Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/167/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201465 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201465.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: G. G., nar. XX.XX.XXXX, t. č. S. L., E. č. XX, XXX XX R. R., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. GR ZVJS-X-XX/XX-XXXX zo dňa 23.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : . Žalobca žiadal zrušenie opatrenia č. GR ZVJS-X-XX/XX-XXXX zo dňa 23.06.2016 a v žalobe predovšetkým uviedol, že Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov bola dňa 04. 05. 2016 doručená jeho žiadosť zo dňa 02.05.2016, v ktorej žiadal v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnú osobu o sprístupnenie týchto informácií (doslovná citácia): „Žiadam o informácie: žiadam k nahliadnutiu správy o činnosti komisie kontrolujúcej cenovú hladinu v bufete na základe pokynu č. 9/2013 ZIPS RÚ a podnety určené, resp. postúpené komisii k takýmto kontrolám. “. Na prvú časť žiadosti o informácie ÚVTOS listom zo dňa 13.05.2016 oznámil, že zložka „Zápisy z kontroly cien tovarov a kvality služieb v ústavnej predajni“ sa nachádza v administratívnej budove ústavu na oddelení logistiky a nahliadnuť do nej možno v tejto budove na príslušnom oddelení. Ústav žiadateľovi oznámil, že môže splnomocniť osobu, ktorej osobná sloboda pohybu nie je obmedzená, a ktorá po dohode s ústavom nahliadne do predmetnej dokumentácie a ponúkol mu možnosť vyhotovenia fotokópií. Žiadateľovi Ústav tiež oznámil, že ak nebude akceptovať spôsob sprístupnenia určený povinnou osobou, žiadosť bude odložená. 2. Ďalej žalobca namietal, že povinná osoba zjavne svojvoľne vyzvala žiadateľa k akceptovaniu ňou určeného spôsobu sprístupnenia informácií s tým, že ak sa nepodrobí tomuto spôsobu, žiadosť odloží. Rozhodnutie sa nevydáva, ak žiadosť bola odložená. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 23.06.2016, že pre odloženie žiadosti o informácie „nebolo vo veci vydané rozhodnutie a ani nenastali skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dobrovoľne predpokladať, že vo veci bolo vydané tzv. fiktívne rozhodnutie“ a preto žiadateľovo odvolanie nemožno považovať za kvalifikované podanie na začatie odvolacieho konania. Ústava SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať. 3. V danej veci ústav podľa žalobcu pochybil, keď podmieňoval sprístupnenie informácií ním navrhovaným spôsobom, nakoľko je právom žiadateľa navrhnúť spôsob (§ 14 ods. 2 zákona) a len ak nemožno informáciu sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob (§ 16 zákona). Každý má právo nahliadnuť do dokumentácie povinnej osoby a je teda faktom, že žiadateľ nie je povinný akceptovať spôsob sprístupnenia informácií určený povinnou osobou. Táto nemá právo spôsob sprístupnenia informácií určovať a najmä nie je oprávnená neakceptovanie ňou určeného spôsobu sprístupnenia informácií podmieňovať odložením žiadosti o informácie - takýto postup je protiprávny a predstavuje šikanózny výkon práva povinnej osoby. Odloženie žiadosti o informácie je prípustné len v prípade neúplnosti v zmysle § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií. Takýmto dôvodom však nie je neochota povinnej osoby akceptovať spôsob sprístupnenia informácií oprávnene určený žiadateľom. Ak postup sprístupnenia informácií určený žiadateľom nie je možné povinnou osobou splniť, v záujme právnej istoty musí byť vydané rozhodnutie - žiadosť o informácie totiž mala všetky predpísané náležitosti, teda nemohla byť odložená. Takého rozhodnutie s poukazom na ust. § 22 ods. 1 zákona musí obsahovať odôvodnenie (subsidiarita SP), z ktorého je zrejmé prečo nebol akceptovaný žiadateľom oprávnene určený spôsob sprístupnenia informácií , a tento musí mať možnosť iniciovať riadne odvolacie konanie, keďže len právoplatné rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní. 4. Pri neoprávnenosti odloženia žiadosti o informácie treba mať z materiálneho hľadiska za to, že bolo vydané tzv. fiktívne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácii - povinná osoba ich totiž odmietla sprístupniť. Prijatím argumentácie žalovaného, že pri odložení žiadosti o informácie nemožno na základe