Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200086 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200086.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV s. r. o., Brečtanova 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček s. r. o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: RP/54/2016 zo dňa 06.12.2016, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 26.10.2016 doručila žalovaná žalobcovi Oznámenie o začatí správneho konania vo veci možného porušenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) v súvislosti s tým, že program „Deň, keď sa zastavila Zem“ odvysielaný na televíznej programovej službe JOJ dňa 07.08.2016 o cca 12:58:38 hod. v trvaní cca 136 minút a 44 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušil zaradením reklamy päťkrát. Monitorovaný program „Deň, keď sa zastavila Zem“ odvysielaného na televíznej programovej službe JOJ dňa 07.08.2016 o cca 12:58:38 hod. bolo zistené, že trval cca 136 minút a 44 sekúnd (vrátane reklamných prerušení), čiže obsahoval štyri kompletné tridsaťminútové časové úseky, avšak bol prerušený zaradením reklamy päťkrát. Na základe uvedeného vzniklo dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Žalovaná vyzvala žalobcu, aby v tomto správnom konaní zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy v súlade s § 32 ods. 2, ods. 3 v nadväznosti na § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Žalovaná žiadala, aby sa žalobca vyjadril k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, ktorými sú záznam vysielania programu „Deň, keď sa zastavila Zem“, odvysielaného dňa 07.08.2016 v čase o cca 12:58:38 hod. na televíznej programovej službe a prepis/popis skutkového stavu, ktorý tvorí prílohu oznámenia. Upozornila žalobcu, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, žalovaná môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. Súčasťou oznámenia bol aj prepis/popis skutkového stavu. 2/ Dňa 14.11.2016 obdržal žalobca opätovnú výzvu na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní č. 741/SKO/2016. Žalovaná na svojom zasadnutí 11.10.2016 začala v správnom konaní voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že program „Deň, keď sa zastavila Zem“ odvysielaný na televíznej programovej službe JOJ dňa 07.08.2016 o cca 12:58:38 hod. v trvaní cca 136 minút a 44 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušil zaradením reklamy päťkrát. Nakoľko neobdržala stanovisko k podkladom pre rozhodnutie v uvedenom správnom konaní opätovne ho vyzvala, aby sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní vyjadril, prípadne navrhol dôkazy v súlade s § 32 ods. 2 a ods. 3 v nadväznosti na § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku, najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalobca sa nevyjadril k podkladom pre rozhodnutie. 3/ Žalovaná dňa 06.12.2016 spísala Zápisnicu o hlasovaní v ktorej uviedla, že na zasadnutí žalovanej bolo prijaté uznesenie postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že program „Deň, keď sa zastavila Zem“ odvysielaný na televíznej programovej službe JOJ dňa 07.08.2016 o cca 12:58:38 hod. v trvaní cca 136 minút a 44 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušil zaradením reklamy päťkrát za čo sa mu ukladá podľa ust. § 64 ods. 1 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 6.000,- eur. Podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia ukladá. 4/ Dňa 06.12.2016 žalovaná vydala rozhodnutie č. RP/54/2016. Rozhodnutím žalovaná rozhodla, že účastník správneho konania č. 741/SKO/2016 MAC TV s. r. o. porušil povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že program „Deň, keď sa zastavila Zem“ odvysielaný na televíznej programovej službe JOJ dňa 07.08.2016 o cca 12:58:38 hod. v trvaní cca 136 minút a 44 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušil zaradením reklamy päťkrát, za čo sa mu ukladá podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,- eur. Podľa § 64 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z.z. „uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.“ Žalovaná v rozhodnutí zrekapitulovala priebeh správneho konania č. 741/SKO/2016 a uviedla, že podkladom pre rozhodnutie sú záznam odvysielania programovej služby JOJ zo dňa 07.08.2016. 5/ V rozhodnutí žalovaná poukázala na prepis/opis skutkového stavu a poukázala na ust. § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré určuje, koľko reklamných prerušení možno zaradiť počas vysielania audiovizuálneho diela. Z tohto ustanovenia jednoznačne nevyplýva, či sa má za trvanie audiovizuálneho diela považovať čistý čas diela (t. j. len trvanie audiovizuálneho diela bez reklamných prerušení), alebo jeho hrubý čas (t. j. vrátane reklamných prerušení). Poukázala na rozhodnutie ESD vo veci C-6/98 vo veci ARD v. PRO Sieben Media AG, v ktorom vyslovil názor, že ustanovenie, ktoré ukladá obmedzenia pri výkone slobôd, ako je napr. sloboda poskytovania služieb televízneho vysielania, musí tieto obmedzenia vyjadrovať jednoznačne. Vzhľadom na nejednoznačnosť tohto ustanovenia dospel ESD k záveru, že toto ustanovenie je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je pre vysielateľa menej obmedzujúci a teda určil, že trvaním audiovizuálneho