Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/217/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201956 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201956.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: PRE SENT, s.r.o., so sídlom Súťažná 10, Bratislava, zastúpeného: TÖGEL SIKORA & TL, s.r.o., AK so sídlom Záhradnícka 75, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MAGS OD 47226/16/-300766-2 zo dňa 21.07. 2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OD 47226/16/-300766-2 zo dňa 21.07.2016 zrušuje a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne rozhodnutie 1. Dňa 03.05.2016 žalobca podal na cestnom správnom orgáne žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hl. mesta SR Bratislavy za účelom umiestnenia 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2016 do 04.06.2018. Žalobca uviedol, že RIP zariadenia mali byť umiestnené na rovnakých miestach a rovnakým spôsobom, ako boli umiestnené aj v rokoch 2007 až 2015, keď cestný správny orgán bez akýchkoľvek prekážok povolil žalobcovi umiestnenie týchto RIP zariadení. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalobca legitímne očakávania, že mu cestný správny orgán opätovne za rovnakých podmienok povolí zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Cestný správny orgán namiesto vydania rozhodnutia vo veci samej, t.j. rozhodnutia o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií, dňa 21.07.2016 vydal napadnuté rozhodnutia, ktorými zastavil konania o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území hl. mesta SR Bratislavy z dôvodu neuhradenia správneho poplatku. Napadnuté rozhodnutia boli žalobcovi doručené dňa 30.08.2016. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť že, že žalovaný cestný správny orgán namiesto toho, aby sa poučil zo žaloby vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 5S/89/2016 a nevydával vo veci protizákonné rozhodnutia, si absolútne účelovo osvojil námietku žalobcu uvedenú v žalobe zo dňa 09.05.2016, kde žalobca namietal, že žalovaný v rozpore so svojim právnym názorom o vedení 428 samostatných konaní o umiestnení 428 ks RIP zariadení vydal len jedno a nie 428 samostatných rozhodnutí o zastavení konania a na základe toho dňa 21.07.2016 vydal 428 samostatných rozhodnutí, ktoré boli pôvodne predmetom tejto žaloby. Pri objektívnom zhodnotení tejto námietky žalobcu a v kontexte s ďalšími argumentmi žalobcu uvedenými v žalobe zo dňa 09.05.2016 musí byť podľa žalobcu každému jasné, že žalobca touto svojou námietkou len poukazoval na absurdnosť, účelovosť a protiprávnosť konania žalovaného a v žiadnom prípade ňou nechcel poukázať na skutočnosť, že vydaním 428 samostatných rozhodnutí by žalovaný postupoval správne. Skutočnosť, že si žalovaný z celej žaloby žalobcu zo dňa 09.05.2016 osvojil práve túto jedinú námietku svedčí len o absolútne účelovom konaní žalovaného, o jeho absolútnom nezáujme viesť vo veci riadne správne konanie a o záujme žalovaného vyvolať ďalšie zbytočné súdne konanie a tým ďalej neúmerne finančne zaťažovať žalobcu. 2. Žalobca rovnako poukázal na skutočnosť, že žalovaný na rozdiel od konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia č. MAGS OD 36783/16/52478 zo dňa 03.03.2016, ktoré bolo predmetom žaloby vedenej pod sp. zn. 5S/89/2016, nevyzval žalobcu na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku, teda aby uviedol, pre ktorú konkrétnu miestnu komunikáciu a jej presné polohové určenie žiada povoliť zvláštne užívanie miestnej komunikácie na umiestnenie jedného RIP zariadenia na základe žalobcom uhradeného správneho poplatku dňa 04.07.2016 vo výške 80,- €. Žalovaný napriek zaplateniu správneho poplatku vo výške 80,- € (podľa názoru žalovaného za jedno samostatné konanie) nevydal v zmysle svojho právneho názoru rozhodnutie o povolení alebo nepovolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie ani v jednom zo 428 konaní, ale vydal 428 rozhodnutí zo dňa 21.07.2016 o zastavení konania a žalobcovi ku dňu podania tejto žaloby uhradený správny poplatok ani nevrátil. Uvedená skutočnosť podľa žalobcu jednoznačne svedčí o tom, že cestný správny orgán nielenže nemá najmenší záujem viesť vo veci riadne správne konanie, ale jeho jediným cieľom je dosiahnuť čo najrýchlejšie zastavenie konania a tým sa vyhnúť vydaniu rozhodnutia vo veci samej. II. Námietky žalobcu 3. Dňa 26.10.2016 podal žalobca v zmysle § 177 a nasl. SSP na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MAGS OD 47226/16/-300766-2 zo dňa 21.07. 2016, ako i postupu cestného správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu tohto rozhodnutia. 4. Dôvody podania žaloby : - nesprávne právne posúdenie veci - žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o správnych poplatkoch a ustanovenia správneho poriadku o posudzovaní podania podľa obsahu - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP pretože žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza nepravdivé a vykonštruované tvrdenia, ktoré nemajú oporu v žiadnych podkladoch konania, žalovaný sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s námietkami žalobcu voči nesprávnej aplikácii zákonov žalovaným, žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď neuviedol, akou správnou úvahou bol pri aplikácii zákona vedený. 5. Námietku nesprávneho právneho posúdenia žalobca odôvodnil nasledovne: 6. Cestný správny orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol, že vydanie povolenia na zvláštne užívanie na viacerých úsekoch miestnych komunikácií si vyžaduje uskutočnenie samostatných konaní na posúdenie splnenia podmienok každého úseku miestnej komunikácie pred rozhodnutím vo veci o každom úseku. Ďalej uviedol, že ak podanie jedného poplatníka smeruje k vykonaniu viacerých úkonov a uskutočneniu viacerých konaní, poplatku podlieha každé konanie bez ohľadu na to, že žiadosť podal jeden poplatník. Na základe toho žalovaný zrejme dospel k záveru, že žalobca žiadal o vydanie povolení vyžadujúcich uskutočnenie 428 konaní, a preto vyzval žalobcu na zaplatenie správnych poplatkov za 428 správnych konaní. Žalovaný cestný správny orgán podľa svojho tvrdenia dospel k týmto záverom na základe skutkových zistení vyplývajúcich zo žiadosti žalobcu a ich porovnaní s citovanými ustanoveniami zákona o správnych poplatkoch, pričom citoval ustanovenia § 1, § 8 ods. 1 a § 9 zákona o správnych poplatkoch. 