Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202713 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202713.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: O.. U. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. XX, XXX XX I., zast. Mgr. Matejom Vidom, advokátom so sídlom Papraďová 3, 821 01 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. októbra 2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2016 takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2016 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „SPÚ“) zamietla podľa ust. § 23 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 112 ods. 4, § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) žiadosť žalobcu zo dňa 04.03.2016 o prepočet (zvýšenie) starobného dôchodku (ďalej len „SD“), so zohľadnením celého získaného obdobia dôchodkového poistenia 45 rokov a 214 dní (podľa výkazu SP) pre určenie sumy priznaného starobného dôchodku a jeho zvýšenie za obdobie dôchodkového poistenia po priznaní nároku na starobný dôchodok, t.j. od 27.04.1999 do 31.12.2012, kedy vykonával advokátsku činnosť a bol dôchodkovo poistený. 2. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie s námietkou diskriminácie voči nemu, spočívajúcej v nezohľadnení jeho zásluhovosti a dĺžke času pri tvorbe fondu dôchodkového poistenia, keďže pri rozhodovaní mu neboli zohľadnené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, t.j. celého získaného obdobia dôchodkového poistenia 45 rokov a 214 dní (podľa výkazu SP) a zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po priznaní nároku na starobný dôchodok, t.j. od 27.04.1999 do 31.12.2012. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 ZSP, po tom ako dospel k záveru, že postup SPÚ bol správny, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. októbra 2016 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a podľa § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na právoplatné rozhodnutie zo dňa 18.05.1999, ktorým mal žalobca od 27.04.1999 podľa § 22 ods. 2 a 3, zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej „ZSZ“) správne určenú zvýšenú výmeru starobného dôchodku, keďže pre zvýšenie základnej výmery starobného dôchodku sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí 18 rokov veku, do vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalobcovi sa preto z dosiahnutej celkovej doby zamestnania (dôchodkového zabezpečenia) 45 rokov, správne pre výpočet starobného dôchodku započítalo 41 rokov (po 27.04.1957) a zvýšenie starobného dôchodku mal žalobca za obdobie zamestnania (poistenia) po vzniku nároku na starobný dôchodok od 27.04.1999 do 31.12.2012 taktiež priznané správne a v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 23 ods.1 ZSZ, platného do 31.12.2003, žalobca nespĺňal podmienky pre zvýšenie starobného dôchodku, keďže starobný dôchodok poberal nepretržite od 27.04.1999 do 31.12.2003. Od 01.01.2004 mu bol podľa nového zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) zvýšený starobný dôchodok v súlade s ust. § 261 ods. 3 písm. b/ štyrmi právoplatnými rozhodnutiami, počínajúc právoplatným rozhodnutím zo dňa 28.12.2004, rozhodnutím zo dňa 20.10.2006, zo dňa 09.11.2006 a zo dňa 25.03.2013 (č. I) t.j. zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od 01.01.2004 do 31.07.2006. Za ďalšie obdobie získané po 31.07.2006 sa zvýšenie starobného dôchodku vykonávalo podľa ust. § 293l ZSP, v spojení s ust. § 66 ods. 2 až 9 ZSP, t.j. právnej úpravy platnej od 01.08.2006, podľa ktorej sa suma starobného dôchodku mohla zvýšiť až odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia (§ 66 ods. 3) ZSP. Žalobca, keďže naďalej bol z titulu výkonu advokátskej činnosti do 31.12.2012 dôchodkovo poistený, bolo mu možné zvýšiť sumu starobného dôchodku až odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia, t.j. dňa 31.12.2012. Žalobcovi bola suma starobného dôchodku ešte podľa ust. § 293k ZSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z., právoplatným rozhodnutím zo dňa 12.12.2007 zvýšená od 06.08.2006, keď bola podľa platnej právnej úpravy novo upravená suma starobného dôchodku určená podľa ZSZ, platného do 31.12.2003. Po zániku dôchodkového poistenia dňa 31.12.2012, bol žalobcovi právoplatným rozhodnutím zo dňa 25.02.2013 zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2013, za obdobie od 01.08.2006 do 31.12.2012. Žalovaný uviedol, že nie je oprávnený v rámci svojej pôsobnosti odstraňovať diskrimináciu, tak ako to žiada žalobca v odvolaní, ani odstraňovať tvrdosť zákona, ktorej právnu úpravu zák.