Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/325/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202728 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202728.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, so sídlom Hraničná 12, Bratislava, IČO: 36 064 220, o preskúmanie rozhodnutia č. 00406/2016-Op zo dňa 14.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako príslušný správny orgán podľa § 45 ods. 1 a § 46 ods. 1 písm. f) v spojení s § 72 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 84/2014 Z.z. (ďalej len „ZoOOÚ“), v konaní o ochrane osobných údajov (ďalej len „konanie“) podľa tretej hlavy tretej časti zákona a podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), rozhodnutím č.00726/2016-Os-7 zo dňa 27.07.2016, rozhodol podľa § 65 ods. 1 a ods. 4 ZoOOÚ tak, že prevádzkovateľovi informačného systému osobných údajov uložil na základe zistenia porušenia § 33 v nadväznosti na § 43, § 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 písm. e) bod 2 ZoOOÚ opatrenia na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí. 2. Žalobca napadol rozhodnutie rozkladom doručeným úradu dňa 19.08.2016, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. 00406/2016-Op zo dňa 14.10.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 66 ZoOOÚ v spojení s § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil tak, že uložil na základe zistenia porušenia § 33 v spojení s § 34 ods. 2 písm. b) a § 43, § 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 písm. e) bod 2 ZoOOÚ opatrenia na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Žalobca uviedol, že žalovaný uskutočnil u žalobcu v dňoch 11.06.2015 až 25.04.2016 kontrolu podľa § 52 a nasl. ZoOOÚ, predmetom ktorej bolo spracúvanie osobných údajov v súlade so zásadami spracúvania osobných údajov podľa § 6 až § 18 ZoOOÚ, s dôrazom na dodržiavanie základných povinností prevádzkovateľa, existenciu primeraného právneho základu, postup pri získavaní súhlasu dotknutej osoby, plnenie informačnej povinnosti a likvidáciu osobných údajov; plnenie povinností prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa podľa § 8 ZoOOÚ; prijatie primeraných technických, organizačných a personálnych opatrení zodpovedajúcich spôsobu spracúvania osobných údajov a poučenie oprávnenej osoby podľa § 19 až § 21 ZoOOÚ; plnenie povinností prevádzkovateľa pri písomnom poverení zodpovednej osoby podľa § 23 až § 26 ZoOOÚ; spôsob vybavovania riadne uplatneného práva dotknutej osoby § 28 a§ 29 ZoOOÚ; preverenie plnenia oznamovacej povinnosti, osobitnej registrácie a povinnosti viesť evidenciu informačného systému podľa § 33 až § 43 ZoOOÚ; preverenie dodržiavania ustanovení ZoOOÚ pri spracúvaní osobných údajov v jednotlivých informačných systémoch. Výstupom z kontroly bol Protokol o kontrole č. 00043/2016-UÍ-2 zo dňa 07.03.2016 a Zápisnica o prerokovaní protokolu č. 0043/2016-UÍ-9 zo dňa 25.04.2016, v dôsledku čoho žalovaný začal voči žalobcovi z vlastnej iniciatívy konanie podľa tretej hlavy tretej časti ZoOOÚ a správneho poriadku, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia č. 00726/2016-OS-7 zo dňa 27.07.2016. 5. Žalobca už v podanom rozklade konštatoval, že v priebehu kontroly akceptoval odporúčania žalovaného, keď prijal nápravné opatrenia k identifikovaným nedostatkom tak, že pri ochrane osobných údajov dotknutých osôb postupuje v súlade s platným právnym stavom. Napriek tomu, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí zmenil svoje prvostupňové rozhodnutie, naďalej trvá na zistenom údajnom porušení: - § 33 v spojení s § 34 ods. 2 písm. b) v spojení s § 43 ZoOOÚ tým, že o informačnom systéme osobných údajov na marketingové účely, ktorý podlieha povinnosti evidencie, nevedie evidenciu, - § 11 ods. 4 ZoOOÚ tým, že pri získavaní súhlasu dotknutej osoby na účel marketingu prostredníctvom online registračného formulára (zasielanie noviniek e-mailom - newsletter) na webovom sídle A..P..sk prevádzkovateľ neuvádza čas platnosti udeleného súhlasu, pri získavaní súhlasu dotknutej osoby prostredníctvom online súťažného formulára na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk k súťaži „Za preventívnu prehliadku dovolenka a ďalšie skvelé ceny“ neuvádza zoznam alebo rozsah osobných údajov a uvádza čas platnosti súhlasu na dobu neurčitú, pri získavaní súhlasu dotknutej osoby prostredníctvom online súťažného formulára na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk k súťaži „Balíček prvej potreby - podeľte sa s nami o Váš názor“ uvádza čas platnosti súhlasu na dobu neurčitú, - § 15 ods. 1 písm. e) bod 2 ZoOOÚ, keď neinformuje dotknuté osoby o čase platnosti udeleného súhlasu na účel marketingu v online registračnom formulári pre zasielanie noviniek e-mailom a informuje dotknuté osoby o čase platnosti udeleného súhlasu na účel marketingu prostredníctvom súťažného formulára súťaže „Za preventívnu prehliadku dovolenka a ďalšie skvelé ceny“ a v príslušných všeobecných podmienkach súťaže a online súťažného formulára súťaže „Balíček prvej potreby - podeľte sa s nami o Váš názor“ a v príslušných všeobecných podmienkach súťaže na dobu neurčitú. 6. Žalobca v rozsahu uložených opatrení nápravu vykonal, o čom žalovaného informoval listom č. Z 95001/2016 z 15.11.2016. Napriek uvedenému, žalobca zásadne nesúhlasí s rozhodnutiami žalovaného v tom, že by svojím konaním resp. nekonaním (neviedol evidenciu, neuvádzal čas platnosti súhlasu) porušil ZoOOÚ. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávnej premisy (predpokladu), že samotná e-mailová adresa je osobným údajom tak, ako má na mysli ZoOOÚ a že samotnú e-mailovú adresu je potrebné chrániť v zmysle tohto zákona ako osobný údaj. 7. Žalobca sa vždy, aj v minulosti riadil stanoviskami a odbornými usmerneniami žalovaného, medzi ktoré patrí aj písomné vysvetlenie vedúceho odboru legislatívno-právneho a registra informačného systému zo dňa 07.02.2007, v ktorom uvádza, že údaje v rozsahu meno, priezvisko, firemný e-mail a firemné telefónne číslo nepovažuje za osobné údaje v zmysle § 3 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Napriek odstupu času vyhotovenia predmetného stanoviska a dynamicky sa meniace prostredie, ktoré by mohlo vyvolať dojem, že predmetné stanovisko dnes už neplatí, žalobca rozporuje z nasledovných dôvodov: A) Vymedzenie pojmu osobné údaje porovnal citáciou termínu osobné údaje v § 3 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov platného a účinného dňa 07.02.2007 „Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. “, s citáciou aktuálne platným a účinným zákonom v § 4 ZoOOÚ „Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.