Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/268/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202557 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202557.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: X.. L. G., X. I., D.. L. XXX, zastúpenej: JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, Holubyho 51, 036 01 Martin, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová 1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 2016-20369/37689:3-15A0 zo dňa 20.09.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Číslo: 2016-20369/37689:3-15A0 zo dňa 20.09.2016 zrušuje a vec vracia Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 21.11.2016 sa domáhala žalobkyňa preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 2016-20369/37689:3-15A0 vydaného dňa 20.09.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne zn. FSEV-305/SOC/1516 zo dňa 06.07.2016, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa ako študentka denného štúdia podala dňa 27.09.2011 na Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne žiadosť o priznanie sociálneho štipendia v akademickom roku 2011/2012. Z pripojeného tlačiva vyplýva, že v prílohe 1 - Informácie o žiadateľovi a spoločne posudzovaných osobách, žalobkyňa uviedla, že nemá voči nej osobitne upravovanú vyživovaciu povinnosť ani otec ani matka, v tejto žiadosti pri bode 4/ žalobkyňa uviedla ako svoju adresu: L. XXX, XXX XX P. (I.). V spise sú založené viaceré doklady: potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 23.09.2011; potvrdenie Sociálnej poisťovne - pobočka Martin zo dňa 29.03.2011; rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.09.2011- potvrdenie na účely priznania sociálneho štipendia; potvrdenie Daňového úradu v Martine; potvrdenie zo dňa 27.09.2011 o trvalom pobyte žalobkyne na adrese - I., L. XXX, XXX XX poŠ. P., C. T., žiadosť o určenie výživného podanú žalobkyňou na Okresnom súde Martin proti žalovaným (rodičom žalobkyne), pričom Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. 15C/88/2011 podanú žalobu zamietol. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný v 1/ a v 2/ rade (rodičia žalobkyne) si plnili svoju vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni, a to vzhľadom na ich príjmy a výdavky podľa svojich schopností a možností. Spis tiež obsahuje prehlásenie Obecného úradu Lipovec o povesti žalobkyne; potvrdenie od zamestnávateľov rodičov žalobkyne, že si neuplatnili daňový bonus na dieťa v roku 2010 a v roku 2011; potvrdenie zo sociálnej poisťovne a potvrdenie daňového úradu ohľadne rodičov žalobkyne; potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov; potvrdenie a vyhlásenie rodičov žalobkyne. 3. V administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie zo dňa 22.12.2011, ktorým prvostupňový správny orgán - Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavil konanie vo veci priznania sociálneho štipendia žalobkyni. V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania voči vyššie uvedenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.02.2012 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V žalobkyňou vyvolaným súdnym konaním bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/173/2012-48 zo dňa 08.10.2013, ktorým bolo preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo veci vydal rozsudok sp. zn. 5Sžo/14/2014 zo dňa 09.09.2015 a preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. Po vrátení veci súdom žalovaný rozhodnutím číslo: 2016-16072/22307:1-15AO zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a zároveň uložil mu povinnosť vo veci rozhodnúť na základe doložených dokladov a posúdenia, či žalobkyňa žije s rodičmi v domácnosti alebo samostatne. 4. Prvostupňový správny orgán - Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne preskúmavaným rozhodnutím zn. FSEV-305/SOC/1516 zo dňa 06.07.2016 nepriznal žalobkyni sociálne štipendium dôvodiac tým, že opätovne posúdil jej žiadosť podanú dňa 27.09.2011 a preskúmal predložené potvrdenia a doklady a mal za dostatočne preukázané, že žalobkyňa trvalo žila s rodičmi v spoločnej domácnosti i napriek tomu, že sa presťahovala do rodičovského domu svojej matky, ktorého náklady na prevádzku spojené s bývaním hradili jej rodičia. Užívanie rodičovského domu svojej matky žalobkyňou vyhodnotil správny orgán ako výpožičku v zmysle § 659 Občianskeho zákonníka a preto vylúčil možnosť posudzovať žalobkyňu samostatne, ale len spoločne so svojimi rodičmi. Potom pri rozhodovaní vychádzal z predložených príjmov oboch rodičov žalobkyne a jej samotnej (okruh posudzovaných osôb v zmysle vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl). Žalobkyňa v roku 2010 nemala žiadne prijmi, preto bol zohľadnený len príjem jej rodičov, ktorý bol zistený vo výške 866,01 €. Súčet súm životného minima spoločne posudzovaných osôb bol 408,90 € a hranica príjmu bola podľa § 4 vyhlášky č. 102/2006 Z. z. určená vo výške 567,80 € a preto žalobkyňa nesplnila podmienky na priznanie sociálneho štipendia. 