Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/221/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201985 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201985.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Ľ. Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 6710/206-9.2 (17/2016-rozkl.) zo dňa 26.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Poľovnícke združenie Očová - Háj doručilo žalovanému dňa 08.04.2016 žiadosť o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny - lov medveďa hnedého, ktorou žiadalo o udelenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého za účelom lovu v roku 2016 v počte 1 medveď v poľovnom revíre Háj - Očová. Potrebu tejto žiadosti odôvodnil prevenciou vzniku závažných škôd medveďom na poľnohospodárskych kultúrach, hospodárskych zvieratách a včelstva, ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. K žiadosti priložilo: Špecifikáciu žiadosti na povolenie lovu medveďa podľa poľovných revírov - rok 2016; Oznámenie o škodách spôsobených CHŽ - medveďom hnedým Okresným úradom Zvolen zo dňa 05.06.2014; Potvrdenie Poľnohospodárskeho družstva Očová zo dňa 11.03.2016; Upovedomenie o medveďoch Ľ. D. zo dňa 12.12.2015. Dňa 15.04.2016 žalobca doručil žalovanému Oznámenie o účasti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK v správnom konaní sp. zn. 4845/2016-2.3, ktorým sa prihlásil za účastníka správneho konania, žiadateľa Poľovnícke združenie Očová - Háj. 2/ Žalovaný podaním zo dňa 11.04.2016 požiadal Štátnu ochranu prírody SR Banská Bystrica o stanovisko k žiadosti PZ Očová - Háj o povolenie usmrtiť jedného jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v poľovnom revíre Háj - Očová v roku 2016. Stanovisko žiada vypracovať v zmysle kritérií „Návrh spôsobu riešenia vznikajúcich konfliktov a manažmentu populácie medveďa hnedého na Slovensku“ schváleného Poradou vedenia MŽP SR dňa 05.05.2014. Zároveň je v stanovisku potrebné vyhodnotiť umiestnenie poľovného revíra v územiach európskeho významu. V prípade, že revír zasahuje do ÚEV, je potrebné k stanovisku vypracovať formulár pre zisťovacie konanie. 3/ Dňa 02.05.2016 Štátna ochrana prírody SR zaslala žalovanému stanovisko k predloženej žiadosti PZ Očová - Háj a stanovenie podmienok na povolenie výnimky z podmienky ochrany chráneného druhu živočícha medveďa hnedého v roku 2016. V stanovisku uviedol, že na základe preverenia žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy CHKO Poľana zo dňa 25.04.2016 navrhla povoliť výnimku na usmrtenie medveďa hnedého. Po zhodnotení žiadosti konštatoval, že zhodnotením kumulatívneho vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách. Lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo spomínaných ÚEV. Podmienky odchytu, resp. usmrtenia: postriežka na vnadených lokalitách K., K. B., G.: K., D. v čase do konca novembra 2015 (posliedka), do 15.12.2015 (postriežka). Realizáciou odstrelu jedného medveďa v poľovnom revíre Očová - Háj nebude populácia medveďa hnedého na Slovensku ohrozená. 4/ Dňa 09.05.2016 žalovaný oboznámil Poľovnému združeniu Očová - Háj a žalobcovi s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Dňa 23.05.2016 zaslal žalobca vyjadrenie k podkladom rozhodnutia sp. zn. 4845/2016-2.3, v ktorom uviedol, že s udelením výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v roku 2016 v poľovnom revíre Háj - Očová nesúhlasí, pretože pri odstrele nie je zaručené, že bude usmrtený taký medveď, ktorý nespôsobuje škody, resp. taký ktorého ľudia nikdy nestretli alebo ktorý ich svojím správaním neohrozil. Problém medveďov ohrozujúcich svojím správaním miestnych obyvateľov, pracovníkov poľnohospodárskeho družstva, turistov, či poľovníkov je potrebné riešiť usmrtením konkrétnych medveďov, ktoré vykazujú známky synantropizácie a straty plachosti pred ľuďmi. Zároveň navrhol základné opatrenie na elimináciu problémov, škôd a zníženie vzniku nebezpečných situácii: zákaz prikrmovania a vnadenia zvierat poľovníkmi a to minimálne 5 km od obývaných sídiel; ochrana hospodárskych zvierat, včelínov a poľnohospodárskych kultúr; zabezpečenie nádob s komunálnym odpadom; odplašovanie medveďov v blízkosti ľudských sídiel a predchádzanie vzniku problémových jedincov; ochrana biotopov medveďa a usmrtenie medveďa spôsobujúceho škody alebo ohrozujúceho zdravie ľudí realizované čo najskôr od vzniku konkrétnej závažnej škody alebo pri ohrození človeka. Usmrtenie náhodne vybraných medveďov na vnadisku nemožno pokladať za preventívne opatrenie slúžiace k predchádzaniu vzniku závažných škôd alebo slúžiace v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí. Vnadenie naopak pokladajú za aktivitu za priamo ohrozujúcu zdravie a bezpečnosť ľudí. Vnadením sú na vnadiskách lákané medvede zo širokého okolia, čo môže viesť k zvýšeniu rizika ohrozenia ľudí a ich majetku. 