné zrušiť. Súd skonštatoval, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky rozhodnutia bez pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. 22. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať opatrenia žalovaného označené ako „Návrh na prijatie opatrenia proti nečinnosti - oznámenie“ č. 915596/2016 zo dňa 27.05.2016 a č. 915329/2016 zo dňa 27.05.2016. 23. V prejednávanej veci bolo nutné v prvom rade posúdiť, či napadnuté potvrdenia žalovaného je možno preskúmať. 24. Podľa článku 46 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky v citovanom znení, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený, rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. V právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 25. Konajúci súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžf/85/2016 zo dňa 01.12.2016, v ktorom v identickej veci (opatrenie žalovaného o nepriznaní úroku z nadmerných odpočtov DPH zadržaných daňovým úradom) právne posúdil a vyslovil svoj právny názor, že list - opatrenie žalovaného sa preskúmava súdom. 26. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 27. V § 7 pod písmenom a./ až h./ Správneho poriadku sú uvedené rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré sa nepreskúmavajú. Správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánu verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. 28. Listy žalovaného označené ako opatrenia - oznámenia s prihliadnutím na ich obsah nespadajú do kategórie rozhodnutí podľa ustanovenia § 7 písm. a/ až písm. h./ Správneho poriadku, nakoľko zasahujú do majetkových práv zaručených ústavou (článok 20 odsek 1 v spojení s článkom 46 odsek 2 Ústavy) žalobcovi tým, že mu de facto popiera uplatňované právo na úrok z omeškania z dôvodu tvrdeného nesplnenia podmienky na jeho priznanie. Na tomto právnom základe sú listy žalovaného spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. 29. Konajúci súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu 4Sžf/1/2014 zo dňa 11.03.2014, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2015 je zrejmé, že pre preskúmateľnosť v správnom súdnictve nie je nutné, aby malo oznámenie formálne náležitosti rozhodnutia. 30. „Aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného chráneného práva účastníka konania na prejednanie veci, preto je takéto oznámenie i bez formálnych znakov rozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.“ 31. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 91/2016 zo dňa 17.05.2016 vyplýva „za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu už niekoľko rokov ustálenej a prevažujúcej súdnej praxe považujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 Správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcich základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov Rady Európy) platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.“ 32. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku v citovanom znení ukladať povinnosť alebo priznať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že opatrenia žalovaného označené ako „Návrh na prijatie opatrenia proti nečinnosti - oznámenie“ č. 915596/2016 zo dňa 27.05.2016 a č. 915329/2016 zo dňa 27.05.2016 sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu podľa správneho súdneho poriadku a to tým, že sa dotýkajú subjektívnych majetkových práv žalobcov chránených ústavou a preto ich súd obe zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny orgán vydá rozhodnutia o úroku z omeškania. 34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcom priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko mali žalobcovia plný úspech v konaní. O trovách konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.