KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 6. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/38/2016 z 26. 6. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2018, sp. zn. 6Sa/38/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016201606.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/38/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201606
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201606.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu: F. Z.E., E..
XX.XX.XXXX, I. XXX XX P., I. XX, K. Y. Y. Y. A. U. W. Z., I. XXX XX P., I. XX, proti Ž.: Ú. Z.T., S. K. W.
X., F. Z. príspevkov na kompenzáciu TZP a posudkových činností rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo: UPS/US1/SSVOPPKOC2/SOC/2016/4685 - AIV
zo dňa 01. 08. 2016

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných
príspevkov na kompenzáciu TZP a posudkových činností rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, číslo:
UPS/US1/SSVOPPKOC2/SOC/2016/4685 - AIV zo dňa 01. 08. 2016 a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný vyššie uvedeným rozhodnutím ako orgán príslušný na konanie podľa ustanovenia § 4 ods.
6 písm. c) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia §
51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preskúmal podľa
ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a podľa
ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na
základe včas podaného odvolania žalobcu zastúpeného zákonnou zástupkyňou matkou, rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, odboru sociálnych vecí a rodiny, Číslo: MA1/OPP na K
ŤZP a PČ/SOC/2016/15869-0009 zo dňa 04.03.2016, ktorým nebolo vyhovené žiadosti menovaného
zo dňa 07.12.2015 a nebol priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, a
rozhodol podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov tak, že odvolanie žalobcu ako účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, odboru sociálnych vecí a rodiny potvrdil.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len úrad), ako
prvostupňový správny orgán rozhodnutím, číslo: MA1/OPP na K ŤZP a PČ/SOC/2016/15869-0009 zo
dňa 04.03.2016, nevyhovel žiadosti mal. F. Z. zastúpeného zákonnou zástupkyňou matkou, a nepriznal
mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s odôvodnením, že na základe lekárskeho
posudku úradu, úradu zo dňa 01.03.2016 sa mal. F. Z. s mierou funkčnej poruchy 20 % nepovažuje za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.



3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala zákonná zástupkyňa mal. F. Z., odvolanie
v zákonom stanovenej lehote, v ktorom poukázala na skutočnosť, že jej syn bol podľa lekárskeho
posudku zo dňa 23.03.2015 Č.A/2015 fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou
funkčnej poruchy 50 % a nesúhlasí, že jeho zdravotný stav sa v priebehu roka tak zlepšil, že sa už
nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej poukázala na lekárske správy
a závery odborných lekárov, pedopsychiatra Dr. Anny Kováčovej zo dňa 05.02.2016, psychológa Mgr.
Kristíny Csuhaj zo dňa 05.02.2016, ktoré popisujú aktuálny zdravotný stav jej syna. Žiadala, aby jej
synovi bol opätovne priznaný status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, priznaný preukaz
ZŤP s parkovacou kartou, opatrovateľský príspevok a príspevok na individuálnu prepravu autom a o
znovu preskúmanie prvostupňového rozhodnutia.

