Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/173/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201509 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201509.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: D.EXPRES, k. s., Vrútocká 48, 821 04 Bratislava, IČO: 35 709 651, zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995 proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády 36, 811 06 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RZŽ/9/2016 zo dňa 12.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RZŽ/9/2016 zo dňa 12.04.2016 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Spoločnosť D.EXPRES, k.s., držiteľ licencie R/112 ako vysielateľ rozhlasovej programovej služby Rádio Expres (ďalej aj vysielateľ) doručil Rade pre vysielanie a retransmisiu dňa 12.02.2016 návrh na začatie konania o udelenie výnimky podľa zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 278/2015 Z.z. Žiadal, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla, že povinnosť vyhradiť minimálny podiel slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby Rádio Expres podľa § 28b ods. 1 a podľa § 76dh ods. 1 a povinnosť vyhradiť minimálny podiel nových slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby Rádio Expres podľa § 28b ods. 4 sa vo vzťahu k danej programovej službe na vysielateľa - spoločnosť D.EXPRES, k.s. nevzťahuje, keďže určenie príslušného podielu slovenských hudobných diel, je zameraním programovej služby Rádio Expres úplne vylúčené. 2. Rozhodnutím č. RŽZ/9/2016 zo dňa 12.04.2016 Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. o) zákona č. 308/2000 Z.z. postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že žiadosť zo dňa 12.02.2016 o udelenie výnimky podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona č. 308/2000 Z.z. posudzovanú v rámci správneho konania č. 207/SKI/2016 vedeného s D.EXPRES, k.s., ako účastníkom konania, zamietla. Rozhodnutie založila na odôvodnení, že z dokumentov poskytnutých účastníkom konania, skutočností prezentovaných na ústnom pojednávaní, ako aj zo skutočností známych Rade z jej úradnej činnosti, vyplynulo, že hudobne sa programová služba EXPRES profiluje ako rádio, hrajúce súčasné hity. Vzhľadom na relatívne široké žánrové zameranie účastníka konania nie je jeho argument, že jeho poslucháči nemajú taký výrazný záujem počúvať slovenské skladby opodstatnený, nakoľko existuje veľké množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi, a ktorých skladby by účastník konania mohol zaradiť do svojho vysielania. Bola názoru, že pokiaľ sa nebudú hrať v rádiách aj tieto skladby, nikdy sa nedostanú do povedomia poslucháčov, pričom mnohé z týchto skladieb by ich mohli zaujať. Poukázala na to, že jedným z hlavných účelov povinnosti vyhradiť vo vysielaní stanovený podiel slovenským hudobným dielam, je aj podpora vytvárania nových slovenských hudobných diel a väčšia možnosť pre nových umelcov dostať sa do povedomia ľudí. Rada z uvedených dôvodov dospela k záveru, že zameranie programovej služby EXPRES nie je takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinnosti vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej 20 % vysielaniu slovenských hudobných diel, ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel, a preto zamietla žiadosť účastníka konania o udelenie výnimky z povinností ustanovených v § 28b ods. 1 a 4 zákona č. 308/2000 Z. z. II. Žaloba 3. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.08.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RŽZ/9/2016 zo dňa 12.04.2016. 4. Žalobca sa domnieval, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a toto neoprávnene zasahuje a ukracuje žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch. Uviedol, že v dôsledku neudelenia výnimky je žalobca povinný zasahovať do vysielania svojej programovej služby, a to napriek tomu, že podľa jeho názoru mu mala byť výnimka z predmetných povinností udelená. Povinnosť zaradiť do vysielania povinný podiel slovenských diel v zmysle zákona, predstavuje zásadný zásah do dramaturgie vysielania a redakčnej nezávislosti žalobcu. Ide o zásah do jeho práv vlastniť majetok, práva podnikať a práva na slobodu prejavu. Poukázal na to, že rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov, je nezrozumiteľné a teda nepreskúmateľné. Namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. 