odvolania žiadateľa začať riadne odvolacie konanie bolo fakticky upreté právo žiadateľovi domáhať sa preskúmania postupu povinnej osoby u nadriadeného orgánu - odvolacie konanie nemožno nahradiť len neformálnym konštatovaním o správnosti postupu povinnej osoby. Keďže sa odloženie žiadosti týkalo základného práva žiadateľa podľa Ústavy SR a fakticky sa tým skončilo konanie, ktorým sa realizácie práva na informácie domáhal, princíp materiálneho právneho štátu a princíp právnej istoty vyžadoval, aby takýto postup povinnej osoby mohol byť riadne preskúmaný v odvolacom konaní - teda pred domáhaním sa súdnej ochrany, ktorá je v súlade s princípom subsidiarity prípustná len proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu. 5. Podľa názoru žalobcu totiž odloženie žiadosti o informácie znamená, že žiadateľovi informácia nebola poskytnutá a ani nebolo vydané rozhodnutie - fakticky šlo o fiktívne rozhodnutie o odmietnutí žiadosti, ako pri jej odložení - keď naviac jediným dôvodov v žalobcovom prípade bola neochota sprístupniť informácie ním uvedeným spôsobom. Predpoklad vydania nového rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informácie treba preto vzťahovať aj na odloženie žiadosti. Žalobca sa domnieval, že takýto záver vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 2 a 3 ZSI pri ústavno-konformnom výklade. V opačnom prípade by bol žiadateľ nútený sa súdnej ochrany domáhať správnou žalobou napádajúcou iný zásah povinnej osoby, čo je v rozpore so zásadou subsidiarity súdnej ochrany, pokiaľ nápravu môže vykonať nadradený orgán povinnej osoby. Povinnej osobe nič nebránilo sprístupneniu informácií žalobcom určeným spôsobom, a to celkom bežným zaužívaným spôsobom predvedenia ako napr. k lekárovi a pod., resp. umožnením nahliadnutia do príslušnej zložky v miestnosti na úkony, ktorá je k tomu ručená. Aj u tejto situácii platí, že obmedzenie práva na informácie je možné, len pokiaľ je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu materiálne legitímneho cieľa - teda v súlade so zásadou proporcionality. Pokiaľ teda žalobca žiadal o nahliadnutie do dokumentácie, bol ústav povinný mu vyhovieť, pokiaľ neexistoval záujem spoločnosti prevažujúci nad záujmom (právom) žalobcu získať informácie. Toto hľadanie spravodlivej rovnováhy (v prípade nevyhovenia žalobcovej žiadosti o informácie) by muselo byť preskúmateľné, čo napokon svedčí o nutnosti riadneho odôvodnenia. II. vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov bola dňa 04. 05. 2016 doručená žiadosť žalobcu zo dňa 02.05.2016, v ktorej žiadal v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnú osobu o sprístupnenie týchto informácií (doslovná citácia): „Žiadam o informácie: žiadam k nahliadnutiu správy o činnosti komisie kontrolujúcej cenovú hladinu v bufete na základe pokynu č. X/XXXX ZIPS RÚ a podnety určené, resp. postúpené komisii k takýmto kontrolám. “. Povinná osoba rozdelila jeho žiadosť (vzhľadom na spôsob jej vybavenia) na dve časti požadovaných informácií: 1) Žiadam k nahliadnutiu správy o činnosti komisie kontrolujúcej cenovú hladinu v bufete na základe pokynu č. X/XXXX ZIPS RÚ. 2) Podnety postúpené komisii kontrolujúcej cenovú hladinu v bufete na základe pokynu č. 9/2013 Q. RÚ. Povinná osoba žalobcu k časti 1) žiadosti (správy o činnosti komisie) písomnosťou č. ÚVTOSaÚVV-INF-XX/XX- XXXX zo dňa 13. 05. 2016 vo veci: „Dohoda na inom spôsobe sprístupnenia informácii“ informovala, že požadovaná dokumentácia sa nachádza v administratívnej budove ústavu na oddelení logistiky ako zložka „Zápisy z kontroly cien tovarov a kvality služieb v ústavnej predajni“, a že nahliadnuť do nej je možné v administratívnej budove ústavu na príslušnom oddelení (oddelenie logistiky, ktoré eviduje predmetnú dokumentáciu) a vždy pod dohľadom povereného zamestnanca ústavu. Nahliadnuť do dokumentácie je možné v pracovných dňoch a v presne určenom čase počas úradných hodín; analogický postup platí aj pre súdy, prokuratúru, resp. orgány verejnej správy. Povinná osoba žalobcu ďalej informovala, že na nahliadnutie do predmetnej dokumentácie má možnosť splnomocniť osobu, ktorej osobná sloboda - sloboda pohybu nie je obmedzená a ktorá na administratívnej budove ústavu v zmysle jeho splnomocnenia do nej nahliadne; presný čas nahliadnutia si má možnosť splnomocnenec dohodnúť s ústavom. 