4. Žalovaný ako odvolací orgán podľa ustanovenia § 59 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov preskúmal v celom rozsahu napadnuté prvostupňové rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, odboru sociálnych vecí a rodiny, odvolanie mal. F. Z.
zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 tohto zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa ustanovenia § 15
ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci
odvolacieho konania odborne posúdilo mieru funkčnej poruchy a sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
mal. F. Z. v rámci lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti a vydalo komplexný
posudok Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/8851 zo dňa 25.07.2016, v zmysle ustanovenia §
15 ods. l tohto zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,
z ktorého vyplýva, že odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu TZP a posudkových činností
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, na základe predloženej zdravotnej dokumentácie mal. F. Z.
vedenej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a doložených lekárskych nálezov opätovne
posúdil odkázanosť menovaného na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, na peňažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
Z medicínskeho hľadiska odkázanosť na individuálnu prepravu posudzuje posudkový lekár, ktorým
je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných
pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na
výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo a k
jednotlivým druhom odkázanosti sa vyjadruje v lekárskom posudku. Pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti, posudkový lekár odvolacieho orgánu vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z
predložených lekárskych nálezov a v súlade s § 11 ods. 9 citovaného zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej
fyzickej osoby. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, podľa ktorého je miera
funkčnej poruchy mal. F. Z. 50 %, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Posudkový lekár mu v súlade s § 12 ods. 5 tohto zákona určil termín opätovného posúdenia zdravotného
stavu na júl 2021. Pri určení miery funkčnej poruchy vychádzal z časti TV., bodu 1, písm. c) prílohy č.
3 k citovanému zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
na základe ktorej hodnotil „Duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy psychického vývoja detí
(poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus). Ťažká
porucha“, ako postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Posudkový lekár odvolacieho
orgánu v lekárskom posudku, ktorý je podkladom komplexného posudku, uviedol, že mal. F. Z. je 6
ročné dieťa s detským autizmom. Klinická diagnóza je potvrdená opakovane v aktuálnom odbornom
lekárskom náleze pedopsychiatričkou, detskou neurologičkou aj v správe špeciálneho pedagogického
centra na základe objektívnych vyšetrení, pozorovaní
dieťaťa a video dokumentácie správania dieťaťa. Jedná sa pomerne o vysoko funkčný autizmus.
Dieťa t. č. navštevuje špeciálnu materskú školu pre deti s autizmom. Objektívne sú pozorované
autistické črty v správaní. Podľa správy vypracovanej v centre špeciálnopedagogického poradenstva
je konštatované, že preprava verejnou hromadnou dopravou nie je reálna pre intoleranciu pobytu v
priestore s väčším počtom cudzích osôb. Odkázanosť na individuálnu prepravu a zdravotne ťažké
postihnutie bolo konštatované opakovane aj pri predchádzajúcom posudzovaní zdravotného stavu
prvostupňovým správnym orgánom naposledy v roku 2015. T. č. nemožno považovať zmenu miery
funkčnej poruchy pri aktuálnom posudzovaní zdravotného stavu prvostupňovým správnym orgánom
za dostatočne odôvodnenú. Klinická diagnóza pervazívnej vývinovej poruchy nie je prehodnotená a
dieťa je stále vedené s touto klinickou diagnózou a to aj v odbornom klinickopsychologickom náleze