“, z čoho je zrejmé, že vymedzenie termínu osobné údaje je rovnaké aj v súčasnosti platnom a účinnom ZoOOÚ. B) Mechanizmus smerovania e-mailovej komunikácie žalobca prezentoval skutočnosťou, že od vzniku e-mailovej komunikácie má podľa RFC-5322 (norma poštovej komunikácie na internete) e-mailová adresa tvar: miesto určenia (schránka)@internetová doména. Miesto určenia (názov schránky) neurčuje žiadnu fyzickú osobu, firmu, či objekt, je to reťazec znakov zvolený objednávateľom a potvrdený dodávateľom služby v tom zmysle, že rovnaký reťazec znakov nebol predtým dodávateľom služby prijatý. V mechanizme smerovania e-mailov ani na doručovacích protokoloch sa od roku 1983 (bol zavedený systém doménových mien - Domain Name Server) sa nič nezmenilo, tzn., že nevznikli žiadne nové možnosti v stotožňovaní e-mailu s konkrétnou fyzickou osobou. Z uvedeného je preukázané, že stanovisko vedúceho odboru legislatívno-právneho a registra informačného systému, je po obsahovej stránke aktuálne aj dnes. To, že e-mailová adresa nie je osobný údaj v prípade informačného systému Marketing (ďalej len „IS Marketing“), žalobcu utvrdilo aj Stanovisko 4/2007 z 20.júna 2007, vypracované pracovnou skupinou pre ochranu jednotlivcov (zložená z predsedov úradov na ochranu osobných údajov pri Rade Európy) v súvislosti so spracúvaním osobných údajov, zriadenej podľa čl. 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12.júla 2002. 8. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že v IS Marketing používa len e-mailové adresy a to výhradne za účelom zasielania svojich noviniek záujemcom. V uvedenom informačnom systéme nespracúva žiadne iné údaje, ktoré by mohli umožniť identifikáciu záujemcu o zasielanie noviniek priamo ani nepriamo. V uvedenom informačnom systéme pracujú len zamestnanci žalobcu, zaradení v organizačnom útvare marketingu, ktorých úlohou nie je identifikovanie žiadnej z osôb ktorej sú zasielané novinky. Zamestnanci marketingu nemajú ani dôvod, aby sa pokúšali o identifikáciu niektorého záujemcu o zasielanie noviniek tým, že by k jeho emailovej adrese priradili ďalšie údaje. Takáto identifikácia by hypoteticky síce bola možná, napríklad priradením údajov z iného chráneného informačného systému, avšak žalobca dospel k poznaniu, že ak by aj jeho zamestnanec marketingu chcel z neznámych dôvodov identifikovať konkrétnu osobu priradením ďalších údajov k jeho emailovej adrese, musel by na to vynaložiť neprimerané úsilie a súčasne by sa musel dopustiť porušenia niektorej z platných vnútorných organizačných noriem žalobcu. 9. Tvrdenie žalovaného, že „ ... je možné aj samotný e-mail považovať v určitých situáciách za osobný údaj.“, žalobca namieta. Takéto tvrdenie je zmätočné a zavádzajúce, keď sa žalovaný opiera o nesprávny výklad § 4 ods.1 ZoOOÚ, keď na základe e-mailovej adresy je možné identifikovať určenú alebo určiteľnú fyzickú osobu. S poukazom na názor žalovaného, má žalobca zato, že žalovaný nemá jednoznačne utriedené definície rozdielnych pojmov E-mail a E-mailová adresa a zmätočne s nimi argumentuje vo svojom odôvodnení. 10. Tvrdenie žalovaného, že samotná e-mailová adresa je osobný údaj, sa žalobca pokúsil overiť aj z hľadiska praxe v Slovenskej republike, no nepodarilo sa mu nájsť žiadnu právnickú osobu, ktorá by považovala e-mailovú adresu za osobný údaj a ktorá by v predmetnej veci vykonávala opatrenia na ochranu osobných údajov v zmysle ZoOOÚ. 11. K údajnému porušeniu § 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 písm. e) bod 2 ZoOOÚ, že žalobca v rámci IS Marketing neuvádzal čas platnosti udeleného súhlasu dotknutých osôb so spracúvaním ich osobných údajov, podľa názoru žalobcu, tým že súhlas dotknutých osôb obsahoval formuláciu „ ... a to na dobu neurčitú. Tento súhlas môže dotknutá osoba kedykoľvek písomne odvolať...“, obsahoval aj údaj o čase platnosti súhlasu v súlade so ZoOOÚ. III. Vyjadrenie žalovaného. 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 20.04.2017, doručeným súdu dňa 21.04.2017, podľa ktorého závery vyjadrené v odôvodení druhostupňového rozhodnutia sú správne a vecné, preto žiadal žalobu zamietnuť. 13. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že e-mailová adresa v akomkoľvek formáte sama o sebe, t.j. bez priradenia ďalších osobných údajov o dotknutej osobe k e-mailovej adrese, nie je osobným údajom v zmysle ZoOOÚ, keď svoje tvrdenie opiera aj o výklad Smernice Európskeho parlamentu a rady 95/46/ EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (ďalej len „smernica 95/46/EHS“). Žalovaný zastáva názor, že e-mailová adresa izolovane v niektorých prípadoch je považovaná za osobný údaj v zmysle ZoOOÚ ako aj v zmysle smernice 95/46/EHS. V napadnutom rozhodnutí žalovaný svoje tvrdenie opiera o prípad, keď je e-mailová adresa spracovaná vo formáte „meno.priezvisko dotknutej osoby @ názov zamestnávateľa (resp. prevádzkovateľa)“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na citáciu ust. § 4 ods. 1 ZoOOÚ, podľa ktorého osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Podľa čl. 2 písm. a) smernice 95/46/EHS, „ osobné údaje “ znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby („ údajového subjektu“); identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Ďalej žalovaný odkázal na výklad pracovnej skupiny pre ochranu osobných údajov zriadenú podľa čl. 29 smernice 95/46/EHS (ďalej len „pracovná skupina WP 29“), ktorá vypracovala k výkladu pojmu osobné údaje príručku - Stanovisko 4/2007 k pojmu osobné údaje (ďalej len „stanovisko“). Pracovná skupina WP 29 v stanovisku analyzuje definíciu osobných údajov podľa smernice 95/46/EHS z hľadiska štyroch kritérií. 14. V zmysle uvedených kritérií žalovaný pri formovaní názoru, že e-mailová adresa môže byť v niektorých prípadoch považovaná za osobný údaj, vychádzal z názoru, že e-mailová adresa vo formáte „meno.priezvisko dotknutej osoby @ názov zamestnávateľa (resp. prevádzkovateľa)“ spĺňa všetky predpoklady slovného spojenia „akákoľvek informácia týkajúca sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“. Preto, pokiaľ je e-mailová adresa pred znakom @ tvorená menom a priezviskom fyzickej osoby (dotknutej osoby), v zmysle definície pojmu osobný údaj, treba hovoriť o „priamej“ identifikácii osoby. Rovnaký názor vyslovila v stanovisku aj pracovná skupina WP 29, ktorá uviedla, že pokiaľ ide o „priamo“ identifikované alebo identifikovateľné osoby, meno osoby je najbežnejším identifikátorom a v praxi pojem „identifikovaná osoba“ znamená veľmi často práve odkaz na meno osoby. Je zrejmé, že často používané meno a priezvisko na nezameniteľnú identifikáciu konkrétnej fyzickej osoby postačovať nebude, preto e-mailová adresa tvorená v časti domény za znakom @ bežným poskytovateľom služieb (napr. gmail.com), u ktorého si e-mailovú adresu môže vo formáte meno.priezvisko pred znakom @ zriadiť ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, osobným údajom nebude. Ak e-mailovú adresu v časti domény za znakom @ tvorí označenie zamestnávateľa, žalovaný považuje za veľmi nepravdepodobné, aby zamestnávateľ zriadil vlastnému zamestnancovi e-mailovú adresu s menom a priezviskom inej fyzickej osoby (alebo imaginárnym menom) aké je skutočné meno a priezvisko konkrétneho zamestnanca. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nie je podstatné, či údaj o zamestnávateľovi za znakom @ (internetová doména) je úplný a presný názov spoločnosti zapísanej v niektorom z oficiálnych registrov (napr. obchodný register Slovenskej republiky), alebo sa jedná o skratku spoločnosti, z ktorej je spoločnosť možné nezameniteľné identifikovať, nakoľko takéto označenie spoločnosti používa v oficiálnom styku, napr. aj v kontaktoch na oficiálnej stránke spoločnosti. 15. Žalovaný má za to, že ak je možné z jednej „informácie“ (e-mailovej adresy) identifikovať údaj o mene, priezvisku a zamestnávateľovi, spojením týchto údajov sa okruh fyzických osôb zúži do takej miery, že vo všeobecnosti ani často používané meno a priezvisko nevytvára pochybnosti o tom, že sa jedná o osobný údaj týkajúci sa konkrétnej fyzickej osoby pracujúcej u konkrétneho zamestnávateľa. Definícia osobného údaju podľa smernice 95/46/EHS je formulovaná veľmi široko a preto žalovaný nemá pochybnosť o tom, že v niektorých prípadoch je možné považovať aj e-mailovú adresu za osobný údaj. Žalovaný svoje tvrdenie opiera o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo 06.11.2003, Bodin Lindqvist vo veci C-101/01, v ktorom sa Súdny dvor Európskej únie zaoberal výkladom pojmu osobný údaj „ Pojem „ osobné údaje “ použitý v článku 3 ods. 1 smernice 95/46/EHS znamená podľa definície uvedenej v jej článku 2 písm. a) „ akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby “. Pod tento pojem samozrejme patrí meno osoby s jej telefónnym číslom alebo informácie vzťahujúce sa na jej pracovné podmienky alebo jej záľuby. “ 16. K vyjadreniu vedúceho odboru legislatívno-právneho a registra informačného systému zo dňa 07.02.2007 žalovaný uviedol, že toto nie je možné považovať za záväzné a univerzálne stanovisko úradu, ktoré by malo garantovať nemenný výklad pri posudzovaní otázky, či informáciu alebo súbor informácií možno považovať za osobný údaj, tak, ako sa domnieva žalobca. Žalovaný zdôraznil, že predmetné stanovisko zo 07.02.2007 je reakciou na otázku z 25.01.2007 a nejednalo sa o právne záväznú informáciu, ale o informáciu, ktorá mala len odporúčací charakter pri zohľadnení poskytnutých faktov. Zároveň predmetné stanovisko vychádza z vtedy platnej právnej úpravy zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, pričom výklad pojmu čo je osobný údaj, sa výrazne zmenil aj prijatím novej právnej úpravy zák. č. 122/2013 Z.z. a výkladovými pravidlami pracovnej skupiny WP 29. Preto každý prevádzkovateľ, ktorý spracúval osobné údaje pri zmene legislatívy bol povinný prehodnotiť svoje postupy ochrany osobných údajov podľa aktuálnej platnej legislatívnej úpravy ochrany osobných údajov a to v súlade s prechodnými ustanoveniami v zmysle § 76 ZoOOÚ. 17. Žalovaný v tejto súvislosti dal do pozornosti ust. § 12 ods. 3 ZoOOÚ z ktorého vyplýva, že v súčasnej právnej úprave je predmetný súbor údajov považovaný za osobné údaje. Zamestnávateľ v postavení prevádzkovateľa takýmto spôsobom spracúva osobné údaje dotknutých osôb (zamestnancov) v zmysle § 10 ods. 2 ZoOOÚ v nadväznosti na osobitnú úpravu ochrany osobných údajov napríklad zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a pod., bez ich súhlasu. 18. Ako už žalovaný uviedol, ZoOOÚ ako aj smernica 95/46/EHS, pojem spracúvanie osobných údajov definujú široko, pričom pod jednotlivé spracovateľské operácie ZoOOÚ zaraďuje aj ich získavanie, zhromažďovanie, využívanie alebo uchovávanie. Ak žalobca na základe súhlasu získaval e-mailové adresy, pričom nezabezpečil, aby boli do jeho systému ukladané len e-mailové adresy, ktoré v zmysle ZoOOÚ nemožno považovať za osobné údaje, tzn., aby do systému neukladal také e-mailové adresy, ktoré v zmysle ZoOOÚ možno považovať za osobné údaje, došlo zo strany žalobcu k reálnemu spracúvaniu osobných údajov za účelom vykonávania priameho marketingu (zasielanie newsletterov). Takýmto postupom žalobca v postavení prevádzkovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZoOOÚ vymedzil účel a určil podmienky pre spracovanie takýchto e-mailových adries dotknutých osôb. Ak by e-mailovú adresu ako izolovaný údaj nebolo možné nikdy považovať za osobný údaj, tak, ako sa domnieva žalobca, ochrana súkromia dotknutých osôb v oblasti elektronickej komunikácie by bola z pohľadu ochrany osobných údajov veľmi jednoducho zneužiteľná. Prevádzkovateľ, ktorý získa od dotknutej osoby komplexný súbor údajov vrátane e-mailovej adresy za určitým účelom, je po dosiahnutí účelu povinný získané osobné údaje likvidovať. Ak by prevádzkovateľ po dosiahnutí účelu zlikvidoval všetky osobné údaje okrem e-mailovej adresy dotknutej osoby, znamenalo by to v zmysle výkladu žalobcu, že prevádzkovateľ by mohol akýmkoľvek spôsobom spracúvať e-mailové adresy (napr. poskytnúť ich tretím stranám, zverejniť ich a pod.), pretože by ich už nebolo možné považovať za osobné údaje. Takýto výklad pojmu osobný údaj považuje žalovaný za neprimeraný a nesprávny. 19. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že na strane 9 a 10 napadnutého rozhodnutia sa zaoberal otázkou, či je osobný údaj e-mailová adresa a či je osobný údaj samotný e-mail t.j. e-mailová správa, pričom vo vyjadrení „V zmysle vyššie uvedeného je možné aj samotný e-mail považovať v určitých situáciách za osobný údaj.“ došlo k zrejmej nesprávnosti, v chybe vpísaní, keď namiesto pojmu „e-mail“ malo byť správne použité slovné spojenie „e-mailová adresa“. Podľa názoru žalovaného, predmetná chyba nie je chyba obsahovo materiálna, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia, ale jedná sa o chybu formálnu, t.j. zrejmú chybu v písaní, ktorá však nemá žiaden vplyv na právne alebo skutkové závery, ku ktorým žalovaný použitou argumentáciou došiel. 20. Pri úvahe o povinnosti prevádzkovateľa uzatvárať zmluvu podľa § 8 ZoOOÚ, podľa žalovaného, je potrebné rozlišovať systematické spracúvanie osobných údajov prevádzkovateľom ako subjektom, ktorý určuje účel a podmienky spracúvania spolu s podmienkou prijatia účinných a primeraných bezpečnostných opatrení od subjektov, ktorí poskytujú technickú podporu informačných systémov alebo webový priestor a ktorí nevykonávajú spracovateľské činnosti podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZoOOÚ. Právne postavenie poskytovateľa siete podliehajúci právnemu poriadku Slovenskej republiky je upravené zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (právna úprava na úrovni Európskej únie vychádza najmä zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES, 2002/20/ES, 2002/19/ES, 2002/22/ES, 2002/58/ES, 2006/24/ES a 2014/61/ES ). Vo vzťahu k ZoOOÚ má takýto poskytovateľ siete postavenie samostatného prevádzkovateľa a ZoOOÚ je pre oblasť ochrany osobných údajov zákonom generálnym (platí zásada lex specialis derogat legi generáli). V predmetnom prípade žalobca v postavení prevádzkovateľa jednoznačne vymedzil účel a podmienky spracúvania osobných údajov, t.j. získavanie e-mailových adries za účelom zasielania newsletterov v rámci marketingových činností. 21. Žalovaný nesúhlasil tvrdením žalobcu, že si žalovaný neplní povinnosti vyplývajúce zo ZoOOÚ v súvislosti so správne vyplnenými evidenčnými listami informačných systémov, v ktorých spracúva e- mailové adresy, čo oprel o predložený dôkaz zverejnených evidencií informačných systémov IS žiadosti podľa infozákona, IS sťažnosti a IS súťaže. 