Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/190/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201636 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201636.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: D.. C.. A. D., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, Š., zastúpený JUDr. Ľubomírom Šablicom, advokátom, sídlo Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sídlo Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-35/2016/OPK zo dňa 28.06.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Správny orgán Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydal rozhodnutie č. KM-OLVS-35/2016/ OPK zo dňa 28.06.2016, ktorým podľa § 243 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“) ako odvolací orgán v spojení s čl. 23 ods.1 nariadenia MV SR č.39/2015 o organizačnom poriadku MV SR posúdil odvolanie žalobcu proti služobnému hodnoteniu č. KRPZ-BA-VO-217-005/2016 zo 17.03.2016 tak, že podľa § 243 ods.4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, odvolanie zamietol a napadnuté hodnotenie potvrdil. 2. Služobné hodnotenie č. KRPZ-BA-VO-217-005/2016 zo 17.03.2016 bolo schválené nadriadeným žalobcu so záverom, že žalobca je nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. Hodnotenie bolo vykonané v zmysle § 27 ods. 6 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. II. Žaloba. 3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.09.2016 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-35/2016/OPK zo dňa 28.06.2016 ako aj služobného hodnotenia, nakoľko nie sú v súlade so zákonom o štátnej službe príslušníkov PZ ako aj služobnými predpismi upravujúcimi postup pri služobnom hodnotení a vykonávaní štátnej služby policajtov, sú nezákonné nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci, skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj služobné hodnotenie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalobca je príslušníkom Policajného zboru, služobne zaradený v stálej štátnej službe. Dňa 06.07.2016 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-35/2016/OPK z 28.06.2016, ktorý ako odvolací orgán odvolanie žalobcu proti služobnému hodnoteniu schválené riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (ďalej len riaditeľ KR PZ) pod č. KRPZ-BA- VO-217-005/2016 zo 17.03.2016 podľa § 243 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ zamietol a napadnuté služobné hodnotenie riaditeľa KR PZ potvrdil. Doručením predmetného rozhodnutia, služobné hodnotenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom následne v samostatnom konaní, personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ č. 821 z 27.07.2016 podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ bol žalobca prevedený dňom 01.08.2016 na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave a súčasne dňom 31.07.2016 bol odvolaný z doterajšej funkcie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III KR PZ v Bratislave. 5. Žalobcovi bol dňa 10.03.2016 riaditeľom KR PZ predložený návrh služobného hodnotenia č. KRPZ- BA-VO-217/2016, ktorým bol podľa § 27 ods. 4 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ hodnotený ako nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. Žalobca bol poučený iba o možnosti podať voči návrhu služobného hodnotenia námietky a nie aj pripomienky s tým, že lehota bola určená do 15.00 hod. dňa 14.03.2016.V priebehu spracovania návrhu služobného hodnotenia bolo žalobcovi riaditeľom KR PZ odopreté právo podľa § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, z ktorého vyplýva, že nadriadený v priebehu spracovania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Riaditeľom KR PZ vypracovaný návrh služobného hodnotenia neobsahoval žiadne prílohy, žiadne podklady a prostriedky, ktoré by slúžili ako dôkaz podľa § 238 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, z ktorých by bolo možné zistiť a objasniť skutočný stav veci, v súlade s právnymi predpismi. Žiadny materiál ako dôkaz žalobcovi predložený nebol, predložený bol len návrh služobného hodnotenia. Žalobca pripomienky a námietky doručil na sekretariát riaditeľa KR PZ dňa 14.03.2016 o 14,45 hod. v ktorých poukázal na nezákonnosť, nepreskúmateľnosť, nevyváženosť, neobjektívnosť a tendenčnosť zo strany riaditeľa KR PZ pri vypracúvaní návrhu služobného hodnotenia (§30 zák.č.73/1998 Z.z.). Žalobca vyslovil pochybnosť o nepredpojatosti riaditeľa KR PZ voči jeho osobe v tomto konaní, s ktorou sa nevysporiadal odvolací orgán. Z návrhu služobného hodnotenia nie je zrejmé, či bol v súlade s § 225 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom. Z administratívneho spisu č. KRPZ-BA-VO-217/2016 vyplýva, že odborový orgán bol oslovený po tom, čo bol spracovaný návrh služobného hodnotenia, písomnosťou č. KRPZ-BA-VO-217-001/2016 dňa 10.03.2016 a svoju odpoveď zaslal dňa 14.03.2016. Okrem uvedeného riaditeľ KR PZ žiadosť o prerokovanie návrhu služobného hodnotenia zaslal v rozpore s § 225 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ nepríslušnému odborovému orgánu, priamo Odborovému zväzu polície v Slovenskej republike (ďalej len „OZP"). Nepríslušný odborový orgán k návrhu služobného hodnotenia nemal žiadne pripomienky. Podľa čl. 1 ods. 4 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2016, odborovým partnerom riaditeľa KR PZ je predseda krajskej rady OZP, ktorý je súčasne členom všetkých poradných orgánov riaditeľa KR PZ. Predseda krajskej rady OZP sa zúčastňuje na týždenných operatívnych poradách riaditeľa KR PZ, ako aj na rokovaniach jeho štábu. Podľa čl. 1 ods. 7 Kolektívnej zmluvy práva a povinnosti z nej vyplývajúce sa vzťahujú na všetkých policajtov. S týmto nezákonným postupom sa vo svojom rozhodnutí odvolací orgán nevysporiadal. Je logickým predpokladom, že predseda krajskej rady OZP, resp. krajská rada, činnosť žalobcu pozná dôvernejšie ako nepríslušný odborový orgán a žalobca preto dôvodne predpokladá, že by sa so skutočnosťami obsiahnutými v návrhu služobného hodnotenia náležite vysporiadal, riadne ich analyzoval a k veci zaujal vlastné stanovisko. 