doloženom na výzvu posudkového lekára v priebehu posudzovania vrátane potvrdenia retardácie s IQ
66. V predloženej zdravotnej dokumentácii nie je dokumentované iné signifikantné telesné, zmyslové,
psychické zdravotné postihnutie, nie je dokumentovaná signifikantne znížená pohybová schopnosť. Pri
iniciálnom spracovaní lekárskeho posudku i k správnemu posúdeniu zdravotného stavu a odkázanosti
na individuálnu prepravu bola konštatovaná potreba predložiť komplexné psychologické vyšetrenie
vypracované za účelom posúdenia zdravotného stavu s použitím objektívnych metód hodnotenia
zdravotného stavu a vypracované klinickým psychológom centra starostlivosti o deti s detským autizmom
s objektívnym posúdením schopnosti prepravy prostriedkami verejnej hromadnej dopravy.
Predložené psychologické vyšetrenie špeciálnopedagogického centra nebolo z hľadiska stupňa
zdravotného postihnutia postačujúce, nakoľko neboli použité objektívne diagnostické metódy, ale
psychologický rozhovor. Hodnotenie sa javilo ako nie úplne zodpovedajúce, sporné bola hodnotená
aj expresia - zodpovedá približne 2,5 roka pričom pozná slová ako Afrika, Antarktída a oblasť
denných zručností - dosahuje úroveň 3 rokov, čo je pomerne veľké zaostávanie vo vývoji vzhľadom k
referenčnému veku a vývin motoriky je hodnotený na úrovni 5,6 roka.
Nakoľko sa jedná o posúdenie vo veci príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, je
konštatovaná potreba použiť pri diagnostike aj objektívne verifikovateľné metódy. V doplnenom
psychologickom vyšetrení je konštatovaná naďalej diagnóza detský autizmus s retardáciou I.
stupňa (fyzický vek 6 rokov 5 mesiacov a mentálny vek 4 roky 5 mesiacov). Konštatované
nepredvídateľné reakcie, odkázanosť na dohľad a neschopnosť prepravy prostriedkami verejnej
hromadnej dopravy. Posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom:
posúdením vychádzajúcich z objektívnych nálezov popisujúcich zdravotné postihnutie v predloženej
zdravotnej dokumentácii a klinicko-psychologickom vyšetrení vykonanom na výzvu posudkového
lekára v priebehu posudzovania zdravotného stavu možno potvrdiť duševnú poruchu sprevádzanú
nepredvídateľnými reakciami. Tieto však ani pri objektívnom vyšetrení neboli sprevádzané závažnými
poruchami správania, ktoré by viedli k neschopnosti zvládnuť tzv. iné situácie v prostriedkoch hromadnej
dopravy (najmä z dôvodu poruchy správania, vertebrobasilárnej insuficiencie, kardiopulmonálnej
nedostatočnosti ťažkého stupňa a pod.) na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osoba a
pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti. Nie je dokumentovaná porucha mobility, ktorá by
zapríčiňovala neschopnosť fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do
vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, maloletý nie je odkázaný na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. V zmysle § 14 ods. 6 citovaného zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná
na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať
sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedkov
železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle
verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy
správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty
dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfínkterov.
Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že mal. F. Z. nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku
podľa ustanovenia § 14 ods. 6 citovaného zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia, nakoľko je schopný premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť
do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a zvládnuť iné situácie v prostriedkoch
hromadnej dopravy, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
preto peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, mu nemožno navrhnúť a poskytnúť,
nakoľko v zmysle zákona, navrhnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla
je podmienené odkázanosťou fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný ako odvolací orgán pri posudzovaní odkázanosti na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom zohľadnil pritom všetky lekárske nálezy a mieru
funkčnej poruchy určil podľa najzávažnejšieho zdokladovaných ochorení a pri posudzovaní sociálnych
dôsledkov vychádzal z podkladu lekárskeho posudku druhostupňového správneho orgánu, na základe
zhodnoteného ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby.
Na základe uvedených skutočností odvolací orgán v odvolacom konaní odvolanie žalobcu zamietol a
napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.



Podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami
a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy
osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy
osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla
verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedkov železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku
železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej
insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého
stupňa alebo ťažkej poruchy sfínkterov.

5. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu zákonná zástupkyňa žalobcu
z dôvodu, že uvedeným rozhodnutím bolo jej synovi upreté právo na kompenzáciu jeho ťažkého
zdravotného postihnutia. Uviedla, že rozhodnutie vychádzalo z rovnakého skutkového základu ako
rozhodnutie číslo: UPS/US1/SSVOPPKC1/SOC/2016/8849 zo dňa 25.07.2016 a číslo: UPS/US1/
SSVOPPKOC2/SOC/2015/4686 - AIV zo dňa 01. 08. 2016, že na základe lekárskeho posudku
vydaného žalovaným dňa 01.03.2016 sa mal. F. Z. nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, nakoľko jeho miera funkčnej poruchy bola posudkovým lekárom stanovená na 20 %.
Uvedený posudok bol vypracovaný bez prítomnosti posudzovanej osoby, iba na základe lekárskych
nálezov. Pritom podľa lekárskeho posudku zo dňa 23.03.2015 č.A/2015 sa mal. dieťa považovalo
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Nemožno
súhlasiť so žalovaným, že sa stav dieťaťa natoľko zlepšil, že dnes je v podstate považované za
zdravé dieťa, ktorého vývoj je primeraný jeho veku, pretože to preukazujú lekárske správy o vyšetrení
dieťaťa založené v administratívnom spise (správa s diagnostického vyšetrenia pedopsychiatra MUDr.
Anny Kováčovej zo dňa 05.02.2016, správa psychologičky Kristíny Csuhaj zo dňa 05.02.2016), z
ktorých vyplýva, že je potrebné, aby dieťa malo status ťažko postihnutého jedinca a tento stav
primerane kompenzovaný priznaním preukazu ZŤP s parkovacou kartou, opatrovateľského príspevku
a príspevku na individuálnu prepravu - auto, benzín, nakoľko vzhľadom k ťažkým komunikačným a
sociálnym deficitom, prejavy ktoré sú prezentované výraznými rušivými prvkami v správaní, je preprava
hromadnými dopravnými prostriedkami. Z uvedených skutkových okolností je zrejmé, že tieto sú v
úplnom rozpore s konštatovaním v lekárskom posudku zo dňa 01.03.2016, preto pokiaľ žalovaný
pri svojom rozhodovaní v napadnutom rozhodnutí vychádzal výlučne z lekárskeho posudku zo dňa
01.03.2016 bez toho, aby sa pokúsil odstrániť rozpory v skutkových zisteniach tvrdených v uvedenom
lekárskom posudku a v správach o psychologickom a psychiatrickom vyšetrení dieťaťa, rozhodol na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu v rozpore s ustanovením § 32 ods.1 a s ustanovením
§ 46 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok).
Žalovaný sa náležite nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní a nedal na ne vyčerpávajúcu
odpoveď, ktorá skutočnosť má za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne
zistený skutkový stav, nesprávne posúdenie veci ako aj z dôvodu nezrozumiteľnosti rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v odvolacom konaní síce doplnil dokazovanie vypracovaním
komplexného posudku číslo: UPS/US1/SSVOPPKC1/SOC/2016/8851 zo dňa 25.07.2016, ktorý zahrnul
do žalobou napadnutého rozhodnutia a z ktorého vyplýva, že miera funkčnej poruchy mal. F. Z. je 50
% podľa prílohy č.3, kapitoly IV., bodu 1, písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z. z., t.j. je fyzickou osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaným a prvostupňovým orgánom, sa
javí ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne neodôvodnené a tým aj nesúladné s právami
podľa čl.46 ods.1 Ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru. Žalovaný nijakým spôsobom nevyhodnotil zdravotné
postihnutie dieťaťa vzhľadom na pretrvávajúcu duševnú poruchu, ktorá ho robí nespôsobilým preprave
hromadnou dopravou., pretože je síce spôsobilý do nej nastúpiť a vystúpiť, nie je slepý ani nemobilný,
avšak pre svoje duševné postihnutie nie je spôsobilý zvládnuť iné situácie v prostriedkoch hromadnej
dopravy najmä tie nepredvídateľné. Na základe uvedených skutočný žiadala napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.11.2016 uviedol, že žalobca dňa 24.02.2015 požiadal
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky (ďalej len „Úrad Malacky“) o vyhotovenie preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „FO s ŤZP“) so sprievodcom. Tejto žiadosti
Úrad Malacky dňa 24.03.2015 vyhovel. Dňa 13.03.2015 žalobca požiadal Úrad Malacky o vyhotovenie
parkovacieho preukazu pre FO s ŤZP a o poskytnutie peňažného príspevku na prevádzku osobného



