Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200038 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200038.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: I.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX Q., zastúpený: Mgr. Milan Valla, advokát, Vajnorská 43, 831 03 Bratislava, proti žalovaným: 1. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, 2. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného v 1. rade č. 18553/2016/B625-SV/59546 zo dňa 04.11.2016 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 2. rade č. OU-BA-OVBP2-2016/39394/KVJ-4 zo dňa 06.05.2016, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške XX,XX eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, k rukám právneho zástupcu žalobcu, po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 10.01.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 18553/2016/B625-SV/59546 zo dňa 04.11.2016 označeného ako „Oznámenie o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2016/39394/KVJ zo dňa 06.05.2016 mimo odvolacieho konania“ s návrhom na jeho zrušenie. Zároveň sa domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA- OVBP2-2016/39394/KVJ-4 zo dňa 06.05.2016 a vrátenia veci na ďalšie konanie. 2. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemku s parc. č. XXXX/XX nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres P., evidovaného Okresným úradom P. na LV č. XXXX. I.. L. N. je stavebníčkou a navrhovateľkou v stavebnom konaní, v ktorom sa domáha vydania stavebného povolenia na výstavbu stavby záhradného domu - skladu náradia o zastavanej ploche o veľkosti XX,X m2, v objektovej skladbe: SO 01 Záhradná chata na susednom pozemku s parc. č. XXXX/XXX. 3. Dňa 29.01.2016 vydal stavebný úrad obce Q. stavebné povolenie pod č. P.-XXXX(XX)- XXXXÚRSPZDSN-L., na výstavbu záhradného domu - skladu náradia o zastavanej ploche o veľkosti XX,X m2, v objektovej skladbe: SO 01 Záhradná chata, na pozemkoch s parc. č. XXXX/XXX a s parc. č. XXXX/XXX, v k. ú. Q.. Proti stavebnému povoleniu podali odvolanie žalobca ako účastník konania - vlastník susedného pozemku a stavebníčka I.. L. N., ktorá je navrhovateľkou v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia. Žalobca v odvolaní navrhol doplniť stavebné povolenie o požiadavku k stavbe s celistvou vonkajšou obvodovou stenou bez okien smerom k pozemku s parc. č. XXXX/XX a domu umiestnenom na pozemku s parc. č. XXXX/XXX. Táto požiadavka bola s vedomím platnosti odstupovej vzdialenosti 2m, ktoré bolo stanovené v stavebnom povolení vydanom stavebným úradom Q.. Poukázal na to, že v zmysle § 6 (odstupy stavieb) vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z. z. pri výstavbe rodinného domu na parc. č. XXXX/XX nebudú môcť byť splnené predpísané vzdialenosti uvádzané v cit. ustanovení, ktoré by boli orientované na južnú svetelnú stranu. S ohľadom na uvedené dochádza k nedodržaniu zásad rovnosti zaobchádzania pri stanovovaní vzdialenosti odstupov a rozostupov medzi stavbami a od spoločných hraníc parciel a tiež k znevýhodneniu a znehodnoteniu priestorového usporiadania a umiestnenia výstavby rodinného domu na parc. č. XXXX/XX. Žalobca v odvolaní tiež namietal výrazné zvýšenie imisií a značné zníženie pohody bývania či už v rodinnom dome žalobcu umiestnenom na parc. č. XXXX/XXX ako aj v plánovanom rodinnom dome stavebníčky na parc. č. XXXX/ XX. 4. Okresný úrad Bratislava odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodol tak, že opravil výrokovú časť stavebného povolenia o správne číslo parcely, na ktorom má byť umiestnená stavba a zároveň znížil odstup stavby od spoločnej hranice pozemkov z pôvodnej hodnoty 2m na vzdialenosť 0,8 m. 5. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA- OVBP2-2016/39394/KVJ zo dňa 06.05.2016 podal žalobca dňa 21.06.2016 na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy rozklad. Žalovaný posúdil predmetný rozklad ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu mimo odvolacieho konania. Žalobca v podnete poukázal na nesprávnosti, nepresnosti a rozpory v rozhodnutí okresného úradu. Listom č. 18553/2016/B625-SV/59546 zo dňa 04.11.2016 žalovaný žalobcovi oznámil, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA- OVBP2-2016/39394/KVJ-4 zo dňa 06.05.2016 ponecháva v platnosti a podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nevyhovuje. 6. Podľa názoru žalobcu, hoci napadnuté rozhodnutie žalovaného v 1. rade nie je rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní, ktoré obsahuje náležitosti rozhodnutia v zmysle správneho poriadku, ide o akt orgánu verejnej správy, ktorým môžu byť práva, povinnosti a právom chránené záujmy žalobcu priamo dotknuté. Proces vybavenia podnetu žalobcu predstavuje administratívne konanie, ktoré napĺňa pojmové znaky definované v ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP a napadnuté rozhodnutie je správnym aktom vydaným správnym orgánom v administratívnom konaní. Žalobca podporne poukázal na doterajšiu súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojitosti s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súdnemu prieskumu v zásade podliehajú všetky individuálne správne akty, pokiaľ nie sú v rámci negatívnej enumerácie z prieskumu vylúčené. Takýmito môžu byť aj rôzne listy alebo povolenia (napr. nález I. ÚS 354/08). 7. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v 1. rade predstavuje individuálny správny akt, ktorý podlieha súdnemu prieskumu ako opatrenie orgánu verejnej správy, v prípade, ak zasahuje alebo môže zasahovať do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu. 8. Žalobca dôvodil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v 1. rade zasahuje do širokého spektra jeho právom chránených záujmov, ktoré majú byť primárne chránené v stavebnom konaní. Žalobca však zachovanie svojich práv a právom chránených záujmov v stavebnom konaní nedosiahol a ich ochrany sa domáhal od žalovaného v 1. rade, ktorý mu ju napadnutým rozhodnutím neposkytol, v dôsledku čoho zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov. 9. Z uvedených dôvodov považoval žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného v 1. rade za nesprávne, nakoľko vychádzalo z nesprávnej interpretácie a aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov a zároveň zasahovalo do práv, povinností a právom chránených záujmov žalobcu. 10. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade písomným podaním zo dňa 12.04.2017 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný v 1. rade po vyhodnotení dôvodov podnetu, preskúmaní spisového materiálu a porovnaní právoplatného rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi nezistil v rozhodnutí Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný v 1. rade v oznámení konštatoval, že okresný úrad postupoval zákonne a správne, keď zmenil rozhodnutie stavebného úradu č. SÚ-1302(15)-0116ÚRSPZDSN-MG zo dňa 29.01.2016, prihliadol aj na dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníčky a ponechal rozhodnutie okresného úradu v platnosti a vybavil podnet iba oznámením. 11. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je z právneho hľadiska prostriedkom správneho dozoru, prejavom právomoci správnych orgánov uskutočňovať kontrolu nad činnosťou podriadených správnych orgánov. Preskúmať mimo odvolacieho konania možno iba rozhodnutia, ktorými sa ukončilo správne konanie a ktoré má vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníka konania, t. j. také, ktoré zakladá prekážku rei iudicatae. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže podať každý, kto má záujem dosiahnuť nápravu, odstránenie nezákonného stavu vo verejnej veci, avšak nemožno ho kvalifikovať ako návrh na začatie správneho konania, nakoľko nezakladá právny nárok osoby, ktorá ho podala, aby správny orgán z úradnej moci preskúmal rozhodnutie v procesnom postupe podľa § 65, resp. § 66 správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu podnet nemožno z právneho hľadiska považovať za mimoriadny opravný prostriedok. Vybavovanie podnetu správnym orgánom najbližšie vyššieho stupňa nadriadeným správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nepodlieha režimu správneho poriadku. 12. Žalovaný v 1. rade ďalej dôvodil, že ak správny orgán po oboznámení sa s obsahom podnetu nezistí dôvod na preskúmanie právoplatného rozhodnutia, oznámi túto skutočnosť úradným listom osobe, ktorá podnet podala. Poukázal na doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej ak podnet podal účastník konania, správny orgán nezasahuje do sféry jeho subjektívnych práv. Vyrozumenie osoby, ktorá podala podnet, je len jej informovaním o výsledku postupu, a preto podľa názoru žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu. Ak správny orgán na základe vyhodnotenia obsahu podnetu dospeje k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona, začne konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a postupuje podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku. Až v takto začatom konaní sa preskúmava, či je právoplatné rozhodnutie nezákonné, pričom príslušný správny orgán môže rozhodnutie len zmeniť alebo zrušiť. Nie je oprávnený zrušiť rozhodnutie a vec zároveň vrátiť na nové prejednanie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. 13. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil s právnou argumentáciou žalobcu, podľa ktorej možno považovať úrad list žalovaného v 1. rade, ktorým bola žalobcovi oznámená neexistencia dôvodov na preskúmanie rozhodnutia okresného úradu mimo odvolacieho konania, za rozhodnutie v zmysle správneho poriadku. 14. Žalovaný v 1. rade argumentoval tým, že podaním podnetu účastník konania len „žiada“ správny orgán, aby použil svoju kontrolnú právomoc nad činnosťou podriadeného správneho orgánu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nemôže byť úradný list žalovaného v 1. rade tak, ako tvrdí žalobca, považovaný za rozhodnutie podľa správneho poriadku, pretože správny orgán nezasahuje do sféry subjektívnych práv účastníka konania. Zároveň predmetný úradný list žalovaného v 1. rade o vybavení podnetu nemožno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Poukázal na dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu, v zmysle ktorej pod pojmom opatrenie treba rozumieť aj samotné listy orgánov verejnej správy, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené návrhom alebo žiadostiam fyzických osôb a právnických osôb, ak tým môžu byť priamo dotknuté ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. Zákon však vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Po prvé musí byť podaná žiadosť alebo návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby (podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu mimo odvolacieho konania nie je návrhom na začatie konania). Po druhé úradný list správneho orgánu, ktorým sa oznámi účastníkovi konania, ako bol jeho podnet vybavený, je len jeho informovaním o výsledku postupu správneho orgánu a nemôžu byť ním priamo dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. 