5/ Dňa 27.05.2016 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 4845/2016-2.3 na základe žiadosti PZ Očová - háj zo dňa 08.04.2016 povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 525/2003 Z.z. Výnimkou sa povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíre Háj - Očová, držať ho a prepravovať a stanovil podmienky v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.). Rozhodnutie platí do 15.12.2016. Ministerstvo, pri rozhodovaní o výnimkách z podmienok ochrany chráneného druhu, odôvodňuje vydanie výnimky podľa ust. § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona. V zmysle tohto ustanovenia zákona je právne irelevantný vznik škodového účinku, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Zákon pripúšťa aj určité výnimky a v citácii § 40 ods. 3 písm. c) zákona nevyžaduje vznik následku, ale preferuje ochranu pred vznikom škodlivého následku. Poľovný revír Háj - Očová má výmeru 2494 ha, z toho je LPF 135 ha. Revír sa nachádza v 1. skupine ochrany, nezasahuje do sústavy chránených území NATURA 2000. Konflikty s medveďmi sú potenciálne možné vzhľadom na prítomnosť ľudských sídiel a výrazné poľnohospodárske využívanie krajiny a pastvou hospodárskych zvierat. Hlavný dôvod na podanie žiadosti sú zdokumentované škody na poľnohospodárskych kultúrach, ktoré sa z roka na rok zväčšujú a narastajú. Na poľovnícke združenie je vytváraný tlak zo strany poľnohospodárskych subjektov na regulácie medvedej populácie. Medvede sú na jeseň v blízkosti ľudských obydlí, kde hrozia negatívne strety človeka s medveďom. Z charakteru poľovného revíra, ako aj miesto možného ohrozovania občanov bolo možné vo výrokovej časti rozhodnutia určiť, že pre postriežku je určenou lokalitou v poľovnom revíre Háj - Očová lokalita N. S. Ď. B.. Povolenie výnimky na odstrel medveďa v tejto lokalite je teda možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov. Čas lovu ministerstvo určilo do 30.11.2016 postriežkou. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ v revíre musí pripraviť (zriadiť vnadisko, určiť strelca a pod.) ministerstvo v podmienke rozhodnutia uložil žiadateľovi nahlásiť konkrétny čas lovu ministerstvu prostredníctvom poverenej osoby. Voľne žijúce zvieratá možno vnadiť mäsitou návnadou, len ak ich mäso nie je určené pre ľudskú spotrebu. Povolenie na užívanie takýchto živočíšnych produktov udeľuje formou rozhodnutia Štátna veterinárna a potravinová správa SR. 6/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom uviedol, že sa správny orgán nevysporiadal s námietkami a návrhmi a vyjadrením žalobcu uvedenými v stanovisku zo dňa 18.05.2016. Návrhom LZ VLK na usmrtenie konkrétnych medveďov, ktoré vykazujú známky synantropizácie a straty plachosti pred ľuďmi sa prvostupňový orgán nezaoberal a nevysporiadal. Rozhodnutie bolo vydané v rozpore so Správnym poriadkom. Na udelenie výnimky nie sú splnené ani zákonom stanovené podmienky, za akých je možné výnimku na usmrtenie chráneného živočícha udeliť. Usmrtenie vybraného medveďa na vnadisku nemožno pokladať za preventívne opatrenie slúžiace k predchádzaniu vzniku závažných škôd alebo slúžiace v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí. Vnadenie v blízkosti obcí alebo v miestach zvýšeného výskytu ľudí naopak pokladajú za aktivitu priamo ohrozujúcu zdravie a bezpečnosť ľudí. ŠOP SR sa v rámci tohto konania vo svojom stanovisku ŠOPSR/1789/2016 z 27.04.2016 nevyjadrila, aký vplyv majú vnadiská na správanie medveďov v miestach ich územnej pôsobnosti. Na vplyv vnadísk poukázala ŠOP SR, Správa TANAPu v jeho stanovisku TANAP 1062/2015 z 21.07.2015. Vydané rozhodnutie umožňuje realizovať vnadenie do konca platnosti, t. j. do 15.12.2016 ministerstvo sa nedostatočne vysporiadal s vplyvom vnadenia na populáciu medveďov a s vplyvom vnadenia na zvýšenie rizika ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí. Umožnenie vnadenia nebolo v rozhodnutí zdôvodnené. Rozhodnutie umožňuje odstrel medveďa, ktorý nie je problematický, preto ho navrhuje zrušiť, prípadne zmeniť tak, aby bola výnimka udelená na usmrtenie medveďa vykazujúceho znaky synantropizácie a straty plachosti pred ľuďmi. 7/ Poľovné združenie Očová - Háj dňa 30.06.2016 zaslalo žalovanému vyjadrenie k rozkladu podaného žalobcom zo dňa 14.06.2016 proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č.: 4845/2016-2.3 zo dňa 27.05.2016. 