5. V súvislosti so záverom žalovaného, že zameranie programovej služby žalobcu nie je takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinností podľa § 28b ods. 1 a 4 zákona, žalobca uviedol, že žalovaný posudzoval zameranie programovej služby žalobcu, pričom svoje skúmanie zúžil na jej žánrové zameranie, t.j. štýl hudby, vysielaniu ktorej sa programová služba žalobcu prevažne venuje. Poznamenal, že zameranie programovej služby v zmysle zákona, je potrebné chápať v širšom ponímaní, a preto aj skúmať zameranie programovej služby žalobcu z rôznych hľadísk tak, aby zodpovedalo skutočnosti. Vyslovil názor, že ak žalovaný posudzoval zameranie programovej služby žalobcu len z hľadiska vysielaného žánru hudby, nesprávne a diskriminačne zužujúco vyložil pojem zameranie, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu nesprávne posúdenie zamerania programovej služby vyplýva z ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom žalovaný konštatoval, že programová služba žalobcu sa profiluje ako rádio „hrajúce súčasné hity“. Argumentoval, že programová služba žalobcu je zameraná na vysielanie poslucháčmi aktuálne obľúbených a vyhľadávaných skladieb, preto aktuálny repertoár programovej služby žalobcu nie je možné nahradiť skladbami slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti „takí známi“. V prípade programovej služby žalobcu môže sa vo všeobecnosti hovoriť ako o rádiu s formátom CHR (contemporary hit radio), s moduláciou hudobný formát HOT AC. To teda znamená, že podmienkou na zaradenie piesne do vysielania je to, aby spĺňala okrem iného (napr. žánrovej charakteristiky) aj kritérium popularity medzi poslucháčmi programovej služby žalobcu, resp. jej potenciálnymi poslucháčmi, ktorých takýto formát môže osloviť. Uviedol, že žalobca nasadzuje iba každé dva týždne dve nové a zároveň neotestované piesne, všetky ostatné piesne, ktoré sú počas dňa zaradené do playlistu, prešli hudobným testom a v playliste sú výhradne na základe toho, že spĺňajú kvalitatívne kritériá hudobného formátu programovej služby žalobcu. Ak teda žalobca vysiela aktuálne vyhľadávané a obľúbené skladby (v pomere cca 98,7 % na základe testov počúvanosti), nemôže do svojho repertoáru v rozsahu 20 % resp. 25 % svojvoľne zaradiť neznáme skladby, resp. skladby neznámych interpretov. Takýto postup zásadne mení spôsob vytvárania obsahu programovej služby žalobcu zo strany vysielateľa a zároveň poslucháči rádia dostávajú iný obsah ako od programovej služby žalobcu očakávajú. Vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného, že vysielateľ môže zaradiť do vysielania neznámych interpretov, mal za to, že naznačuje nepochopenie zamerania programovej služby žalobcu. 6. Žalobca namietal, že názory žalovaného uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, sú nepodložené, špekulatívne a arbitrárne. Žalovaný podľa žalobcu neskúmal a žiadnym spôsobom nepreukázal, že existuje „veľké množstvo“ slovenských interpretov, ktorých skladbami by žalobca mohol nahradiť aktuálny repertoár a ktorých skladby zodpovedajú skutočnému zameraniu, kvalite programovej služby žalobcu a dopytu poslucháčov programovej služby žalobcu. Žalobca tvrdil, že žalovaný žiadnym spôsobom nezistil a nepodložil svoje tvrdenie, že by skladby uvedených slovenských interpretov mohli poslucháčov programovej služby žalobcu zaujať. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a svoje zistenie nezaložil na dôkazoch, veľmi stručne vyjadril len svoje názory, resp. dohady. Ďalej namietal, že v rozhodnutí žalovaný neuvádza skutočnosti, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu vo veci, neuvádza, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré za takéto nemal. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti boli podkladom na takéto rozhodnutie žalovaného. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný v rozhodnutí neoznačil dôkazy, na základe ktorých vo veci rozhodol, a preto nie je jasné, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. 7. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný sa vôbec nezaoberal výkladom právnej úpravy § 28a a nasl. zákona č. 308/2000 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o novozavedenú právnu úpravu enormne zasahujúcu do práv a povinností vysielateľov, žalobca považoval za žiadúce, aby žalovaný v rámci svojich rozhodnutí riadne vysvetlil všeobecné východiská pre posudzovanie potreby udelenia výnimky z povinností podľa § 28b ods. 1 a 4 cit. zákona. Absencia akýchkoľvek úvah, ktoré viedli žalovaného k rozhodnutiu, aby výnimku neudelil, tiež žalobcu viedli k námietke, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s povinnosťou eurokonformného výkladu práva, ktoré aplikoval. 8. Žalobca zdôraznil, že vecné odôvodnenie rozhodnutia je obsiahnuté v dvoch stručných odsekoch a je preto vo všeobecnosti možné konštatovať, že rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. 9. Osobitne žalobca poukázal na nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti so zameraním programovej služby žalobcu. Uviedol, že ak žalovaný konštatoval, že programová služba žalobcu sa profiluje ako rádio hrajúce súčasné hity a ďalej uviedol, že existuje množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi a ktorých skladby by žalobca mohol vysielať, potom uvedené skutočnosti si odporujú. Keďže programová služba žalobcu vysiela hity, t.j. obľúbené a vyhľadávané skladby, považoval za neprimerané od žalobcu žiadať, aby v čase od 6.00 hod. do 24.00 hod. vysielal v rozsahu jednej štvrtiny vysielacieho času neznáme skladby. Takýto myšlienkový postup žalovaného sa javí podľa názoru žalobcu ako nelogický. 