6. Dňa 16.03.2016 žalobca v súlade s § 237 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ požiadal riaditeľa KR PZ o nahliadnutie do spisového materiálu, ktorý bol podkladom pre spracovanie návrhu služobného hodnotenia a podľa čl. 23 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 43/2010 o registratúrnom poriadku v znení neskorších predpisov, požiadal o vyhotovenie kópie kompletného spisového materiálu. Namiesto požiadavky žalobcu, žalovaný dňa 17.03.2016 predložil žalobcovi schválené služobné hodnotenie, ktoré je obsahovo takmer identické s návrhom služobného hodnotenia z 10.03.2016. Žalobcove pripomienky a námietky k návrhu služobného hodnotenia neboli riaditeľom KR PZ akceptované. Žalobca má za to, že riaditeľ KR PZ mal pripomienky a námietky vyhodnotiť a so stanoviskom žalovaného k pripomienkam a námietkam mal byť oboznámený pred schválením služobného hodnotenia (§ 28 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z.). Až dňa 18.03.2016 o 13.00 hod. riaditeľ KR PZ určil žalobcovi termín na nahliadnutie do spisu, deň po oboznámení so schváleným služobným hodnotením a v tento deň bol do administratívneho spisu ako príloha zaevidovaný „spisový materiál" (nesúrodé fotokópie, zápisy zo štábov riaditeľa KR PZ, fotokópie rukou písaných poznámok zo zošita, niekoľko štatistických výstupov). Žalobca má za to, že tieto, resp. akékoľvek podklady, mali byť súčasťou spisového materiálu už od začatia konania ex offo a nie ako zrejmá reakcia riaditeľa KR PZ na žiadosť žalobcu o preštudovanie spisu. 7. Proti služobnému hodnoteniu žalobca v zákonnej lehote dňa 31.03.2016 podal v súlade s § 242 a 243 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ odvolanie, ktoré odôvodnil a doplnil o 25 príloh (96 listov). Komplexné hodnotenie policajta musí byť vyvážené s uvedením nielen záporných, ale aj kladných okolností. Od podania pripomienok a námietok, riaditeľ KR PZ zrejme úmyselne ignoroval žalobcom uplatnené pripomienky k nezákonnému postupu, k zisteniu presného a úplného skutočného stavu veci, dokazovanie oprel len o negatíva napr. percento objasňovania trestnej činnosti, kde OR PZ v Bratislave III dosiahlo „najslabší výsledok" v porovnaní s ostatnými okresmi v Bratislavskom kraji, ako i v Slovenskej republike. Porovnávanie okresných riaditeľstiev PZ týmto spôsobom nemôže byť v žiadnom prípade objektívne, nakoľko každé okresné riaditeľstvo má inú skladbu trestných vecí, iné demografické podmienky, iný personálny stav jednotlivých služieb podieľajúcich sa na odhaľovaní a objasňovaní trestnej činnosti a pod.. 8. O tom, ako sa riaditeľ KR PZ vysporiadal s odvolaním voči služobnému hodnoteniu sa žalobca dozvedel až z registratúrneho záznamu č. KRPZ-BA-VO-217-010/2016, ktorý mu bol doručený 21.04.2016 predsedom poradnej komisie KR PZ v Bratislave (ktorý nie je príslušným orgánom), a nie riaditeľom KR PZ v Bratislave. 9. Žalobca má za to, že z napadnutého rozhodnutia ako aj v postupe pri spracúvaní služobného hodnotenia vyplývajú tieto nezákonnosti: - povinnosť podľa § 225 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ splnená nebola (riaditeľ KR PZ nezabezpečil prerokovanie návrhu služobného hodnotenia príslušným odborovým orgánom) a návrh služobného hodnotenia vopred s príslušným odborovým orgánom prerokovaný nebol, - žalovaný legalizuje protizákonný postup riaditeľa KR PZ, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdí, že bol dodržaný postup podľa § 27 až 32 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, pričom v priebehu spracovania návrhu služobného hodnotenia nebolo žalobcovi umožnené riaditeľom KR PZ vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane záverov, - žalovaný opakuje tvrdenia prvostupňového orgánu, že služobné hodnotenie bolo spracované na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a že v služobnom hodnotení sú objektívne a pravdivo charakterizované kvality žalobcu (nekorešponduje s § 27 ods. 2 a § 233 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z.). 10. Služobné hodnotenie policajta podľa § 27 ods. 2 písm. c), d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ musí byť riadne odôvodnené. Služobná disciplína je hodnotená iba v tom smere, že voči žalobcovi nadriadený neprijal žiadne disciplinárne opatrenia, že je slušný, nepožíva alkohol a omamné látky. Služobná disciplína policajtov však podľa § 47 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. V služobnom hodnotení riaditeľ KR PZ uvádza, že „od roku 2012 bol menovaný odmenený výhradne v rámci plošného odmeňovania policajtov, kde rozhodujúcimi kritériami neboli dosahované výsledky.", čo žalobca rozporoval dôkazmi v odvolaní k služobnému hodnoteniu, keď preukázal, že bol odmeňovaný pravidelne, od začiatku svojej policajnej kariéry vrátane hodnoteného obdobia, pričom zákon o štátnej službe príslušníkov PZ nepozná pojem „plošné odmeňovanie" ako uvádza žalovaný (§ 51 zák. č.73/1998 Z.z. upravuje disciplinárnu odmenu, § 102a tohto zákona upravuje odmenu). Osobný príplatok podľa § 91 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ bol žalobcovi zvýšený ministrom vnútra SR dňa 01.10.2010 na sumu 464,50 EUR, ktorý nebol znížený a ani počas celého hodnoteného obdobia nebol odňatý. Počas hodnoteného obdobia okrem dvoch výčitiek podľa § 54 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ v roku 2012 neboli žalobcovi vytknuté