Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200016 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200016.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, Q. právne zastúpený: 1/ Mgr. Gabrielou Hornáčkovou, advokátkou, so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 42 447 801, 2/ Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o. so sídlom Miletičova 21, Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej Číslo: XXX XXX XX XX 0 zo dňa 17.10.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2. 1. 2017 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej Číslo: XXX XXX XX XX 0 zo dňa 17.10.2016 (ďalej iba „napadnuté rozhodnutie“), vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 CSP a uložil jej povinnosť nahradiť trovy konania na účet jeho právneho zástupcu. 2. Napadnutým rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.7.2016, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 18.7.2016 a rozhodnutie potvrdil. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu vyhodnotili posudkoví lekári sociálneho poistenia zdravotný stav žalobcu a určili celkovú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe (ďalej iba „MPSVZČ“) podľa Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení na 30%. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že MPSVZČ žalobcu nie je viac ako 40 %, nie je splnené posudkové kritérium pre uznanie invalidity. V odvolacom konaní bolo podľa žalovanej preukázané, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je poškodenie stredového nervu pravej hornej končatiny, ktoré má za následok mierne oslabenie svalovej sily a obratnosti pravej ruky. Percento MPSVZČ žalobcu podľa žalovanej nebolo možné v súvislosti s jeho druhotnými zdravotnými ťažkosťami zvýšiť, pretože tieto nedosahovali taký stupeň závažnosti, aby podmieňovali zvýšenie poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navyše bolestivý syndróm chrbta bol žalobcovi dokumentovaný odbornými vyšetreniami až v r. 2016, preto nespĺňa zákonom stanovené kritérium dlhodobosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.7. 2016 potvrdil. 4. V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutie a postup žalovanej považuje za nezákonné, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav bol žalovanou nedostatočne zistený na riadne posúdenie veci a je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Poukázal na to, že z lekárskych správ, ktoré boli podkladom v odvolacom konaní, nie je zrejmé ako posudkoví lekári žalovanej pri stanovení percenta MPSVZČ zohľadnili vplyv ochorenia žalobcu na jeho pracovný potenciál, ako prihliadli na jeho zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ako posúdili vplyv rozhodujúceho ochorenia na iné orgány a na celkový stav organizmu a jeho výkonnosť. Podľa žalobcu generálny riaditeľ žalovanej nezohľadnil skutočnosť, že pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, čo nebolo zohľadnené pri vyjadrení celkového poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a uložil jej povinnosť uhradiť na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania. 5. Žalovaná navrhla vo svojom vyjadrení z 25.2.2017 aby súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia a uviedla, že po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovými lekármi žalovanej dňa 7.9.2016 a 12.10.2016. Výsledkom týchto posúdení bolo opätovné konštatovanie MPSVZČ v rozsahu 30%. 6. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju, aplikujúc § 190 SSP v nadväznosti na § 199 ods. 3 SSP, zamietol. 7. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s administratívnym spisom žalovanej, ako aj s obsahom dokladov, predložených žalobcom podaniami z 27.3. a 10.8.2018, z obsahu ktorých zistil, že: - žiadosťou zo dňa 18.7.2016 žalobca požiadal o invalidný dôchodok; - žalovaná rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.7.2016 žiadosť zamietla z dôvodu, že žalobca podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uvedené vyplynulo z odborného posudku o invalidite z 18.7.2016 obsahujúceho záver o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu spôsobený útlakovým syndrómom stredného nervu pod lakťovou oblasťou s ľahko zníženou pozíciou palca oproti ostatným prstom a s plne zachovanou úchopovou schopnosťou pravej ruky pre uchopenie väčších aj drobných predmetov a s neporušenou hybnosťou v úseku L chrbtice všetkými smermi s MPSVZČ 30%; - žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré generálny riaditeľ napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie žalovanej potvrdil; - z odborných lekárskych posudkov lekárov žalovanej (z 18.7.2016 potvrdeného dňa 7.9.2016, a z 12.10.2016) vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je poškodenie stredového nervu pravej hornej končatiny, ktoré má za následok mierne oslabenie svalovej sily a obratnosti pravej ruky, rovnako ako v prvotnom lekárskom posudku (G54). Pre uvedené poškodenie je v kapitole XV, oddiele G, položke 29.9 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení určená MPSVZČ 30%. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách žalobcu nie sú takého stupňa závažnosti, aby utláčali miechu alebo nervové korene a žalobcovi diagnostikovaná osteopénia je miernou formou zrednutia kostí. Ďalej z daných lekárskych posudkov vyplynulo, že bolestivý syndróm chrbta bol žalobcovi odbornými vyšetreniami dokumentovaný v r. 2016, ako mierna forma zrednutia kostí. - žalobcom neboli v odvolacom konaní predložené žiadne dôkazy spochybňujúce správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu; - z dokladov predložených žalobcom v priebehu konania na súde súd zistil, že iba lekárska prepúšťacia správa zo 16.2.2018 obsahuje ako označenie ochorenia žalobcu ochorenie (podľa MKCH) M54 5 (bolesť v krížovej oblasti), pričom z porovnania takto určenej diagnózy s obsahom odborného lekárskeho posudku z 12.10.2016 je zrejmé, že tento lekársky posudok ochorenie M54 (bolesti chrbta - dorzalgie) uvádza ako existujúce, nie však rozhodujúce zdravotné postihnutie. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení: (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20181101> (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa Prílohy 4, Kapitola XV, Oddiel G, Položka 29.9 zákona o sociálnom poistení zdravotnému postihnutiu nervové postihnutie končatiny - nervus medianus - dolná časť zodpovedá MPSVZČ 30 %. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu podanej správnej žaloby nasledovne: 8. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Generálny riaditeľ žalovanej správne posúdil vec, keď v súlade s § 218 zákona o sociálnom poistení preskúmal v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, doplnil dovtedajšie konanie opätovným posúdením zdravotného stavu žalobcu dňa 12.10.2016 a dospel k záveru zhodnému so záverom žalovanej obsiahnutým v jej prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaná správne aplikovala ustanovenia § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistení, pretože rozhodovala o nároku žalobcu na invalidný dôchodok. Žalovaná rozhodla, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko jeho MPSVZČ určená podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení na jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie (poškodenie stredového nervu pravej hornej končatiny, ktoré má za následok mierne oslabenie svalovej sily a obratnosti pravej ruky) je 30 % (§ 71 ods. 5, príloha č. 4, kapitola XV, oddiel G, položka 29.9 zákona o sociálnom poistení), teda nie je väčšia ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení MPSVZČ sa posudzuje z lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Uvedený záver vyplynul z odborného posúdenia zdravotného stavu žalobcu dňa 18.7.2016, potvrdeného posudkovým lekárom pobočky žalovanej dňa 7.9.2016 a z odborného posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovou lekárkou sociálneho poistenia dňa 12.10.2016. Žalovaný nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu. MPSVZČ žalobcu žalovaná nemohla zvýšiť o 10 % podľa § 71 ods. 8, pretože závažnosť jeho ostatných zdravotných postihnutí (osteopénia, degeratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek) nedosahovala taký stupeň, aby podmieňovala zvýšenie poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Navyše bolestivý syndróm chrbta žalobcu nemal v čase rozhodovania žalovanej o jeho nároku dlhodobí charakter v zmysle § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože mu bol diagnostikovaný až v r. 2016, to znamená, že netrval dlhšie ako jeden rok. 9. K námietke, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci: Podľa súdu žalovaná dostatočne zistila skutkový stav na riadne posúdenie veci (§ 195 zákona o sociálnom poistení), keď pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzala z opakovane potvrdeného záveru odborných lekárov. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následky na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia neboli zistené rozpory a súd nemal dôvod pochybovať o ich odbornej úrovni. Súčasne podľa súdu žalovaná náležite odôvodnila, prečo pri určovaní % MPSVZČ nezohľadnila ďalšie skutočnosti vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a z ním predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. V súvislosti s navýšením % MPSVZČ súd konštatuje, že aj keby v dôsledku ostatných zdravotných postihnutí žalobcu došlo k jeho zvýšeniu v maximálnej miere, t. j. 10% (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), neznamenalo by to invaliditu žalobcu. MPSVZČ by predstavovala 40% a z ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že poistenec je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedených dôvodov považuje súd aj túto námietku žalobcu za bezdôvodnú. 10. K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov: Preskúmaním rozhodnutia súd zistil, že žalovaná z úplných, presvedčivých a závermi sa zhodujúcich odborných lekárskych posudkov, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov. Rozhodnutie zároveň obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, konkrétne jeho výrok je zrozumiteľný, obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého bolo rozhodnuté. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, aké fakty tvorili podklad rozhodnutia, akú správnu úvahu použila pri hodnotení dôkazov a na základe akých právnych predpisov rozhodovala. Poučenie obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno požiadať o preskúmanie rozhodnutia, zahŕňa označenie organizačnej zložky žalovanej, ktorá ho vydala, dátum jeho vydania, meno a priezvisko žalobcu ako účastníka správneho konania, odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby konajúcej za žalovanú. Námietku považuje súd, vzhľadom na súlad napadnutého rozhodnutia s § 209 a nasl. zákona o sociálnom poistení, za bezdôvodnú. 11. K námietke, že skutkový stav, na základe ktorého rozhodla žalovaná, je v rozpore s administratívnym spisom alebo nemá v ňom oporu: Súd nezistil pri preskúmavaní rozhodnutia žiadny rozpor s administratívnym spisom, všetky skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia majú oporu v podkladoch, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovanej. Na základe uvedeného súd považuje aj túto námietku žalobcu za bezdôvodnú. 12. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je vydané v súlade so zákonom a nemal pochybnosti ani o zákonnosti postupu žalovanej, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v súlade s § 190 SSP. 13. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniklo mu právo na náhradu trov konania, preto mu súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave v počte vyhotovení zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol a ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia(sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).