8/ Dňa 26.08.2016 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie č.: 6710/2016-9.2 (17/2016-rozkl.), ktorým zamietol rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a prvostupňové rozhodnutie č. 4845/2016-2.3 zo dňa 27.05.2016 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zrekapituloval priebeh prvostupňového správneho konania a uviedol, že posudzoval žiadost podanú poľovným združením podľa § 40 ods. 2, 3 zákona č. 543/2002 Z.z. V rámci správnych konaní o povolení výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých žalovaný podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovanie evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Okrem iného uviedol, že správa CHKO Poľana v podkladoch zaslaných žalovanému v rámci predmetného konania konštatovala vysokú hrozbu stretov človeka s medveďom v tejto oblasti a pokračujúci trend škôd spôsobených medveďmi na poľnohospodárskych kultúrach (kukurica) na území uvedeného poľovného revíru. Z podkladov vyplýva, že v roku 2015 boli v uvedenej lokalite zaznamenané škody spôsobené medveďmi na kukurici a včelstvách, pričom podiel medveďov na spôsobení týchto škôd bol potvrdený nájdením pobytových znakov medveďa v danom území správou CHKO Poľana, ktorá zároveň skonštatovala, že k spôsobovaniu uvedených škôd dochádza na danom území pravidelne. 9/ V danej súvislosti je tiež potrebné uviesť, že oba správne orgány k otázke zabezpečenia poľnohospodárskych kultúr v danej lokalite ich oplotením žiadne rozhodovacie právomoci, nakoľko nie je vlastníkom predmetných poľnohospodárskych plodín a zákon č. 543/2002 Z.z. neumožňuje v tejto veci nariadiť súkromným vlastníkom pozemkov výkon akýchkoľvek preventívnych opatrení na ochranu pred škodami spôsobenými medveďmi. Oplotenie všetkých poľnohospodárskych pozemkov v lokalitách, kde sa vyskytuje medveď hnedý, prípadne zníženie pestovania plodín na daných územiach s ohľadom na výskyt medveďa hnedého je technicky a ekonomicky nezrealizovateľné, takisto ako návrhy správy CHKO Poľana, aby sa v danej lokalite pestovali len plodiny neatraktívne pre medveďa v lokalitách nesusediacich s lesom. Z tohto stavu z uvedeného dôvodu jedinou realizovateľnou alternatívou povolenie výnimku v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. 10/ K námietkam žalobcu, že podmienky výkonu napadnutého rozhodnutia zahŕňajú aj možnosť vnadenie, čo do oblasti s výskytom ľudí môže prilákať ďalšie jedince medveďa, osobitná komisia vyhodnotila ako nedôvodnú. Správca CHKO Poľana ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, určila iba lokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko, pričom sa zamerala na lokality so zvýšeným výskytom rizikových jedincov medveďa hnedého. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutím nebola povolená výnimka na usmrtenie medveďa vykazujúceho znaky synantropizáciu a stratu plachosti pred ľuďmi, vyhodnotila komisia v tejto súvislosti ako osobný dohad žalobcu. Čo sa týka návrhu žalobcu na likvidáciu všetkých krmovísk a vnadísk na území poľovného revíru Háj - Očová je žalovaný toho názoru, že nakoľko tieto krmoviská a vnadiská slúžia jelenej a srnčej zvery a to najmä za účelom prežitia tejto zvery v zimnom období, ich likvidáciou by sa sťažila možnosť prežitia tohto druhu zvery v sťažených podmienkach. Došlo by tak k poškodeniu ochrany jedného druhu zvery za účelom ochrany iného druhu zvery, čo nie je v súlade s princípmi zákona č. 543/2002 Z.z. a to najmä nie za situácie, keď právne predpisy upravujúce oblasť poľovníctva priamo predpisujú prikrmovanie zveri v období núdze o potravu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný výnimku spočívajúcu v odstrele medveďa hnedého povolil na základe skutočností, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b), písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 11/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2016 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie č. 4845/2016-2.3 zo dňa 27.05.2016 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy sú nezákonné, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca je zainteresovanou verejnosťou podľa § 42 ods. 1 SSP a podľa § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. je účastníkom konania podľa tohto zákona. Predmetom konania pred oboma orgánmi verejnej správy bolo udelenie výnimky z ochrany medveďa hnedého, chráneného živočícha, prioritného druhu európskeho významu. Žalobca poukázal na čl. 44 odsek 1 Ústavy SR na ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 písm. y), písm. za), § 35 ods. 1 písm. b), § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. 12/ Žalobca už v rozklade namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Žalobca v priebehu konania už uvádzal, že umožnením lovu na vnadisko sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. Žalovaný sa s touto námietkou žalobcu nevysporiadal a v rozhodnutí uviedol, že : „Čo sa týka námietky LZ VLK, že podmienky výkonu napadnutého rozhodnutia zahŕňajú aj možnosť vnadenia čo do oblasti s výskytom ľudí môže prilákať ďalšie jedince medveďa, osobitná komisia vyhodnotila ako nedôvodnú. Správa CHKO Poľana ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, určila iba lokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozenie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalšiemu ohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých.“ 13/ Žalobca poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj s touto námietkou, a poukázal na to, že ako lokality určené pre lov na návnadu určila Správa CHKO Poľana iba tie, ktoré sú pre tento spôsob lovu bezrizikové s ohľadom na možné ohrozenie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. Podľa názoru žalovaného sa takýmto postupom zabezpečilo, aby pri realizácii povolenej výnimky nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých. Takýto postup žalovaného však nielenže nie je v súhlase s jeho povinnosťou zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci, ale vyústil aj do záveru žalovaného o tom, že vnadenie a spôsob realizácie výnimky je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa, zvýšenia bezpečnosti obyvateľstva a nie naopak faktom, zvyšujúcim riziko stretu obyvateľstva s medveďom a koncentrácie medveďov do blízkosti ľudských sídiel, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, ale aj v rozpore so skutočnosťami známymi žalovanému z jeho činnosti. 14/ Žalobca v rozklade poukázal na stanovisko správy TANAPU zo dňa 27.11.2015 sp. zn. TANAP 1062/2015 v ktorom uviedla, cit.: „S práva TANAPu disponuje množstvom preukázateľných faktov o tom, že takéto vnadiská zriadené napríklad vo vegetačnom období majú presne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí majú úplne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí, približne do 3 až 5 kilometrov spôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov do blízkosti ľudských obydlí a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská na ktorých sa koncentrujú medvede bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom.“ 15/ Žalobca poukázal na ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku a uviedol, že medzi podkladmi rozhodnutia, ktoré mal k dispozícii žalovaný bolo teda tak podanie - rozklad žalobcu, ktorý poukázal na to, že vnadenie zvýši nielen bezprostredné riziko stretu obyvateľov s medveďmi, ale aj na to, že takýto postup povedie do budúcnosti k synantropizácii ďalších medveďov, teda k efektu opačnému, než aký má byť dosiahnutý udelenou výnimkou. Stanovisko správy TANAPu, bolo nesporne žalovanému známe z jeho činnosti, keďže bolo vypracované v súvislosti so žiadosťou iného žiadateľa, o ktorej konal takisto žalovaný. Bez ohľadu na skutočnosť, že sa týka iného žiadateľa jeho obsah sa zaoberal efektom vnadenia vo všeobecnosti a nie okolnosťami vnadenia na jednom konkrétnom vnadisku. 16/ Rozpor skutkových zistení žalovaného s obsahom spisu vyplýva aj zo skutkových záverov o existencii dôvodov na udelenie výnimky. Ako vyplýva zo stanoviska CHKO Poľana - formulára, tento konštatuje na jednej strane pravidelnosť škôd na poľnohospodárskych kultúrach, ktoré majú byť v posledných rokoch pravidelné. Napriek tomu však v podkladoch rozhodnutia absentuje akýkoľvek dôkaz o takejto škode. Jediným dôkazom o údajných škodách je oznámenie o škodách spôsobených medveďom hnedým vydané OÚ Zvolen dňa 05.06.2014. Ďalším dôkazom o existencii škôd by zrejme malo byť potvrdenie PD Očová z 11.03.2016 a hlásenie zástupcu spoločnosti AGROSEV s.r.o. zo dňa 10.09.2015. Navyše vo formulári sa výslovne konštatuje, že užívateľ AGROSEV s.r. o. má v lokalite Ž. oplotenú časť lánu, kde je evidentný rozdiel v poškodení plodín zverou oproti nechráneným plochám. Pokiaľ ide o údajné strety medveďov s občanmi na ranči u Č., bol podľa podkladov rozhodnutia evidovaný pobyt medveďa raz, a to dňa 03.09.2015. Z týchto skutočností vyplýva, že údajnými škodami, prevenciou ktorých má byť usmrtenie medveďa hnedého, sú v priebehu 2 rokov spôsobené škody na včelstve v roku 2014 a v neidentifikovanom čase škody na kukurici, ktoré však pri obhliadke pracovníkmi ŠOP SR boli len v nepatrnej časti pripísané medveďovi hnedému. Z podkladov rozhodnutia je teda zrejmé, že nielen že neexistujú dôvody na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého, ale je celkom nesporné, že usmrtenie medveďa hnedého nebude mať žiaden vplyv na stav ohrozenia poľnohospodárskych kultúr v predmetnom revíri. III. Vyjadrenie žalovaného 17/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z., t. j. povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Háj - Očová, držať ho a prepravovať a v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. stanovilo podrobnejšie podmienky vykonávania povolenej činnosti a uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) a v § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalovaný mal z údajov poskytnutých ŠOP SR, ako aj z informácií predložených žiadateľom bol preukázaný zvýšený počet medveďov. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že je nevyhnutné vzniknutú situáciu riešiť povolením odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd na majetku ľudí, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. Pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. 18/ Prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ust. § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle týchto ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 19/ Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením podkladov prvostupňovým orgánom a jeho odôvodnením povolenia výnimky v napadnutom rozhodnutí podľa ust. § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona 543/2002 Z.z. Mal preukázané, že povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v lehote od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného do 15.12.2015 postriežkou na lokalitách N. a Ď.Č. B. a do 30.11.2015 posliedkou na lokalitách N. a D., vychádza zo zodpovedného vyhodnotenia podkladov prvostupňovým orgánom. ŠOP SR v podkladoch zaslaných prvostupňovému orgánu v rámci konania o povolení výnimky (stanovisko č. ŠOPSR/1789/2016 zo dňa 27.04.2016) navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Háj - Očová. ŠOP SR Banská Bystrica a Správa CHKO Poľana posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa v lokalitách mimo území európskeho významu, kde usmrtenie navrhla. ŠOP SR ďalej konštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, kde navrhujeme usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého. Prvostupňové rozhodnutie bolo teda vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb alebo na ich majetku. 20/ Žalovaný k námietke žalobcu, že rozhodnutie oboch orgánov verejnej správy nie sú v súlade s ust. § 40 ods. 2, 3 zákona č. 543/2002 Z.z. ani § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a 46 Správneho poriadku uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa a jej príloh, ktorými sú: 1) Oznámenie o škodách spôsobených chráneným živočíchom - medveďom hnedým č. OU-ZV-OSZP/2014/ vydané Okresným úradom Zvolen - Odborom starostlivosti o životné prostredie zo dňa 05.06.2014 (škody na včelstve), 2) Potvrdenie Poľnohospodárskeho družstva Očová o škodách spôsobených medveďom na porastoch kukurice zo dňa 11.03.2016 (škody na poľnohospodárskych plodinách), 3) Správa zo služobnej cesty uskutočnenej dňa 03.09.2015 v okolí ranča Očová - potvrdenie výskytu jedného jedinca medveďa hnedého, 4) List p. Ľ. D., pastiera oviec, v ktorom upozorňuje na medveďa, ktorý zaútočil na jeho ovce a v ktorom žiada PZ, aby s medveďom niečo urobil, nakoľko sa obáva o svoje zdravie a zdravie kolegu a zo stanoviska ŠOP SR zo dňa 27.04.2016 vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy CHKO Poľana zo dňa 25.04.2016, vrátane správy zo služobnej cesty uskutočnenej dňa 10.09.2015 v obci Očová - obhliadka škôd spôsobených medveďom hnedým na poľnohospodárskych plodinách preukazujúce prítomnosť medveďa a škody spôsobené medveďmi v roku 2015. Žalovaný výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalovaný zdôraznil, že výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. Splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva tak z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. Preto neobstoja ani námietky žalobcu o rozpore týchto rozhodnutí so správnym poriadkom. 21/ Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v bode 12 rozsudku uviedol, že Správa CHKO Poľana určila ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, iba lokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko a súčasne za miesta vnadenia určila iba miesta, odkiaľ jedince medveďa hnedého prenikajú do blízkosti intravilánu obce Očová a do oblastí pasenia hospodárskych zvierat mimo území UEV. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalšiemu ohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých z dôvodu vnadenia medveďov na potravu a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. Správa CHKO Poľana v stanovisku odporučila, a prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí určil, ako lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu, iba lokality N. a Ď. B.S., ktoré boli vyhodnotené pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. 22/ Žalovaný ďalej uvádza, že na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu správania u týchto jedincov. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto vnadenie a prikrmovanie mala ŠOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. Okrem toho, ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií, tak je vyššie uvedené. Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám nedošlo. 23/ Žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom orgány verejnej správy v konaní správne aplikovali príslušné ust. § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a obsahujú všetky náležitosti ustanovené § 47 Správneho poriadku a preto navrhol, aby správny súd podľa § 190 S.s.p. správnu žalobu v plnom rozsahu zamietol. IV. Relevantné právne predpisy 24/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 § 10 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 29.05.2018 v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. 25/ Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 26/ Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie. 27/ Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z., chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli. 28/ Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 29/ Podľa § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku. 30/ Podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z.výnimku podľa odseku <aspi:// module='ASPI'&link='543/2002%20Z.z.%252340'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 2 možno povoliť v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie. 31/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 32/ Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 33/ Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V. Posúdenie veci správnym súdom 34/ Povinnosťou žalovaného v konaní o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. je postupovať podľa Správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nepredkladá žiadne dôkazy. 35/ Účastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov je povinnosťou správneho orgánu umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený, že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný. 36/ Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanoviska ŠOP SR zo dňa 27.04.2016 boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného o žiadosti aj k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území. Je nesporné, že žalobcovi boli tieto podklady v priebehu konania doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Žalovaný postupoval v súlade s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku a dňa 12.05.2016 doručil žalobcovi podklady pre rozhodnutie, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca dňa 23.05.2016 doručil žalovanému vyjadrenie k podkladom rozhodnutia sp. zn. 4845/2016-2.3. 37/ Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zásadne nesúhlasí s umožnením lovu na vnadiská, pretože pri vnadení sa môžu do blízkosti zastaveného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií Správne orgány vychádzali zo stanoviska ŠOP SR, s ktorým bol žalobca oboznámený a v ktorom ŠOP SR individuálne zhodnotila žiadosť o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého prihliadajúc na stav populácie tohto živočícha v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch a tiež s ohľadom na spôsobené škody a nebezpečné strety ľudí s medveďom hnedým v danej lokalite. ŠOP SR odporúča iba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií, tak je vyššie uvedené. Tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby k takýmto konfliktným situáciám nedošlo. 38/ Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. 39/ Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 40/ ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1789/2016 zo dňa 27.04.2016 navrhla vydanie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová - Háj, pričom uviedla: „Na základe preverovania žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy CHKO Poľana zo dňa 25.04.2016 navrhujeme povoliť výnimku na usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého. Správa CHKO Poľana posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedincov medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých usmrtenie navrhujeme. Po zhodnotení žiadosti môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalite kde navrhujeme usmrtenie. Lokality usmrtenia (celé PZ) sa nachádzajú mimo spomenutých UEV. Všetky potrebné podklady na vydanie výnimky sú súčasťou žiadosti PZ Očová - Háj a stanoviska ŠOP SR.“ 41/ Povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo odôvodnené nebezpečenstvom stretu s človekom, škodách na včelstvách, poľnohospodárskych kultúrach. V PR Očová - Háj nebol doteraz odlov medveďa riešený, no v ostatných rokoch narastá výskyt škôd a stretov v kontaktnej zóne na prechode z polí do lesa a preto mali správne orgány, podľa názoru súdu za preukázané, že neexistuje iná alternatíva ako povolenie výnimky. Súd pripúšťa, že v niektorých prípadoch je možné aplikovať zmierňujúce opatrenia, avšak v danom prípade by to nebolo efektívne (Formulár - stanovisko k žiadosti na stanovenie podmienok povolenia výnimky z podmienok ochrany prírody chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v roku 2016 vypracované Správou CHKO Poľana zo dňa 25.04.2016). 