č. 461/2003 Z.z. neprevzal. 4. Uvedené skutočnosti zhodnotil žalovaný podľa ust. § 196 ods. 7 ZSP a podľa spisového materiálu evidencie Sociálnej poisťovne a dospel k záveru, že žalobca má starobný dôchodok priznaný a aj zvýšený v súlade s právnymi predpismi a v konaní neboli preukázané nové skutočnosti rozhodujúce pre jeho zmenu či zvýšenie. 5. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 16.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.10.2016 vrátane ďalších rozhodnutí a to právoplatného rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku zo dňa 27.04.1999, právoplatného rozhodnutia zo dňa 14.02.2007 a zo dňa 25.02.2009. Žalobca žiadal o nový prepočet a zvýšenie starobného dôchodku po odstránení chýb výpočtu a diskriminácie rozhodnutí sociálnej poisťovne a právnych predpisov aktuálnych pre rozhodovanie, a to od roku 1999 do roku 2013. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia SPÚ vo veci považoval za nesprávne, nespravodlivé a nespreskúmateľné, bez uvedenia ďalších konkrétnych námietok k porušeniu platných právnych predpisov a namietal, že sa nezaoberali jeho vytýkanými pochybeniami a jeho diskrimináciou. K týmto tvrdeniam ďalej uviedol, že za diskriminačné považuje priznanie starobného dôchodku právoplatným rozhodnutím zo dňa 27.04.1999, keďže žalovaný vypočítal a vzal mu do úvahy len 41 rokov zamestnania, čo je len 16% nad obligátnych 25 rokov. Uviedol, že bol poškodený aj rozhodnutím zo dňa 18.02.2013 o zvýšení starobného dôchodku za obdobie od 01.08.2006 do 31.12.2012, keď za toto obdobie zaplatil podstatne viac odvodov ako mu bol zvýšený starobný dôchodok. Doplnil, že výpočty prostredníctvom diskriminačných ukazovateľov ho nezaujímajú, pre neho je rozhodujúce zvýšenie dôchodku primerané k plateniu. Pridržiaval sa argumentácie zo svojej žiadosti o nový prepočet a zvýšenie dôchodku zo dňa 04.03.2016 a na základe uvedeného žiadal zaviazať žalovaného odstrániť všetky pochybenia a nedostatky jeho postupu a rozhodnutí a zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.04.1999 v časti výpočtu starobného dôchodku a zaviazať žalovaného v novom rozhodnutí spätne vypočítať jeho starobný dôchodok s priznaním 42 rokov zamestnania a 67% PMZ, tiež zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.02.2007 z dôvodu protiprávnosti a tiež spätne rozhodnúť o prepočte jeho starobného dôchodku za obdobie od 01.01. do 31.07.2006, so zohľadnením počtu dní dôchodkového poistenia za toto obdobie s pripočítaním zostatku dní z roku 2005 a rovnako zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.02.2009 o zamietnutí jeho žiadosti o prepočet starobného dôchodku. Uvedené rozhodnutia považoval za diskriminačné. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom tunajšiemu správnemu súdu dňa 01.02.2017, navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 S.s.p. zamietnuť. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a skonštatoval, že podľa preukázaného skutkového stavu bol starobný dôchodok žalobcovi priznaný a určený (výpočtom) správne. Žalobca ku dňu vzniku nároku, dňa 27.04.1999, získal 45 rokov a 233 dní doby zamestnania. Pre výpočet starobného dôchodku podľa § 22 ods. 1 a 2 zák.č. 100/1988 Zb. sa hodnotia celé kalendárne roky, tzn. 365 dní, resp. 366 dní a podľa ust. § 22 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb. pre zvýšenie základnej výmery starobného dôchodku podľa ods. 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalobca 18 rokov veku dovŕšil dňa 27.04.1957, pred týmto dňom získal 1 334 dní doby zamestnania, t.j. 3 roky a 239 dní a od 18 roku získal 15 324 dní doby zamestnania, t.j. 41 rokov a 359 dní, keďže podľa právnych predpisov účinných ku dňu priznania starobného dôchodku sa hodnotia len celé kalendárne roky, tzn. pre výpočet starobného dôchodku bolo započítaných 41 rokov doby zamestnania (po 27.04.1957) z celkovej doby 45 rokov zamestnania. Žalovaný dal ďalej do pozornosti, že žalobcovi bol upravený priemerný mesačný zárobok, z ktorého mu bol vypočítaný starobný dôchodok a po úprave na 4.067,-Sk mal novoupravenú sumu starobného dôchodku podľa ust. § 293k ods. 2 ZSP v znení zák.