7. Vzhľadom na obmedzenie slobody pohybu žalobcu ako osoby vykonávajúcej trest odňatia slobody mu povinná osoba ponúkla alternatívu sprístupnenia požadovaných informácií v časti 1) žiadosti, a to poskytnutím fotokópií správ o činnosti komisie s uvedením nákladov za vyhotovenie fotokópie jednostrannej alebo obojstrannej informácie formátu A4. Zároveň žalobcu povinná osoba žiadala, aby v prípade pretrvávajúceho záujmu o predmetné informácie v lehote siedmych dní odo dňa prevzatia predmetnej písomnosti potvrdil navrhovaný spôsob sprístupnenia informácií, inak bude jeho žiadosť odložená. Uvedenú písomnosť si žalobca prevzal dňa 16. 05. 2016. K časti 2) žiadosti (podnety určené, resp. postúpené komisii ku kontrolám) vydala povinná osoba rozhodnutie č. ÚVTOSaÚVV- INF-XX/XX-XXXX zo dňa 16. 05. 2016, ktorým nevyhovela uvedenej časti žiadosti s odvolaním sa na ustanovenia § 3 ods. 1, § 15 ods. 1, 18 ods. 2 ZSI. V odôvodnení predmetného rozhodnutia povinná osoba uviedla, že požadovanými informáciami nedisponuje, nakoľko neexistujú a to z toho dôvodu, že: „Zákon neustanovuje orgánom štátnej správy postupovať podnety komisii zriadenej podľa čl. II. ods. 1 pokynu RÚ č. 9/2013, resp. v pôsobnosti predmetnej komisie nie je prijímať, vyhodnocovať podnety fyzických, resp. právnických osôb na vykonanie (v zmysle textu žiadosti) kontroly cenovej hladiny v bufete. “. Rozhodnutie si žalobca prevzal dňa 16. 05. 2016. Nakoľko sa žalobca v lehote siedmich dní (stanovených v písomnosti vo veci: „Dohoda na inom spôsobe sprístupnenia informácií“) - t.j. do 23.05.2016 nevyjadril k navrhovanému spôsobu sprístupnenia požadovaných informácií, povinná osoba vyhotovila „Úradný záznam o odložení žiadosti“, č. ÚVTOSaÚVV-INF-XX-X/XX-XXXX zo dňa 10.06.2016 a jeho žiadosť bola v časti 1) žiadosti v zmysle § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií odložená. 8. Dňa 08. 06. 2016 bolo povinnej osobe doručené žalobcove podanie zo dňa 28. 05.2016 (citácia: „ Pedagógovi k rukám dňa 30. 5. 2016“) označené ako „ Odvolanie proti rozhodnutiu (fikcii rozhodnutia) o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácií žiadosťou z 2.5.2016 (správy o činnosti komisie)“ (ďalej len „podanie“). Z podania žalobcu vyplývalo, že podal odvolanie len voči vybaveniu časti 1) žiadosti (správy o činností komisie) a považuje ho za fiktívne rozhodnutie. Voči rozhodnutiu č. ÚVTOSaUVV- B.-XX/XX-XXXX zo dňa 16. 05. 2016, ktorým povinná osoba nevyhovela časti 2) žiadosti (podnety určené, resp. postúpené komisii ku kontrolám) odvolanie nepodal. Generálnemu riaditeľstvu ako odvolaciemu orgánu bol dňa 15. 06. 2016 v súlade s § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií predložený administratívny spis povinnej osoby, vedený pod č. ÚVTOSaÚVV-INF-XX/XX-XXXX na rozhodnutie o „odvolaní“ žalobcu zo dňa 28.05.2016. 9. Povinná osoba v písomnosti č. ÚVTOSaÚVV-INF-XX/XX-XXXX zo dňa 13. 05. 2016 vo veci: „Dohoda na inom spôsobe sprístupnenia informácií“ žalobcu vyzvala, aby v lehote 7 dní odo dňa prevzatia predmetnej písomnosti uviedol, či spôsob sprístupnenia informácií - poskytnutím fotokópií akceptuje s upozornením, že po márnom uplynutí lehoty žiadosť odloží. Žalobca si ju prevzal dňa 16. 05. 2016 a na výzvu povinnej osoby v stanovenej 7 dňovej lehote nereagoval a ostal nečinný. Žalobca v žiadosti síce určil spôsob sprístupnenia, avšak v zmysle citovaných ustanovení mala povinná osoba právo dohodnúť so žalobcom iný spôsob sprístupnenia. Žalobca bol v ústave Leopoldov v čase podania žaloby zaradený do oddielu s bezpečnostným režimom. Povinná osoba mu vysvetlila, že nie je možné jeho predvedenie na nahliadnutie do spisov, ktoré obsahujú požadované informácie, nakoľko sa nachádzajú v administratívnej časti ústavu. III. relevantné právne predpisy 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania 12. Podľa § 14 ods. 1 a 3 ZSI, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. IV. závery správneho súdu 13. V predmetnej právnej veci je nepochybné, že žalobca žalobou napadol oznámenie žalovaného - Informácia k veci vedenej pod spis. zn. ÚVTOSaÚVV-INF-42/11-2016 zo dňa 23.06.2016. Rovnako je dôležité uviesť, že pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči, že nejde o žiadnu vec uvedenú v § 7 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%25237'&ucin- k-dni='30.12.9999'>. Uvedené ustanovenia vymedzujú negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z týchto negatívnych procesných podmienok, nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania. Procesné podmienky si preto overuje pred vyhlásením rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil, že Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov bola dňa 04. 