Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/181/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201536 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201536.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: V.. F. Z., B.., súdny exekútor, S. úrad, V. č. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov, Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát č. 5 DS, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. DK 9/2016 zo dňa 28.06.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. žaloba a námietky 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu dňa 18.08.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. DK 9/2016 zo dňa 28.06.2016, na základe ktorého bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 220 zákona č. 233/1995 Z. z. tým, že 1. v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 09.11.2015 uviedol, že predbežné trovy exekučného konania sú zákonná odmena 20 % vo výške X.XXX,XX € + nákladová položka vo výške XX,XX € a 2.v poučení Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 09.11.2015 uviedol, že konanie súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa EP je v súlade so zákonom SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov spoplatňované vo výške 5% z vymáhaného nároku, najmenej XX,XX € a najviac X.XXX,XX €. Za predmetné skutky sa mu uložilo disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 EP pokarhanie. 2. V žalobe predovšetkým namietal, že uvedený Disciplinárny senát prejednával konanie navrhovateľa: G. Z., minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Disciplinárneho previnenia sa mal žalobca dopustiť toho času už v zastavenom Exekučnom konaní 9EX 005/2015, vedenom proti povinnej: Bc. K. I., rod. Keményová, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX Z.. V uvedenom Exekučnom konaní vydal dňa 09.11.2015 v zmysle § 47 EP upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinná prevzala dňa 12.011.2015. Povinná v zmysle § 50 ods. 1 EP vzniesla u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii, ktoré mu boli doručené dňa 25.11.2015 (Námietky proti exekúcii v exe. spise). V námietkach povinná uviedla, že exekučný titul, ktorý bol podkladom pre vykonanie exekúcie bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca podotkol, že povinná nevzniesla námietky proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 EP. Uvedené námietky v zmysle § 50 ods. 2 EP v zákonnej lehote zaslal na rozhodnutie exekučnému súdu. (Zaslané 30.11.2015). 3. Povinná sa listom zo dňa 07.12.2015 obrátila s prosbou o pomoc na pána ministra spravodlivosti SR, kde v bode 2 uvedeného listu riešila otázku bytu, ktorý bol súčasťou BSM a predmetom exekučného konania. Z obsahu listu je preukázateľné, že povinná poukazovala na existenciu Exekučného konania a uvádzala sumu XX.XXX €, teda približnú výšku istiny v exekučnom konaní, teda neriešila otázku trov exekučného konania, len samotnú existenciu exekučného konania. List povinnej bol zaslaný už v čase, kedy o námietkach proti exekúcii rozhodoval súd. V zmysle § 19 ods. 2 SP „podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.“ a § 20 SP „ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.“ Rovnako žalobca poukázal na § 30 ods. 1 písm. g) SP, v zmysle ktorého „správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“ MS SR podalo návrh na disciplinárne konanie aj napriek tomu, že z obsahu listu povinnej ( podania )bolo zrejmé, že povinná riešila existenciu samotnej exekúcie, o ktorej zastavení rozhodoval exekučný súd a neriešila otázku trov exekúcie, prípadne iné porušenie EP. Rovnako podľa § 30 ods. 1 písm. i) SP „správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.“ O námietkach proti exekúcií rozhodol súd, kde námietkam povinnej vyhovel a exekúciu XEX XXX/XX uznesením zo dňa 03.03.2016 zastavil. 