č. 310/2006 Z.Z. a dávku mal zvýšenú na 11.497,- Sk od 06.08.2006, na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 12.12.2007. Žalobca bol zamestnaný, tzn. aj poistený po vzniku nároku na starobný dôchodok od 27.04.1999 do 31.12.2012, v tomto období mal zvýšenú sumu starobného dôchodku v súlade s príslušnou platnou právnou úpravou v sociálnom zabezpečení/poistení zák. č.100/1988 Zb. a zák.č. 461/2004 Z.z, tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v spojení s jednotlivými právoplatnými rozhodnutiami a to: - za obdobie od 27.04.1999 do 31.12.2003 starobný dôchodok žalobcovi podľa § 23 ods. 1 zák. 100/1988 Zb. nebol zvýšený, keďže starobný dôchodok poberal v uvedenom období nepretržite (nespĺňal zákonné podmienky na zvýšenie), - za obdobie od 01.01.2004 do 31.07.2006 bol podľa § 261 ods. 3 písm. b/ zák.č. 461/2004 Z.z. žalobcovi starobný dôchodok zvýšený štyrmi právoplatnými rozhodnutiami, zo dňa 28.12.2004, zo dňa 20.10.2006, zo dňa 09.11.2006 a zo dňa 25.03.2013 (č. I), - za obdobie po 31.07.2006 platila podľa § 293l ZSP (v znení od 01.08.2006) právna úprava § 66 ods. 3 ZSP, v zmysle ktorej ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí (zvýši) odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia. Žalobca ukončil výkon advokátskej činnosti (SZČO) z ktorej bol dôchodkovo poistený dňa 31.12.2012, týmto dňom došlo k zániku dôchodkového poistenia a z toho dôvodu SPÚ právoplatným rozhodnutím zo dňa 25.03.2013 (č. II) za obdobie od 01.08.2006 do 31.12.2012 zvýšila žalobcovi starobný dôchodok od 01.01.2013. Na základe uvedeného, žalovaný poukázal na nedôvodnosť žalobcovej námietky týkajúcej sa vynechania obdobia od 01.01.2006 do 31.07.2006 pre zvyšovanie jeho starobného dôchodku, keďže za toto obdobie mal starobný dôchodok zvýšený právoplatnými rozhodnutiami zo dňa 27.02.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX-I. . zo dňa 25.03.2013. Žalovaný uviedol, že žalobca má starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané do vzniku nároku na starobný dôchodok a zvýšený za obdobie dôchodkového poistenia, získané po vzniku nároku na starobný dôchodok, priznaný za všetky obdobia dôchodkového poistenia v súlade s právnymi predpismi. K námietke diskriminácie žalobcu týkajúcej sa jeho občianskych práv a právnych istôt žalovaný uviedol, že úprava jednotlivých podmienok poskytovania dôchodkových dávok, patrí do kompetencie zákonodarcu. Podľa ustálenej judikatúry ESĽP právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené v čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V danom prípade podľa názoru žalovaného nepreukázal žalobca, že by sa s ním zaobchádzalo odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Nakoľko žalobca nepreukázal žiadne nové skutočnosti rozhodné pre zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku, žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.04.2016 o zamietnutí žiadosti žalobcu zo dňa 04.03.2016 o zvýšení starobného dôchodku potvrdil. V závere žalovaný dopnil, že v legislatívnom procese je zmena právnej úpravy, na základe ktorej bude možné prepočítavať sumy dôchodkových dávok priznané pred 01.01.2004. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, doručenom tunajšiemu správnemu súdu dňa 14.03.2017, zopakoval svoje námietky a návrhy z podanej žaloby, na obsahu ktorej, ako aj doterajších písomnosti zotrval (žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 04.03.2016). Uviedol, že za nesprávnosti v rozhodovaní žalovaného považuje celkom iné fakty ako sú podľa žalovaného za obdobie od roku 1999, k čomu uviedol svoje tzv. žalované nároky: 1/ rozdiel v evidencii 42 rokov a 41 rokov doby zamestnania k priznaniu starobného dôchodku dňa 27.04.1999, pričom uviedol, že 18 rokov mal 27.04.1957 a nepriznanie 42 rokov poistenia z dôvodu chýbajúcich 6 dní z potrebných 15 330 dní do 26.04.1999, t.j. 18+42=60, považoval za tvrdosť zákona, ktorú mal žalovaný odstrániť, 2/ priemerný mesačný základ pre výpočet starobného dôchodku k 27.04.1999 bol 19 392,-Sk, na základe novely ZSP zákonom č. 310/2006 Z.z., podľa ktorého mu žalovaný od 01.08.2006 novo určil priemerný mesačný zárobok zo základu 19 392,-Sk, dopočítal a zvýšil starobný dôchodok, ale nebolo mu zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2004 do 31.07.2006, 3/ za obdobie od 27.04.1999 do 31.12.2003, t.j. od priznania starobného dôchodku do 31.12.2003 zaplatil na poistnom sumu 141 725,- Sk, právnu úpravu (nezvyšovania starobného dôchodku pri jeho poberaní) podľa zák.