žiadne nedostatky, ktoré by riaditeľ KR PZ musel riešiť disciplinárnym opatrením. To svedčí o žalobcovom prístupe nielen k plneniu povinností nadriadeného, ale aj všeobecných povinností policajta, k plneniu rozkazov, nariadení, príkazov a pokynov nadriadených. Riaditeľ KR PZ ako prvostupňový orgán si ako kritérium služobného hodnotenia žalobcovej činnosti za obdobie rokov 2011 až 2016 zvolil iba jeden atribút, a to objasňovanie celkovej kriminality. Aj napriek tomu, že v tomto štatistickom ukazovateli OR PZ každoročne zaznamenávalo vzostup (príloha č.18 k odvolaniu žalobcu proti služobnému hodnoteniu), riaditeľ KR PZ tento ukazovateľ považuje za nepriaznivý v porovnaní s ostatnými okresnými riaditeľstvami PZ v Slovenskej republike a viackrát to vo svojom rozhodnutí uvádza s pridaním prívlastku „najhoršie výsledky", „najslabšie výsledky". Riaditeľ KR PZ uvádza na str. 2 služobného hodnotenia, ... „Čo sa týka hodnotenia výkonu štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy podľa §27 ods. 1 písm. c) zákona, možno konštatovať, že v rokoch 2011 a 2012 neboli zo strany nadriadeného zistené také nedostatky v služobnej činnosti menovaného, ktoré by mali za následok nepriaznivé hodnotenie OR PZ v Bratislave III nielen v rámci Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, ale aj v SR. Výsledky OR PZ v Bratislave III boli porovnateľné s výsledkami ostatných okresných riaditeľstiev v pôsobnosti KR PZ v Bratislave. ..." Akým spôsobom sa riaditeľ KR PZ dopracoval k tomuto tvrdeniu a na základe akých dôkazov, žalobcovi nie je známe. Ide o nepodložené tvrdenia, neobjektívne, nepreskúmateľné, absentuje dostatok dôvodov k vysloveniu takéhoto záveru. Rovnako, ale negatívne riaditeľ KR PZ pokračuje pri hodnotení ďalšieho obdobia, keď na str. 2 služobného hodnotenia uvádza, ... „Zároveň je však potrebné uviesť, že už v roku 2013 boli zaznamenané najhoršie výsledky OR PZ v Bratislave III v celkovej objasnenosti trestnej činnosti, pričom menovaný vlastnou iniciatívou a samostatným riadením nedokázal eliminovať uvedený nepriaznivý stav a to ani napriek opakovaným upozorneniam na nevyhnutnosť zvýšenia samostatnosti a vlastnej iniciatívy za účelom zlepšenia zistených nedostatočných výsledkov. ..." Ďalšie nepodložené tvrdenia sú na str. 3 služobného hodnotenia prvý odsek ... „s poukazom na najhoršie dosahované výsledky OR PZ v Bratislave III za rok 2014 považoval riaditeľ KR PZ v Bratislave za zlyhanie personálnej, riadiacej a organizačnej činnosti menovaného, ktorý ani napriek opakovaným upozorneniam zo strany riaditeľa KR PZ v Bratislave nedokázal zabezpečiť zlepšenie na úseku odhaľovania a objasňovania trestnej činnosti. Zo štatistických údajov vyhodnotenia výsledkov celkovej kriminality KR PZ v Bratislave za rok 2014 preto jednoznačne vyplýva, že menovaný nedokázal prijať také efektívne a účinné riešenia, ktoré by na úseku odhaľovania a objasňovania trestnej činnosti zabezpečili dosiahnutie výsledkov porovnateľných s ostatnými okresnými riaditeľstvami v pôsobnosti KR PZ v Bratislave ako i v rámci PZ. ..." Riaditeľ KR PZ v služobnom hodnotení žiadnym dôkazom nepodložil tieto tvrdenia „opakované upozornenia na nevyhnutnosť zvýšenia samostatnosti a vlastnej iniciatívy", „opakované upozornenia zo strany riaditeľa KR PZ v Bratislave", pričom zákon o štátnej službe príslušníkov PZ termín „upozornenie" vo vzťahu k plneniu si povinností policajta, resp. nadriadeného, nepozná. 11. Žalobca uviedol, že v hodnotenom období v žiadnom plánovacom dokumente nebol pre OR PZ určený limit vo forme percenta objasnenosti celkovej trestnej činnosti za konkrétne obdobie. Preto použitie spojenia „výsledkov porovnateľných s ostatnými okresnými riaditeľstvami PZ" je v kontexte služobného hodnotenia neopodstatnené a zakladá nepreskúmateľnosť služobného hodnotenia. 12. Je v rozpore so zásadami § 233 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ tvrdenie žalovaného, ktorý potvrdil tvrdenia riaditeľa KR PZ, že žalobca nebol účastný na bezpečnostných opatreniach „počas rizikových športových podujatí." Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca ako veliteľ bezpečnostných opatrení počas hodnoteného obdobia viackrát zabezpečoval rizikové podujatia, predovšetkým futbalové zápasy, prípadne podujatia s osobitným režimom podľa zák. č. 1/2014 Z.z. ako napr. stretnutie ŠK Slovan Bratislava vs AS Róma (dňa 18.08.2011 na základe pokynu riaditeľa KR PZ č. KRP-PP-485-001/2011), ŠK Slovan Bratislava vs Paris Saint Germain (dňa 20.10.2011 na základe pokynu riaditeľa KR PZ č. KRP-PP-547-007/2011), ŠK Slovan Bratislava vs FC Neapol (dňa 02.10.2014 na základe príkazu riaditeľa KR PZ č. KRPZ-BA-OPP-624-016/2014), zápasy ŠK Slovan Bratislava vs FC Spartak Trnava (dňa 16.03.2014 na základe príkazu riaditeľa KR PZ č. KRPZ-BA-OPP-201-011/2014 a dňa 25.08.2015 na základe príkazu riaditeľa KR PZ č. KRPZ-BA-OPP-454-001/2015). Riaditeľ KR PZ v tejto súvislosti uviedol vlastný príkaz pod č. KRPZ-BA-OPP-649-015/2014 na vykonanie bezpečnostných opatrení dňa 23.10.2014 počas futbalového zápasu ŠK Slovan Bratislava vs AC Sparta Praha, keď za veliteľa bezpečnostných opatrení určil žalobcu- riaditeľa odboru poriadkovej OR PZ, ktorý čerpal dovolenku/služobné voľno, ktorú mu schválil riaditeľ KR PZ. Okrem preukázateľnej osobnej účasti na viacerých bezpečnostných opatreniach, žalobca z pozície svojej funkcie viacerými písomnými pokynmi alebo príkazmi nariadil vykonať vlastné bezpečnostné opatrenia na zabezpečenie ochrany verejného poriadku počas konania športových, kultúrnych a spoločenských podujatí, zhromaždení, pričom všetky bezpečnostné opatrenia boli zvládnuté podľa stanoveného cieľa. Každoročne to bolo desiatky písomných pokynov, resp. príkazov, ktoré je možné pre potreby súdu riadne zdokladovať. 