7. Takéto závery cestného správneho orgánu však podľa žalobcu vychádzajú z absolútne nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nikde neuviedol, podľa ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia začal na základe jednej žiadosti žalobcu 428 samostatných konaní vo veci povolenia zvláštneho užívania miestnych komunikácií. Samotná citácia zákonných ustanovení je nedostačujúca, navyše keď ani z jedného zákonného ustanovenia citovaného žalovaným nevyplýva možnosť rozdelenia konania začatého na návrh žalobcu na 428 samostatných konaní. 8. V tejto súvislosti je potrebné podľa žalobcu poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný v minulosti vždy rozhodoval o podanej žiadosti žalobcu v jednom konaní, bez ohľadu na počet miestnych komunikácií, na ktorých majú byť umiestnené RIP zariadenia a taktiež bez ohľadu na počet týchto RIP zariadení. 9. Ešte aj v prípade preskúmania rozhodnutia č. MAGS OD 36783/16/52478, ktoré je predmetom konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 5S/89/2016, a ktoré sa týka tých istých 428 ks RIP zariadení umiestnených na tých istých miestach, bolo začaté len jedno konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií, čo vyplývalo aj zo samotného rozhodnutia cestného správneho orgánu č. j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015, ktorým nepovolil žalobcovi umiestnenie všetkých 428 ks RIP zariadení, a v ktorom sa výslovne uvádza, cit.: „Uvedeným dňom podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov začalo v tejto veci správne konanie." Žalobca poukazuje na skutočnosť, že cestný správny orgán v tomto prípade použil termín „správne konanie" v jednotnom čísle, a teda je zrejmé, že cestný správny orgán nezačal vo veci viacero samostatných konaní, ale viedol len jedno konanie, v rámci ktorého vydal len jedno rozhodnutie. Žalovaný až po zrušení tohto rozhodnutia odvolacím orgánom začal absolútne účelovo tvrdiť, že vo veci sa jedná o 428 samostatných konaní, pričom rovnako ako v prípade touto žalobou napadnutých rozhodnutí toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Je zaujímavé, že žalovaný podľa toho ako mu to vyhovuje, raz začne v úplne totožných veciach jedno konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií a potom zase 428 samostatných konaní. Ak teda na základe žiadosti žalobcu zo dňa 04.05.2015 začal len jedno konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016 (hoc neskôr absolútne účelovo a protizákonne začal tvrdiť, že ide o 428 samostatných konaní), potom aj na základe žiadosti žalobcu zo dňa 03.05.2016 bol povinný začať len jedno konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2016 do 04.06.2018. 10. Ak teda žalovaný v napadnutých rozhodnutiach tvrdí, že je potrebné viesť 428 samostatných konaní z dôvodu, že každý požadovaný úsek zvláštneho užívania si vyžaduje samostatné konanie na posúdenia splnenia podmienok a teda vykonanie viacerých úkonov, sú tieto jeho tvrdenia účelové, zvlášť ak sa jedná o umiestnenie 428 ks RIP zariadení, ktoré má žalobca umiestnené na tých istých miestach už od roku 2007 a teda žalovanému musia byť dobre známe okolnosti a podmienky ich umiestnenia. Navyše takéto tvrdenia žalovaného nemajú oporu v žiadnych zákonných ustanoveniach. 11. Z napadnutých rozhodnutí ako aj z postupu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutí vyplýva, že žalovaný cestný správny orgán sa domáhal zaplatenia správneho poplatku vo výške 80,- € x 428 konaní, pričom tento svoj záver pravdepodobne odvodzuje z ustanovenia § 1 zákona o správnych poplatkoch, vychádzajúc zo zákonných ustanovení, ktoré žalovaný cituje v napadnutých rozhodnutiach. V danom prípade sa však jedná o absolútne účelovo interpretované ustanovenie § 1 zákona o správnych poplatkoch, pričom toto ustanovenie je navyše na danú situáciu aj nesprávne použité. Ustanovenie § 1 zákona o správnych poplatkoch je len všeobecným ustanovením vymedzujúcim predmet úpravy tohto zákona, a preto z neho nemožno v žiadnom prípade odvodiť závery uvádzané žalovaným. Žalovaný naopak vo svojich napadnutých rozhodnutiach vôbec neuvádza ustanovenie § 2 zákona o správnych poplatkoch a ani položku č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, ktorá konkrétne ustanovuje výšku správneho poplatku za vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. 12. Podľa § 2 zákona o správnych poplatkoch, predmetom správnych poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov. Podľa položky č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, predmetom správneho poplatku je povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Pre správny výklad ustanovenia § 2 zákona o správnych poplatkoch je potom potrebné zodpovedať otázku, či položka č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov ustanovuje správny poplatok za úkon, alebo za konanie správneho orgánu. Keďže na rozhodovanie o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií sa v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon") vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, a teda o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií sa rozhoduje v správnom konaní, čo nakoniec nespochybňuje ani samotný cestný správny orgán, potom nemožno dospieť k žiadnemu inému záveru ako k tomu, že položka č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov upravuje správny poplatok za konanie a nie za úkon správneho orgánu. 