č. 100/1988 považuje za diskriminačnú a žalovanému vytkol, že na prechodné obdobie to právna úprava umožňovala, 4/ k obdobiu po 31.12.2003 do 31.07.2006 poznamenal, že platí jeho stanovisko v žalobe, ďalej že vôbec nemá prehľad od kedy a o koľko mu žalovaný zvýšil starobný dôchodok od 01.01. do 31.07.2006 a že doteraz nemá možnosť si usporiadať informácie o tom, ako mu priebežne nominálne starobný dôchodok rastie, žalovaný túto povinnosť má a nerobí to preukazne a je nekontrolovateľný. V závere žalobca poukázal na jeho diskrimináciu voči tým, ktorým bol priznaný starobný dôchodok od 01.01.2004 a odkázal na dôvody uvedené v žiadosti zo dňa 04.03.2016. Doplnil, že okrem návrhu v žalobe zo dňa 16.12.2016 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť spracovať a odovzdať mu podrobný prehľad priebežného zvyšovania jeho starobného dôchodku od 27.04.1999 do súčasnosti a s údajmi, kedy bolo rozhodnuté, aký bol dôvod zvýšenia, z akej predchádzajúcej úrovne, za aké obdobie, o koľko bol dôchodok zvýšený, od kedy je zvýšený, na akú sumu, aby uviedol konkrétne dni a v ktorých rokoch (6 dní) chýbajú tieto dni v evidencii zamestnanosti pre priznanie 42 rokov pre výpočet starobného dôchodku k 27.04.1999. 8. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu, ako aj prvostupňové rozhodnutie SPÚ, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože napadnuté i prvostupňové rozhodnutia vychádzali zo správneho právneho záveru, že nárok a určenie výšky sumy starobného dôchodku žalobcu a jeho jednotlivé zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po priznaní nároku, t.j. od 27.04.1999 do 31.12.2012 je správny a v súlade s ust. § 22 ods. 1 pís. c/, ods. 2 a § 23 ods.1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ust. § 259 ods. 1, § 261 ods. 3pís. b/, § 293k ods. 1, 2, § 293l ods. 1 v spojení s § 66 ods. 2 až 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v konaní neboli preukázané žiadne nové resp. zmenené skutočnosti v zmysle ust. § 112 ods. 4 ZSP, rozhodné pre nárok na výplatu dávky vo vyššej sume. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so žiadosťou žalobcu zo dňa 04.03.2016 o prepočet starobného dôchodku spätne od priznania starobného dôchodku dňom 27.04.1999 a za celé obdobie dôchodkového poistenia, t.j. od 27.04.1999 do 31.12.2012, rozhodnutím zo dňa 27.04.1999 o priznaní starobného dôchodku, s osobným listom dôchodkového zabezpečenia, evidenčnými listami sociálneho zabezpečenia (poistenia), žiadosťou o starobný dôchodok spísanou dňa 29.03.1999 a dňa 07.05.1999, jednotlivými rozhodnutiami o zvýšení starobného dôchodku a s ostatným relevantným obsahom spisu, a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 zamietol. 9. Podľa ust. § 22 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ“) platného do 31.12.2003 (výška starobného dôchodku): 1) Základná výmera starobného dôchodku tvorí a/ 60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný 1. najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, 2. najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), 3. najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), alebo 4. najmenej 10 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, pokiaľ sa toto zamestnanie vykonávalo v uránových baniach, b/ 55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie, alebo c/ 50 % priemerného mesačného zárobku. 2) K základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2 %, II. pracovnej kategórie 1,5 % a III. pracovnej kategórie 1 % priemerného mesačného zárobku. 3) Pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. 4) K základnej výmere sa podľa odseku 2 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 1 písm. a/ alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a/. 5) Ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie. Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení platného do 31.12.2003 (o zvýšení starobného dôchodku) občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 4 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok. Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu), doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby; ustanovenej § 10 tu neplatí, ak sa zamestnanie nevykonáva. 10. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 11. Podľa § 259 ods. 1 ZSP v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. 12. Podľa § 261 ods. 3 ZSP poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 a/ bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, b/ počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok. 13. Podľa ust. § 261 ods. 3 ZSP v znení novely zák.č. 310/2006 účinnej od 01.08.2006, poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, b/ počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok. 14. Podľa § 293k ods. 1 ZSP ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bola obmedzená najvyššou výmerou, starobný dôchodok sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez tohto obmedzenia. 15. Podľa § 293k ods. 2 ZSP suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná z upraveného priemerného mesačného zárobku 4 067 Sk, sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 3 a 4 bez obmedzení podľa odseku 1, a to aj za obdobie dôchodkového poistenia získané v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 po vzniku nároku na starobný dôchodok. 16. Podľa § 293l ods. 1 ZSP starobný dôchodok priznaný v sume určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný pomerný starobný dôchodok, sa zvyšuje za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 podľa § 66 ods. 2 až 9. 17. Podľa ust. § 66 ods. 1 až 9 ZSP o určení sumy starobného dôchodku 1. Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 2. Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. 3. Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia ( v znení od 01.01.2004 do 31.12.2014). 3. Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu tejto žiadosti sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu tejto žiadosti ( v znení od 01.01.2015) 4. Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. 5. Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu. 6. Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) <http:// www.epi.sk/print/zz/2003-461/znenie-20061001.htm> sa zníži o polovicu pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia. 7. Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 140 ods. 1 písm. c/ a v odsekoch 2 až 4. 8. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. 9. Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 za kalendárny rok len raz. 18. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku (S.s.p.). K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 S.s.p je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 S.s.p. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ust. § 203 ods. 2 S.s.p., v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne, v celom rozsahu a to aj s ohľadom na možnosť žalobcu, ktorý je fyzickou osobou, meniť a dopĺňať rozsah správnej žaloby a jej dôvody až do rozhodnutia správneho súdu (§ 203 ods.1 S.s.p.). 19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014). 20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). 21. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 04.03.2016 požiadal Sociálnu poisťovňu - ústredie, ako prvostupňový orgán, o nový prepočet a zvýšenie starobného dôchodku spätne od priznania nároku, t.j. od 27.04.1999 do 31.12.2012, teda za obdobie dôchodkového poistenia po priznaní nároku na starobný dôchodok do 31.12.2012 (do skončenia výkonu SZČO), kedy mu následne zaniklo dôchodkové poistenie. V žiadosti poukázal na jeho diskrimináciu pri určení výšky a pri zvyšovaní starobného dôchodku počas uvedeného obdobia dôchodkového poistenia, predložil vlastné výpočty a údaje bez konkretizácie porušenia ustanovenia zákona a žiadal nápravu a zvýšenie sumy starobného dôchodku, s poukazom na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Žalovaný v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žalobcovej žiadosti zo dňa 04.03.2016 ako súladné s platnými právnymi predpismi a uviedol, že na úpravu sumy starobného dôchodku žalobcovi, nezistil žiadne zmenené skutočnosti zakladajúce jej vykonanie , resp. zvýšenie sumy starobného dôchodku, podľa ust. § 112 ods. 4 ZSP a v zmysle príslušných ust. ZSP platného od 01.01.2004 a predchádzajúcej právnej úpravy podľa zák.č. 100/1988 Zb., platného do 31.12.2003. Poukázal na tvrdenia a námietky žalobcu v žalobe, identické so žiadosťou zo dňa 04.03.2016, tvoriacou prílohu žaloby spolu s príslušnými rozhodnutiami SPÚ o vymeraní a zvyšovaní sumy starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia od 27.04.1999 do 31.12.2012. 