motorového vozidla (ďalej len „PP na prevádzku OMV“). Nakoľko u žalobcu Úrad Malacky stanovil dolnú
hranicu miery funkčnej poruchy (ďalej len „MFP“) na 50 %, bol žalobca uznaný za FO s ŤZP, a preto
mu rozhodnutím zo dňa 22.4.2015 vyhovel žiadosti a vyhotovil mu parkovací preukaz. Dňa 05.05.2015
svojim rozhodnutím Úrad Malacky priznal žalobcovi PP na prevádzku OMV. Žalovaný k preskúmavaným
rozhodnutiam Krajským súdom v Bratislave uviedol, že dňa 07.12.2015, žalobca požiadal Úrad Malacky
o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky
(ďalej len „PP na kúpu OMV“). Spolu so žiadosťou žalobca predložil podľa § 11 ods. 3 prílohu č. 1 k
zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“)
Lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, ďalej
predložil lekársku správu detského neurológa zo dňa 03.09.2015, lekársku správu detského psychiatra
zo dňa 15.01.2016 a správu z diagnostického vyšetrenia zo dňa 05.02.2016. Dňa 03.09.2016 Úrad
Malacky posúdením zdravotného stavu žalobcu dospel k záveru, že sa nejedná o FO s ŤZP, pretože
mu stanovil MFP na 20%.
Úrad Malacky rozhodnutím: č. SOC/2016/15865 zo dňa 02.03.2016 odňal žalobcovi parkovací preukaz,
č. MAI/OPPna K ŤZP a PČ/SOC/2016/13942-0009 zo dňa 04.03.2016, odňal žalobcovi od 01. 04.2016
PP na prevádzku OMV a č. MAI/OPPnaK ŤZP a PČ/SOC/2016/15869-0009 zo dňa 04.03.2016
nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 7.12.2015 a nepriznal mu PP na kúpu OMV. Voči uvedeným
rozhodnutiam podal žalobca dňa 21.03.2016 odvolanie, v ktorom napadol prvostupňové rozhodnutia.
Žalovaný s cieľom objektívneho posúdenia zákonnosti konania Úradu Malacky pri vydaní napadnutých
rozhodnutí, ako aj posúdení dôvodov odvolania, vyhodnotil spisovú dokumentáciu prvostupňového
správneho orgánu a jeho postup pri vydaní napadnutých rozhodnutí, pričom dokazovanie rozšíril o nový
lekársky posudok.
V lekárskom posudku žalovaného zo dňa 26.04.2016 posudkový lekár poukázal na to, že psychologické
vyšetrenie žalobcu špeciálnopedagogickým centrom nie je z hľadiska stupňa zdravotného postihnutia
postačujúce - neboli použité objektívne diagnostické metódy, ale len psychologický rozhovor, a
preto je potrebné použiť pri diagnostikovaní žalobcu aj objektívne verifikovateľné metódy. Posudkový
lekár presne špecifikoval, v čom je hodnotenie v odborných vyšetreniach sporné. Z uvedeného
dôvodu bol žalobca, žiadosťou žalovaného zo dňa 28.4.2016, požiadaný o predloženie komplexného
psychologického vyšetrenia vypracovaného za účelom objektívneho posúdenia jeho schopnosti
prepravovať sa prostriedkami MHD.
Dňa 06.07.2016 žalobca predložil žalovanému psychologické vyšetrenie klinického psychológa zo
dňa 30.6.2016. Následne žalovaný odvolacie konanie doplnil Lekárskym posudkom č. UPS/US1/
SSVOPPKPC/SOC/2016/4957 zo dňa 14.7.2016. V Lekárskom posudku posudkový lekár, na základe
predložených a v posudku explicitne uvedených podkladov - lekárskeho nálezu podľa prílohy
č. 1 k zákonu č. 447/2008 Z.z. zo dňa 30.11.2015, lekárskeho vyšetrenia neurológa z 9/2015,
pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 15.1.2016, vyšetrenia centra špeciálneho pedagogického
poradenstva zo dňa 5.2.2016 a vyšetrenia klinického psychológa zo dňa 30.6.2016 podrobne posúdil
zdravotný stav žalobcu, so zameraním sa najmä na individuálnu prepravu OMV.
Posúdením zdravotného stavu posudkový lekár žalovaného stanovil podľa prílohy č. 3 k zákonu č.
447/2008 Z.z. časť IV, bod 1, písm. c/ žalobcovi MFP na 50 %., pričom túto MFP aj v lekárskom
posudku riadne odôvodnil. Posudkový lekár zmenil Úradom Malacky stanovenú 20%-tnú MFP na 50
%. Na základe medicínskeho posúdenia žalobcu, posudkový lekár dospel k záveru, že tento nemá
dokumentovanú poruchu mobility, ktorá by zapríčiňovala jeho neschopnosť premiestňovať sa k vozidlu
MHD, nastúpiť do vozidla a udržať sa v ňom počas jazdy. Preto bolo nutné posúdiť v rozsahu § 14 ods.
6 písm. c/ zákona č. 447/2008 Z.z. iné situácie v prostriedkoch MHD, ktoré by neumožňovali žalobcovi
sa prepravovať MHD. Posudkový lekár v predloženej zdravotnej dokumentácií jednoznačne dospel k
záveru, že z objektívnych nálezov popisujúcich zdravotné postihnutie žalobcu, je možné potvrdiť jeho
duševnú poruchu, pričom však dospel k záveru, že táto duševná porucha nie je sprevádzaná závažnými
poruchami správania, ktoré by viedli k neschopnosti zvládnuť tzv. iné situácie v prostriedkoch hromadnej
dopravy. Na základe skutočností uvedených v Lekárskom posudku zo dňa 14.07.2016, posudkový
lekár dospel k záveru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu OMV. Z uvedeného je
teda zrejmé, že žalobca nespĺňa základnú zákonnú podmienku na poskytnutie kompenzácií, ktoré boli
predmetom správneho konania (parkovací preukaz, PP na prevádzku OMV a PP na kúpu OMV). Závery
lekárskeho posudku boli prijaté a riadne odôvodnené v komplexnom posudku žalovaného č. UPS/
US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/8851 zo dňa 25.7.2016 a v horeuvedených napadnutých rozhodnutiach
žalovaného.