diela je potrebné rozumieť jeho hrubý čas (teda čas programu + čas reklamných prerušení). Žalovaná poukázala v rozhodnutí na ust. § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. a § 5 ods. 2 zákona č. 618/2000 Z.z. a skonštatovala, že program „Deň, keď sa zastavila Zem“ je teda nepochybne audiovizuálnym dielom. Vyhlášku Ministerstva kultúry SR č. 589/2007 Z.z. v § 3 ods. 1 definuje program vhodný pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov. Takýto program musí byť vhodný pre celú vekovú skupinu maloletých do 12 rokov. Program „Deň, keď sa zastavila Zem“ bol odvysielaný s označením nevhodný pre maloletých do 12 rokov, teda nebol programom pre maloletých, preto sa naň vzťahuje obmedzenie zaraďovania reklamy do vysielania ustanovené v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z 6/ Zo znenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že pri vysielaní spravodajského programu a audiovizuálneho diela sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30- minútový časový úsek. Z gramatického hľadiska je teda zrejmé, že časový úsek musí trvať 30 minút, aby ho mohol vysielateľ prerušiť, uvedené vyplýva aj zo znenia článku 20 ods. 2 smernice o AVMS a je v súlade aj s recitálom č. 86 smernice o AVMS. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku vo veci sp. zn. 3Sž/12/2013 a sp. zn. 3Sž/2/2013, sp. zn. 5Sž/11/2013. Ustanovenie § 35 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. rovnako, ako aj znenie článku 20 ods. 2 smernice o AVMS, je nejednoznačné len v tom, že z ich znenia nie je zrejmé, či sa trvaním audiovizuálneho diela myslí čistý čas diela (t. j. iba čas trvania diela bez reklamných prerušení), alebo hrubý čas diela (t. j. aj s reklamnými prerušeniami). Rada v tomto prípade postupovala v zmysle judikatúry ESD sp. zn. C-6/98 a predmetné ustanovenie vyložila spôsobom, ktorý je pre navrhovateľa menej obmedzujúci, a teda za trvanie diela považuje jeho hrubý čas. 7/ Požiadavka obmedziť zaraďovanie reklamy v rámci vysielania spravodajských programov a audiovizuálnych diel zakotvená v ustanoveniach zákona č. 308/2000 Z.z. vychádza z potreby ochrany diváka pred nadmerným reklamným tlakom a tiež zachovania integrity audiovizuálnych diel, čo je v záujme ako autorov daných diel, tak aj samotných divákov sledujúcich tieto diela. Táto požiadavka je jasne postulovaná smernicou č. 2010/13/EU a tiež jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou diváka a autorov audiovizuálnych diel, a to na základe zákona, konkrétne ust. § 35 zákona č. 308/2000 Z.z. Žalovaná ďalej v rozhodnutí poukázala aj na rozhodnutie ESD vo veci RTL Television GmbH vs. Niedersächsische Landesmedienanstalt fur privaten Rundfunk, sp. zn. C-254/2001. Posúdením skutkového stavu žalovaná zistila, že program „Deň, keď sa zastavila Zem“, odvysielaný na programovej službe JOJ dňa 07.08.2016 o cca 12:58:38 hod. obsahoval štyri kompletné 30-minútové časové úseky a piaty časový úsek, ktorý trval cca 16 minút a 44 sekúnd. Ako vyplýva zo záznamov vysielania, ako aj z prepisu/popisu skutkového stavu, účastník konania toto audiovizuálne dielo prerušil zaradením reklamy päťkrát, štyri 30-minútové časové úseky každý raz a tiež prerušil raz aj časový úsek, ktorý netrval 30 minút. 8/ Žalovaná uviedla, že zodpovednosť za správne delikty je objektívnou zodpovednosťou, ktorá platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z.z. a poukázala na ust. § 64 ods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Žalobca bol za porušenie povinnosti podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. sankcionovaný už v minulosti a vymenovala rozhodnutia, ktorými bola uložená žalobcovi pokuta podľa ust. § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Pri výške pokuty vzala do úvahy závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia a rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia povinnosti, ktoré v rozhodnutí zdôvodnila. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 9/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.01.2017 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. RP/54/2016 z 06.12.2016 a vec jej vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobca uviedol, že namieta napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho zaťažené vadami podľa ust. § 191 ods. 1 SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 10/ Žalobca v bode 3. žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie vo vzťahu k obmedzeniu slobody prejavu žalobcu, čím je nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu je aj nepreskúmateľné. Zo skutkového stavu je zrejmé, že žalobca v rámci svojho vysielania na programovej službe JOJ odvysielal program „Deň, keď sa zastavila Zem“, v rámci ktorého odvysielal informácie komerčného charakteru adresované divákom. Išlo o informácie, ktoré tvoria základ podnikateľskej činnosti a príjmov žalobcu, komerčné informácie predstavujú prejav, ktorý nebol prejavom nízkej hodnoty a preto zjavne nespadá pod nechránený prejav. Žalobca šíril komerčné informácie, ktoré spadajú pod ochranu slobody prejavu v zmysle ustanovenia čl. 26 odsek 1, 2 Ústavy SR a článku 10 ods. 1 Dohovoru a bolo povinnosťou žalovanej odôvodniť, či a na základe akých dôvodov je možné