5. V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 2016-20369/37689:3-15A0 dňa 20.09.2016, odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Po stručnom opise priebehu celého správneho konania ako aj vyvolaného súdneho konania (rozsudkov Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR) žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia s tým, že prvostupňový správny orgán určil nesprávne okruh spoločne posudzovaných osôb a tým hranicu príjmu a aj rozhodujúci príjem. Žalovaný nezohľadnil do okruhu spoločne posudzovaných osôb otca žalobkyne, a to na základe rozsudku Okresného súdu Martin, z roku 2012 o určení vyživovacej povinnosti. Tento rozsudok nebol zohľadnený v predchádzajúcom správnom konaní, nakoľko nebol súčasťou spisového materiálu a ani žalobkyňa túto skutočnosť neuviedla v žiadosti o priznanie sociálneho štipendia. Žalovaný potom uviedol, že vykonal prepočítanie sociálneho štipendia a na základe dokumentov v spise dospel k záveru o nepriznaní sociálneho štipendia žalobkyni. 6. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobkyne, že by mala byť posudzovaná samostatne, nakoľko nežila so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti. Uviedol, že mal za preukázané, že žalobkyňa v rozhodujúcom období žila so svojou matkou v spoločnej domácnosti, nakoľko bývala v jej rodičovskom dome, ktorého náklady na prevádzku spojené s bývaním hradili jej rodičia a potom bola splnená podmienka v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej fyzické osoby v domácnosti spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Samotná žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že náklady na svoje bývanie neuhrádzala sama, ale s finančnou pomocou svojich rodičov, teda aj matky. Potom táto skutočnosť sama osebe vylučuje existenciu samostatnej domácnosti žalobkyne, keďže táto nemohla mať samostatnú domácnosť, ak náklady na ňu uhrádzala s finančnou pomocou svojej matky. 7. Žalovaný vyjadril názor, že žalobkyňa užívala rodičovský dom svojej matky, čo napĺňalo znak výpožičky v zmysle § 659 Občianskeho zákonníka a potom naďalej trvalo žila s rodičmi v spoločnej domácnosti, nakoľko nenadobudla predmetný rodičovský dom jej matky natrvalo. 8. Žalobkyňa nepreukázala, že jej matka nebola oprávnená svoj rodičovský dom naďalej užívať a potom tento dom bol naďalej súčasťou spoločnej domácnosti matky a žalobkyňa nemohla mať svoju domácnosť v tomto rodičovskom dome. K jej presťahovaniu došlo v rámci jednej domácnosti, čo síce jej prinášalo vyššiu mieru súkromia, ale neznamenalo to, že ide o samostatnú domácnosť. Naopak žalobkyňa aj vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že náklady na dom (elektrina, voda) sa uhrádzali z účtu jej rodičov, čo títo považovali za poskytnutie vyživovacej povinnosti žalobkyni. Žaloba. 9. Žalobkyňa považovala obe preskúmavané rozhodnutia za nesprávne a nezákonné a mala za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže žalovaný vykonal navrhnuté dôkazy procesne nespôsobilým spôsobom a dôkazy vykonané prvostupňovým správnym orgánom hodnotil neobjektívne. Aj keď uznal jej námietku ohľadne nesprávne určeného okruhu spoločne posudzovaných osôb uspokojil sa iba s konštatovaním, že vykonal prepočet sociálneho štipendia a dospel k záveru o jeho nepriznaní. Takýto záver žalovaného bol nepreskúmateľný, keďže nebolo zrejmé, ktoré skutočnosti vzal pri posudzovaní žiadosti do úvahy a ani to ako ich vyhodnotil. 10. Žalobkyňa uviedla, že mala byť posudzovaná iba so svojou matkou a potom jej malo byť priznané štipendium najmenej vo výške 45 €. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia pokladala toto rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko nebolo zrejmé, z akých konkrétnych skutočností žalovaný vychádzal a ako ich skutkovo vyhodnotil a ako aplikoval vyhlášku č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 102/2006 Z. z.). 