Žalobca v žalobe napadá rozhodnutie číslo: UPS/US1/SSVOPPKOC2/SOC/2016/4685 - AIV zo dňa
01. 08. 2016 v tomto rozsahu:
Spochybňuje zákonnosť postupu Úradu Malacky, nakoľko žalobca bol v roku 2015 posúdený ako FO s
ŤZP, avšak v roku 2016 po podaní žiadosti na príspevok na kúpu OMV Úrad Malacky posúdil žalobcu,
že je FO s MFP 20 %.
Žalobca predložil lekárske správy, z ktorých tento záver nevyplýva, pričom z lekárskych správ je zrejmé,
že mal. dieťa je vylúčené z prepravy prostredníctvom MHD.
Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal s námietkami žalobcu v odvolaní proti
prvostupňovým rozhodnutiam a nedal zákonným spôsobom odpoveď na tieto námietky v napadnutých
rozhodnutiach. Týmto konaním žalovaného bol vo veci nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne
právne posúdenie veci, čo malo za následok nezrozumiteľnosť napadnutých rozhodnutí, a tým ich
nezákonnosť.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
Žalobca robí výklad ustanovení § 6 ods. 1,2, § 7 ods. 1,2 zákona č. 447/2008 Z.z. ako aj § 32 ods. 1,2,
§ 3 a § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní so záverom, že napadnuté rozhodnutia nie sú zákonným
spôsobom odôvodnené.
Zákonná zástupkyňa žalobcu uviedla, že preprava maloletého F. Z. MHD je, vzhľadom na jeho zdravotný
stav, vylúčená.
V komplexnom posudku žalovaného nie je vyhodnotená duševná porucha žalobcu, čo neskúma ani
žalovaný v napadnutých rozhodnutiach.

Žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava napadnutých rozhodnutí a odkazuje na ich závery.

K samotným dôvodom žaloby žalovaný uviedol :

Z tvrdenia žalobcu je zrejmé, že sa riadne neoboznámil s napadnutým rozhodnutiami žalovaného, ale ani
s doručeným komplexným posudkom žalovaného, pretože z týchto dokumentov je zrejmé, že žalovaný
po riadnom odôvodnení zmenil MFP žalobcu určenú Úradom Malacky z 20 % na 50 %, tzn., že žalobca
je podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. FO s ŤZP. Takže žalovaný, pri tejto zmene MFP
žalobcu, v plnom rozsahu vyhovel dôvodom odolania žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam.

Žalovaný s cieľom objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu a odstránenia rozporov v
predloženej zdravotnej a odbornej dokumentácie, požiadal o predloženie aktuálneho psychologického
vyšetrenia, ktoré aj žalobca dňa 06.07.2016 žalovanému predložil. Na základe dokumentácie uvedenej
v lekárskom posudku žalovaného zo dňa 14.07.2016, posudkový lekára po objektívnom vyhodnotení
relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobca aj napriek svojmu ochoreniu a MFP 50 %, nie
je odkázaný na individuálnu prepravu OMV, čo je základným zákonným predpokladom na ním žiadané
príspevky na prevádzku OMV a parkovací preukaz, ktoré boli žalobcovi odňaté resp. nebol mu priznaný
PP na kúpu OMV. Z podkladových materiálov je zrejmé, že žalovaný zákonným spôsobom vo veci
rozhodol, a to na základe dôkazov a ich riadneho odôvodnenia.