10. Na základe uvedeného žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.10.2016, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie nezakladá, nemení, ani neruší oprávnenia alebo povinnosti žalobcu, ani ním nie je ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. 12. Konštatoval, že povinnosť vyhradiť stanovený podiel hudobných diel slovenským hudobným dielam, je stanovená v zákone č. 308/2000 Z.z., pričom ju do nej zaradil zákonodarca. Z tejto povinnosti môže vysielateľ dostať výnimku, avšak na udelenie výnimky neexistuje žiaden právny nárok pre vysielateľa. Poznamenal, že vysielateľ je v prvom rade povinný dodržiavať povinnosti stanovené zákonom, pričom z niektorých povinností zákon umožňuje Rade po splnení zákonom stanovených podmienok udeliť výnimku. Bol názoru, že žalobca sa snaží navodiť dojem, že bol oprávnený dostať výnimku z predmetných povinností, resp. že jej neudelením bol ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. 13. Žalovaný uviedol, že podstatné pri posudzovaní výnimky z hrania slovenských diel, sú práve vysielané hudobné diela a teda, či je vôbec možné naplniť povinnosti ustanovené v § 28b ods. 1 a 4 zákona č. 308/2000 Z.z. Z toho dôvodu sa Rada pri posudzovaní žiadosti žalobcu o udelenie výnimky zaoberala hudbou, ktorú žalobca vysiela. Mal za to, že nijakým spôsobom žalobca nepribližuje spôsob, akým dospeje k tomu, že niektorá pieseň je hitom a druhá už nie, okrem toho ani nijakým spôsobom vo svojej žiadosti o udelenie výnimky z predmetných povinností nepreukázal, že by vzhľadom na takéto zameranie programovej služby nedokázal naplniť stanovené kvóty na hranie slovenských hudobných diel. Skutočnosť, že na svojej programovej službe hrá „hity“ ešte neznamená, že nemôže dodržiavať povinnosti stanovené zákonodarcom. Takýmto spôsobom by sa podľa žalovaného prakticky vôbec nemohli presadiť noví interpreti, lebo podľa argumentácie žalobcu ich nikto nepozná, a teda nie sú poslucháčmi žiadaní. 14. Žalovaný ďalej uviedol, že zákonodarca stanovil predmetné povinnosti jednoznačne. Pre udelenie výnimky musí vysielateľ dokázať, že zameranie jeho programovej služby je takého charakteru, že úplne vylučuje napĺňanie predmetných povinností. Vysielateľ však iba tvrdí, že hrá „hity“, a preto nemôže predmetné povinnosti splniť. Nijakým spôsobom však podľa názoru žalovaného neodôvodnil, prečo by táto skutočnosť úplne vylučovala naplnenie týchto povinností. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože pre rozhodnutie vo veci si zaobstaral všetky potrebné podklady, ktoré sú v časovej následnosti uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Podkladom bola v prvom rade žiadosť žalobcu a tiež playlisty za kalendárny mesiac január 2016, z ktorých Rada zisťovala, akú hudbu žalobca v rámci svojej programovej služby hrá. Okrem toho zavolala žalobcu na ústne pojednávanie, z ktorého bola vyhotovená zápisnica a teda žalobcovi bol daný priestor na obhájenie jeho žiadosti. Za potrebné považoval tiež uviesť, že žalobca funguje na trhu už dlhú dobu a žalovaný má zo svojej úradnej činnosti vedomosť o jeho programovej službe. Na základe všetkých týchto podkladov presne žalovaný zistil zameranie programovej služby žalobcu, ktoré nijakým spôsobom nevybočuje zo zamerania tak, ako ho prezentuje žalobca. 15. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že v danom prípade zákonodarca stanovil konkrétne povinnosti a iba stanovil možnosť pre vysielateľov získať výnimku z dodržiavania týchto povinností a to v prípade, ak je to zameraním programovej služby úplne vylúčené. Práve vysielateľ ako žiadateľ o výnimku má preukázať, že zameranie jeho programovej služby úplne vylučuje naplnenie stanovených kvót na hranie slovenských hudobných diel, čo však žalobca vo svojej žiadosti nepreukázal. 16. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v rozhodnutí neuvádza skutočnosti, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu vo veci a toto tvrdenie považoval za nepravdivé, nakoľko Rada presne postupne popísala celý priebeh správneho konania a ktoré dokumenty jej boli doručené a ktoré ďalšie dokumenty si vyžiadala. Poukázal, že na strane 4 jednoznačne uvádza: „Z dokumentov poskytnutých účastníkom konania, skutočností prezentovaných na ústnom pojednávaní, ako aj zo skutočností známych Rade z jej úradnej činnosti vyplýva...