13. Pri ustanovení do funkcie policajt potvrdzuje svojim podpisom, že bol oboznámený s „Popisom služobnej činnosti policajta", čím je uzrozumený, aké plní úlohy a čo od neho nadriadený môže požadovať. Posledný popis služobnej činnosti policajta na funkciu riaditeľa OR PZ, podpísaný riaditeľom KR PZ, žalobca podpisoval dňa 02.01.2014 a rozhodne v tomto popise služobnej činnosti nie je jedinou oblasťou len odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti, pričom doslovne takáto úloha v popise služobnej činnosti policajta - riaditeľa okresného riaditeľstva PZ zahrnutá nie je. 14. Žalobca poukázal na vzorový organizačný poriadok OR PZ vydaný nariadením ministra vnútra SR č. 73/2009 v znení neskorších predpisov, ktorý v čl. 3 definuje úlohy, ktoré v rozsahu svojej pôsobnosti OR PZ plní, pričom služobné hodnotenie žalobcu bolo zamerané iba na niektoré z nich. Napr. vôbec nebolo hodnotené hľadisko správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, napriek tomu, že riaditeľ OR PZ podľa čl. 5 tohto nariadenia riadi OR PZ a za jeho činnosť zodpovedá a podľa čl. 10 sú náplňou činnosti riaditeľa OR PZ. 15. I rozhodnutie ministra vnútra o rozklade č. SPOU-PO-324/2015 zo dňa 06.05.2015 vo veci zníženia osobného príplatku žalobcu trpí vadou nedostatkov dôvodov, keďže v ňom chýbajú skutkové zistenia, ktoré by odôvodňovali zníženie osobného príplatku. III. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním z 18.10.2016, doručeným súdu dňa 24.10.2016 s tým, že návrh služobného hodnotenia spracoval riaditeľ KR PZ dňa 10.03.2016 pod č. KRPZ-BA-VO-217/2016, ktorý bol žalobcovi predložený dňa 10.03.2016 v súlade s § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ v znení neskorších predpisov a zároveň bol poučený o možnosti vzniesť námietky. 17. V súlade s § 225 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ riaditeľ KR PZ dňa 10.03.2016 pod č. KRPZ-BA-VO-217-001/2016 požiadal Odborový zväz polície v Slovenskej republike o prerokovanie návrhu služobného hodnotenia a zaujatie stanoviska. OZP v SR v písomnom stanovisku č. OZ-50-5/2016 zo 14.03.2016 oznámil, že k predloženému návrhu služobného hodnotenia nemá žiadne pripomienky. 18. Dňa 14.03.2016 podal žalobca proti návrhu služobného hodnotenia pripomienky a námietky. Riaditeľ KR PZ v súlade s § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ dňa 16.03.2016 spracoval k námietkam a pripomienkam žalobcu stanovisko pod č. KRPZ-BA-VO-217-004/2016 a dňa 17.03.2016 schválil služobné hodnotenie žalobcu pod č. KRPZ-BA-VO-2017-005/2016. Služobné hodnotenie bolo spracované podľa § 27 ods. 6 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ v zákonnej lehote, tzv. periodické hodnotenie výkonu služby policajta za obdobie piatich rokov. So schváleným služobným hodnotením bol žalobca oboznámený podľa § 31 ods. l zákona o štátnej službe príslušníkov PZ dňa 17.03.2016, čo potvrdil svojim podpisom a podľa § 31 ods. 2 cit. zákona bol poučený o možnosti podať odvolanie. Dňa 31.03.2016 riaditeľ KR PZ obdržal písomné odvolanie žalobcu, vrátane 25 príloh. Riaditeľ KR PZ ako prvostupňový orgán preskúmal odvolanie, ktorému v rámci autoremedúry nevyhovel a vec so svojím stanoviskom zaslal odvolaciemu orgánu (§ 242 ods. 7 zák. č. 73/1998 Z.z.). Odvolací orgán dňa 28.06.2016 vo veci rozhodol pod č. KM-OLVS-35/2016/OPK tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté služobné hodnotenie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 06.07.2016 a v tento deň služobné hodnotenie nadobudlo právoplatnosť. 19. Žalovaný trvá na tom, že bol dodržaný procesný postup na vypracovanie a schválenie služobného hodnotenia určený v § 27 až 32 a v § 225 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a bolo dostatočne preukázané, že služobné hodnotenie je objektívne, vypracované oprávneným orgánom na základe dostatočne zisteného stavu veci a v odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu záverov služobného hodnotenia, alebo jeho zrušenie. Námietky uvedené v žalobnom návrhu sú vo veľkej miere identické s dôvodmi, ktoré žalobca namietal už v odvolaní proti schválenému služobnému hodnoteniu. Žalovaný má za to, že s uvedenými námietkami sa riadne a podrobne vysporiadal v odvolacom konaní, preto sa vyjadril iba k námietkam, ktoré žalobca uvádza nad rámec dôvodov v odvolaní proti služobnému hodnoteniu. 20. K námietke, že služobné hodnotenie ako i rozhodnutie odvolacieho orgánu nie sú v súlade so zákonom a služobnými predpismi upravujúcimi postup pri služobnom hodnotení a vykonávanie štátnej služby policajtov, že k porušeniu zákona došlo už pri začatí samotného konania, v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia, keď bolo žalobcovi odopreté právo vyjadriť sa k návrhu služobného hodnotenia podľa § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a neboli žalobcovi predložené dôkazy. K tejto námietke žalovaný uviedol, že podľa § 28 ods. 3 prvá veta zákona o štátnej službe príslušníkov PZ „Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh". Z uvedeného vyplýva, že policajt sa môže vyjadriť k obsahu a navrhovaným záverom a úlohám, pričom z logického výkladu tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že je nezmyselné, aby sa policajtovi umožnilo oboznamovať sa k obsahu dokumentu v priebehu procesu jeho tvorby, nakoľko by sa policajt vždy vyjadroval iba k čiastkovým neúplným zisteniam neukončeného návrhu. Pripustenie takejto premisy by bolo v praxi nevykonateľné. Preto procesný postup schvaľovateľa bol v tejto časti dodržaný v súlade so zákonom. 