4. Ministerstvo spravodlivosti SR, Odbor dohľadu nad právnickými profesiami mu doručil dňa 15.01.2016 list, v ktorom ho v zmysle § 8 ods. 4 EP žiadal o zaslanie originálu kompletného exekučného spisu 9EX 005/2015. (uvedený spis žalobca v stanovenej lehote doručil Ministerstvu spravodlivosti SR). Následne minister spravodlivosti SR Tomáš Borec podal voči nemu dňa 18.03.2016 návrh na začatie disciplinárneho konania. Uvedený návrh bol doručený SKE dňa 22.03.2016. V uvedenom návrhu poukázal na žalobcov postup v predmetnom exekučnom konaní. Dňa 03.06.2016 mu bol zo strany SKE doručený návrh na začatie disciplinárneho konania spolu s oznámením o nariadení ústneho pojednávania. K uvedenému návrhu sa v zákonnej lehote písomne vyjadril v zmysle § 227 ods. 1 EP, zároveň však žalobca upozornil SKE, že v čase spísania uvedeného vyjadrenia nedisponoval exekučným spisom č.k. XEX XXX/XX, ktorý v tom čase bol na SKE. V zmysle § 228h EP „pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti exekútora sa primerane použije časť I všeobecného predpisu o priestupkoch, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na disciplinárne konanie všeobecný predpis o správnom konaní.“ (Pre hmotnoprávne otázky disciplinárnej zodpovednosti sa subsidiáme použije prvá časť zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pre procesnoprávne otázky disciplinárneho konania sa subsidiárne použije zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). MS SR v zmysle § 20 SP postúpi podanie príslušnému správnemu orgánu, tak aj urobilo. Žalobca upozornil, že uvedený návrh na začatie disciplinárneho konania, nespĺňal náležitosti podľa § 19 ods.2 SP. V uvedenom návrhu absentovala pečiatka správneho orgánu ( Ministerstvo spravodlivosti SR, ako aj meno osoby, ktorá postúpila uvedený návrh). Na túto skutočnosť upozornil aj v samotnom vyjadrení k disciplinárnemu konaniu. V zmysle § 3 ods. 4 a 5 SP „správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci“ a „rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ Nakoľko návrh na začatie disciplinárneho konania nespĺňal zákonom stanovené náležitosti ( § 19 ods. 2 SP), disciplinárny senát mal postupovať v zmysle § 228a ods. 1 písm. c) EP v zmysle ktorého „disciplinárny senát aj bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak navrhovateľ na výzvu disciplinárneho senátu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený.“ Na uvedené nedostatky návrhu na začatie disciplinárneho konania žalobca upozornil aj pri samotnom ústnom prejednaní, ktoré sa konalo dňa 28.08.2016 o 10:40 hod. v sídle SKE. 5. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam mu bolo dňa 03.08.2016 doručené rozhodnutie disciplinárneho senátu, kde ho uznali vinným a uložili mu v zmysle § 221 ods. 1 EP disciplinárne opatrenie - pokarhanie a v zmysle § 228c EP mu bola uložená povinnosť uhradiť SKE trovy disciplinárneho konania vo výške XXX,XX €. Ako navrhovateľa uvádzali: Doc. JUDr. Luciu Žitňanskú, PhD., ministerku spravodlivosti. Ďalšie závažné porušenie právnych predpisov videl žalobca v tom, že v zmysle § 228d ods. 7 EP „disciplinárny senát vyhotoví a odošle rozhodnutie do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Rozhodnutie disciplinárneho senátu sa doručí účastníkom konania a vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom.“ V tomto prípade bolo rozhodnutie vyhlásené dňa 28.06.2016 a odoslané bolo 02.08.2016, teda po zákonom stanovenej lehote. (viď obálka s pečiatkou Slovenskej pošty- súčasť exe. spisu.) odôvodnení, v otázke formálnych náležitostí návrhu, (vady podania, na ktoré upozornil) je uvedené „disciplinárny senát nepovažoval túto výhradu za opodstatnenú, nakoľko z disciplinárnych konaní vedených pred disciplinárnymi senátmi SKE vo všeobecnosti, kde Minister spravodlivosti vystupuje, ako navrhovateľ je zrejmé, že tieto návrhy sú po formálnej stránke perfektné. Zároveň však disciplinárne obvinený žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie." Z uvedeného je zrejmé, že disciplinárny senát sa nijako nesnažil odstrániť vady podania a zároveň právne nezdôvodnil svoje tvrdenie o perfektnosti podania. Odôvodnenie Disciplinárneho senátu sa nezakladalo na právnych skutočnostiach, ale len na domnienkach. K tvrdeniu o tom, že žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, žalobca poukázal na ustanovenie § 32 ods. 1 a 2 SP „správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania." a „podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.