11. Za rozhodujúce žalobkyňa považovala posúdenie právnej otázky spoločnej domácnosti podľa § 115 Občianskeho zákonníka a poukázala na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/173/2012, kde bolo konštatované, že žalovaný nesprávne posúdil jej žiadosť a zároveň vyslovil, že nežije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Žalobkyňa bola názoru, že žalovaný nesprávne právne posúdil túto otázku. Mala za to, že dostatočne preukázala vyhlásením svojich rodičov, potvrdením obce Lipovec skutočnosť, že žila v spoločnej domácnosti od roku 2009, t. j. po ukončení strednej školy so svojím priateľom a preto mala byť posudzovaná samostatne a nie so svojimi rodičmi. Bola presvedčená, že rozsudok, ktorým bol zamietnutý jej návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči nej zo strany rodičov nebol správne interpretovaný pre účely posudzovania jej žiadosti o sociálne štipendium. 12. Žalobkyňa mala za to, že od doby ukončenia strednej školy nebývala so svojimi rodičmi a netvorila s nimi spoločnú domácnosť a túto tvorila so svojím priateľom, s ktorým spoločne hospodárila a uhrádzala náklady na svoju domácnosť. Každá osoba môže byť príslušníkom len jednej domácnosti, ktorá predpokladá bývanie v spoločnom byte, pričom s jej argumentáciou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal a riadne právne nevyhodnotil. 13. Žalobkyňa replikou zo dňa 14.02.2017 zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrvala na svojich postojoch uvedených v žalobe. Vyjadrenie žalovaného. 14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.01.2017 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na ust. § 96 ods. 4 zákona o vysokých školách, v zmysle ktorého musel zistiť okruh spoločne posudzovaných osôb a hranicu príjmov na vznik nároku na sociálne štipendium. Potom takto zistený príjem spoločne posudzovaných osôb bol vyšší ako hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium žalobkyne. 15. Žalovaný mal za to, že skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie uviedol a tieto sa nachádzajú v administratívnom spise vo forme tabuľky výpočtu a preto záver o nepriznaní sociálneho štipendia žalobkyni vyplýva z tohto výpočtu. V napadnutom rozhodnutí zároveň uviedol, že tento prepočet sociálneho štipendia vykonal. Vyjadril názor, že záver o nepriznaní sociálneho štipendia by bol nepreskúmateľný len v prípade, ak by žiadna tabuľka výpočtu neexistovala, čím by nebol žiadny podklad pre prijatý výrok o nepriznaní sociálneho štipendia. Výrok o nepriznaní sociálneho štipendia sa dal preskúmať pomocou tabuľky výpočtu založenej v administratívnom spise. 16. Ohľadov zahrnutia matky žalobkyne do okruhu spoločne posudzovaných osôb žalovaný uviedol, že žalobkyňa vo svojej žiadosti zo dňa 27.09.2011 uviedla svojich rodičov ako spoločne posudzované osoby a teda sama potvrdila, že s nimi žije v domácnosti. Opačné tvrdenie však uviedla v žalobe proti svojim rodičom o určenie výživného, o čom rozhodol Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 14.09.2011, ktorým zamietol žalobu žalobkyne voči jej rodičom na určenie výživného. Z písomného vyjadrenia obce Lipovec zo dňa 27.09.2011 vyplývalo, že žalobkyňa bola na predmetnej adrese prihlásená k trvalému pobytu od 22.08.2011. Rodičia žalobkyne v písomnom vyjadrení prvostupňovému správnemu orgánu uviedli, že jej poskytujú zadarmo ubytovanie v dome, vrátane energií a nežiadajú o nájom. Potom žalovaný mal dostatočne preukázané, že žalobkyňa žila so svojou matkou v spoločnej domácnosti aj keď bývala v rodičovskom dome jej matky, ktorého náklady uhrádzali jej rodičia a potom bola splnená požiadavka v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka o spoločnom uhrádzaní nákladov. Žalovaný mal za to, že bola splnená aj podmienka trvalého spolužitia žalobkyne s jej rodičmi, pričom spoločná adresa trvalého pobytu sa pre účely domácnosti podľa § 115 Občianskeho zákonníka nevyžaduje a prihlásenie občana na trvalý pobyt má len evidenčný charakter. Žalobkyňa bezplatne užívala rodičovský dom jej matky, čo napĺňalo znaky zmluvy o výpožičke a vzhľadom na dočasný charakter nebolo možné uzavrieť, že sa žalobkyňa z bytu svojich rodičov do rodičovského domu matky odsťahovala natrvalo, to znamená, že by s nimi trvalo nežila. K presťahovaniu žalobkyne z bytu jej rodičov došlo v rámci jednej spoločnej domácnosti. Zaradenie matky žalobkyne do okruhu spoločne posudzovaných osôb mal žalovaný za jasne preukázané. 17. Záverom žalovaný poukázal na úmysel zákonodarcu priznávať adresne sociálne štipendium s tým, že od 01.09.2013 bolo v zákone ustanovené, že rodičov študenta treba pokladať za spoločne posudzované osoby bez ohľadu na to, či žijú s ním v spoločnej domácnosti. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 18. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z., študentom študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok. 23. Podľa § 96 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z., pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom. 24. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 1. vyhlášky č. 102/2006 Z. z., na účely priznania sociálneho štipendia sa spolu so študentom, ak s ním žije v domácnosti, spoločne posudzuje rodič študenta, ak nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať študentovi výživné. 25. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. 26. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu oboch správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. 27. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 8/2005 Z. z., vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z.). 28. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 29. Podľa presvedčenia súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa vyššie uvedené zákonné požiadavky kladené na rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska jeho preskúmateľnosti. Zároveň súd musí konštatovať, že uvedený skutkový stav predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí vzhľadom na existujúce rozporné tvrdenia žalobkyne a správnych orgánov, ktoré podľa súdu neboli bezpochyby dôsledne odstránené ohľadom možného vedenia domácnosti žalobkyňou (s jej matkou, oboma rodičmi, resp. jej priateľom) nebol zistený a ustálený riadne. Bolo potrebné, aby správne orgány vykonali také dôkazy (aj prípadne výsluchmi svedkov), ktoré by mohli náležite ozrejmiť otázku vedenia spoločnej domácnosti žalobkyne s inou osobou/osobami. Až po náležitom zistení skutkového stavu a vyjasnení tejto otázky bude možné prijať aj záver o tom, ktoré osoby je možné, resp. potrebné spolu so žalobkyňou pri posudzovaní jej žiadosti o sociálne štipendium posudzovať. 30. V prejednávanej veci je súd zároveň názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o absencií náležite zisteného skutkového stavu veci ako aj odôvodnenia skutočností, ku ktorým žalovaný správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy a ktoré neboli v rozhodnutí nijako dostatočne ozrejmené. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe o tom, že tým, že v administratívnom spise boli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na prijatie jeho rozhodnutia (vo forme tabuľky výpočtu a v rozhodnutí prijatý záver o nepriznaní sociálneho štipendia žalobkyni vyplýval z tohto výpočtu a v napadnutom rozhodnutí uviedol, že takýto prepočet sociálneho štipendia vykonal) je napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnené a nemôže byť nepreskúmateľné. Žalovaným vyjadrený názor v jeho vyjadrení k žalobe, že záver o nepriznaní sociálneho štipendia by bol nepreskúmateľný len v prípade, ak by žiadna tabuľka výpočtu neexistovala, čím by nebol žiadny podklad pre prijatý výrok o nepriznaní sociálneho štipendia súd považuje za úplne nesprávny. Je potrebné uviesť, že práve absencia týchto skutočností v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spôsobila jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako bližšie a zrozumiteľne neodôvodnil, prečo nezohľadnil do okruhu spoločne posudzovaných osôb so žalobkyňou jej otca (na rozdiel od rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu). Taktiež vôbec neodôvodnil ako vykonal prepočítanie sociálneho štipendia a na základe akých dokladov (založených v administratívnom spise) dospel k svojmu záveru o nepriznaní sociálneho štipendia žalobkyni. Potom prijatý záver v napadnutom rozhodnutí je nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé z akých dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaný vychádzal a ani to k akým údajom odôvodňujúcim jeho záver sa dopracoval. Skutočnosti, ktoré sú podkladom pre prijatie výroku rozhodnutia (tabuľka výpočtu a iné) musia jednoznačne vyplývať z obsahu odôvodnenia rozhodnutia a nestačí len, ak sú uvedené v administratívnom spise správneho orgánu a tento na ne v rozhodnutí odkáže. Názor žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe ohľadom náležitosti odôvodnenia rozhodnutia je nesprávny, neprijateľný a rozporný s ustálenou judikatúrou slovenských súdov. 31. Súd uvádza, že po posúdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu musí konštatovať, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav v rozsahu potrebnom pre náležité posúdenie veci z hľadiska vedenia domácnosti žalobkyne a zároveň napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď nebol nijako odôvodnený prijatý záver žalovaného o nesplnení podmienky na priznanie sociálneho štipendia. 32. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d ), e) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, zistiť skutkový stav v uvedenom smere v zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci a vydať nové rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).