21. K námietke o nepredložení dôkazového materiálu k návrhu služobného hodnotenia, žalovaný zastáva názor, keďže ust. § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ explicitne upravuje, že „Bezprostredne nadriadený v priebehu spracovania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh", nadriadený nie je povinný pri predložení návrhu služobného hodnotenia policajtovi pripojiť aj prílohy a podklady, ktoré slúžia ako dôkaz. Žalobca po začatí konania (10.03.2016) vo veci schvaľovania služobného hodnotenia mohol požiadať o nazretie do spisového materiálu v súlade s §237 ods. 2 cit. zákona, čo využil až 16.03.2016 (písomnosť doručil 17.03.2016) a dňa 18.03.2016 fyzicky nazrel do spisu a bola mu vyhotovená kópia celého spisového materiálu. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje predmetnú námietku za nedôvodnú. 22. K námietke, že riaditeľ KR PZ neprerokoval návrh služobného hodnotenia vopred s príslušným odborovým orgánom a služobné hodnotenie zaslal v rozpore s § 225 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ nepríslušnému odborovému orgánu (Odborový zväz polície v SR). Podľa § 225 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, „Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe". S poukazom na citované zákonné ustanovenie má žalovaný za to, že slovo „vopred" sa vzťahuje k samotnému aktu schválenia služobného hodnotenia, čo znamená, že pred jeho záverečným schválením a signovaním sa návrh služobného hodnotenia predloží na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu. Uvedeným postupom tak schvaľovateľ môže stanovisko príslušného odborového orgánu zohľadniť a následne zapracovať do služobného hodnotenia ešte pred jeho schválením. Žalovaný sa preto nestotožňuje s názorom žalobcu, podľa ktorého je potrebné prerokovať návrh služobného hodnotenia s príslušným odborovým orgánom pred tým než sa s ním hodnotený policajt oboznámi, lebo takýto postup nemá oporu v zákone. 23. K námietke príslušnosti odborového orgánu na prerokovanie návrhu služobného hodnotenia, si KR PZ k predmetnej otázke vyžiadalo stanovisko OZP v SR, ktorý návrh služobného hodnotenia prerokoval a z písomného stanoviska č. OZ-245/2016 zo dňa 11.10.2016 vyplýva, že „dôvodom pre ktorý návrh služobného hodnotenia neprerokovala Krajská rada odborového zväzu polície v SR Bratislava (ďalej len „krajská rada OZP"), ale priamo OZP v SR je ten, že predseda krajskej rady OZP G.. G.. G. D. bol od 22.02.2016 na dovolenke a následne bol dočasne práceneschopný a nebolo v tom čase zrejmé, kedy opätovne nastúpi do výkonu služby. Preto bolo analogicky s ustanovením čl. 1 ods. 6 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2016 (Ak všeobecne záväzný právny predpis alebo interný predpis vyžaduje prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plnenie tejto úlohy uplatňuje nadriadený, kde nie je základná organizácia odborového zväzu u príslušnej rady odborového zväzu, alebo predseda odborového zväzu) spracované stanovisko k návrhu služobného hodnotenia predsedom odborového zväzu, ktorý je najvyšším predstaviteľom OZP v SR. Návrh bol pred jeho spracovaním telefonicky konzultovaný aj s predsedom krajskej rady OZP G.. G.. G. D., ktorý nemal žiadne pripomienky". Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný námietku za nedôvodnú a postup riaditeľa KR PZ bol v s súlade so zákonom a platnými internými predpismi. 24. K námietke, že oznámenie o postúpení veci odvolaciemu orgánu č. KRPZ-BA-VO-217-010/2016 zo dňa 19.04.2016 bolo žalobcovi zaslané na vedomie poradnou komisiou a nie oprávneným orgánom a nevidí dôvod, prečo by s predmetným spisovým materiálom mala disponovať poradná komisia, keďže nie je príslušným orgánom. Žalovaný uviedol, že v súlade s rozkazom riaditeľa KR PZ č. 82 z 20.10.2009 v znení neskorších predpisov bola zriadená Poradná komisia riaditeľa krajského riaditeľstva (ďalej len „poradná komisia") na prerokovanie odvolaní policajtov proti rozhodnutiam vo veciach služobného pomeru a vo veciach škôd a úrazov. V prílohe č. 2 citovaného rozkazu riaditeľa krajského riaditeľstva č. 82, bol vydaný rokovací poriadok poradnej komisie, kde v čl. I ods. 2 písm. b) bod 3. sa uvádza, že poradná komisia „odstupuje odvolania policajtov proti služobným hodnoteniam, ktoré schvaľuje riaditeľ krajského riaditeľstva". Podľa čl. V písm. a) prílohy „Spisový materiál predkladá do poradnej komisie útvar krajského riaditeľstva alebo okresného riaditeľstva v kraji, ktorý rozhodol v prvom stupni, alebo ktorý je vecne príslušný, spolu so svojím písomným stanoviskom, v ktorom sa úplne a podrobne vysporiada s námietkami odvolateľa". Vzhľadom na uvedené, krajské riaditeľstvo aj v časti postúpenia odvolania odvolaciemu orgánu postupovalo plne v súlade so zákonom a platnými internými predpismi. 25. K námietke, že stanovisko riaditeľa krajského riaditeľstva k odvolaniu č. KRPZ-BA-VO-217-009/2016 zo dňa 18.04.2016 nebolo žalobcovi poskytnuté hoci o to požiadal. Žalovaný uviedol, že podľa § 242 ods. 7 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojim stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by sa žalobca domáhal zaslania stanoviska k odvolaniu. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca písomne o zaslanie predmetného stanoviska nepožiadal a z ust.§242 ods.7 cit. zákona vyplýva, že zákon oprávnenému orgánu (schvaľovateľovi) neurčuje povinnosť zaslať stanovisko aj účastníkovi konania. Žalovaný námietku považuje za irelevantnú, nakoľko v rámci odvolacieho konania mohol žalobca požiadať odvolací orgán o nahliadnutie do spisového materiálu, ktorý predmetné stanovisko k odvolaniu obsahoval, s využitím práva podľa § 237 ods. 2 cit. zákona. Keďže schvaľovateľ postupoval v súlade so zákonom, práva žalobcu v prvostupňovom konaní porušené neboli. 