42/Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť sústavne narastajúcim počtom stavov sú časté návštevy medveďov v blízkosti obce a dochádza k nárastu počtu nebezpečných stretnutí s obyvateľmi obce ako aj pracovníkmi PD Očová, ktorí pasú ovce a dobytok na TTP v katastri obce Očová a Dúbravy - ohrozenie ľudského života; dokumentáciou o škodách na poľnohospodárskych kultúrach spôsobených medveďmi PD Očová, škoda na včelstvách spôsobené p. Chabadovi, hlásenie problematického medveďa na ranči u pani Č. a žiadosť p. D.. 43/ Prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila povoliť požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b) a i) Štatútu štátnej ochrany prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa 05.12.2007 ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. 44/ Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. 45/ Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. 46/ Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu nie je možné zatiaľ explicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je naliehavá), nakoľko v danom poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince (nielen tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). 47/ Správny súd sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).“ 48/ Najvyšší súd SR na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách spôsobených medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t. j. predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. 49/ Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto prípade, preukazujú, že išlo o miesta stretov, ktoré sú atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v blízkosti ľudských sídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti. 50/ Agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba. V zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t. j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. 51/ Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. Žalovaný mal za preukázané, že v oblasti očovských lazov vo výmere 2500 ha sa posledné týždne pohybujú 4 medvedice s 13 tohtoročnými mláďatami čo je potvrdené aj fotografickou dokumentáciou. V centrálnej časti Poľany, kde sa koncentruje najviac medveďov, tak dochádza k stretom medveďov s ľuďmi a k škodám, napr. za posledné týždne boli zamestnancami ŠOP SR zdokumentované 3 prípady zničenia včelstiev medveďmi a ohrozenia ľudí, ktorí sa nachádzali vo svojich oplotených záhradách. V danom prípade je preukázané zrealizovanie povolenej výnimky. 52/ Správny súd napriek rozdielnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR sa teda stotožnil s názorom vysloveným napríklad v rozsudku sp. zn. 4Sžo/70/2015 zo dňa 05.04.2016, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť pred uplynutím časovej platnosti výnimky a podľa názoru súdu uplynutie časovej platnosti súhlasu nemá za následok „anulovanie“ účinkov právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a automatické vylúčenie zo súdneho prieskumu.“ 53/ Časová platnosť výnimky bola v danom prípade stanovená tak, že začala plynúť od nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (02.09.2016) a jej platnosť trvala do 15.12.2016. Žaloba bola podaná na správnom súd dňa 02.11.2016. Nesporne teda išlo v čase začatia konania a podľa názoru súdu aj neskôr, o spôsobilý predmet súdneho prieskumu, ktorý zákon z prieskumu nevylučuje. Zastavením konania v prípade, kedy sú splnené všetky zákonné podmienky na súdny prieskum, by bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je potrebné dodať, že zastavovanie konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí z dôvodu uplynutia časovej platnosti povolenej výnimky by mohla viesť k účelovému postupu súdov, ktoré by počkali na jej uplynutie a konanie by následne bez prieskumu zastavili. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Z pohľadu materiálneho právneho štátu potom nemôže byť rozdiel v preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pred 15.12.2016 a po tomto dátume. Prieskum nemôže byť závislý od toho, či sa súd vecou bude zaoberať predtým ako uplynie časová platnosť výnimky alebo neskôr. Ak by sa prijal opačný záver, znamenalo by to, že aj pri napríklad niekoľko ročnej platnosti výnimky by bolo možné účelovo počkať s rozhodnutím a potom (bez prieskumu) jednoducho konanie zastaviť. 54/ Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 55/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 56/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.