“, preto žalovaný mal za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je úplne jednoznačne zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia. V súvislosti s námietkou žalobcu, že Rada neoznačila dôkazy, na základe ktorých vo veci rozhodla a nie je teda jasné, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadila, žalovaný odkázal na uvedené vyššie, z ktorého je zrejmé, že Rada uviedla podklady rozhodnutia, ako aj na základe čoho dospela k záveru, že zameranie programovej služby EXPRES nie je takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinnosti vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej 20 % vysielaniu slovenských hudobných diel, ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel. 17. Ohľadom tvrdenia žalobcu týkajúceho sa stručnosti odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj toho, že sa žalovaný nevyrovnal s argumentmi žalobcu týkajúcimi sa objektívnej nemožnosti splniť predmetné povinnosti, žalovaný uviedol, že v danom prípade rozhodne nešlo o objektívnu nemožnosť, nakoľko žalobca mal a stále má možnosť túto povinnosť dodržiavať, pričom ju aj dodržiava. V súvislosti s tým poukázal na prieskum spoločnosti MEDIAN SK, s.r.o., z ktorého vyplýva, že dodržiavanie predmetných povinností nemalo za následok odliv poslucháčov. Žalovaný nepovažoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za relevantný argument, pretože nie je podstatný rozsah odôvodnenia, ale skutočnosť, či žalovaný vzal do úvahy všetky skutočnosti a nevybočil zo zákonom stanoveného rámca, pričom žalovaný svoje rozhodnutie považoval za riadne odôvodnené, zodpovedajúce skutkovému stavu, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov. 18. Žalovaný preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu zamietol. IV. Právna úprava 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 23. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 24. Podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. 25. Podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí rozhodovať o tom, že povinnosť vyhradiť minimálny podiel slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa § 28b ods. 1 alebo povinnosť vyhradiť minimálny podiel nových slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa § 28b ods. 4 sa vo vzťahu k danej programovej službe na vysielateľa nevzťahuje, ak je to vzhľadom na jej zameranie úplne vylúčené. 26. Podľa § 28a zákona č. 308/2000 Z. z., slovenské hudobné dielo na účely tohto zákona je hudobné dielo, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku. 27. Podľa § 28b ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., slovenským hudobným dielam je vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť najmenej 25% času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac a vysielateľ na základe zákona najmenej 35% času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, a to vo vysielaní každej rozhlasovej programovej služby takého vysielateľa osobitne. 28. Podľa § 28b ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z, z času vysielania vyhradeného slovenským hudobným dielam podľa odseku 1 je vysielateľ povinný vyhradiť najmenej 20% vysielaniu nových slovenských hudobných diel; za nové slovenské hudobné dielo sa považuje hudobné dielo vysielané do piatich rokov od jeho prvého uvedenia na verejnosti. 29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Právne posúdenie veci 30. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného č. RZŽ/9/2016 zo dňa 12.04.2016, ktorým žiadosť žalobcu zo dňa 12.02.2016 o udelenie výnimky podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona č. 308/2000 Z. z. z povinností vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej 20 % vysielaniu slovenských hudobných diel, ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel ustanovených v § 28b ods. 1 a 4 zákona č. 308/2000 Z. z. sa vo vzťahu k programovej službe Rádia Expres na vysielateľa spoločnosť D.EXPRES, k.s. nevzťahuje, zamietol. 31. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 32. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 33. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, ktorý stanovuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu a práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4. 34. V predmetnej veci došlo rozhodnutím žalovaného k zamietnutiu žiadosti žalobcu o udelenie výnimky podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona č. 308/2000 Z. z., z povinnosti vyhradiť minimálny podiel slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby a povinnosti vyhradiť minimálny podiel nových slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby Rádio Expres. 35. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Rozhodnutie musí byť v súlade nielen s predpismi hmotného práva, ale aj s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. 36. V danom prípade na konanie podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. Krajský súd poznamenáva, že odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 37. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že predmetné rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. 38. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že hudobne sa programová služba EXPRES profiluje ako rádio hrajúce súčasné hity a vzhľadom na relatívne široké žánrové zameranie účastníka konania nie je argument žalobcu, že jeho poslucháči nemajú taký výrazný záujem počúvať slovenské skladby opodstatnený, nakoľko existuje veľké množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi a ktorých skladby by účastník konania mohol zaradiť do svojho vysielania. Zároveň poukázal na to, že jedným z hlavných účelov povinnosti vyhradiť vo vysielaní stanovený podiel slovenským hudobným dielam, je aj podpora vytvárania nových slovenských hudobných diel a väčšia možnosť pre nových umelcov dostať sa do povedomia ľudí. V súvislosti s takýmto odôvodnením rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že žalovaný svoje rozhodnutie založil len na strohom skonštatovaní, že zameranie programovej služby EXPRES nie je takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinnosti vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej 20 % vysielaniu slovenských hudobných diel, ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel, bez bližšieho zdôvodnenia svojho záveru o zamietnutí žiadosti o povolenie výnimky. 39. Krajský súd poukazuje na to, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán okrem skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uvedie aj akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Preto zastáva názor, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje vecné posúdenie podporené jeho úvahou pri hodnotení podkladov rozhodnutia. Rovnako absentuje použitie správnej úvahy pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z rozhodnutia nie je zrejmé zdôvodnenie zákonných podmienok potrebných pre udelenie výnimky v nadväznosti na ust. § 5 ods.1 písm. o) v spojení s § 28b ods. 1 a 4 zákona č. 308/2000 Z. z. a ani aké úvahy viedli žalovaného ku konštatácii, že zameranie programovej služby žalobcu nie je takého charakteru, že plnenie povinnosti podľa § 28b cit. zákona nie je vylúčené. Tieto nedostatky podľa správneho súdu spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 40. Potrebné je uviesť, že zákonom č. 278/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, boli do zákona o vysielaní a retransmisii vložené nové ust. § 28a až 28d s tým, že v § 28b a 28c zákona o vysielaní a retransmisii zákonodarca ustanovil niekoľko povinností pre vysielateľov pri vysielaní rozhlasovej programovej služby. Pretože išlo o novú právnu úpravu zasahujúcu do práv a povinností vysielateľov, súd sa v tomto smere stotožnil s dôvodením žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného v rozhodnutí riadne vysvetliť všeobecné východiská pre posudzovanie potreby udelenia výnimky z povinností podľa § 28b ods. 1 a 4 zákona č. 308/2000 Z. z. 41. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe viackrát zdôraznil, že zákonodarca stanovil konkrétne povinnosti a iba stanovil možnosť pre vysielateľov získať výnimku z dodržiavania týchto povinností a to v prípade, ak je to zameraním programovej služby úplne vylúčené, pričom práve vysielateľ ako žiadateľ o výnimku, má preukázať, že zameranie jeho programovej služby úplne vylučuje naplnenie stanovených kvót na hranie slovenských hudobných diel, čo však žalobca vo svojej žiadosti nepreukázal. 42. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalovaného uvedeného vo vyjadrení k žalobe súd konštatoval, že túto argumentáciu žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádzal. Ak bol žalovaný teda názoru, že žalobca svoju žiadosť o udelenie výnimky riadne nezdôvodnil a ani nepreukázal splnenie povinnosti, že zameranie jeho programovej služby úplne vylučuje naplnenie stanovených kvót na hranie slovenských hudobných diel, žalovaný tieto dôvody nepovolenia výnimky mal uviesť v rozhodnutí a nie až vo vyjadrení k žalobe. 43. Za vzájomne si odporujúce a privodzujúce nezrozumiteľnosť rozhodnutia treba považovať odôvodnenie rozhodnutia v súvislosti so zameraním programovej služby, pretože žalovaný na jednej strane konštatoval, že programová služba žalobcu sa profiluje ako rádio hrajúce súčasné hity a na druhej strane uviedol, že existuje množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi a ktorých skladby by žalobca mohol vysielať. 44. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 45. Krajský súd dodáva, že činnosťou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 46. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, zaoberať a vyjadriť k nim nemohol. 47. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné o žiadosti žalobcu znovu rozhodnúť a rozhodnutie súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodniť a odstrániť tak vadu arbitrárnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 48. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 49. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.