26. K námietke, že služobné hodnotenie nie je objektívne, vyvážené, je zamerané jednostanne na zvýraznenie prevažne negatívnych postojov a činnosti žalobcu žalovaný uviedol, že z obsahu schváleného služobného hodnotenia jednoznačne vyplýva, že schvaľovateľ nehodnotí jednostranne negatívne celú činnosť žalobcu, ale pravdivo a pozitívne charakterizuje jeho činnosť pri výkone štátnej služby podľa § 27 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, kde na str. 1 a 2 uvádza, že mal žalobca dobrú znalosť právnych predpisov a ich uplatňovania vo výkone štátnej služby, ktoré boli u žalobcu hodnotené pozitívne, znalosti interných predpisov boli u žalobcu na dobrej úrovni a využíval ich v svojej činnosti pri výkone štátnej služby, v oblasti dodržiavania služobnej disciplíny bol žalobca kladne hodnotený (neboli prijaté žiadne disciplinárne opatrenia), jeho vystupovanie bolo v súlade s normami slušného správania, pri výkone služby sa riadil zásadami Etického kódexu príslušníka PZ, dodržiaval pravidlá zdvorilosti a služobnej disciplíny voči nadriadeným, tak aj v styku s občanmi. Pri hodnotení služobnej činnosti od 18.03.2011, žalobca od roku 2013 vo funkcii riaditeľa OR PZ v Bratislave III nedokázal efektívne a účinne plniť úlohy ktoré mu z uvedenej funkcie vyplývali a v rámci svojej riadiacej a organizačnej činnosti nedokázal prijať také opatrenia smerom k podriadeným policajtom, ktoré by v konečnom dôsledku zabezpečili zlepšenie kľúčových ukazovateľov a výsledkov okresného riaditeľstva. Na závery služobného hodnotenia vplývala aj dlhodobá snaha riaditeľa krajského riaditeľstva ako priameho nadriadeného, primäť žalobcu k zlepšeniu jeho riadiacej činnosti za účelom dosiahnutia lepších výsledkov ním riadeného útvaru tak, aby nepatrili výsledky OR PZ v Bratislave III medzi najslabšie výsledky v rámci 53 okresných riaditeľstiev v celej SR. Z uvedeného má žalovaný zato, že bol dodržaný procesný postup na vypracovanie a schválenie služobného hodnotenia upravené v § 27 až 32 a v § 225 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a vyhodnotením námietok k návrhu služobného hodnotenia bolo dostatočne preukázané, že schválené služobné hodnotenie bolo spracované objektívne, oprávneným orgánom, na základe dostatočne zisteného stavu a po preskúmaní odvolania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu záverov služobného hodnotenia, alebo jeho zrušenie, preto navrhol žalobu v zmysle § 190 SSP v plnom rozsahu zamietnuť. IV. Administratívne konanie. 27. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10.03.2016 riaditeľ KR PZ v Bratislave vypracoval návrh služobného hodnotenia podľa § 27 ods.6 písm. a) v spojení s § 27 ods.3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, za dobu od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia, t.j. od 18.03.2011, ktorý vzal žalobca na vedomie i s poučením o možnosti vzniesť námietky do 15,00 hod. dňa 14.03.2016. Žalobca prevzal návrh služobného hodnotenia proti podpisu s tým, že k návrhu podáva námietky. 28. Návrh služobného hodnotenia bol dňa 10.03.2016 predložený na prerokovanie Odborovému zväzu polície v SR. 29. Dňa 14.03.2016 bolo KR PZ v Bratislave predložené stanovisko Odborového zväzu polície v SR k návrhu služobného hodnotenia s tým, že OZP v SR k návrhu hodnotenia nemá žiadne pripomienky. 30. Žalobca dňa 14.03.2016 doručil KR PZ v Bratislave k návrhu služobného hodnotenia námietky. 31. Riaditeľ KR PZ v Bratislave dňa 16.03.2016 pod KRPZ-BA-VO-217-004/2016 vypracoval k podaným námietkam stanovisko, jednotlivo ku každej námietke so záverom, že návrh služobného hodnotenia bol spracovaný v súlade so zákonom, s dodržaním procesného postupu. Obsahuje pravdivo charakterizované kvality policajta, zodpovedá určeným požiadavkám a nadriadený nezistil žiadne dôvody pre ktoré by bolo potrebné niektorej z námietok vyhovieť. 32. Dňa 17.03.2016 bolo služobné hodnotenie schválené riaditeľom KR PZ v Bratislave, v rámci ktorého bol konštatovaný záver stanoviska riaditeľa KR PZ v Bratislave zo 16.03.2016 k podaným námietkam. Žalobca bol so schváleným stanoviskom oboznámený dňa 17.03.2016 i s poučením a prevzal kópiu schváleného služobného hodnotenia. 33. Žalobca podal dňa 17.03.2016 na KR PZ v Bratislave žiadosť o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie kópie, ktorej bolo dňa 18.03.2016 vyhovené a písomne oznámený termín, miesto a čas na nahliadnutie do spisu i s informáciou o odovzdaní požadovaných kópií. Žalobca prevzal dňa 18.03.2016 fotokópiu spisu č. KRPZ-BA-VO-217/2016. 34. Žalobca podal dňa 31.03.2016 na KR PZ v Bratislave odvolanie, ku ktorému vypracoval riaditeľ KR PZ v Bratislave dňa 18.03.2016 pod KRPZ-BA-VO-217-009/2016 stanovisko, jednotlivo ku každej námietke so záverom, že žalobcu nehodnotí ako nespôsobilého vykonávať zastávanú funkciu na všetkých úsekoch jeho služobnej činnosti, avšak má zato, že dlhodobo nezvláda plnenie služobných úloh na úseku zabezpečenia prijateľných výsledkov v celkovej objasnenosti trestnej činnosti tak, aby ním riadený útvar nebol na poslednom mieste v štatistických ukazovateľoch v tejto oblasti. Ide o dlhodobý stav, pričom riaditeľ KR PZ v Bratislave permanentne poukazoval na slabé výsledky, avšak bez zlepšenia, preto dospel k záveru, že žalobca svojimi riadiacimi schopnosťami nedokáže zabezpečiť zlepšenie výsledkov v požadovanej oblasti ani v budúcnosti. Nevidí žiadny dôvod, aby menil záver svojho hodnotenia. 35. Dňa 19.04.2016 bolo odvolanie žalobcu proti schválenému služobnému hodnoteniu predložené poradnej komisii Prezídia PZ, o ktorom rozhodol žalovaný v zastúpení prezidenta PZ dňa 28.06.2016 pod č. KM-OLVS-35/2016/OPK tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté hodnotenie potvrdil. V. Právne posúdenie žaloby. 36. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 40. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 41. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. 42. Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., v hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. 43. Podľa § 27 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. 44. Podľa § 27 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z., v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. 45. Podľa § 27 ods. 6 zák. č. 73/1998 Z.z., v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie, c) zrušené od 1.1.2008. 46. Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. 47. Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. 48. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska. 49. Podľa § 30 zák. č. 73/1998 Z.z., návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia. 50. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením. 51. Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu. 52. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti ( § 241 ods. 7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia. 53. Podľa § 225 ods. 2 písm. d) zák. č. 73/1998 Z.z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe. 54. Podľa § 225 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska. VI. Závery správneho súdu. 55. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, či pri vydávaní služobného hodnotenia, ktorým bol žalobca označený za nespôsobilého vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, dodržali zákonný postup a či vydané služobné hodnotenie spĺňa všetky zákonné kritériá. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že služobné hodnotenie ako rozhodnutie má deklaratórny charakter, keďže samo o sebe nezakladá, nemení ani nezrušuje oprávnenie alebo povinnosti policajta, a je iba podkladom pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajta. 56. Inštitút služobného hodnotenia je v zákone o štátnej službe príslušníkov PZ vymedzený v § 27 až § 32, kde je upravený postup, ako služobné hodnotenie treba vykonávať ako i oprávnenie policajta vyjadriť sa k obsahu služobného hodnotenia. 57. Služobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Zákonodarca upravil pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vystane, čím vychádzal z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie týmto nie je definitívou. 58. Funkcii riaditeľa OR PZ v Bratislave III, ktorú žalobca v hodnotenom období vykonával, dominujú riadiace, organizačné a kontrolné úlohy. Ich zvládnutie závisí najmä od osobnostných dispozícií, ako je tvorivosť, vynachádzavosť, iniciatívnosť, pohotovosť, vytrvalosť, dôslednosť aj schopnosť riešiť problémy a to spôsobmi, pri ktorých si zachová autoritu u podriadených a nadriadených a dosiahne ciele, ktoré aj sám vytyčuje pre seba a riadený útvar. 59. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ako aj zo služobného hodnotenia je zrejmé, z akých podkladov bol vyvodený záver o nespôsobilosti žalobcu pre jeho ďalšie pôsobenie vo funkcii riaditeľa OR PZ v Bratislave III (testovacia prevádzka hodnotenia príslušníkov PZ nariadením ministra vnútra SR č. 118/2013 za obdobie rokov 2013 až 2015 pod č. KRPZ-BA-VO-587-002/2013, č. KRPZ-BA-VO-81-0082/2014, č. KRPZ-BA-VO-424-004/2014, č. KRPZ-BA-VO-118-007/2015, č.KRPZ- BA-VO-159-007/2016, zápisy týždenných operatívnych porád v zošite vnútorného odboru KR PZ v Bratislave č.19/2014 a č.24/2015, registratúrny záznam č. KRPZ-BA-VO-160/2015 z 18.02.2015, registratúrny záznam č. ORPZ-BAIII-VO-182/2015 z 25.02.2015). Uvedené materiály vypovedajú o pracovných výsledkoch žalobcu (bol s nimi oboznámený), ktoré žalovaný v rámci plnenia zákonom stanovených úloh považoval za kľúčové, ako i signály priameho nadriadeného žalobcu o nespokojnosti s jeho riadiacou prácou, o nedostatočnom kreovaní úloh a využívania jeho kompetencií voči podriadeným, preto nemožno ani konštatovať, že služobné hodnotenie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, by bolo prekvapivé. 60. Služobné hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení policajt vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim môže byť hoci aj len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na požadovanej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/147/2002). Podľa názoru správneho súdu, musí byť nedostatok nielen označený, ale i špecifikovaný a preukázaný tak, aby bolo možné označený nedostatok, práve keď ide o negatívny záver služobného hodnotenia len na základe jedného nedostatku medzi ostatnými pozitívne hodnotenými, nepochybne a bezpečne vyhodnotiť (podklady sú špecifikované v odseku 59. tohto rozhodnutia). 61. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 4Sž/147/2002, sp.zn. 3Sžo/150/2015 z 22.02.2017) je služobné hodnotenie inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby a v zmysle týchto rozhodnutí, určujúcim bol len jeden nedostatok žalobcu (vo funkcii riaditeľa OR PZ v Bratislave III) keď nedokázal efektívne a účinne plniť úlohy na úseku objasnenosti trestnej činnosti v hodnotenom období, konkrétne za roky 2013 až 2015 (hodnotené bolo obdobie 2011 až 2015), ktoré patria medzi najdôležitejšie kritériá pri posudzovaní činnosti okresného riaditeľstva. Pri tomto účele a zmysle služobného hodnotenia súd považuje za náležitý záver žalovaného, ktorým konštatoval, že žalobca je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. 62. Námietky žalobcu uvedené v odseku 9. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil i s poukazom na obsah administratívneho spisu ako nedôvodné a odkazuje plne na obranu žalovaného v odsekoch 20. až 26. tohto rozhodnutia, v ktorej úplne a komplexne odôvodnil proces aj hmotnoprávne podmienky konania správneho orgánu v procese vyhotovenia a schválenia služobného hodnotenia, a správny súd môže len konštatovať, že bol naplnený zákonom stanovený postup § 27 až § 32 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. 