“ a § 34 ods. 6 SP „skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať." Zo žalobcovej strany nebolo potrebné preukazovať svoje tvrdenia, nakoľko návrh na začatie disciplinárneho konania MS SR doručilo SKE a ta disponovala uvedeným návrhom, ktorý neobsahoval predpísané formálne náležitosti podania. Rovnako žalobca poukázal na skutočnosť, že bol nesprávne poučený, nakoľko v predmetnom rozhodnutí disciplinárneho senátu bolo uvedené poučenie ( z jeho obsahu je zrejmé, že sa jedná o poučenie v zmysle § 228a ods. 2 EP) „Proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia, o odvolaní rozhoduje iný disciplinárny senát.“ V tomto prípade sa jednalo o rozhodnutie disciplinárneho senátu o vine, či nevine disciplinárne obvineného a nie o rozhodnutie o zastavení disciplinárneho konania. Správne poučenie je v zmysle § 228d ods. 8 EP „Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, možno podať opravný prostriedok v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súd. Dodal, že postupom súdneho exekútora nevznikla škoda žiadnemu účastníkovi exekučného konania spis. zn. 9EX 005/15. II. vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení iba skonštatoval, že trvá na svojom stanovisku, ktoré bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. III. verejné vyhlásenie rozsudku 7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24.10.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. IV. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 9. Podľa § 3 ods. 4 a 5 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 10. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 11. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 12. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. V. Posúdenie veci správnym súdom 13. Podstata a odlišnosť disciplinárneho práva od iných druhov právnej zodpovednosti je v tom, že vznik disciplinárnej zodpovednosti je založený porušením služobnej disciplíny, čiže služobných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, ale tiež z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov označovaných v teórii i v legislatíve rôzne, ako napríklad rozkazy, služobné príkazy, vnútorné predpisy, inštrukcie, pokyny a pod. Disciplinárnu zodpovednosť možno uplatniť predovšetkým voči zamestnancom príslušných orgánov štátnej správy (štátnym zamestnancom), a ďalej voči verejným činiteľom, zamestnancom, ktorí sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k právnickej osobe, ktorá je na základe zákona alebo na základe správneho aktu vydaného na základe zákona, prípadne na základe administratívnej zmluvy uzavretej na základe zákona subjektom verejnej správy. Disciplinárne právo je špecifické v tom, že sú postihované osoby, ktoré majú osobitné právne vzťahy k niektorým inštitúciám s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto právneho vzťahu. Disciplinárne delikty sú druhom správnych deliktov len v prípade, ak o disciplinárnych deliktoch rozhoduje vykonávateľ verejnej správy alebo subjekt, ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc. Subjektívna stránka je vždy založená na zavinení. Protiprávne konanie, zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň priestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne. Právna úprava je roztrúsená vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Súčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti, výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania, ktorú predstavuje Správny poriadok. 14. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 15. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného. Dňa 22.03.2016 bol v zmysle § 223 ods.1 Exekučného poriadku doručený Slovenskej komore exekútorov návrh na začatie disciplinárneho konania navrhovateľa: JUDr. Tomáš Borec, minister spravodlivosti, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11, Bratislava proti disciplinárne obvinenému žalobcovi. Predmetom návrhu bolo začatie disciplinárneho Konania proti disciplinárne obvinenému pre disciplinárne previnenie spočívajúce vtom, že disciplinárne obvinený JUDr. F. Z. PhD. súdny exekútor, S. úrad Z., V. XX, XXX XX, Z.: 1. v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 9.11.2015 uviedol, že predbežné trovy exekučného konania sú zákonná odmena 20% vo výške X.XXX,XX € + nákladová položka vo výške XX,XX€.X. v poučení Upovedomenia