15. Žalovaný v 1. rade ďalej vyslovil domnienku, že žalobca pravdepodobne zmeškal lehotu na podanie žaloby proti rozhodnutiu okresného úradu podľa § 181 ods. 1 SSP, nakoľko žalovaný v 1. rade nemá vedomosť o podaní správnej žaloby žalobcom vo veci preskúmania rozhodnutia okresného úradu. 16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v 1. rade navrhol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť, prípadne ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 20. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 23. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 24. V preskúmavanej veci je kľúčová otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého oznámenia o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia okresného úradu mimo odvolacieho konania. 25. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 26. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca žiadal preskúmať zákonnosť písomného oznámenia žalovaného v 1. rade k podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. správneho poriadku. Táto písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ňou nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Žalobca v podanej žalobe neuviedol, čím konkrétne predmetné stanovisko žalovaného v 1. rade spôsobilo vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ako mohli byť jeho práva priamo dotknuté. Správny súd uvádza, že po vyhotovení predmetného oznámenia ostali práva a povinnosti žalobcu rovnaké ako pred jeho vyhotovením. Navyše podanie spojené s prieskumom rozhodnutia v mimoodvolacom konaní nemá za následok vznik právneho nároku na začatie tohto konania, ale je iba formálnym podnetom na preskúmanie splnenia podmienok potrebných na začatie tohto konania. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 1Sžr/30/2010 zo dňa 21.10.2011, 3Sžf/75/2014 zo dňa 01.07.2015, 3Sžo/74/2014 zo dňa 06.10.2015. 27. Správny súd zároveň dáva do pozornosti judikát publikovaný pod č. R 51/1995: „Vyrozumenie podávateľa podnetu o tom, že správny orgán nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 správneho poriadku je len oznámením, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom v správnom súdnictve“. 28. Preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní má charakter dozorového opravného prostriedku. Jediným dôvodom na jeho uplatnenie je nezákonnosť. Preskúmanie rozhodnutí nesprávnych, neúčelných a nehospodárnych, ak neodporujú zákonom, neprichádza v danom prípade do úvahy. Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je právny nárok. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže dať ktokoľvek, nielen účastník konania. Podnet ktoréhokoľvek subjektu podaný mimo odvolacieho konania nemá povahu podania, ktorým sa začína správne konanie ako v prípade obnovy konania. Ak správny orgán nezistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia, vybaví vec neformálnym oznámením a nie formou rozhodnutia v správnom konaní. Neformálne vybavenie podnetu má len informatívny charakter a nespĺňa formálne ani vecné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 47 správneho poriadku o práve alebo povinnosti fyzickej osoby. 29. Žaloba teda smeruje voči písomnosti žalovaného v 1. rade, ktorá je zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčená. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnutý správny akt žalovaného 1. rade zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu žalobcu odmietol. 30. Z obsahu spisového materiálu a z pripojeného administratívneho spisu správny súd zároveň zistil, že rozhodnutie žalovaného v 2. rade č. OU-BA-OVBP2-2016/39394/KVJ-4 zo dňa 06.05.2016 bolo žalobcovi oznámené dňa 16.05.2016. Dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby plynula do 16.07.2016. Žaloba žalobcu zo dňa 09.01.2017 bola dňa 09.01.2017 podaná na poštovú prepravu a dňa 10.01.2017 bola doručená Krajskému súdu v Bratislave. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba v časti preskúmania rozhodnutia žalovaného v 2. rade bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby. 31. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 32. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 33. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 34. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby skutočnosť, že táto je podaná v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené, z dôvodu, že žaloba v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 2. rade bola podaná oneskorene, správny súd žalobu v tejto časti odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. 36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 37. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom súdny poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na citované zákonné ustanovenie správny súd vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.