22. Správny súd zistil, že žalobcovi bol na základe jeho žiadosti, spísanej dňa 29.03.1999 /informatívna/ a dňa 07.05.1999, rozhodnutím zo dňa 27.04.1999 priznaný nárok a vymeraný starobný dôchodok od 27.04.1999. Podľa priloženého osobného listu dôchodkového zabezpečenia k tomuto rozhodnutiu, má žalobca celkovú dobu rozhodujúcu pre výšku dôchodku 41 rokov v III. pracovnej kategórii a priemerný mesačný zárobok vypočítaný na 19.392,-Sk (neupravený), ktorý bol pre výpočet sumy starobného dôchodku upravený na 4.067,- Sk. Práve túto dobu 41 rokov v III. pracovnej kategórii, z ktorej má nesprávne vymeraný starobný dôchodok žalobca namietal, pretože správne má byť a aj z podkladov k rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku vyplýva, že výmer starobného dôchodku má mať vymeraný zo 42 rokov, od 26.04.1957 do 26.04.1999, pričom dvadsiaty šiesty rok zamestnania začína dňa 27.04.1982 a končí dňa 26.04.1999. K uvedenej námietke žalobcu súd uvádza, že výšku sumy starobného dôchodku má vypočítanú podľa ust. § 22 ods. 1, 2 a 3 zák.č. 100/88 Zb., v zmysle ktorého k základnej výmere 50% má pripočítaných 16% za 16 rokov, to je za každý rok pripočítané 1%, počítané v zmysle ust. § 22 ods. 2 a 3 ZSZ od 18 roku veku, dosiahnutých dňa 27.04.1957, 26 rokov zamestnania má dosiahnutých dňa 27.04.1983 (57+26) a do vzniku nároku na starobný dôchodok do dňa 27.04.1999, čo je 16 rokov (99-83), t.j. má za každý rok 1% = 16% k základnej výmere 50%, t.j. 66%. V rozhodnutí SPÚ zo dňa 27.04.1999 o priznaní nároku na starobný dôchodok vo výške 66% priemerného mesačného zárobku (4.067,-Sk) má žalobca vymeranú aj výšku starobného dôchodku od 27.04.1999. Na základe uvedeného súd konštatuje, že výška priznaného starobného dôchodku od 27.04.1999 mu bola vymeraná správne, v súlade s citovanými ustanoveniami zák.č. 100/1988 Zb. a preto jeho námietka v tomto smere je nedôvodná. 23. K žalobcovej námietke diskriminácie pri určení (vymeriavaní) výšky starobného dôchodku o tom, že dosiahnutý priemerný mesačný zárobok (ďalej len „PMZ“) vypočítaný na 19.392,-Sk, mu bol pre výpočet dôchodku zredukovaný (upravený) na sumu 4.067,-Sk, správny súd uvádza, že táto redukcia pri výpočte starobného dôchodku v zmysle platnej právnej úpravy ust. § 12 zák.č. 100/1988 Zb., bola v podstatnej miere odstránená novým zákonom o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., v ust. § 293k ods. 1 a 2, podľa ktorého sa v rozhodnutí SPÚ zo dňa 12.12.2007 žalobcovi priaznivejším výpočtom novo určila suma starobného dôchodku. Týmto rozhodnutím bol žalobcovi podstatne zvýšený starobný dôchodok od 06.08.2006 a od 01.07.2007 na sumu 12.216,-Sk mesačne, keď SPÚ zvýšila žalobcovi sumu starobného dôchodku nielen podľa ust. § 293k ZSP ale aj za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 do 31.07.2006, podľa ust. § 293a ods. 2, 4 a § 293e ods. 2 písm. c/ ZSP, vrátane zákonnej valorizácie v zmysle § 82 ods. 2 ZSP od 01.07.2007. Žalobcova námietka diskriminácie je tak neopodstatnená a nedôvodná, pretože žalovaná postupovala v súlade so zákonom a rovnako ako v podobných skutkových prípadoch postupovala aj u ostatných poistencov. 24. K námietkam diskriminácie pri zvyšovaní starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia od jeho priznania dňa 27.04.1999 do zániku dôchodkového poistenia dňa 31.12.2012, mal súd z administratívneho spisu preukázané, že starobný dôchodok žalobca poberal nepretržite od priznania nároku dňa 27.04.1999 do ukončenia činnosti SZČO, kedy mu dňa 31.12.2012 zaniklo dôchodkové poistenie. Žalobca uviedol, že za obdobie od priznania starobného dôchodku dňa 27.04.1999 do 31.12.2003, t.j. za obdobie štyroch rokov a 248 dní, zaplatil SPÚ na odvodoch celkom 141.725,- Sk, čo mu nebolo v sume starobného dôchodku zohľadnené, keďže za toto obdobie mu vôbec nebol zvýšený starobný dôchodok, čím bol poškodený. V súvislosti s touto námietkou súd uvádza, že platná právna úprava zakotvená v ust. § 23 ods. 1 a 2 zák.č. 100/1988 Zb., umožňovala zvýšiť dôchodok občanovi, ktorý bol zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok, iba ak nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť. Takáto právna úprava platila do 31.12.2003 počas platnosti zák.