Podľa ustanovenia§ 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie,
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak v tomto zákone nie je uvedené inak, okrem
ustanovení § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60 až 68.
Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správny orgán je povinný dať
účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť
k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je zrejmé, že žalovaný nemal
zákonnú povinnosť pred vydaním napadnutých rozhodnutí predložiť podklady k vyjadreniu žalobcovi.

V komplexnom posudku, a následne aj v napadnutých rozhodnutiach je riadne zhodnotený zdravotný
stav žalobcu a podrobne zdôvodnené, z akého dôvodu nie je žalobca odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom.
Napriek rozsiahlemu prezentovaniu porušenia hmotnoprávnych a procesných predpisov v žalobe,
žalovaný nezistil, prečo by práva žalobcu vyplývajúce z týchto predpisov, mali byť porušené napadnutými
rozhodnutiami.



V súvislosti k tvrdeniam žalobcu k jeho nesprávnemu posúdeniu uvádza, že zákon č. 447/2008 Z.z.
definuje predmet a proces lekárskej posudkovej činnosti, ktorú vykonávajú posudkoví lekári príslušného
úradu práce a ústredia pre účely tohto zákona. Zákon ustanovuje náležitosti lekárskeho posudku,
ktorý je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti. Žalobcom spochybňovaný záver posudkovej činnosti
považujeme za účelový a neeticky. Je nutné uviesť, že jednotlivé kompenzácie sú fakultatívnou
pomocou, a preto ak po riadnom dokazovaní neboli neúspešnému žiadateľovi priznané, nemožno toto
konanie žalovaného považovať za nezákonné.
Vzhľadom na uvedené v tomto vyjadrení, vo vyjadreniach spracovateľa napadnutých rozhodnutí, ako aj
s poukazom na žalované rozhodnutia, zastávame názor, že pri vydaní napadnutých rozhodnutí došlo
zo strany žalovaného k objektívnemu posúdeniu stavu veci, na základe ktorého nedošlo pri vydaní
napadnutých rozhodnutí k porušeniu zákonnosti, a preto žalobca nebol ukrátený na svojich právach.
Žalovaný preto navrhoval, aby súd žalobu zamietol.

7. Správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 27.06.2018. Pojednávania sa zúčastnila zákonná
zástupkyňa - matka žalobcu, ktorá na žalobe trvala. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

8. Úlohou správneho súdu v posudzovanej veci bolo preskúmať a vyhodnotiť, či napadnuté rozhodnutia
žalovaného sú v súlade s ustanoveniami zákona č.447/2008 Z.z., či boli vydané na základe riadne
zisteného skutkového stavu veci a či sú riadne odôvodnené.

9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa ustanovenia
§ 199 ods.3 a nasl. SSP v spojení s ustanovením § 177 a nasl. SSP, ako aj § 203 ods.2 SSP pričom
zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP z
nasledovných dôvodov:

10. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v
znení účinnom ku dňu 14.07.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) tento zákon upravuje
právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom
(ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej
len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti
poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1)

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, cieľom
úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti
za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní
jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku
železničnej dopravy a späť.

14. Podľa § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní
jej prirodzenej dôstojnosti nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku



železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy
osôb a z prostriedku železničnej dopravy.

15. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.Z. peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa §
15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

16. Správny súd dospel k záveru, že z napadnutého rozhodnutia ani z komplexného lekárskeho
posudku číslo: UPS/US1/SSVOPPKC1/SOC/2016/8851 zo dňa 25.07.2016 nie je zrejmé, do akej
miery zdravotný stav žalobcu mu umožňuje vykonávať úkony týkajúce sa jeho prepravy v prostriedkoch
hromadnej prepravy. Žalovaný posúdil odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, tak že v rozhodnutí uviedol, že vychádzal z lekárskych nálezov popisujúcich zdravotné
postihnutie v predloženej zdravotnej dokumentácii a klinicko-psychologickom vyšetrení vykonanom na
výzvu posudkového lekára v priebehu posudzovania zdravotného stavu, na základe ktorých možno
potvrdiť duševnú poruchu sprevádzanú nepredvídateľnými reakciami s konštatovaním, že tieto však
ani pri objektívnom vyšetrení neboli sprevádzané závažnými poruchami správania, ktoré by viedli k
neschopnosti zvládnuť tzv. iné situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy (najmä z dôvodu poruchy
správania, vertebrobasilárnej insuficiencie, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa a pod.),
na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti.

17. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že mal. F. Z. nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku
podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.Z., o peňažných príspevkov na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia, nakoľko je schopný premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy,
nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a zvládnuť iné situácie v
prostriedkoch hromadnej dopravy, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, preto peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, mu nemožno navrhnúť a
poskytnúť, nakoľko v zmysle zákona, navrhnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla je podmienené odkázanosťou fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom.

18. Správny súd je toho názoru, že je však potrebné odôvodniť tieto schopnosti priamo individuálnymi
poznatkami o zdravotnom stave účastníka konania tak, ako bol zistený v komplexnom lekárskom
posudku číslo: UPS/US1/SSVOPPKC1/SOC/2016/8851 zo dňa 25.07.2016. Žalovaný uviedol iba, že
nie je dokumentovaná porucha mobility, ktorá by zapríčiňovala neschopnosť fyzickej osoby premiestniť
sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy,
maloletý nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

19. Samotné konštatovanie, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, lebo je schopný premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb a prostredníctvom
železničnej dopravy, nastupovať, vystupovať z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládať inú situáciu
vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy a prostriedkoch železničnej dopravy, je nepostačujúce, jedná
sa len o citáciu § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.

20. Krajský súd sa stotožnil so žalobnou námietkou, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď
len formálne poukazuje na ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. a § 14 ods. 6 cit. zákona a neuvádza
konkrétne dôvody, pre ktoré žalobca nespĺňa podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu. Z
komplexného lekárskeho posudku číslo: UPS/US1/SSVOPPKC1/SOC/2016/8851 zo dňa 25.07.2016,
nie je zrejmé, či žalobca je nespôsobilým prepravy hromadnou dopravou, pretože je síce spôsobilý
do nej nastúpiť a vystúpiť, avšak či je pre svoje duševné postihnutie spôsobilý zvládnuť iné situácie v
prostriedkoch hromadnej dopravy najmä tie nepredvídateľné. Pri takomto zistenom skutkovom stave,
ktorý vyplýva z komplexného lekárskeho posudku číslo: UPS/US1/SSVOPPKC1/SOC/2016/8851 zo
dňa 25.07.2016, z ktorého vyplýva, že miera funkčnej poruchy mal. F. Z. je 50 % podľa prílohy č.3,
kapitoly IV., bodu 1, písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z. z., t.j. je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, bolo v uvedenom lekárskom posudku nevyhnutné zaujať stanovisko týkajúce sa schopnosti
prepravy žalobcu.



21. Správny súd posúdil túto žalobnú námietku tak, že napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP.

22. Na záver správny súd konštatuje, že neprihliadol na podanie žalobcu doručené správnemu súdu
24.06.2018, keďže toto podanie bolo podané po uplynutí lehoty na podanie repliky v zmysle § 106
ods.1 SSP. Taktiež neprihliadol na listinné dôkazy, ktoré žalobca k tomuto podaniu pripojil. V zmysle
§ 135 ods. 1 SSP pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z týchto listín vyplýva, že sa viažu k skutkovému stavu, ktorý
vznikol po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Ak však po tomto dátume došlo k ďalším zmenám
zdravotného stavu účastníka, na tieto správny súd nemôže prihliadnuť a tieto môžu byť prípadne len
podkladom pre podanie novej žiadosti o kompenzáciu v správnom konaní.

23. Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191
ods.1 písm. d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania správny súd rozhodol
tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy konania nepriznal. Žalobca bol v konaní úspešný, avšak
trovy konania si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má
sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o
správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1016201606)

  1. 18. 12. 2016Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/38/2016 z 18. 12. 2016
  2. 26. 6. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/38/2016 z 26. 6. 2018 (toto rozhodnutie)
  3. 19. 2. 2019Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/125/2018 z 19. 2. 2019