13. Ak sa teda jedná o správny poplatok za konanie, potom je ďalej potrebné zodpovedať otázku, či predmetom jedného konania o vydanie povolenia zvláštneho užívania miestnych komunikácií môže byť aj väčší počet RIP zariadení. Odpoveď na túto otázku je v položke č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, ktorá obsahuje zákonné splnomocnenie, podľa ktorého môže správny orgán v odôvodnených prípadoch znížiť, prípadne odpustiť poplatok podľa tejto položky a na druhej strane, v závislosti od rozsahu a doby užívania komunikácie môže zvýšiť poplatok až na päťnásobok. Z tohto zákonného splnomocnenia je teda podľa žalobcu nepochybné, že zákonodarca myslel aj na situáciu, keď predmetom jedného správneho konania môže byť väčší počet RIP zariadení a pre tento prípad udelil správnym orgánom oprávnenie zvýšiť správny poplatok s prihliadnutím na rozsah a dobu užívania komunikácie až na päťnásobok. Na základe vyššie uvedeného je teda absolútne nepochybné, že zákon o správnych poplatkoch viaže správny poplatok na konanie a nie na počet RIP zariadení, resp. počet úsekov miestnych komunikácií, na ktorých majú byť tieto RIP zariadenia umiestnené, a teda predmetom jedného konania môže byť aj väčší počet RIP zariadení. Akýkoľvek iný výklad ustanovenia § 2 zákona o správnych poplatkoch v spojení s položkou č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov je neprípustný, a preto vyrubenie správneho poplatku vo výške 80,- € x 428 konaní je v rozpore so zákonom, nakoľko tento pre konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií stanovuje poplatok v maximálnej výške 400,- € . 14. Žalovaný vo svojich napadnutých rozhodnutiach ďalej uviedol aj to, že žalobca vo svojej žiadosti bližšie neoznačil úseky miestnych komunikácií, a preto ich žalovaný číselne odlíšil a označil pre jednotlivé konania. Rovnako ďalej uviedol, že po posúdení žiadosti vyzval žalobcu na zaplatenie správneho poplatku, pričom však z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, čo žalovaný posudzoval, akým spôsobom to posúdil a ani aký zákon, resp. zákonné ustanovenia na to použil. Žalobca sa preto môže len domnievať, že v súvislosti s tvrdením žalovaného o číselnom odlíšení úsekov pre jednotlivé konania, predmetom posúdenia bol obsah žiadosti žalobcu a žalovaný dospel k svojim vyššie uvedeným záverom, že žalobca žiadal o vydanie povolení vyžadujúcich uskutočnenie 428 konaní. Žalovaný však opäť vôbec neuviedol, na základe akých zákonných ustanovení dospel k týmto záverom a na základe akého zákonného ustanovenia rozdelil jedno konanie začaté na základe žiadosti žalobcu na 428 samostatných konaní. Keďže však použil slovné spojenie „...po posúdení žiadosti..." a vychádzajúc z predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. MAGS OD 36783/16/52478 zo dňa 03.03.2016, ktoré je predmetom konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 5S/89/2016, má žalobca dôvod domnievať sa, že žalovaný posudzoval podanie podľa obsahu na základe ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"). Ak sú domnienky žalobcu správne, potom treba povedať, že takýto postup cestného správneho orgánu je nezákonný a jedná sa o absolútne nesprávnu aplikáciu § 19 ods. 2 správneho poriadku. 15. Podľa § 19 ods. 2 prvá veta správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Toto ustanovenie však upravuje len tú situáciu, že podanie sa nemá posudzovať podľa jeho „názvu", ale podľa jeho obsahu, teda že správny orgán nie je oprávnený odmietnuť podanie len z dôvodu, že je nesprávne označené (napr. žaloba, namiesto sťažnosť). Toto ustanovenie správneho poriadku však v žiadnom prípade neumožňuje správnemu orgánu rozdeliť jedno konanie na viacero samostatných konaní a takéto oprávnenie nedáva správnemu orgánu ani žiadne iné ustanovenie správneho poriadku. Keďže článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda inými slovami, štátne orgány môžu robiť len to, čo im umožňuje zákon a správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje správnemu orgánu svojvoľne rozdeliť konanie začaté na podnet účastníka konania na viacero samostatných konaní, je tento postup cestného správneho orgánu absolútne nezákonný. 16. Podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Žalobca opätovne poukazuje na to, že dňa 03.05.2016 podal na cestný správny orgán len jednu žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií a na jej základe cestný správny orgán bol povinný v zmysle správneho poriadku a cestného zákona začať len jedno správne konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Rozdelenie takéhoto konania na 428 samostatných konaní správny poriadok nepripúšťa. Ak tak cestný správny orgán urobil, je tento jeho postup v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku, a teda je nezákonný. 17. Ak žalovaný tvrdí, že každý požadovaný úsek zvláštneho užívania vyžaduje preskúmanie a posúdenie splnenia podmienok pre účely vydania rozhodnutia, bolo by možné podľa žalobcu s týmto tvrdením v zásade súhlasiť, pokiaľ by sa nejednalo o umiestnenie tých istých 428 ks RIP zariadení na tých istých miestach, na ktorých ich mal žalobca umiestnené už od roku 2007, a ktoré mu žalovaný opakovane povolil umiestniť vždy za tých istých podmienok. Ak by sa však aj jednalo o umiestnenie nových RIP zariadeniach na nových úsekoch miestnych komunikácií, išlo by aj tak vždy len o úkony správneho orgánu v rámci jedného správneho konania, s ktorými zákon o správnych poplatkoch v žiadnom prípade nespája poplatkovú povinnosť, a nie o samostatné správne konania, tak ako sa to snaží tvrdiť žalovaný, pričom toto svoje tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. 18. Na základe vyššie uvedeného a v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správnych poplatkoch, správneho poriadku, cestného zákona ako aj Ústavy Slovenskej republiky sa teda nepochybne podľa žalobcu jedná o jedno správne konanie, za ktoré môže byť vyrubený len jeden správny poplatok. Ak by cestný správny orgán využil zákonné splnomocnenie obsiahnuté v položke 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov na zvýšenie správneho poplatku z dôvodu rozsahu užívania miestnych komunikácií (väčší počet RIP zariadení a väčší počet úsekov miestnych komunikácií), potom maximálna výška správneho poplatku za konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií by bola 400,- €. Keďže však cestný správny orgán nevyužil toto zákonné splnomocnenie a namiesto toho vyrubil absolútne nezmyselne a v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku a zákona o správnych poplatkoch 428 samostatných správnych poplatkov, každý vo výške 80,- €, teda celkovo správny poplatok v likvidačnej sume 34.240,- €, žalobca dňa 18.07.2016 uhradil iba zákonom stanovený poplatok vo výške 80,- €, čím si splnil poplatkovú povinnosť podľa zákona o správnych poplatkoch a cestný správny orgán bol preto povinný vo veci ďalej konať a vydať rozhodnutie, ktorým by rozhodol o žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. 