22. Žalovaný uviedol svoje stanovisko k Metodickému usmerneniu č. 1/2015 z 02.12.2015 k základným pojmom - súhlas dotknutej osoby s tým, že čas platnosti súhlasu musí byť vždy formulovaný tak, aby bol primeraný účelu spracúvania osobných údajov. Napriek tomu, že z konkrétnych ustanovení ZoOOÚ priamo nevyplýva, že čas platnosti súhlasu musí byť viazaný na exaktné časové obdobie (mesiac, rok a pod.), takúto formuláciu považuje žalovaný za najvhodnejšiu z hľadiska právnej istoty dotknutej osoby, aby sa pri udelení súhlasu vedela slobodne rozhodnúť či súhlas poskytne alebo nie (v prípade nejasnej formulácie času platnosti súhlasu, by mohla vzniknúť pochybnosť, či samotný súhlas v zmysle ZoOOÚ nadobudol platnosť). V prípade absencie časového ohraničenia udelenia súhlasu, vzniká právna neistota dotknutej osoby, aké časové obdobie môže prevádzkovateľ spracúvať jej osobné údaje, čo možno pokladať za netransparentné konanie prevádzkovateľa pri preukazovaní súladu. Zároveň práva a určenie primeraného časového horizontu (kedy súhlas stráca platnosť), je nástrojom pre prevádzkovateľa zhodnotiť podmienky spracúvania (základné zásady nevyhnutnosti a primeranosti spracovania, či minimalizácie údajov a uchovávania, možnosť opätovného oslovenia dotknutej osoby prevádzkovateľom či súhlasí byť marketingovo oslovená). Ide o jednu zo základných štandardov ochrany osobných údajov v celej Európskej únii prijatej všetkými členskými štátmi. 23. Žalovaný zdôraznil, že čas platnosti súhlasu podľa § 11 ods. 4 ZoOOÚ je jednou z piatich základných, obligatórnych obsahových náležitosti súhlasu. Preto čas platnosti musí byť pri udelení súhlasu vždy vyjadrený. Spôsob vyjadrenia času platnosti súhlasu, resp. dobu platnosti na ktorú sa súhlas udeľuje, možno vyvodiť i z ust. § 6 ods. 2 písm. g) ZoOOÚ, podľa ktorého je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť, aby zhromaždené údaje boli spracúvané len počas doby, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie účelu spracúvania, alebo z čl. 6 ods. 1 písm. e) prvej vety smernice 95/46/EHS, podľa ktorého „osobné údaje musia byť udržiavané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb pracujúcich s údajmi počas obdobia, ktoré je nevyhnutné na účely, pre ktoré boli údaje zhromažďované.“ Na základe uvedeného možno konštatovať, že všetky náležitosti súhlasu, vrátane času platnosti, musia smerovať k tomu, aby bol súhlas udelený len na nevyhnutnú dobu, teda pre naplnenie účelu na ktorý bol súhlas udelený. Vymedzenie doby platnosti súhlasu dotknutej osoby na dobu určitú potvrdzuje aj názor pracovnej skupiny WP 29, v Stanovisku 15/2011 k definícii súhlasu, prijatého dňa 13.07.2011 „ ... kým plynie čas, môžu vzniknúť pochybnosti, či súhlas pôvodne založený na platných, dostatočných informáciách, je ešte stále platný. Z rôznych dôvodov ľudia často menia svoje názory, pretože ich počiatočné rozhodnutia neboli dobré, alebo pre zmenu okolností. Z tohto dôvodu by v rámci osvedčeného postupu prevádzkovatelia mali vyvíjať úsilie, aby po určitom čase revidovali voľby jednotlivca, napríklad lak, že ho budú informovať o jeho aktuálnej voľbe a poskytnú mu možnosť túto voľbu potvrdiť alebo odvolať. Príslušné obdobie by samozrejme záviselo od kontextu a okolností prípadu.“ Uvedené Stanovisko je rešpektované všetkými dozornými orgánmi pôsobiacimi v oblasti ochrany osobných údajov v členských štátoch Európskej únie. IV. Replika žalobcu. 24. V replike doručenej súdu dňa 18.05.2017, žalobca konštatoval, že žalovaný v svojom vyjadrení k žalobe neuviedol žiadne nové alebo významne iné skutočnosti. 25. Žalobca poukázal na rozhodnutia žalovaného, v ktorých prehlásil informačný systém žalobcu pod názvom IS Marketing, obsahujúci iba e-mailové adresy za systém, ktorý obsahuje osobné údaje, avšak vo vyjadrení k žalobe na str. 4 uvádza „Žalovaný naopak zastáva názor, že emailová adresa izolovane v niektorých prípadoch je považovaná za osobný údaj...." a ďalej uvádza príklad e-mailovej adresy spracúvanej vo forme „meno priezvisko dotknutej osoby @ názov zamestnávateľa (resp. prevádzkovateľa)". Z uvedeného vzchádza otázka, či je e-mailová adresa osobným údajom iba izolovane v niektorých prípadoch, alebo vždy? Počas kontroly u žalobcu nebolo definované, aké e-mailové adresy sa v IS Marketing nachádzajú, avšak žalovaný rozhodol, že žalobca porušil zákon a že súbor IS Marketing s e-mailovými adresami je potrebné chrániť ako informačný systém osobných údajov. 26. Žalovaný vo vyjadrení a v rozhodnutiach poukazuje na smernicu 95/4/EHS z 24.10.1995, najmä na čl. 2 písm. a) podľa ktorého „"osobné údaje" znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby ("údajového subjektu"); identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu;“ avšak nie je žalobcovi zrejmé, ako má potom rozumieť vyjadreniu vedúceho odboru legislatívno-právneho a registra IS žalovaného z 07.02.2007 (po vydaní smernice 95/4/EHS), podľa ktorého „Údaje v rozsahu meno, priezvisko, firemný email a firemné číslo telefónu nepovažujeme za osobné údaje v zmysle § 3 zák. č. 428/2002 Z.z. a z tohto dôvodu ich môžete spracúvať bez súhlasu dotknutých osôb. Ich sprístupnenie na korporátnom intranete tak nemôže byť v rozpore s týmto zákonom." 27. K Stanovisku 4/2007 zo dňa 20.06.2007 vydané pracovnou skupinou WP 29 a k novej právnej úprave ZoOOÚ na ktoré žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal, žalobca odkázal na úlohy žalovaného, ktoré mu ukladá § 46 ZoOOÚ a z tohto je zrejmé, že žalovaný má plniť viaceré úlohy v oblasti metodického usmerňovania a vydávania záväzných stanovísk v rámci svojej pôsobnosti. 28. Napriek dlhoročným nejasnostiam vo výklade pojmov „osobný údaj“, „čo je možné za osobný údaj považovať“, „či je e-mailová adresa osobným údajom a ak áno, v akej podobe“, nie je slovenskými ani európskymi autoritami pôsobiacimi v oblasti ochrany osobných údajov vydané usmernenie alebo záväzné stanovisko k otázke, či je e-mailová adresa osobným údajom, alebo v akej forme je e-mailovú adresu možné považovať za osobný údaj. Takéto usmernenie alebo záväzné stanovisko nebolo známe ani v čase, keď žalovaný vykonával kontrolu u žalobcu, preto má žalobca právo pýtať sa na dôvody, pre ktoré žalovaný skonštatoval v svojich rozhodnutiach porušenie ZoOOÚ žalobcom. V. Administratívne konanie. 29. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca je zdravotná poisťovňa vykonávajúca verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike v súlade so zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný, ako orgán dohľadu na ochranu osobných údajov, vykonal u žalobcu v dňoch 11.06.2015 až 25.04.2016 kontrolu podľa § 52 a nasl. ZoOOÚ, predmetom ktorej bolo spracúvanie osobných údajov v súlade so zásadami spracúvania osobných údajov podľa § 6 až § 18 ZoOOÚ, s dôrazom na dodržiavanie základných povinností prevádzkovateľa, existenciu primeraného právneho základu, postup pri získavaní súhlasu dotknutej osoby, plnenie informačnej povinnosti a likvidáciu osobných údajov. Výstupom z kontroly bol Protokol o kontrole č. 00043/2016-UÍ-2 zo 07.03.2016 obsahujúci zistenia a závery jednotlivo uvedené v bodoch I. až IX. a Zápisnica o prerokovaní protokolu číslo 0043/2016-UÍ-9 z 25.04.2016 s tým, že kontrolovaná osoba bola oboznámená s obsahom protokolu o výsledku kontroly, pričom nevyužila oprávnenie podať ku kontrolným zisteniam uvedených v protokole námietky podľa § 58 písm. b) ZoOOÚ. Následne bolo žalobcovi doručené dňa 30.05.2016 oznámenie o začatí správneho konania a upovedomenie pred vydaním rozhodnutia. Žalobca sa k predmetnému oznámeniu vyjadril podaním z 08.06.2016, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým zisteniam uvedených v Protokole o kontrole ako i k skutočnosti, že už v priebehu kontroly žalobca zosúladil skutkový stav s právnym konštatoval, že neexistuje dôvod na pokračovanie správneho konania, ktoré žiadal zastaviť. Pred vydaním rozhodnutia prebehla písomná komunikácia, keď žalovaný listom z 13.06.2016 vyzval žalobcu na vyjadrenie k otázkam spracúvania osobných údajov na marketingové aktivity. Po doručení odpovede žalobcu z 24.06.2016 s tým, že od 19.06.2015 žalobca nespracúva žiadne údaje na marketingové aktivity, ani na zasielanie newsletterov, žalovaný vydal rozhodnutie č.00726/2016-Os-7 zo dňa 27.07.2016. 30. Žalovaný svojím prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi ako prevádzkovateľovi informačného systému osobných údajov uložil na základe zistenia porušenia - § 33 v nadväznosti na § 43 ZoOOÚ, že o informačnom systéme osobných údajov na marketingové účely, ktorý podlieha povinnosti evidencie, nevedie evidenciu, - § 11 ods. 4 ZoOOÚ, že pri získavaní súhlasu dotknutej osoby na účel marketingu prostredníctvom online registračného formulára (zasielanie noviniek e-mailom - newsletter) na webovom sídle A..P..sk, neuvádza čas platnosti udeleného súhlasu, účel, na aký sa súhlas dáva a zoznam alebo rozsah osobných údajov dotknutej osoby, pri získavaní súhlasu dotknutej osoby prostredníctvom online súťažného formulára na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk k súťaži „Za preventívnu prehliadku dovolenka a ďalšie skvelé ceny“ neuvádza, komu dáva dotknutá osoba súhlas, zoznam alebo rozsah osobných údajov a uvádza čas platnosti súhlasu na dobu neurčitú, a pri získavaní súhlasu dotknutej osoby prostredníctvom online súťažného formulára na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk k súťaži „Balíček prvej potreby - podeľte sa s nami o Váš názor“ uvádza čas platnosti súhlasu na dobu neurčitú, - § 15 ods. 1 písm. e) bod 2 ZoOOÚ, keď informuje dotknuté osoby o čase platnosti udeleného súhlasu na účel marketingu prostredníctvom súťažného formulára súťaže „Za preventívnu prehliadku dovolenka a ďalšie skvelé ceny“' a v príslušných všeobecných podmienkach súťaže a online súťažného formulára súťaže „Balíček prvej potreby - podeľte sa s nami o Váš názor“ a v príslušných všeobecných podmienkach súťaže na dobu neurčitú a na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku uložil opatrenia: 1. Do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 ZoOOÚ, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje dotknutých osôb na marketingové účely, ktorý nepodlieha oznamovacej povinnosti alebo osobitnej registrácii viesť evidenciu, ktorá obsahuje údaje v rozsahu podľa § 35 ods. 1 ZoOOÚ. 2. Do 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 11 ods. 4 ZoOOÚ pri získavaní súhlasu dotknutej osoby na účel marketingu prostredníctvom online registračného formulára (zasielanie noviniek e-mailom - newsleter) na webovom sídle A..P..sk uviesť čas platnosti udeleného súhlasu, účel, na aký sa súhlas dáva, a zoznam alebo rozsah osobných údajov dotknutej osoby, pri získavaní súhlasu dotknutej osoby prostredníctvom online súťažného formulára na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk k súťaži „Za preventívnu prehliadku dovolenka a ďalšie skvelé ceny“ prebiehajúcej od 20.05.2016 do 15.10.2016 uviesť, komu dáva dotknutá osoba súhlas, zoznam alebo rozsah osobných údajov a čas platnosti súhlasu, a pri získavaní súhlasu dotknutej osoby prostredníctvom online súťažného formulára na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk k súťaži „Balíček prvej potreby - podeľte sa snami o Váš názor“ prebiehajúcej od 15.1.2016 do 30.6.2016 uviesť čas platnosti súhlasu. 3. Do 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 15 ods. 1 písm. e) bod 2 ZoOOÚ, informovať dotknuté osoby o čase platnosti udeleného súhlasu na účel marketingu v online registračnom formulári pre zasielanie noviniek e-mailom, v súťažnom formulári a vo všeobecných podmienkach súťaže „Za preventívnu prehliadku dovolenka a ďalšie skvelé ceny“ prebiehajúcej od 20.05.2016 do 15.10.2016, a v súťažnom formulári a vo všeobecných podmienkach súťaže „Balíček prvej potreby - podeľte sa snami o Váš názor“ prebiehajúcej od 15.1.2016 do 30.6.2016, na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk. 4 . Do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia informovať úrad o splnení opatrení uložených v bodoch 1, 2 a 3 tohto rozhodnutia. 31. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal včas rozklad zo 17.08.2016, v ktorom sa jednotlivo vyjadril k skutkovým zisteniam a právnym otázkam v rozhodnutí uvedených, ktoré kopírujú skutkový a právny názor žalobcu uvedený v žalobe, ako i na skutočnosti, že konštatované nedostatky boli v priebehu kontroly, pred vydaním rozhodnutia odstránené. Pred vydaním rozhodnutia o rozklade, žalobca listom z 30.08.2016 žalovaného informoval o odstránení nedostatkov. Následne žalovaný o rozklade rozhodol rozhodnutím č. 00406/2016-Op zo dňa 14.10.2016XX tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil a na základe zistenia porušenia - § 33 v spojení s § 34 ods. 2 písm. b) v spojení s § 43 ZoOOÚ, že o informačnom systéme osobných údajov na marketingové účely, ktorý podlieha povinnosti evidencie, nevedie evidenciu, - § 11 ods. 4 ZoOOÚ, že pri získavaní súhlasu dotknutej osoby na účel marketingu prostredníctvom online registračného formulára (zasielanie noviniek e-mailom - newsletter) na webovom sídle A..P..sk prevádzkovateľ neuvádza čas platnosti udeleného súhlasu, pri získavaní súhlasu dotknutej osoby prostredníctvom online súťažného formulára na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk k súťaži „Za preventívnu prehliadku dovolenka a ďalšie skvelé ceny“ neuvádza zoznam alebo rozsah osobných údajov a uvádza čas platnosti súhlasu na dobu neurčitú, a pri získavaní súhlasu dotknutej osoby prostredníctvom online súťažného formulára na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk k súťaži „Balíček prvej potreby - podeľte sa s nami o Váš názor“ uvádza čas platnosti súhlasu na dobu neurčitú, - § 15 ods. 1 písm. e) bod 2 ZoOOÚ, keď neinformuje dotknuté osoby o čase platnosti udeleného súhlasu na účel marketingu v online registračnom formulári pre zasielanie noviniek e-mailom a informuje dotknuté osoby o čase platnosti udeleného súhlasu na účel marketingu prostredníctvom súťažného formulára súťaže „Za preventívnu prehliadku dovolenka a ďalšie skvelé ceny“ a v príslušných všeobecných podmienkach súťaže a online súťažného formulára súťaže „Balíček prvej potreby - podeľte sa s nami o Váš názor“ a v príslušných všeobecných podmienkach súťaže na dobu neurčitú a na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku uložil opatrenia: 1. Do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 ZoOOÚ v ktorom sa spracúvajú, osobné údaje dotknutých osôb na marketingové účely, ktorý nepodlieha oznamovacej povinnosti alebo osobitnej registrácii viesť evidenciu, ktorá obsahuje údaje v rozsahu podľa § 35 ods. 1 ZoOOÚ. 