č. 100/1988 Zb., ktorú nový zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, platný od 01.01.2004, neprevzal. 25. Žalobca poukázal na to, že za obdobie od 01.01.2004 do 31.07.2006, mu bol podľa § 261 ods. 3 písm. b/ ZSP rozhodnutiami zo dňa 28.12.2004 za obdobie od 01.01.2004 do 31.08.2004, zo dňa 20.10.2006 za obdobie od 01.09.2004 do 31.12.2004 a zo dňa 21.04.2006 za obdobie od 01.01.2005 do 30.12.2005, zvýšený starobný dôchodok postupne. K tomuto obdobiu namietal, že napriek jeho žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím zo dňa 14.02.2007 mu od 01.01.2006 do 31.07.2006 nebol zvýšený starobný dôchodok, čím je od 01.08.2006 doteraz poškodený o 100,-Sk mesačne. Ďalej poukázal na rozhodnutie SPÚ zo dňa 09.11.2006, ktoré sa vracia k rozhodnutiu zo dňa 21.04.2006 a obdobiu od 01.01.2005 do 31.12.2005, ktoré označil za chaotické. Krajský súd k týmto námietkam žalobcu poukazuje na obsah spisového materiálu a napadnuté rozhodnutie, v ktorom aj žalovaný spomenul viacero vydaných rozhodnutí o zvýšení žalobcovho starobného dôchodku v období od 01.01.2004 do 31.07.2006, t.j. od platnosti zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kedy sa na zvyšovanie starobného dôchodku viazala právna úprava zakotvená v ust. § 261 ods. 3 písm. b/ ZSP. Žalobca vo svojich námietkach opomenul rozhodnutie zo dňa 25.03.2013 (č. I), ktorým mu bol zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2007, za obdobie od 01.01.2006 do 31.07.2006. Z uvedeného vyplýva nedôvodnosť aj tejto žalobcovej námietky, že mu od 01.01.2006 do 31.07.2006 starobný dôchodok nebol zvýšený. 26. Žalobca uviedol, že za obdobie od 01.08.2006 do 31.12.2012, mu napriek jeho žiadostiam, ktoré mu boli zamietnuté, nebol zvýšený starobný dôchodok, ten mu SPÚ zvýšila až po ukončení činnosti SZČO a dôchodkového poistenia, dňom 31.12.2012, podľa právnej úpravy platnej od 01.08.2006, zakotvenej v ust. § 66 ods. 3 ZSP, až po zániku dôchodkového poistenia. K tomu dodal, že aj týmto bol opätovne poškodený, pretože na odvodoch za toto obdobie zaplatil 181.699,- Sk a starobný dôchodok mal podľa rozhodnutia zo dňa 18.02.2013 o zvýšení starobného dôchodku za obdobie od 01.08.2006 do 31.12.2012 zvýšený iba o 12,51 Eur. Zdôraznil, že pre neho je rozhodujúce zvýšenie starobného dôchodku, zodpovedajúce plateniu odvodov do sociálnej poisťovne. K tomuto správny súd dáva do pozornosti právnu úpravu platnú od 01.08.2006, v zmysle ktorej podľa ust. § 293l ods. 1 ZSP, starobný dôchodok priznaný v sume určenej podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 (prípad žalobcu) sa zvyšuje za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 podľa ust. § 66 ods. 2 až 9. Podľa ust. § 66 ods. 3 ZSP, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok (prípad žalobcu) a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa mu určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného súd konštatuje, že zvýšenie starobného žalobcu rozhodnutím zo dňa 18.02.2013, bolo vykonané v zmysle platnej právnej úpravy podľa § 66 ods. 3 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia získané od 01.08.2006 do 31.12.2012, t.j. do zániku jeho dôchodkového poistenia. Postup odporkyne a žalovaného v zmysle platných právnych predpisov nemá znaky diskriminácie žalobcu. 27. Krajský súd má na základe uvedeného za preukázané, že Sociálna poisťovňa - ústredie postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi, správne vymerala žalobcovi starobný dôchodok a zvýšila jeho sumu za celé obdobie dôchodkového poistenia, získané po vzniku nároku na starobný dôchodok od 27.04.1999 do 31.12.2012. Žalobcovi bol starobný dôchodok vymeraný podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, keď ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 60 rokov, získal 45 rokov a 233 dní doby zamestnania v III. pracovnej kategórii. Pre účely určenia sumy starobného dôchodku bolo rozhodných 41 rokov, pretože na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. K základnej výmere 50 % priemerného mesačného zárobku mu bolo od 26. roka zamestnania pripočítané 1% za každý rok zamestnania, t.j. od 27.04.1983 do 27.04.1999 za 16 rokov 16%, spolu 66% priemerného mesačného zárobku, t.j. 2.685,- Sk zo sumy po úprave 4.067,-Sk a k tejto sume sa ešte pripočítala úprava podľa zákona č.132/1998 Z.z. na celkovú výšku starobného dôchodku 5.494,-Sk mesačne. 