19. Námietku nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca odôvodnil nasledovne: 20. Napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení obsahuje množstvo nepravdivých a hrubo zavádzajúcich skutočností, ktoré nevyplývajú zo žiadnych podkladov, z ktorých cestný správny orgán vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia a tieto skutočnosti spôsobujú nezrozumiteľnosť celého rozhodnutia. 21. Absolútne zavádzajúcim a nepravdivým je tvrdenie žalovaného obsiahnuté v poslednej vete napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého žalobca neuhradil správny poplatok pri podaní žiadosti a ani na základe výzvy v určenej lehote. Rovnaké nepravdivé tvrdenie sa nachádza už aj vyššie v texte napadnutých rozhodnutí, kde sa uvádza, že poplatník (žalobca) neuhradil správny poplatok do určenej lehoty, t.j. do 20.07.2016. Tieto tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, keďže žalobca, tak ako je uvedené už vyššie, dňa 18.07.2016 uhradil na účet žalovaného zákonom stanovený správny poplatok vo výške 80,- €, čím si splnil poplatkovú povinnosť podľa zákona o správnych poplatkoch. Žalobca túto skutočnosť zároveň oznámil žalovanému vo svojom liste „Oznámenie o zaplatení správneho poplatku" zo dňa 18.07.2016, ktorého prílohou bol aj doklad o zaplatení správneho poplatku a v ktorom zároveň žalobca upozornil žalovaného na jeho nezákonný postup pri vyrubení správneho poplatku. Skutočnosť, že žalobca neuhradil ďalšie správne poplatky vyrubené žalovaným v rozpore so zákonom o správnych poplatkoch, nemôže mať žiaden vplyv na to, že tvrdenia žalovaného o nezaplatí správneho poplatku sú nepravdivé a zavádzajúce. V tejto súvislosti treba opätovne poukázať už na vyššie uvedenú skutočnosť, a to tú, že správny orgán napriek svojmu právnemu názoru o 428 samostatných konaniach, na základe žalobcom uhradeného správneho poplatku ani v jednom konaní nerozhodol o vydaní, resp. nevydaní povolenia na zvláštne užívanie miestnej komunikácie, ale vydal 428 rozhodnutí o zastavení konania, čím taktiež porušil ustanovenia správneho poriadku. 22. Z vyššie uvedených skutočností je teda podľa žalobcu nepochybné, že napadnuté rozhodnutia okrem toho, že sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci, obsahujú aj ničím nepodložené, nepravdivé a hrubo zavádzajúce tvrdenia, ktoré nie je možné podložiť žiadnymi objektívnymi skutočnosťami. Tým, že cestný správny orgán opiera svoje napadnuté rozhodnutia o nepravdivé tvrdenia, sú tieto rozhodnutia nezrozumiteľné a arbitrárne, a preto sú nepreskúmateľné. 23. Okrem uvedeného napadnuté rozhodnutia podľa žalobcu trpia aj ďalšími nedostatkami, pre ktoré je tieto potrebné považovať za nepreskúmateľné. Cestný správny orgán sa totiž v napadnutých rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu voči nesprávnym právnym záverom cestného správneho orgánu, ktoré vzniesol vo svojom Oznámení o zaplatení správneho poplatku zo dňa 18.07.2016. Cestný správny orgán teda nenaplnil ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má správny orgán vo svojom rozhodnutí uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V zmysle rozhodovacej praxe súdov je rozhodnutie o zastavení správneho konania síce svojim charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Preto podľa názoru žalobcu ide o také rozhodnutie, ktoré zasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníka konania, a preto by malo obsahovať aj náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. 24. Ďalším nedostatkom napadnutých rozhodnutí je ich nedostatočné odôvodnenie. Hoci cestný správny orgán vo svojich napadnutých rozhodnutiach cituje príslušné zákonné ustanovenia, na základe ktorých rozhodoval, v rozhodnutiach nikde neuviedol, akou správnou úvahou bol pri ich aplikácii vedený. Samotné tvrdenie, že „Na základe skutkových zistení vyplývajúcich z podania a ich porovnaním s citovanými ustanoveniami zákona o správnych poplatkoch dospelo Hlavné mesto ako príslušný správny orgán k právnym záverom..." nemožno ani v zmysle rozhodovacej praxe NS SR považovať za náležité odôvodnenie správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na judikát publikovaný v Občianskoprávnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom R 60/2000, publikovaný aj v I. diely komentovaného OSP od E.. E. F. a kol., aktualizované vydanie, vydaného v júni 2010, na str. 1092. V zmysle uvedeného teda napadnuté rozhodnutia nie sú náležite odôvodnené a preto sú nepreskúmateľné. 25. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OD 47226/16- 300766-2 až č. MAGS OD 47744/16 - 301945-2 , všetky zo dňa 21.07.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ako i z dôvodu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Uplatnil si náhradu trov konania. III. Procesný postup súdu 26. Uznesením č. k. 5S 217/2016-5S 222-647/2016-35 zo dňa 15.02.2017 súd konanie vo veciach vedených pod sp. zn. 5S 222-647/2016 zastavil z dôvodu, že žalobca v uvedených veciach nezaplatil súdny poplatok a konanie sp. zn. 5S 217/2016 vylúčil na samostatné konanie . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti zastavenia konania dňa 25.03.2017 a dňa 09.03. 2017 v časti vylúčenia. 27. Vzhľadom na uvedené predmetom žaloby zostalo len preskúmanie napadnutého rozhodnutia č. MAGS OD 47226/16/-300766-2 zo dňa 21.07. 2016. IV. Vyjadrenie žalovaného 28. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutím číslo MAGS OD 47226/16-300766-2 z 21. júla 2016 žalovaný zastavil správne konanie vo veci povolenia zvláštneho užívania nekonkretizovanej časti miestnej komunikácie Kamenné námestie - úsek č. 1 v Bratislave na iné účely, než na ktoré je určená, a to na umiestnenie reklamného, informačného a propagačného zariadenia (ďalej len „RIPZ“), ktoré konanie bolo začaté dňa 3.5.2016 na základe žiadosti spoločnosti PRE SENT, s.r.o. Konanie bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku poplatníkom (žalobcom) vo vyrubenej výške na predpísaný účet s určeným variabilným symbolom. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, riadne odôvodnené a zrozumiteľné. V odôvodnení rozhodnutia je okrem iného uvedené, že poplatník (žalobca) bližšie neoznačil úseky miestnych komunikácií, pre ktoré žiadal vydanie povolenia zvláštneho užívania, preto ich cestný správny orgán číselne odlíšil pre jednotlivé konania. Cestný správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že vydanie povolenia na zvláštne užívanie na viacerých úsekoch miestnych komunikácií si vyžaduje uskutočnenie samostatných konaní na posúdenie splnenia podmienok každého úseku miestnej komunikácie pred rozhodnutím vo veci o každom úseku, pričom správny poplatok je splatný pri podaní žiadosti. 29. Žalobca bol vyzvaný listom číslo MAGS OD 47226/16-300766 zo dňa 1.6.2016 na zaplatenie správneho poplatku vo výške 80 eur. Vo výzve bolo podrobne rozpísané, za aký úkon sa má správny poplatok uhradiť, na aký účet a aký variabilný symbol je potrebné pri platbe uviesť. Zároveň predmetná výzva obsahovala poučenie o následkoch nezaplatenia správneho poplatku. 30. Vzhľadom na to, že poplatník (žalobca) nezaplatil správny poplatok vo vyrubenej výške na predpísaný účet s určeným variabilným symbolom ani pri podaní žiadosti, ani na základe výzvy správneho orgánu v určenej lehote (hoci mu žalovaný identifikačné údaje riadne oznámil), žalovaný rozhodol v súlade s ustanovením § 9 zákona o správnych poplatkoch a konanie zastavil. Podľa citovaného ustanovenia ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať. 31. Žalobca ďalej vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný mu ku dňu podania žaloby uhradený správny poplatok nevrátil. Keďže poplatok nebol uhradený v súlade s ustanovením § 7 ods. 6 zákona o správnych poplatkoch a teda konanie sa neuskutočnilo z dôvodov na strane poplatníka, žalobca mal postupovať v súlade s ustanovením § 10 ods. 5 zákona o správnych poplatkoch a o vrátenie poplatku požiadať. Podľa citovaného ustanovenia ak sa úkon nevykonal alebo konanie sa neuskutočnilo z dôvodov na strane poplatníka, správny orgán môže na žiadosť poplatníka rozhodnúť o vrátení poplatku, najviac však vo výške 65% zo zaplateného poplatku; ustanovenia odsekov 3 a 4 sa použijú primerane. Poplatok, ktorý sa má vrátiť, sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. O vrátenie predmetného poplatku však žalobca nepožiadal. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a navrhol aby súd podanú správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú a potvrdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V. Pojednávanie 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 04.12.2018 . VI. Relevantné právne predpisy 34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon), na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne užívanie“), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž). 35. Podľa § 8 ods. 3 písm. a) cestného zákona, na rozhodovanie o povoľovaní zvláštneho užívania diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s týmito odchýlkami: a) § 1, 7, 8, 14 a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sa nepoužijú. 36. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu. Toto povolenie podlieha správnemu poplatku podľa osobitných predpisov. Takým užívaním je najmä: b) umiestňovanie zariadení alebo predmetov na diaľnici, ceste alebo miestnej komunikácii, najmä predajných, reklamných alebo zábavných. 37. Podľa § 1 zákona o správnych poplatkoch tento zákon upravuje správne poplatky (ďalej len „poplatky“), ktoré sa platia za úkony a konania orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí, štátnych archívov) a DataCentra (ďalej len „správny orgán“). 38. Podľa § 2 cit. zákona predmetom poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov (ďalej len „sadzobník“). Sadzobník tvorí prílohu, ktorá je súčasťou tohto zákona. 39. Podľa položky č.82 písm. c/ sadzobníka správnych poplatkov je poplatok za povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácii 80 eur, pričom je k tejto položke nasledujúce Splnomocnenie: Správny orgán môže v odôvodnených prípadoch znížiť, prípadne odpustiť poplatok podľa tejto položky. V závislosti od rozsahu a doby užívania komunikácie môže správny orgán zvýšiť poplatok až na päťnásobok. 40. Podľa § 8 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie. 41. Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona poplatky určené v sadzobníku percentuálnou sadzbou sa platia pred vykonaním úkonu na základe písomnej výzvy, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak, a sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na ich zaplatenie, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. 42. Podľa § 9 zákona o správnych poplatkoch ,ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať. 43. Podľa § 13 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch právo správneho orgánu vybrať a povinnosť poplatníka zaplatiť poplatok zanikne uplynutím troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa vykonali úkony alebo uskutočnilo konanie alebo v ktorom nastali iné skutočnosti rozhodujúce pre vybratie a na zaplatenie poplatku. 44. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 45. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 46. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 47. Podľa § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní č.71/1967 v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcu konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 48. Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Podľa § 19 ods.3 citovaného zákona pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil, súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 49. Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 50. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 51. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 52. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Posúdenie veci správnym súdom 53. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 54. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 55. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 56. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 57. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 58. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 59. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. . MAGS OD 47226/16/-300766-2 zo dňa 21.07. 2016 ktorým zastavil správne konania týkajúce sa povolenia zvláštneho užívania nekonkretizovanej časti miestnej komunikácie F. X. - úsek č.1 v Bratislave, na iné účely než na ktoré je určená, a to na umiestnenie reklamného, informačného a propagačného ( ďalej len „RIP“) zariadenia, ktoré bolo začaté dňa 3.5.2016 na základe žiadosti obchodnej spoločnosti PRE SENT, s.r.o., Súťažná 10, 821 08 Bratislava, IČO: 35688513 (ďalej len „poplatník“) a to podľa § 9 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch pre nezaplatenie správneho poplatku vo vyrubenej výške na predpísaný účet s určeným variabilným symbolom. 60. Z obsahu administratívneho spisu ako i súdneho spisu súd zistil že žalobca mal od roku 1999 umiestnené RIP zariadenia na miestnych komunikáciách I. a II. triedy na území Hlavného mesta SR Bratislavy, a to v období rokov 1999 až 2006 na základe nájomných zmlúv a od roku 2007 na základe povolení vydaných primátorom Hlavného mesta SR Bratislavy. Predmetné povolenia boli vždy vydané na dobu určitú v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého sa zvláštne užívanie miestnych komunikácií povoľuje na dobu určitú. Posledné povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy za účelom umiestnenia 400 ks RIP zariadení bolo žalobcovi vydané v roku 2014 na obdobie od 05.06.2014 do 04.06.2015 na základe jednej žiadosti v rámci jedného konania, jedným rozhodnutím žalovaného. Správny poplatok za túto žiadosť zo dňa 28.05.2014 bol zaplatený vo výške 400,- eur podľa položky 82 Sadzobníka správnych poplatkov zákona č.145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a splnomocnenia k uvedenej položke. 61. Dňa 03.05.2016 žalobca podal na cestnom správnom orgáne Žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hl. mesta SR Bratislavy za účelom umiestnenia 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2016 do 04.06.2018. Žiadosť bola zaevidovaná pod č. 275949. RIP zariadenia mali byť umiestnené na rovnakých miestach a rovnakým spôsobom, ako boli umiestnené aj v rokoch 2007 až 2015, keď cestný správny orgán bez akýchkoľvek prekážok povolil žalobcovi umiestnenie týchto RIP zariadení. 62. Cestný správny orgán listom MAGS OD- 44593/16-275949 zo dňa 01.06. 2016 oznámil žalobcovi že v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov mu v prílohách zasiela výzvy na zaplatenie správneho poplatku pre správne konania vo veci povolení zvláštnych užívaní každej časti miestnej komunikácie na základe jeho žiadosti v počte 428. Zároveň doručil žalobcovi dňa 04.07.2016 pod č. MAGS OD - 47226/16-300766 výzvu na zaplatenie správneho poplatku za povolenie zvláštneho užívania časti miestnej komunikácie: F.É. X. - úsek č.1 na účely umiestnenia reklamného zariadenia podľa položky č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sumou vo výške 80,00 Eur. V prípade úhrady na účet žalobcu, žiadal uviesť variabilný symbol: Y. XXXXXXXXXX. Cestný správny orgán žalobcu poučil, že v zmysle § 9 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov správny orgán úkon nevykoná a konanie vo veci zastaví, ak správny poplatok nebude zaplatený správnemu orgánu v predpísanej lehote 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy. 63. Listom zo dňa 18.07.2016 doručeným žalovanému dňa 20.07.2016 oznámil žalobca žalovanému, že na základe výziev na zaplatenie správneho poplatku v počte 428 ks po 80 Eur ktorými správny orgán vyzval žalobcu na zaplatenie správneho poplatku za konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií, ktoré bolo začaté na základe jeho žiadosti s podacím číslom XXXXXX, ktorou spoločnosť požiadala dňa 3.5.2016 o povolenie umiestnenia reklamných, propagačných a informačných zariadení na miestnych komunikáciách I. a II. triedy v Bratislave v počte 428 ks na obdobie od 05.06.2016 do 04.06.2018, že v zmysle týchto výziev v prílohe listu predkladá doklad o zaplatení správneho poplatku vo výške 80,- € v dvoch vyhotoveniach. Uviedol, že správny poplatok bol zaplatený v súlade s § 2, § 6 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch") a vo výške podľa položky č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch. 64. V oznámení poukázal na skutočnosť, že položka č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov upravuje správny poplatok za konanie a nie za úkon správneho orgánu ako i na to, že výkladom položky č. 82 písm. c/ sadzobníka správnych poplatkov, ktorá obsahuje zákonné splnomocnenie, podľa ktorého môže správny orgán v odôvodnených prípadoch znížiť, prípadne odpustiť poplatok podľa tejto položky a na druhej strane, v závislosti od rozsahu a doby užívania komunikácie môže zvýšiť poplatok až na päťnásobok a preto je z tohto zákonného splnomocnenia nepochybné, že zákon myslel aj na situáciu, keď predmetom jedného správneho konania môže byť väčší počet reklamných, propagačných a informačných zariadení a pre tento prípad udelil správnym orgánom oprávnenie zvýšiť správny poplatok s prihliadnutím na rozsah a dobu užívania komunikácie až na päťnásobok. Na základe vyššie uvedeného je teda podľa žalobcu absolútne nepochybné, že zákon o správnych poplatkoch viaže správny poplatok na konanie a nie na počet reklamných, propagačných a informačných zariadení, a že predmetom jedného konania môže byť aj väčší počet reklamných, propagačných a informačných zariadení. Akýkoľvek iný výklad ustanovenia § 2 zákona o správnych poplatkoch v spojení s položkou č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov je neprípustný a je v rozpore so zákonom. 