2. Do 20 dní odo dňa nasledujúceho po, dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 11 ods. 4 ZoOOÚ, pri získavaní súhlasu dotknutej osoby na účel marketingu prostredníctvom online registračného formulára (zasielanie noviniek e-mailom - newsletter) na webovom sídle A..P..sk uviesť čas platnosti udeleného súhlasu, pri získavaní súhlasu dotknutej osoby prostredníctvom online súťažného formulára na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk k súťaži „Za preventívnu prehliadku dovolenka a ďalšie skvelé ceny“ prebiehajúcej od 20.05.2016 do 15.10.2016 uviesť zoznam alebo rozsah osobných údajov a čas platnosti, a pri získavaní súhlasu dotknutej osoby prostredníctvom online súťažného formulára na webovom sídle prevádzkovateľa A..P.Z..sk k súťaži „Balíček prvej potreby - podeľte sa s nami o Váš názor“ prebiehajúcej od 15.1.2016 do 30.6.2016 uviesť čas platnosti súhlasu. 3. Do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 15 ods. 1 písm. e) bod 2 ZoOOÚ, informovať dotknuté osoby o čase platnosti udeleného súhlasu na účel marketingu v online registračnom formulári pre zasielanie noviniek e-mailom, v súťažnom formulári a vo všeobecných podmienkach súťaže „Za preventívnu prehliadku dovolenka a ďalšie skvelé ceny“ prebiehajúcej od 20.05.2016 do 15.10.2016, a v súťažnom formulári a vo všeobecných podmienkach súťaže „Balíček prvej potreby - podeľte sa snami o Váš názor“ prebiehajúcej od 15.1.2016 do 30.6.2016, na webovom sídle prevádzkovateľa A..P..sk. 4. Do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia informovať úrad o splnení opatrení uložených v bodoch 1,2 a 3 tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu. VI. Právne posúdenie žaloby. 32. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 36. Podľa § 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoOOÚ“) účinný v čase kontroly, tento zákon upravuje a) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov, b) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, c) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"). 37. Podľa § 2 ods. 1 ZoOOÚ, tento zákon sa vzťahuje na každého, kto spracúva osobné údaje, určuje účel a prostriedky spracúvania alebo poskytuje osobné údaje na spracúvanie. 38. Podľa § 2 ods. 3 ZoOOÚ, tento zákon sa vzťahuje na osobné údaje systematicky spracúvané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania, ktoré sú súčasťou informačného systému alebo sú určené na spracúvanie v informačnom systéme. 39. Podľa § 3 ods. 1 ZoOOÚ, ustanovenia § 6 ods. 2 až 5, § 8 ods. 5, § 15 ods. 1, 2 a 8, § 28 ods. 1 a § 44 sa nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov nevyhnutných na zabezpečenie verejného záujmu, ak prevádzkovateľ plní povinnosti výslovne ustanovené osobitným zákonom určené na zaistenie a) bezpečnosti Slovenskej republiky, b) obrany Slovenskej republiky, c) verejného poriadku a bezpečnosti, d) predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti, zisťovania jej páchateľov, vyšetrovania a stíhania páchateľov trestných činov, e) odhaľovania porušení etického kódexu v regulovaných povolaniach a regulovaných odborných činnostiach, f)významného ekonomického alebo finančného záujmu Slovenskej republiky alebo Európskej únie vrátane menových, rozpočtových a daňových záležitostí, g) výkonu kontroly, dohľadu, dozoru alebo uplatňovania regulácie v súvislosti s výkonom verejnej moci vo veciach uvedených v písmenách c) až f), alebo h) ochrany dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných osôb. 40. Podľa § 4 ods. 1 ZoOOÚ, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. 41. Podľa § 4 ods. 2 ZoOOÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) dotknutou osobou každá fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú, b) prevádzkovateľom každý, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene; ak účel, prípadne aj podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje zákon, priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, prevádzkovateľom je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa ustanovený alebo kto spĺňa zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky. 42. Podľa § 4 ods. 3 ZoOOÚ, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie a) spracúvaním osobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie 1. poskytovaním osobných údajov odovzdávanie osobných údajov tretej strane, ktorá ich ďalej spracúva, 2. sprístupňovaním osobných údajov oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim príjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva, 3. zverejňovaním osobných údajov publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí, verejným vykonaním alebo vystavením diela, verejným vyhlásením, uvedením vo verejnom zozname, v registri alebo v operáte, ich umiestnením na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste, 4. cezhraničným prenosom osobných údajov prenos osobných údajov mimo územia Slovenskej republiky a na územie Slovenskej republiky, 5. likvidáciou osobných údajov zrušenie osobných údajov rozložením, vymazaním alebo fyzickým zničením hmotných nosičov tak, aby sa z nich osobné údaje nedali reprodukovať, 6. blokovaním osobných údajov dočasné alebo trvalé pozastavenie spracúvania osobných údajov, počas ktorého možno vykonávať len tie operácie s osobnými údajmi, ktoré sú nevyhnutné na splnenie povinnosti uloženej týmto zákonom, b) informačným systémom osobných údajov informačný systém, v ktorom sa na vopred vymedzený alebo ustanovený účel systematicky spracúva alebo má spracúvať akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov prístupných podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o informačný systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe (ďalej len "informačný systém"); informačným systémom sa na účely tohto zákona rozumie aj súbor osobných údajov, ktoré sú spracúvané alebo pripravené na spracúvanie čiastočne automatizovanými alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania, c) účelom spracúvania osobných údajov vopred jednoznačne vymedzený alebo ustanovený zámer spracúvania osobných údajov, ktorý sa viaže na určitú činnosť, d) súhlasom dotknutej osoby akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na základe poskytnutých informácií vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov, e) podmienkami spracúvania osobných údajov prostriedky a spôsob spracúvania osobných údajov, ako aj ďalšie požiadavky, kritériá alebo pokyny súvisiace so spracúvaním osobných údajov alebo vykonanie úkonov, ktoré slúžia na dosiahnutie účelu spracúvania či už pred začatím spracúvania osobných údajov, alebo v priebehu ich spracúvania, g) všeobecne použiteľným identifikátorom trvalý identifikačný osobný údaj dotknutej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch, i) anonymizovaným údajom osobný údaj upravený do takej podoby, v ktorej ho nemožno priradiť dotknutej osobe, ktorej sa týka, k) členským štátom štát, ktorý je členským štátom Európskej únie alebo zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. 