realizovať slobodu prejavu obmedziť. Absencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k možnostiam a zákonnosti obmedzenia slobody prejavu žalobcu je aj s ohľadom na rozhodovaciu prax žalovanej a správnych súdov neakceptovateľná a spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 11/ V bode 4. žaloby uviedol, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia boli záznamy z vysielania programovej služby a prepis/popis skutkového stavu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná na str. 6 - 11 odkázala na svoje predchádzajúce rozhodnutia voči žalobcovi; výšky uložených sankcií; popis skutkov, ktoré k uloženiu sankcie viedli, avšak predmetné rozhodnutia neboli súčasťou administratívneho spisu, skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise a preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 3Sž/5/2015 a ďalej uviedol, že žalovaná predmetnú povinnosť nemôže splniť dodatočne, nakoľko z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že identifikované rozhodnutia neboli v čase vydania rozhodnutia súčasťou administratívneho spisu a preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. 12/ V bode 5. žaloby uviedol, že zásah do jeho slobodného prejavu v podobe napadnutého rozhodnutia by bol zákonný len vtedy, ak by splnil jednu formálnu a dve materiálne podmienky. Formálnou podmienkou je obmedzenie slobody prejavu na základe zákona a materiálnymi podmienkami sú existencia legitímneho cieľa a zároveň proporcionalita obmedzenia k sledovanému legitímnemu cieľu. Zásah do slobody prejavu bol vykonaný na základe zákona o vysielaní, tak tento zásah už nebol vykonaný na základe niektorého z chránených verejných záujmov podľa čl. 26 odsek 4 Ústavy SR a nebol proporcionálny. Žalovaná nijakým spôsobom neodôvodnila zásah do slobody prejavu žalobcu, z ktorého dôvodu žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a poukazuje na závery Ústavného súdu SR, vyplývajúce z nálezu z 18.12.2014, sp. zn. II. ÚS 307/2014. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné dozvedieť sa, čo považovala žalovaná za legitímny cieľ obmedzenia slobody prejavu a naznačila, že porušením ust. § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. došlo k vystaveniu divákov neprimeranému reklamnému tlaku. Žalovaná teda sledovala ochranu divákov a domnelého práva divákov nebyť vystavený neprimeranému reklamnému tlaku. Nakoľko žalovaná nestotožnila obmedzenie slobody prejavu so žiadnym legitímnym cieľom a tento s ohľadom n okolnosti prejednávanej veci ani nie je prítomný, je potrebné konštatovať, že žalovaná uplatnila nesprávnu referenčnú ústavnú normu v prospech domnelej ochrany diváka, ktorú nie je možné pomeriavať so slobodou prejavu, hoci aj prejavu ktorý má komerčný charakter. Napadnuté rozhodnutie je teda založené na nesprávnom právnom posúdení veci, ktorého nesprávnosť je potvrdená aj závermi ústavného súdu a preto je ho potrebné zrušiť. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie nebolo ani proporcionálne (nevyhnutné v demokratickej spoločnosti). III. Vyjadrenie žalovaného 13/ Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 05.04.2017 navrhla, aby súd žalobu zamietol, pretože rozhodnutie žalovanej bolo vydané v súlade so zákonom. Vo vyjadrení žalovaná zrekapitulovala priebeh administratívneho konania. 14/ Žalovaná k bodu 4. žaloby uviedla, že uvedené rozhodnutia boli vydané v iných správnych konaniach a teda sú súčasťou administratívnych spisov konaní, v ktorých boli vydané. Tieto rozhodnutia sú uvedené z dôvodu preukázania splnenia zákonnej podmienky na uloženie pokuty za porušenie predmetných ustanovení, ako to vyplýva z § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Uvedené rozhodnutia sú použité ako referencie predchádzajúcich uložených pokút žalobcovi, ktorý správnosť uvedených údajov ani nespochybňuje, pretože týmito rozhodnutiami disponuje a sú právoplatne a verejne dostupné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/11/2015 a sp. zn. 5Sž/15/2015, ktorý sa v nich touto námietkou zaoberal a zamietol ju ako nedôvodnú. 15/ Žalovaná k bodu 5. žaloby uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že neodôvodnil zásah do jeho slobody prejavu, nakoľko tak jednoznačne urobila na str. 5 a 6 napadnutého rozhodnutia. Právo slobody prejavu patrí medzi základné práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v článku 26 Ústavy SR a tiež sloboda prejavu nie je bez hraníc, t. j. nemá absolútny charakter. V prípade vzájomného konfliktu ústavou garantovaných práv ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV.ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, m.m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07) a tiež uviedla, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Pri posudzovaní kolízií dvoch základných práv sa používa tzv. test proporcionality, pričom žalovaná v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR používa trojstupňový test proporcionality. Žalovaná uviedla a podrobne rozpísala test proporcionality, ktorý vykonáva v rámci svojej rozhodovacej činnosti. 