65. V podaní žalobca ďalej uviedol, že dňa 3.5.2016 podal na cestnom správnom orgáne len jednu žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií a na jej základe bolo teda začaté iba jedno konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Správny poriadok v žiadnom svojom ustanovení neumožňuje cestnému správnemu orgánu svojvoľne a bez akýchkoľvek dôvodov rozdeliť konanie začaté na žiadosť účastníka konania na viacero samostatných konaní. Takéto konanie cestného správneho orgánu je potom absolútne nezákonné. 66. Na základe uvedeného a v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správnych poplatkoch je tak podľa žalobcu výška správneho poplatku za konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií 80,- €, keďže na základe žiadosti spoločnosti žalobcu bolo v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku začaté len jedno konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií a cestný správny orgán nevyužil svoje zákonné oprávnenie na zvýšenie tohto správneho poplatku obsiahnuté v položke č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, ale namiesto toho opakovane nezákonne rozdelil konanie na 428 samostatných konaní, čím porušil nielen príslušné ustanovenia správneho poriadku, ale aj článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 67. Žalobca k oznámeniu pripojil doklad o úhrade - Výpis z účtu z ktorého je zrejmé, že žalobca uhradil na určený účet žalovaného sumu 80,00 EUR dňa 18.07.2016 s Y. XXXXXX/SS/KS, čo je číslo, pod ktorým bola zaevidovaná žiadosť žalobcu o povolenie na umiestnenie reklamného, propagačného a informačného zariadenia v počte 428 ks dňa 03.05.2016. 68. Listom zo dňa 21.07.2016 č. MAGS OD 44593/16 žalobca oznámil žalovanému, že mu v prílohách zasiela zastavenie správnych konaní vo veci povolenia zvláštnych užívaní častí miestnych komunikácií na základe jeho žiadosti v počte 428 ks. 69. Dňa 30.08.2016 doručil žalovaný žalobcovi napadnuté rozhodnutie č. MAGS OD 47226/16/-300766-2 zo dňa 21.07. 2016. 70. Rozhodnutie odôvodnil zhodne ako je uvedené v bodoch 28 až 30 tohto rozhodnutia. 71. Súdu nie je z napadnutého rozhodnutia ani z výzvy žalovaného na zaplatenie správneho poplatku č. MAGS OD-47226/16-300766 zo dňa 01.06.2016 zrejmé na základe akého zákonného ustanovenia rozdelil jedno konanie začaté na základe žiadosti žalobcu zo dňa 03.05.2016 na 428 samostatných konaní keď mu to podľa názoru súdu správny poriadok neumožňuje . 72. Vo vyššie uvedenej výzve žalovaný uvádza, že sa týka povolenia zvláštneho užívania časti miestnej komunikácie F. X. - úsek č.1 , pričom z tejto výzvy nie je možné podľa názoru súdu zistiť o aký konkrétny úsek sa jedná, nakoľko v prílohe k žiadosti je uvedený zoznam lokalít pre umiestnenie 4- stranných informačných zariadení pri stĺpoch VO v celkovom počte 28, z toho na F. X. 2 ks a v zozname lokalít pre umiestnenie 3- stranných informačných zariadení pri stĺpoch VO v celkovom počte 400 ks je na F. X. uvedených 9 ks. Totožné označenie použil žalovaný aj v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené je takto označené rozhodnutie podľa názoru súdu absolútne nekonkretizované a nie je možné zistiť čoho sa týka. V dôsledku toho je zároveň nepreskúmatelné. 73. Po zaplatení správneho poplatku vo výške 80,- eur bez uvedenia príslušného variabilného symbolu nevyzval žalovaný žalobcu na konkretizáciu časti miestnej komunikácie na ktorú žiada vydať povolenie, ale zastavil konanie pre nezaplatenie správneho poplatku vo veci povolenia užívania nekonkretizovanej časti miestnej komunikácie F. X. - úsek č.1 v Bratislave. Ak bol žalovaný presvedčený, že sa jedná o samostatné konanie mohol žalobcu vyzvať hneď po podaní žiadosti na konkretizáciu tejto žiadosti - odstránenia vád podania napr. uvedením konkrétneho úseku a zariadenia, na ktoré by sa vzťahovalo samostatné konanie a následne výzva na zaplatenie správneho poplatku a rozhodnutie. Podľa názoru súdu nepostačuje skutočnosť, že cestný správny orgán aby odstránil nedostatok neoznačenia úsekov miestnych komunikácii žalobcom, ich sám číselne odlíšil pre jednotlivé konania. Keďže žalovaný nepostupoval takýmto spôsobom je celé konanie ako i rozhodnutie neurčité, zmätočné a v dôsledku toho nepreskúmateľné. 74. Napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení obsahuje nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti ako tvrdenie žalovaného obsiahnuté v poslednej vete napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého žalobca neuhradil správny poplatok pri podaní žiadosti a ani na základe výzvy v určenej lehote. Rovnaké nepravdivé tvrdenie sa nachádza už aj vyššie v texte napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádza, že poplatník (žalobca) neuhradil správny poplatok do určenej lehoty, t.j. do 20.07.2016. Tieto tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, keďže žalobca, tak ako je uvedené už vyššie, dňa 18.07.2016 uhradil na účet žalovaného zákonom stanovený správny poplatok vo výške 80,- €, čím si splnil poplatkovú povinnosť podľa zákona o správnych poplatkoch. Žalobca túto skutočnosť zároveň oznámil žalovanému vo svojom liste „Oznámenie o zaplatení správneho poplatku" zo dňa 18.07.2016, ktorého prílohou bol aj doklad o zaplatení správneho poplatku. Tým, že cestný správny orgán opiera svoje napadnuté rozhodnutie o nepravdivé tvrdenia, je toto rozhodnutie nezrozumiteľné a arbitrárne, a preto je nepreskúmateľné. 75. Okrem uvedeného napadnuté rozhodnutie trpí aj ďalšími nedostatkami, pre ktoré je toto rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné. Cestný správny orgán sa totiž v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu voči nesprávnym právnym záverom cestného správneho orgánu, ktoré vzniesol vo svojej odpovedi na výzvu na doplnenie údajov vo veci správneho poriadku zo dňa 18.07.2016. Cestný správny orgán teda nenaplnil ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má správny orgán vo svojom rozhodnutí uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V zmysle rozhodovacej praxe súdov je rozhodnutie o zastavení správneho konania, síce svojim charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Preto podľa názoru súdu ide o také rozhodnutie, ktoré zasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníka konania, a preto by malo obsahovať aj náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. 