Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/180/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016891895 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016891895.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobkyne: L. D., nar. X.X.XXXX, bytom Q. U. XXXX, B. proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 3 321,65 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2014, č.k. 17C/189/2005-230 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2014, č.k. 17C/189/2005-229, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2014, č.k. 17C/189/2005-230 sa p o t v r d z u j e. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2014, č.k. 17C/189/2005-229 sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 3 321,65 eur spolu s príslušenstvom titulom nesprávneho úradného postupu žalovanej. Žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a § 11, § 13 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník“ a vecne tým, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), a to v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v prieťahoch v konaní žalovanej pri vybavovaní podnetu žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe a ani neskôr v konaní neuviedla, v rozpore s ktorými ustanoveniami zákonov sa malo nekonanie žalovanej uskutočniť. Konštatoval tiež, že v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a žalobkyňa neodôvodnila uplatňovaný nárok na náhradu škody, pričom ani dokazovaním nebolo preukázané, že škoda na strane žalobkyne vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovanej. Naopak, vykonaným dokazovaním mal preukázané, že podnet žalobkyne bol ako neopodstatnený odložený. Zároveň skúmal dôvodnosť nároku žalobkyne z titulu ochrany osobnosti, avšak nemal preukázané porušenie práva na ochranu osobnosti, života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne; žalobkyňa zároveň nepreukázala, že konaním žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu, ktorý by spôsobil pre ňu dôsledky čo do jej postavenia v rodine a v spoločnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania s ohľadom na to, že žiadne trovy jej v konaní nevznikli. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie považovala za zmätočné a predčasné, obsahujúce chyby a vady. Uviedla, že na výzvu súdu na doplnenie návrhu zaslala splnomocnenie pre advokáta a doplnila návrh. Konštatovala, že rozhodnutím súdu boli porušené jej práva (zákon 514, § 17 ods. 2, § 6 ods. 2, 3), ďalej jej práva na ochranu osobnosti (OZ, § 11, § 13 ods. 1, 2 a ústavný zákon čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2). Namietala, že súd nemal rozhodnúť bez jej advokáta. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 29.1.2015 doplnila podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 13.2.2015, v ktorom uviedla, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.8.2013, sp.zn. 4Cdo/362/2012 uviedol, že zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.2.2009, sp.zn. 4Co/300/2008 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.6.2008, č.k. 17C/189/2005-43, pričom jasne uviedol, že súd prvej inštancie je povinný priznať jej rozsudkom odškodné z dôvodu, že splnila všetky podmienky. Namietala nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že nebola zastúpená advokátom, ktorému by poskytla konkrétne dôkazy na priznanie odškodného a splnenie všetkých podmienok. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.3.2015, v ktorom uviedla, že odvolaním napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť, keďže sa s ním stotožňuje. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 3 321,65 eur z titulu nečinnosti prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici pri vybavovaní podnetu žalobkyne zo dňa 3.5.2004 vo veci konania Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v písomnom vyrozumení zo dňa 26.1.2005 oznámil žalobkyni a konštatoval spôsobenie prieťahov pri vybavovaní jej podnetu. Následne bol jej podnet písomným podaním Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 24.1.2005 odložený ako neopodstatnený. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2008) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. 11. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2008) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na daný prípad aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., účinného do 31.12.2008 a skúmal všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu žalovanej, keď konštatovanie prieťahov pri vybavovaní podnetu Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici (listom zo dňa 26.1.2005) možno považovať za podklad pre vyvodenie nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Vo vzťahu k ďalšiemu predpokladu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to vznik samotnej škody, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobkyňa nezdôvodnila požadovaný nárok na náhradu škody a v konaní nebol preukázaný vznik škody, ktorej náhradu si žalobkyňa uplatnila. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyňu v spore zaťažuje nielen bremeno dôkazu, ale aj bremeno tvrdenia, pričom v prvom rade je potrebné, aby z tvrdení obsiahnutých v žalobe a vo výpovediach žalobkyne vyplývali rozhodujúce skutkové okolnosti odôvodňujúce požadovaný nárok, v opačnom prípade nemožno žalobkyni priznať v spore úspech, pričom dokazovanie možno smerovať iba vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Súd prvej inštancie dal žalobkyni dostatočný priestor na opísanie a preukázanie skutkových okolností týkajúcich sa vzniknutej škody (ujmy), ktorý však žalobkyňa nevyužila, a to ani v súvislosti s výsluchom prostredníctvom dožiadaného súdu, na ktorý sa nedostavila. Je preto správny záver o nepreukázaní vzniku škody (ujmy), ktorej náhradu si žalobkyňa uplatnila žalobou, čo je samostatným dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z toho dôvodu potom iný záver odvolacieho súdu v otázke vyvodenia nesprávneho úradného postupu žalovanej nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu bol nárok žalobkyne správne právne kvalifikovaný ako nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, preto nebolo potrebné sa ním zaoberať z pohľadu ochrany osobnostných práv; je však zrejmé, že ani v tomto ohľade žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu. 14. V súvislosti s namietaným postupom súdu prvej inštancie spočívajúcom v konaní so žalobkyňou bez právneho zástupcu, odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyni bol uznesením zo dňa 13.7.2011, č.k. 17C/189/2005-86 súdom ustanovený zástupca z radov advokátov (podľa vtedy účinného § 30 O.s.p.) pre dovolacie konanie, a to T.. V. Q., advokátka. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa aj po skončení dovolacieho konania reagovala na výzvu súdu a podaním zo dňa 9.1.2014 odstránila vady žaloby a zobrala žalobu v časti o zaplatenie 2,26 eur späť, súd prvej inštancie zisťoval, či žalobkyňa udelila právnej zástupkyni plnú moc aj na zastupovanie v spore mimo dovolacieho konania. Právna zástupkyňa oznámila súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že žalobkyňa jej neudelila plnú moc na zastupovanie v inom ako dovolacom konaní, skončením dovolacieho konania jej plnomocenstvo zaniklo. Prvoinštančnému súdu zároveň predložila všeobecné plnomocenstvo udelené jej žalobkyňou. Následne sa ako právna zástupkyňa žalobkyne dostavila na výsluch žalobkyne vykonaný dožiadaným súdom a predložila v mene žalobkyne listinné dôkazy. Podaním zo dňa 22.8.2014 oznámila právna zástupkyňa súdu prvej inštancie vypovedanie plnomocenstva žalobkyni zo dňa 18.6.2014. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2.7.2014, č.k. 17C/189/2005-173 priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň ju odkázal na Centrum právnej pomoci (podľa vtedy účinného § 30 O.s.p.), ktoré však žiadosti žalobkyne o právnu pomoc nevyhovel, čo potvrdila aj žalobkyňa v podaní zo dňa 11.11.2014. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa bola riadne zastúpená advokátom, a to na základe všeobecnej plnej moci udelenej T.. V. Q. dňa 4.4.2013, a to až do vypovedania plnej moci dňa 18.6.2014, ktorú skutočnosť právna zástupkyňa oznámila konajúcemu súdu dňa 27.8.2014. Udelené plnomocenstvo sa totiž nevzťahovalo iba na dovolacie konanie, pričom právna zástupkyňa až do vypovedania plnej moci skutočne žalobkyňu zastupovala, či už písomným podaním (odstránenie vád podania a čiastočné späťvzatie žaloby) alebo účasťou na nariadenom výsluchu žalobkyne dožiadaným súdom (na ktorý sa žalobkyňa nedostavila). Následne po vypovedaní plnej moci bola žalobkyňa odkázaná na Centrum právnej pomoci, ktoré však jej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nevyhovelo. Z uvedeného vyplýva, že procesné práva žalobkyne týkajúce sa právnej pomoci neboli nijakým spôsobom porušené a počas konania boli plne rešpektované a chránené. Na základe uvedeného nemožno námietke žalobkyne ohľadom porušenia jej práva na právnu pomoc v súdnom konaní priznať úspech. Skutočnosť, že žalobkyňa po vyhlásení rozsudku zaslala súdu prvej inštancie plnú moc na jej zastupovanie advokátom T.. U. Q. (ktorú advokát nepodpísal, t.j. neprijal) a žiadala, aby prvoinštančný súd zaslal plnú moc advokátovi na podpis a prijatie, nie je podkladom na vyvodenie právneho zastupovania žalobkyne v spore a pre takýto postup nie je podklad v žiadnych právnych ustanoveniach, upravujúcich procesný postup súdu. 15. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že podanie žalobkyne označené ako „návrh rozšírenie“, v ktorom sa domáha náhrady škody vo výške 8 000 eur voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR za prieťahy spôsobené v tomto konaní, bolo zo súdneho spisu vylúčené ako nová žaloba. Ani v tomto ohľade potom nemožno konštatovať porušenie procesných práv žalobkyne. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 17. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 2,26 eur. 18. Uznesenie právne odôvodnil § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.a vecne tým, že žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.1.2014 zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 2,26 eur, pričom k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, t.j. prípadný nesúhlas žalovanej by bol právne neúčinný, z toho dôvodu konanie v tejto časti zastavil. 19. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, ktoré odôvodnila v podstate rovnakými dôvodmi ako odvolanie proti rozsudku s tým, že bola oslobodená od súdnych poplatkov a že sa nejedná o nový návrh. Rovnako namietala, že nebola zastúpená v konaní advokátom, zároveň uviedla, že pokiaľ ju právna zástupkyňa zastupovala, boli ňou doplnené všetky dôkazy. 20. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného záveru ohľadom zastupovania žalobkyne v spore, konštatuje, že námietka žalobkyne je nedôvodná. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s procesnými ustanoveniami týkajúcimi sa čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré v mene žalobkyne vykonala jej právna zástupkyňa, t.j. vyhovel dispozitívnemu procesnému úkonu žalobkyne. Odvolací súd podotýka, že späťvzatie žaloby sa týkalo sumy 2,26 eur, ktoré predstavovali uplatnené trovy konania, t.j. právna zástupkyňa vysvetlila, že ide o trovy konania, ktoré boli nesprávne započítané na uplatňovanú istinu. 21. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnej žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 3 321,65 eur spolu s príslušenstvom titulom nesprávneho úradného postupu žalovanej. Žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a § 11, § 13 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník“ a vecne tým, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), a to v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v prieťahoch v konaní žalovanej pri vybavovaní podnetu žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe a ani neskôr v konaní neuviedla, v rozpore s ktorými ustanoveniami zákonov sa malo nekonanie žalovanej uskutočniť. Konštatoval tiež, že v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a žalobkyňa neodôvodnila uplatňovaný nárok na náhradu škody, pričom ani dokazovaním nebolo preukázané, že škoda na strane žalobkyne vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovanej. Naopak, vykonaným dokazovaním mal preukázané, že podnet žalobkyne bol ako neopodstatnený odložený. Zároveň skúmal dôvodnosť nároku žalobkyne z titulu ochrany osobnosti, avšak nemal preukázané porušenie práva na ochranu osobnosti, života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne; žalobkyňa zároveň nepreukázala, že konaním žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu, ktorý by spôsobil pre ňu dôsledky čo do jej postavenia v rodine a v spoločnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania s ohľadom na to, že žiadne trovy jej v konaní nevznikli. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie považovala za zmätočné a predčasné, obsahujúce chyby a vady. Uviedla, že na výzvu súdu na doplnenie návrhu zaslala splnomocnenie pre advokáta a doplnila návrh. Konštatovala, že rozhodnutím súdu boli porušené jej práva (zákon 514, § 17 ods. 2, § 6 ods. 2, 3), ďalej jej práva na ochranu osobnosti (OZ, § 11, § 13 ods. 1, 2 a ústavný zákon čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2). Namietala, že súd nemal rozhodnúť bez jej advokáta. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 29.1.2015 doplnila podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 13.2.2015, v ktorom uviedla, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.8.2013, sp.zn. 4Cdo/362/2012 uviedol, že zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.2.2009, sp.zn. 4Co/300/2008 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.6.2008, č.k. 17C/189/2005-43, pričom jasne uviedol, že súd prvej inštancie je povinný priznať jej rozsudkom odškodné z dôvodu, že splnila všetky podmienky. Namietala nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že nebola zastúpená advokátom, ktorému by poskytla konkrétne dôkazy na priznanie odškodného a splnenie všetkých podmienok. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.3.2015, v ktorom uviedla, že odvolaním napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť, keďže sa s ním stotožňuje. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 3 321,65 eur z titulu nečinnosti prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici pri vybavovaní podnetu žalobkyne zo dňa 3.5.2004 vo veci konania Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v písomnom vyrozumení zo dňa 26.1.2005 oznámil žalobkyni a konštatoval spôsobenie prieťahov pri vybavovaní jej podnetu. Následne bol jej podnet písomným podaním Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 24.1.2005 odložený ako neopodstatnený. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2008) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. 11. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2008) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na daný prípad aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., účinného do 31.12.2008 a skúmal všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu žalovanej, keď konštatovanie prieťahov pri vybavovaní podnetu Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici (listom zo dňa 26.1.2005) možno považovať za podklad pre vyvodenie nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Vo vzťahu k ďalšiemu predpokladu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to vznik samotnej škody, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobkyňa nezdôvodnila požadovaný nárok na náhradu škody a v konaní nebol preukázaný vznik škody, ktorej náhradu si žalobkyňa uplatnila. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyňu v spore zaťažuje nielen bremeno dôkazu, ale aj bremeno tvrdenia, pričom v prvom rade je potrebné, aby z tvrdení obsiahnutých v žalobe a vo výpovediach žalobkyne vyplývali rozhodujúce skutkové okolnosti odôvodňujúce požadovaný nárok, v opačnom prípade nemožno žalobkyni priznať v spore úspech, pričom dokazovanie možno smerovať iba vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Súd prvej inštancie dal žalobkyni dostatočný priestor na opísanie a preukázanie skutkových okolností týkajúcich sa vzniknutej škody (ujmy), ktorý však žalobkyňa nevyužila, a to ani v súvislosti s výsluchom prostredníctvom dožiadaného súdu, na ktorý sa nedostavila. Je preto správny záver o nepreukázaní vzniku škody (ujmy), ktorej náhradu si žalobkyňa uplatnila žalobou, čo je samostatným dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z toho dôvodu potom iný záver odvolacieho súdu v otázke vyvodenia nesprávneho úradného postupu žalovanej nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu bol nárok žalobkyne správne právne kvalifikovaný ako nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, preto nebolo potrebné sa ním zaoberať z pohľadu ochrany osobnostných práv; je však zrejmé, že ani v tomto ohľade žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu. 14. V súvislosti s namietaným postupom súdu prvej inštancie spočívajúcom v konaní so žalobkyňou bez právneho zástupcu, odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyni bol uznesením zo dňa 13.7.2011, č.k. 17C/189/2005-86 súdom ustanovený zástupca z radov advokátov (podľa vtedy účinného § 30 O.s.p.) pre dovolacie konanie, a to JUDr. Eva Bornayová, advokátka. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa aj po skončení dovolacieho konania reagovala na výzvu súdu a podaním zo dňa 9.1.2014 odstránila vady žaloby a zobrala žalobu v časti o zaplatenie 2,26 eur späť, súd prvej inštancie zisťoval, či žalobkyňa udelila právnej zástupkyni plnú moc aj na zastupovanie v spore mimo dovolacieho konania. Právna zástupkyňa oznámila súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že žalobkyňa jej neudelila plnú moc na zastupovanie v inom ako dovolacom konaní, skončením dovolacieho konania jej plnomocenstvo zaniklo. Prvoinštančnému súdu zároveň predložila všeobecné plnomocenstvo udelené jej žalobkyňou. Následne sa ako právna zástupkyňa žalobkyne dostavila na výsluch žalobkyne vykonaný dožiadaným súdom a predložila v mene žalobkyne listinné dôkazy. Podaním zo dňa 22.8.2014 oznámila právna zástupkyňa súdu prvej inštancie vypovedanie plnomocenstva žalobkyni zo dňa 18.6.2014. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2.7.2014, č.k. 17C/189/2005-173 priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň ju odkázal na Centrum právnej pomoci (podľa vtedy účinného § 30 O.s.p.), ktoré však žiadosti žalobkyne o právnu pomoc nevyhovel, čo potvrdila aj žalobkyňa v podaní zo dňa 11.11.2014. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa bola riadne zastúpená advokátom, a to na základe všeobecnej plnej moci udelenej JUDr. Eve Bornayovej dňa 4.4.2013, a to až do vypovedania plnej moci dňa 18.6.2014, ktorú skutočnosť právna zástupkyňa oznámila konajúcemu súdu dňa 27.8.2014. Udelené plnomocenstvo sa totiž nevzťahovalo iba na dovolacie konanie, pričom právna zástupkyňa až do vypovedania plnej moci skutočne žalobkyňu zastupovala, či už písomným podaním (odstránenie vád podania a čiastočné späťvzatie žaloby) alebo účasťou na nariadenom výsluchu žalobkyne dožiadaným súdom (na ktorý sa žalobkyňa nedostavila). Následne po vypovedaní plnej moci bola žalobkyňa odkázaná na Centrum právnej pomoci, ktoré však jej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nevyhovelo. Z uvedeného vyplýva, že procesné práva žalobkyne týkajúce sa právnej pomoci neboli nijakým spôsobom porušené a počas konania boli plne rešpektované a chránené. Na základe uvedeného nemožno námietke žalobkyne ohľadom porušenia jej práva na právnu pomoc v súdnom konaní priznať úspech. Skutočnosť, že žalobkyňa po vyhlásení rozsudku zaslala súdu prvej inštancie plnú moc na jej zastupovanie advokátom JUDr. Pavlom Balogom (ktorú advokát nepodpísal, t.j. neprijal) a žiadala, aby prvoinštančný súd zaslal plnú moc advokátovi na podpis a prijatie, nie je podkladom na vyvodenie právneho zastupovania žalobkyne v spore a pre takýto postup nie je podklad v žiadnych právnych ustanoveniach, upravujúcich procesný postup súdu. 15. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že podanie žalobkyne označené ako „návrh rozšírenie“, v ktorom sa domáha náhrady škody vo výške 8 000 eur voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR za prieťahy spôsobené v tomto konaní, bolo zo súdneho spisu vylúčené ako nová žaloba. Ani v tomto ohľade potom nemožno konštatovať porušenie procesných práv žalobkyne. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 17. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 2,26 eur. 18. Uznesenie právne odôvodnil § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.a vecne tým, že žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.1.2014 zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 2,26 eur, pričom k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, t.j. prípadný nesúhlas žalovanej by bol právne neúčinný, z toho dôvodu konanie v tejto časti zastavil. 19. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, ktoré odôvodnila v podstate rovnakými dôvodmi ako odvolanie proti rozsudku s tým, že bola oslobodená od súdnych poplatkov a že sa nejedná o nový návrh. Rovnako namietala, že nebola zastúpená v konaní advokátom, zároveň uviedla, že pokiaľ ju právna zástupkyňa zastupovala, boli ňou doplnené všetky dôkazy. 20. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného záveru ohľadom zastupovania žalobkyne v spore, konštatuje, že námietka žalobkyne je nedôvodná. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s procesnými ustanoveniami týkajúcimi sa čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré v mene žalobkyne vykonala jej právna zástupkyňa, t.j. vyhovel dispozitívnemu procesnému úkonu žalobkyne. Odvolací súd podotýka, že späťvzatie žaloby sa týkalo sumy 2,26 eur, ktoré predstavovali uplatnené trovy konania, t.j. právna zástupkyňa vysvetlila, že ide o trovy konania, ktoré boli nesprávne započítané na uplatňovanú istinu. 21. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnej žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).