o začatí exekúcie z 9.11.2015 uviedol, že konanie súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa EP je v súlade so zákonom SNR č. 71/92 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov spoplatňované vo výške 5% z vymáhaného nároku, najmenej XX,XX € a naviac X.XXX,XX €. Navrhovateľ navrhol po vykonaní dokazovania uznať disciplinárne obvineného vinným za zavinené porušenie ustanovení § 201 ods.1 EP a § 48 ods.1, písm. e) EP v spojení s Nálezom US SR sp.zn.: PL. ÚS 109/2011 zo dňa 11.07.2012 zo zavineného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 EP a uložiť mu disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a) EP - pokarhanie. Rozhodnutím žalovaného č. DK 9/2016 zo dňa 28.06.2016 bol žalobca uznaný vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 220 zákona č. 233/1995 Z. z. tým, že 1. v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 09.11.2015 uviedol, že predbežné trovy exekučného konania sú zákonná odmena 20 % vo výške X.XXX,XX € + nákladová položka vo výške XX,XX € a 2.v poučení Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 09.11.2015 uviedol, že konanie súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa EP je v súlade so zákonom SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov spoplatňované vo výške 5% z vymáhaného nároku, najmenej 16,60 € a najviac X.XXX,XX €. Za predmetné skutky sa mu uložilo disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 EP pokarhanie. Disciplinárny senát v podstate konštatoval, že trovy vyčíslené v tomto upovedomení neboli v súlade s § 201 ods. 1 EP v čase jeho vydania, teda neboli v súlade s platnou právnou normou. 16. V kontexte žalobcových námietok správny súd uvádza, že nebolo možné vyhodnotiť ani jednu z nich, že by mala taký charakter a takú závažnosť; a teda na jej základe by mohol súd konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. procesu, ktorý napadnutému rozhodnutiu predchádzal. Návrh na začatie disciplinárneho konania obsahoval všetky relevantné náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 223 ods. 3 Exekučného poriadku. Návrh na začatie disciplinárneho konania podľa cit. ustanovenie musí obsahovať označenie účastníkov disciplinárneho konania, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, uvedenie zákonného ustanovenia, ktoré exekútor porušil, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, a návrh na uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. K návrhu navrhovateľ pripojí dôkazy, ktoré má dispozícii a ktoré preukazujú v návrhu uvádzané skutočnosti, najmä, že návrh je podaný v lehote podľa odseku 2. Používanie pečiatky v návrhu na začatie disciplinárneho konania nevyplýva ani z § 223 ods. 3 EP a ani z inštrukcie MS SR č. 24/2013 o pravidlách používania úradných pečiatok na zabezpečenie jednotného postupu na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky pri používaní, vyhotovovaní, evidovaní, ochrane a likvidácii úradných pečiatok. Za irelevantnú bolo nevyhnutné považovať aj námietku, že povinná v liste zo dňa 07.12.2015 poukazovala na existenciu exekučného konania a uvádzala sumu XX.XXX €, teda približnú výšku istiny v exekučnom konaní, kedy neriešila otázku trov exekučného konania, len samotnú existenciu exekučného konania. Podľa správneho súdu návrhové oprávnenie v zmysle § 223 ods. 2 Exekučného poriadku môže minister realizovať na základe vlastných zistených poznatkov a posúdenia, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia. Žalobca dôvodne namietal nesprávne poučenie o podaní riadneho opravného prostriedku v napadnutom rozhodnutí č. DK 9/2016 zo dňa 28.06.2016 s tým, že správne poučenie malo byť podľa§ 228d ods. 8 EP, v zmysle ktorého „Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, možno podať opravný prostriedok v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súd“. Uvedený nedostatok však nemožno posúdiť ako tak závažný, že by správny súd mohol vyvodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Platí to aj o časovom úseku od vyhlásenia rozhodnutia dňa 28.06.2016 až po jeho expedovanie dňa 02.08.2016. Pre súd bolo primárne rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Bolo zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).