76. Ďalším nedostatkom napadnutého rozhodnutia je podľa názoru súdu jeho nedostatočné odôvodnenie. Hoci cestný správny orgán vo svojom napadnutom rozhodnutí cituje príslušné zákonné ustanovenia, na základe ktorých rozhodoval, vo svojom rozhodnutí nikde neuviedol, akou správnou úvahou bol pri ich aplikácii vedený. Samotné tvrdenie, že „Na základe skutkových zistení vyplývajúcich z podania a ich porovnaním s citovanými ustanoveniami zákona o správnych poplatkoch dospelo Hlavné mesto ako príslušný správny orgán k právnym záverom..." nemožno ani v zmysle rozhodovacej praxe NS SR považovať za náležité odôvodnenie správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal aj žalobca na judikát publikovaný v Občianskoprávnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom R 60/2000, publikovaný aj v I. diely komentovaného OSP od E.. E. F. a kol., V. aktualizované vydanie, vydaného v júni 2010, na str. 1092, ktorý znie: „Zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Zb. (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne s paragrafovým znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil.“ V zmysle uvedeného teda napadnuté rozhodnutie nie je náležíte odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné. 77. Už vo svojej staršej judikatúre Najvyšší súd (dostupná na internetovej stránke www.nssr.tzov.sk <http://www.nssr.tzov.sk>) smerom k problematike nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu napr. zdôraznil, že „Ide o závažný argument (nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatočné odôvodnenie), ktorý sám o sebe vytvára základnú prekážku pre vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu. Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje.“ (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp 76/2009 z 27. apríla 2010). 78. Najvyšší súd Slovenskej republiky v svojej doterajšej judikatúre dostatočne jasne vymedzil hranice medzi preskúmateľným a nepreskúmateľným rozhodnutím správneho orgánu tým, že vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií aplikovaných na riadnosť odôvodnenia orgánu verejnej správy: “Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy .... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť mu z predloženého odôvodnenia pochopiť na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky, aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti. “(mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži 1/2009). 79. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu nebude spĺňať hore uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné. Odpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie správneho orgánu už nepreskúmateľné z titulu nedostatku dôvodov konajúci senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovil nasledovne (napr. sp. zn. lSžso 23/2010): „Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že existuje stav „absencie", ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov. “ 80. Hore uvedenými rozhodnutiami tak Najvyšší súd Slovenskej republiky ponúkol pre správne orgány dvojkriteriálny test preskúmateľnosti vo forme: 1. kritérium: poznanie, že v odôvodnení sa nenachádzajú žiadne relevantné dôvody (tzn. logické súdy nadobudnuté správnym orgánom riadnym vyhodnotením podkladov rozhodnutia získaných v úplnom rozsahu a korešpondujúce s predpokladmi právnej normy, o ktorej vhodnosti aplikácie na zistený skutkový stav neexistujú pochybnosti), ktoré by umožnili pochopiť záver vyslovený vo výroku rozhodnutia (absolútny nedostatok dôvodov), a ďalej 2. kritérium: poznanie, či sa počas rozhodovania o podaní účastníka správneho konania vyhol takým vadám skutkových zistení spojených s výberom právnej normy (tzn. právneho ustanovenia), ktoré vady bránia na základe logických metód pochopiť záver vyslovený vo výroku rozhodnutia (nezrozumiteľnosť vo forme relatívneho nedostatku dôvodov). 81. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byt' nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn.PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn.PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). I keď sa legitímne očakávania nedajú absolutizovať žalobca mohol v správnom konaní legitímne očakávať, že správny orgán riadne rozhodne o jeho žiadosti. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalobca, oprávnené legitímne očakávania, že bude cestný správny orgán postupovať pri rozhodovaní o žiadosti za rovnakých podmienok ako v predchádzajúcom období, minimálne v časti vyrubovania správneho poplatku vo výške 400,- eur, povolí zvláštne užívanie miestnych komunikácií, respektíve riadne, zákonným spôsobom odôvodní iný postup a negatívne rozhodnutie, čo však správny orgán nedodržal, hoci ho žalovaný na tento nezákonný postup písomne viackrát upozorňoval. 82. Konaním žalovaného bol porušený princíp právnej istoty a spravodlivosti. Podľa názoru súdu bola v tomto prípade podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku (napr. analogicky rozsudok NS SR 10Sža/13/2015). 83. Vzhľadom na uvedené súd dospel jednomyseľne k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a vnútornú protirečivosť. Takéto rozhodnutie vytvára základnú prekážku pre vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu. 84. Konajúci súd preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Námietkou nesprávneho právneho posúdenia sa súd nemohol zaoberať vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 85. Úlohou správneho orgánu bude postupovať v intenciách právneho názoru súdu tak, aby nové konanie a rozhodnutie nebolo postihnuté takou vadou, ktoré by ho robilo nepreskúmateľným či už pre nedostatok dôvodov, nezrozumiteľným, zmätočným alebo vnútornú právne protirečivým. 86. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. 87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.