28. Žalobcovi bola zvýšená suma starobného dôchodku za získané obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok od 27.04.1999 do 31.12.2012 v súlade s platnou právnou úpravou a to za obdobie od 27.04.1999 do 31.12.2003 podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., keď nespĺňal podmienku na zvýšenie starobného dôchodku a to jeho nepoberanie. V ďalšom období za platnosti nového zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, mal žalobca od 01.01.2004 do 31.07.2006 starobný dôchodok podľa ust. § 261 ods. 3 písm. b/ ZSP zvýšený vyššie uvedenými rozhodnutiami, vrátane namietaného obdobia od 01.01.2006 do 31.07.2006, rozhodnutím zo dňa 25.03.2013(č.I). Zvýšenie sumy starobného dôchodku žalobcu za obdobie po 31.07.2006, t.j. od 01.08.2006 do 31.12.2012, bolo zrealizované až po zániku dôchodkového poistenia, po ukončení činnosti SZČO dňa 31.12.2012, na základe právnej úpravy platnej od 01.08.2006 (zák.č. 310/2006), podľa ust.§ 293l ods.1 ZSP v spojení s ust.§ 66 ods. 3 ZSP, podľa ktorého starobný dôchodok priznaný v sume určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa zvyšuje suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 podľa § 66 ods. 3 ZSP, t.j. až odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia. V prípade žalobcu to bolo od 31.12.2012 a podľa cit. ust mal za obdobie od 01.08.2006 do 31.12.2012 zvýšenú sumu starobného dôchodku rozhodnutím zo dňa 25.03.2013 (č.II) odo dňa 01.01.2013. Na základe uvedeného SPÚ zvýšila žalobcovi sumu starobného dôchodku za celé uvedené obdobie dôchodkového poistenia. Žalobca žiadne ďalšie konkrétne porušenia príslušných zákonných ustanovení neuviedol a jeho námietky vo veci sú nedôvodné. 29. Súd konštatuje, že pokiaľ SPÚ vo veci postupovala tak, že pri vymeriavaní a zvyšovaní sumy žalobcovho starobného dôchodku zohľadnila celú získanú dobu dôchodkového poistenia a dosiahnuté vymeriavacie základy, nemalo to za následok, že u žalobcu nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, teda také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky, dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je to u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a získal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia. 30. Za nedôvodnú považuje súd aj jeho námietku o diskriminácii. Žalobca za diskrimináciu, ako to vyplýva z jeho podaní, nesprávne považuje postup odporkyne a aj legislatívnu úpravu, ktorá nezohľadňuje priznanie primeraného dôchodku vrátane jeho zvýšenia k výške jeho odvodom na dôchodkové poistenie. Súd konštatuje, že SPÚ je výkonná inštitúcia verejnej správy v sociálnom poistení a postupuje podľa zákonov prijatých zákonodarcom. Nie je inštitúciou, ktorá rieši diskrimináciu právnymi predpismi, úprava jednotlivých podmienok poskytovania dôchodkových dávok, patrí do kompetencie zákonodarcu. Podľa ustálenej judikatúry ESĽP právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené v čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zachádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V danom prípade podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal, že by sa s ním zaobchádzalo odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobne situácii. 31. Správny súd ešte okrajovo uvádza, že sociálne poistenie v SR vychádzalo z princípu solidarity, ktorý bol aplikovaný zákonom č. 100/88 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinný od 01.01.2004 od tohto princípu postupne upúšťa, čoho dôkazom je aj postupné zvyšovanie starobných dôchodkov, napr. novelou tohto zákona, vykonanou zákonom č. 310/2006 Z.z., s účinnosťou od 01.08.2006, ktorou bolo doplnené ust. § 293k. Ide o jedno z prechodných ustanovení ZSP, ktoré zmierňujú dôsledky prechodu zo zabezpečovacieho systému na poistný a existuje reálny predpoklad, že po dovŕšení tohto prechodu budú starobné dôchodky priznané vo výške adekvátnej k platbám odvodov do sociálnej poisťovne. Tento prechod je ale postupný a na margo uvedeného dáva súd do pozornosti, že žalobca má podľa spisového materiálu opäť, od 01.01.2018, podľa ust. § 293ds, § 293dx a § 82 ZSP, rozhodnutím SPÚ zo dňa 17.08.2018 starobný dôchodok zvýšený. 32. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie žalobu podľa ust. § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 S.s.p. a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).