43. Podľa § 5 ods. 1 ZoOOÚ, osobné údaje možno spracúvať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu súkromia. 44. Podľa § 5 ods. 2 ZoOOÚ , osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ. 45. Podľa § 11 ods. 1 ZoOOÚ, ak sa na spracúvanie osobných údajov neuplatňuje § 10, prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby. 46. Podľa § 11 ods. 2 ZoOOÚ, ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje podľa odseku 1 a vzniknú pochybnosti o udelení súhlasu dotknutej osoby, prevádzkovateľ je povinný úradu hodnoverne preukázať, že mu dotknutá osoba súhlas poskytla. 47. Podľa § 11 ods. 4 ZoOOÚ, súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo čestným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, alebo iným hodnoverným spôsobom. Písomný súhlas sa preukazuje dokladom, ktorý potvrdzuje poskytnutie súhlasu. Dôkaz o súhlase obsahuje najmä údaj o tom, kto súhlas poskytol, komu sa tento súhlas dáva, na aký účel, zoznam alebo rozsah osobných údajov a čas platnosti súhlasu. Súhlas daný v písomnej podobe je bez vlastnoručného podpisu toho, kto súhlas dáva, neplatný. Za súhlas v písomnej podobe sa považuje aj súhlas podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. 48. Podľa § 15 ods. 1 písm. e) bod 2. ZoOOÚ, prevádzkovateľ, ktorý pripravuje spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby, je povinný pred ich získavaním dotknutej osobe vopred oznámiť tieto informácie: e) doplňujúce informácie, ktoré sú s ohľadom na všetky okolnosti a podmienky spracúvania osobných údajov potrebné pre dotknutú osobu na zaručenie jej práv a právom chránených záujmov v rozsahu najmä 2. poučenie o dobrovoľnosti alebo povinnosti poskytnúť požadované osobné údaje; ak prevádzkovateľ získava osobné údaje dotknutej osoby na základe súhlasu dotknutej osoby podľa § 11, oznámi jej aj čas platnosti súhlasu, a ak dotknutej osobe povinnosť poskytnúť osobné údaje vyplýva z priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákona, prevádzkovateľ oznámi dotknutej osobe právny základ, ktorý jej túto povinnosť ukladá, a upovedomí ju o následkoch odmietnutia poskytnúť osobné údaje. 49. Podľa § 33 ZoOOÚ, pevádzkovateľ je povinný oznámiť úradu informačné systémy, požiadať úrad o osobitnú registráciu informačných systémov alebo viesť o informačných systémoch evidenciu v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. 50. Podľa § 43 ods. 1 ZoOOÚ, o informačných systémoch, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti alebo osobitnej registrácii, je prevádzkovateľ povinný viesť evidenciu, a to najneskôr odo dňa začatia spracúvania údajov v týchto informačných systémoch. Evidencia obsahuje údaje v rozsahu podľa § 35 ods. 1. Vzor evidencie zverejní úrad na svojom webovom sídle. 51. Podľa § 43 ods. 2 ZoOOÚ, prevádzkovateľ je povinný viesť a aktualizovať evidenciu podľa odseku 1 až do dňa ukončenia spracúvania osobných údajov v informačnom systéme; povinnosť aktualizácie sa nevzťahuje na počet oprávnených osôb podľa § 35 ods. 1 písm. d). 52. Podľa § 76 ods. 1 ZoOOÚ, prevádzkovateľ uvedie do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa jeho účinnosti všetky informačné systémy, v ktorých spracúva osobné údaje. VII. Závery správneho súdu. 53. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov, či zistené porušenia ZoOOÚ špecifikované v rozhodnutiach správnych orgánov prvého a druhého stupňa, sú v súlade so ZoOOÚ s dôrazom na povinnosť viesť evidenciu podľa § 43 ods. 1 v rozsahu podľa § 35 ods. 1 ZoOOÚ a spornú otázku medzi účastníkmi konania, či je e-mailová adresa osobným údajom. Základnou právnou normou pre posúdenie predmetu sporu je ZoOOÚ. 54. Z Protokolu o kontrole č. 00043/2016-UÍ-2 zo 07.03.2016, ktorý je súčasťou administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v čase kontroly prevádzkoval okrem deviatich IS aj IS na marketingové účely, ku ktorým neviedol evidenciu (IS Marketing, IS Spotrebiteľské súťaže). V priebehu správneho konania žalobca evidenčnú povinnosť k IS Spotrebiteľské súťaže preukázal. Spornou ostala otázka k IS Marketing, keď podľa žalobcu, v IS Marketing osobné údaje nespracúva (dňa 19.06.2015 odstránil a zlikvidoval v elektronickej i v papierovej forme všetky osobné údaje na marketingové aktivity, t.j. na účel zasielania newsletterov), reálne spracúva len e-mailové adresy záujemcov o zasielanie newslettera, preto ako prevádzkovateľovi nevyplýva žiadna povinnosť viesť evidenciu k IS Marketing v zmysle § 33 a § 43 ZoOOÚ. Práve v súvislosti s uvedeným tvrdením žalobcu je potrebné sa zaoberať aj otázkou, či e-mailovú adresu, možno považovať za osobný údaj v zmysle ZoOOÚ. 55. Z celého kontextu je potrebné uviesť prvotnú, základnú a zákonnú povinnosť žalobcu, ako prevádzkovateľa informačného systému, ktorý má povinnosť podľa § 33 ZoOOÚ oznámiť žalovanému IS a na základe oznamovacej povinnosti, následne požiadať o osobitnú registráciu IS alebo viesť o IS evidenciu v rozsahu a za podmienok stanovených ZoOOÚ. Z Protokolu o kontrole č. 00043/2016-UÍ-2 zo 07.03.2016 mal súd preukázané, že žalobca neoznámil žalovanému IS Marketing, čím porušil svoju oznamovaciu povinnosť uloženú zákonom (oznamovacia povinnosť sa vzťahuje k IS Marketing, nakoľko predmetný IS nepodlieha výluke upravenej v § 34 ods. 2 písm. b) ZoOOÚ, keďže v rámci kontroly žalobca existenciu výluky nepreukázal). Zároveň zákonodarca prevádzkovateľovi IS po splnení oznamovacej povinnosti uložil, následne požiadať o osobitnú registráciu IS, resp. povinnosť viesť o IS evidenciu. Keďže žalobca nepožiadal o osobitnú registráciu IS, mal povinnosť viesť evidenciu IS Marketing. Z Protokolu o kontrole č. 00043/2016-UÍ-2 zo 07.03.2016 mal súd preukázané, že žalobca neviedol evidenciu IS Marketing, čím porušil svoju povinnosť uloženú zákonom. 56. Námietku žalobcu, že oznamovaciu povinnosť nemal, keďže v IS Marketing používa len e-mailové adresy, výhradne za účelom zasielania svojich noviniek záujemcom, že v uvedenom IS nespracúva žiadne iné údaje, ktoré by mohli umožniť identifikáciu záujemcu o zasielanie noviniek priamo ani nepriamo, že výklad žalovaného, že e-mailová adresa je osobným údajom v mysle ZoOOÚ a že e-mailovú adresu je potrebné chrániť v zmysle tohto zákona ako osobný údaj, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako súd uviedol v predchádzajúcom odseku, esenciálnym základom porušenia povinností uložených zákonom, bola skutočnosť, že žalobca neviedol evidenciu IS Marketing. Druhoradá je otázka obsahu IS, ktorú žalobca stiahol k e-mailovým adresám s tým, že tieto v IS nespracováva. Súd konštatuje, že otázka obsahu IS vo vzťahu k e-mailovým adresám, nebola predmetom kontroly a ani obsahom rozhodnutia správneho orgánu. 