63. Správny súd aspoň okrajovo vyjadruje svoj názor k námietkam: -že v priebehu spracovania návrhu služobného hodnotenia bolo žalobcovi riaditeľom KR PZ odopreté právo podľa § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Súd k tejto námietke s poukazom na obsah administratívneho spisu konštatuje, že návrh služobného hodnotenia bol spracovaný v dobe od 10.03.2016 do jeho schválenia t.j. do 17.03.2016, v rámci ktorej bol oboznámený žalobca s jeho obsahom dňa 10.03.2016 a dňa 14.03.2016 podal námietky ku ktorým nadriadený vypracoval stanovisko so záverom, že týmto nevyhovel, preto návrh služobného hodnotenia, námietky a stanovisko predložil nadriadenému, v súlade s § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. O nahliadnutie do spisu žalobca požiadal písomne, listom doručeným dňa 17.03.2016 v čase, kedy návrh služobného hodnotenia bol schválený (dňa 17.03.2016). -že riaditeľ KR PZ voči osobe žalobcu bol predpojatý. Predpojatosť nemá oporu v zákone o štátnej službe príslušníkov PZ, ktorý v § 28 nepochybne ukladá, že služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, iba ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. -že návrh služobného hodnotenia nebol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, resp. žiadosť o prerokovanie návrhu služobného hodnotenia bol zaslaný v rozpore s § 225 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ nepríslušnému odborovému orgánu. S touto námietkou sa žalovaný podrobne vysporiadal v svojom rozhodnutí a v konečnom dôsledku súd zastáva názor, že ak by sa aj odborový orgán k návrhu služobného hodnotenia nevyjadril, s poukazom na § 225 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, táto skutočnosť by nemala vplyv na správnosť postupu správneho orgánu, ktorý návrh služobného hodnotenia odborovému orgánu predložil. S predmetnou námietkou je potrebné zdôrazniť, že vyjadrenie odborového orgánu nie je pre schválenie návrhu služobného hodnotenia, záväzné. -že so stanoviskom žalovaného k námietkam mal byť oboznámený pred schválením služobného hodnotenia. Táto námietka nemá oporu v zákone o štátnej službe príslušníkov PZ, nakoľko § 28 ods. 3 veta druhá cit. zákona jednoznačne upravuje postup namietanej skutkovej situácie, že ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému. -že až dňa 18.03.2016 o 13.00 hod. riaditeľ KR PZ určil žalobcovi termín na nahliadnutie do spisu, deň po oboznámení so schváleným služobným hodnotením. Je irelevantná, nakoľko žalobca s návrhom služobného hodnotenia bol oboznámený a bola mu odovzdaná kópia dňa 10.03.2016, námietky k návrhu služobného hodnotenia podal dňa 14.03.2016, služobné hodnotenie bolo schválené a žalobcovi odovzdané dňa 17.03.2016, žiadosť o nahliadnutie bola podaná dňa 17.03.2016 a termín na nahliadnutie bol určený na 18.03.2016. Pričom zákon žiadne termíny ani postup správneho orgánu v tomto smere neurčuje. -že došlo k nesprávnemu používaniu pojmu „plošné odmeňovanie", keďže zákon takýto termín nepozná. Táto námietka rovnako nemá reálny dopad vo veci preskúmania správnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, napriek tomu súd je názoru, že použitím takéhoto slovného spojenia žalovaný mal len úmysel zvýrazniť priznanie odmeny žalobcovi podľa § 102a ods.1 písm. a) zák.č. 73/1998 Z.z. v období, keď podľa služobného hodnotenia nebol pozitívne hodnotený práve vo vzťahu jedného nedostatku a v iných ukazovateľoch, ako v služobnom hodnotení je uvedené, bol žalobca hodnotený pozitívne. -že porovnanie s ostatnými okresmi je neopodstatnené, nakoľko nebol pre OR PZ určený limit vo forme percenta objasnenosti celkovej trestnej činnosti za konkrétne obdobie. Pravdou je, že pre OR PZ nebol určený limit pre objasnenosť celkovej trestnej činnosti, avšak pre hodnotenie práce je ukazovateľ porovnania vo vzťahu k ostatným okresom PZ, za istých podmienok vhodný, aj keď nie určujúcim. -že rozhodnutie ministra vnútra o rozklade č. SPOU-PO-324/2015 zo dňa 06.05.2015 vo veci zníženia osobného príplatku žalobcu trpí vadou nedostatku dôvodov, keď v ňom chýbajú skutkové zistenia. Táto námietka nemá relevanciu k schválenému služobnému hodnoteniu v kontexte prospechu pre žalobcu, nakoľko predmetné rozhodnutie je právoplatné, keďže žalobca voči nemu opravný prostriedok nevyužil. 64. Celé hodnotiace obdobie rokov 2011 až 2015 vyhodnotil žalovaný korektne a vyvážene, uviedol, že od roku 2013 žalobca nedokáže efektívne a účinne plniť úlohy, ktoré mu z jeho funkcie riaditeľa OR PZ v Bratislave III vyplývajú, keď nedokázal prijať také opatrenia, ktoré by zabezpečili zlepšenie kľúčových ukazovateľov a výsledkov OR napriek tomu, že riaditeľ KR PZ v Bratislave ako priamy nadriadený, žalobcu na nepriaznivé výsledky upozorňoval a ukladal zlepšiť riadiacu činnosť tak, aby OR PZ v Bratislave III nepatrilo medzi najslabšie v rámci OR v celej SR. Toto určujúce kritérium pre závery služobného hodnotenia nemohli zvrátiť námietky žalobcu ako že mu boli v hodnotenom období priznané odmeny, alebo že v rámci svojej kompetencie prijal isté opatrenia. 65. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal všetkými zásadnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré by mohli spochybniť zákonnosť napadnutého služobného hodnotenia, svoje rozhodnutie oprel a podrobne odôvodnil o všetky i súvisiace právne predpisy. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj služobné hodnotenie považuje za vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). VII. Trovy konania. 66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).