05. 2016 doručená žiadosť žalobcu zo dňa 02.05.2016, v ktorej žiadal v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnú osobu o sprístupnenie týchto informácií (doslovná citácia): „Žiadam o informácie: žiadam k nahliadnutiu správy o činnosti komisie kontrolujúcej cenovú hladinu v bufete na základe pokynu č. 9/2013 ZIPS RÚ a podnety určené, resp. postúpené komisii k takýmto kontrolám. “. Žalobcovi bola predložená Dohoda na inom spôsobe sprístupnenia zo dňa 13.05.2016, ktorú prevzal dňa 16.05.2016 s tým, aby v lehote 7 dní odo dňa prevzatia listu ústavu potvrdil spôsob sprístupnenia informácií - poskytnutím fotokópií. Žalobca v lehote siedmich dní t.j. do 23.05.2016 nevyjadril k navrhovanému spôsobu sprístupnenia požadovaných informácií a povinná osoba vyhotovila Úradný záznam o odložení žiadosti č. ÚVTOSaÚVV-INF-42-1/11-2016 zo dňa 10.06.2016. Žiadosť žalobcu bola v časti 1) žiadosti podľa § 14 ods. 3 ZSI odložená. 14. S ohľadom práve na vyhotovenie Úradného záznamu o odložení žiadosti č. ÚVTOSaÚVV- INF-42-1/11-2016 zo dňa 10.06.2016 podľa § 14 ods. 3 ZSI je nevyhnutné zodpovedať otázku, akú povahu má odloženie žiadosti. ZSI nijakým spôsobom neuvádza, aké sú formálne a obsahové požiadavky na odloženie, ako sa zaznamenáva v spise a či vznikne povinnej osobe voči žiadateľovi notifikačná povinnosť. Odloženie žiadosti však nemá charakter rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácie, resp. iného rozhodnutia, ale ide o faktický úkon povinného subjektu. Práve v dôsledku absentujúcej precíznej právnej úpravy a faktickej povahy úkonu preto postačuje zaznamenanie "odloženia žiadosti" do spisu, bez potreby vydať osobitné rozhodnutie. Správny súd však zastáva názor, že žiadateľ musí byť o odložení žiadosti riadne upovedomený. Podľa judikatúry NS SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2014, spis. zn. 13S/94/2013) „napriek tomu, že v konaní podľa ZSI nie je povinnosťou správneho orgánu vydať rozhodnutie v prípade, ak žiadosť bola odložená, oznámenie o odložení žiadosti vážnym spôsobom zasahuje do práv žiadateľa, nakoľko sa ním odníma nielen možnosť preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia, ale aj možnosť preskúmania správneho rozhodnutia súdom v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523Cl46'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Odloženie žiadosti, bez ohľadu na jeho formu, treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi, a správny orgán v tomto prípade vystupuje ako vykonávateľ štátnej moci, nie iba ako oznamovateľ. Odloženie žiadosti preto nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal súdnou žalobou požadovať ochranu voči Úradnému záznamu o odložení žiadosti č. ÚVTOSaÚVV- INF-42-1/11-2016 zo dňa 10.06.2016 ako procesnému úkonu správneho orgánu. 15. Žalobca žiadal preskúmať Oznámenie zo dňa 23.06.2016, ktoré podľa správneho súdu nie je v zásade samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a to už vzhľadom na predchádzajúce procesné opatrenie správneho orgánu - Úradný záznam o odložení žiadosti č. ÚVTOSaÚVV-INF-42-1/11-2016 zo dňa 10.06.2016, ktoré spôsobilosť zasiahnuť do práv žalobcu malo. Neprípustnosť žaloby je spájaná najmä s otázkou negatívnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k predmetu prieskumu, ktorú je potrebné skúmať pre každý typ žaloby osobitne (v danom prípade § 7 písm. e/ SSP <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Ide o opatrenie, ktoré súdy nepreskúmavajú. Nedostatok tejto podmienky nie je odstrániteľný, preto správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1) písm. g/ SSP. 16. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).