57. K otázke žalobcu, či možno e-mailovú adresu považovať za osobný údaj, odpoveď vymedzuje priamo § 4 ods. 1 ZoOOÚ. Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, aby údaj mohol byť považovaný za osobný v zmysle ZoOOÚ, je potrebné, aby sa týkal určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby. Osoba je určená alebo určiteľná vtedy, keď je v rámci skupiny osôb odlíšená od všetkých ostatných príslušníkov skupiny. Preto ak je z e-mailovej adresy možné nezameniteľne identifikovať konkrétnu osobu (meno, priezvisko a napr. aj zamestnávateľa) z takejto e-mailovej adresy možno identifikovať osobu „meno priezvisko“ a aj informáciu kde pracuje „skratka úradu, obchodnej spoločnosti a pod“, takýto údaj je možné považovať za osobný údaj. Presne tak, ako uviedol žalovaný v svojom rozhodnutí t.j. e-mailová adresa vo formáte [email protected], možno fyzickú osobu nezameniteľne identifikovať na základe mena a priezviska pred znakom @, v spojení napr. so zamestnávateľom alebo iným prídavným ukazovateľom v časti domény, za znakom. Preto e-mailové adresy možno deliť na také, ktoré za osobné údaje možno považovať, čo je predmetný prípad a potom také, ktoré za určitých okolností nemožno za osobné údaje považovať. Ak by bola e-mailová adresa tvorená v časti domény za znakom @ z ktorého nemožno identifikovať napríklad zamestnávateľa, či obchodnú spoločnosť, samotné meno a priezvisko nemusia byť považované za dostatočné identifikátory, aby sa o takejto e-mailovej adrese mohlo tvrdiť, že je osobným údajom. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že komunikácia žalobcu ako prevádzkovateľa v rámci IS Marketing v prípade, ak v e-mailovej adrese je fyzická osoba identifikovaná alebo identifikovateľná údajmi podľa § 4 ods. 1 ZoOOÚ, takáto e-mailová adresa sa stáva osobným údajom podliehajúci režimu ZoOOÚ a preto v súlade s § 43 ZoOOÚ žalobca mal povinnosť viesť evidenciu o IS Marketing. Podľa názoru súdu, žalobca z titulu postavenia a charakteru tejto inštitúcie pri plnení úloh, by mal vystupovať nielen profesionálne a obozretne ale aj s väčšou váhou ochrany informácií s ktorými v súvislosti s udelenými kompetenciami disponuje. 58. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj Listinu základných práv a slobôd, záväznú pre Českú a Slovenskú Federatívnu republiku dňa 08.02.1991, ktorá v čl. 7 ods. 1 zaručuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia s tým, že toto právo môže byť obmedzené len v prípadoch stanovených zákonom. V súlade s čl. 10 má každý právo, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno (odst. 1), má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (odst. 2) a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe (odst. 3). 59. No všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu osobných údajov je Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46/EC, o ochrane fyzických osôb v súvislosti so spracovávaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Predmetná smernica bola Európskym parlamentom a Radou schválená 24.10.1995 a je súčasťou primárneho práva Európskej únie podľa Amsterdamskej zmluvy. Smernica č. 95/46/EC čl. 29 zriadila Pracovnú skupinu (Working Party 29) pre ochranu jednotlivcov s dôrazom na spracovávanie osobných údajov a posudzovať stav ochrany osobných údajov v Európskej únii. Na základe predmetnej smernice Slovenská republika prijala zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý bol prekonaný prijatím zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov. 60. Námietku žalobcu vo vzťahu k usmerneniu žalovaného zo dňa 07.02.2007, uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd poukazuje na nové informačné a komunikačné technológie, ktoré prekonávajú bariéry priestoru a času, umožňujú efektívnejšie uchovávanie a opätovné vyhľadávanie údajov, pričom zároveň tento vývoj prináša potencionálne neznáme hrozby. Preto spoločnosť si musí aktívne nastaviť pravidlá, aby nové technológie nevytvárali oslabenie osôb, ktorých údaje sú súčasťou, resp. sa stávajú súčasťou IS. Ide o vymedzenie hranice súkromia časom a priestorom, ktoré by mali osobu ochrániť pred nekontrolovateľným elektronickým použitím osobných údajov. Takéto vymedzenie je predpokladom toho, aby moderné, neustále sa vyvíjajúce informačné a komunikačné technológie, ktoré sú objektívne prínosom, nepôsobili v neprospech ochrany osobných údajov. V súvislosti s osobnými údajmi súd dodáva, že ide o nescudzitelné vlastníctvo každého človeka bez ohľadu na jeho ekonomickú situáciu a spoločenské postavenie. Medzi základné povinnosti demokratickej spoločnosti patrí ochrana práv občana, vrátane ochrany informácií vzťahujúcich sa k osobnosti a súkromia. Preto súd dal za pravdu žalovanému, ktorý v logických súvislostiach poukázal na prekonané usmernenie zo 07.02.2007, s dôrazom na citované prechodné ustanovenie § 76 ZoOOÚ. 61. Vyslovený právny názor súdu o rýchlosti vývoja technológií a s tým súvisiacej potreby ochrany osobných údajov, je podporený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a prijatie zák. č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré priniesli zmeny v oblasti definície charakteristiky ochrany osobných údajov. 62. Námietku žalobcu k údajnému porušeniu § 11 ods. 4 a § 15 ods. 1 písm. e) bod 2 ZoOOÚ, uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný v svojom rozhodnutí jednoznačne vyvodil svoj záver nielen zo zákonných ustanovení § 11 ods. 4 v spojení s § 6 ods. 2 písm. g) ZoOOÚ, ale i s dôrazom na čl. 6 ods. 1 písm. e) vety prvej Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46/ES. V kontexte uvedených právnych noriem žalovaný dospel k logickému záveru, keďže čas platnosti súhlasu je jednou zo základných náležitostí súhlasu, má byť udelený na nevyhnutnú dobu, t.j. na naplnenie účelu, na ktorý bol súhlas udelený. Úmyslom zákonodarcu bolo cielene vymedziť čas platnosti súhlasu a nie na neurčito, resp. do odvolania (podporne čl. 29 smernice č. 95/46/ES stanovisko 15/2011 z 13.07.2011 pracovnej skupiny WP29). 63. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne predpisy dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, príslušné zákonné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci aplikovali a interpretovali v logických súvislostiach, sú legitímne a ústavne konformné. V konaní správnych orgánov sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí, druhostupňový správny orgán sa vysporiadal so všetkými pre posúdenie veci podstatnými námietkami, preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. VIII. Trovy konania. 64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).