16/ Žalovaná k žalobcom uvádzanému nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 307/2014-45 tento sa týka diametrálne odlišnej povinnosti, konkrétne § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý ustanovuje vysielateľom povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácii spravodajského charakteru. Z toho dôvodu podľa názoru žalovanej nie je ho možné aplikovať na predmetný prípad. 17/ Zákonodarca stanovil v zákone č. 308/2000 Z.z. určité povinnosti na vysielanie, čiže je zrejmé, že dospel k záveru, že je potrebná istá regulácia obsahu vysielania. V opačnom prípade by vysielatelia mohli vysielať akýkoľvek obsah. Žalovanej neprináleží skúmať rozhodnutie zákonodarcu zakotviť tieto povinnosti v zákone, nakoľko v jej kompetencii je iba dohliadať na ich dodržiavanie. Obsahová regulácia vysielania vyplýva Slovenskej republiky tiež aj z jej záväzkov voči Európskej únie a Rade Európy, nakoľko obsah vysielania reguluje aj spomínaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EU a tiež Európsky dohovor o cezhraničnej televízii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaná napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov a výšku uloženej sankcie považuje rovnako za plne odôvodnenú. IV. Pojednávanie 18/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP rozhodol na pojednávaní za účasti poverenej zástupkyne žalovanej rozsudkom dňa 19.06.2018. V. Relevantné právne predpisy 19/ Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 21/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 22/ Podľa článku 46 ods. 1, 2 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanovených postupov svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 23/ Podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru, každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. 24/ Podľa § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z., proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c/ až e/ možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady. 25/ Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 308/2000 Z.z., poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Rada dbá o uchovanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu službu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vymedzených týmto zákonom. Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej služby s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi. Činnosť rady vyplývajúcej z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „kancelária“). 26/ Podľa § 5 ods. 1 písm. g/, h/, m/, n/ zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej služby patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tých, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na porušenie tohto zákona podľa § 14a. 27/ Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., na základe klasifikácií programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania. 28/ Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30- minutový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie. 29/ Podľa § 64 ods. 1 písm. d/, ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu. Pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 30/ Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu. 31/ Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z., audiovizuálne dielo je dielo, ktoré je vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom, alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti; originálom audiovizuálneho diela je prvý zvukovo- obrazový záznam tohto diela určený na uvádzanie na verejnosti. Za spoluautorov tohto diela sa považujú najmä hlavný režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo. 32/ Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky MK SR č. 589/2007 Z.z., audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckého výkonu, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programy alebo iné zložky programovej služby sa klasifikujú ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak sú vyrobené a určené výlučne vekovej skupine maloletých do 12 rokov, sú obsahovo a formálne prispôsobené úrovni vnímania, emočnej kapacite a sociálnej zrelosti maloletých v tomto vekovom rozmedzí; audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckého výkonu, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programy alebo iné zložky programovej služby musia byť vhodné pre celú vekovú skupinu maloletých do 12 rokov. 33/ Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. 34/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 35/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 36/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 37/ Správny súd uvádza, že predmetom preskúmavacieho konania v uvedenej veci je rozhodnutie žalovanej č. RL/54/2016 zo dňa 06.12.2016, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti podľa § 35 ods. 3 citovaného zákona. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že žalovaná v uvedenej veci náležite postupovala v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážila dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zistila skutočný stav veci, v konaní sa nedopustila ani takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej považuje za vydané v súlade so zákonom. 38/ Správny súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy SSP (§194 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 39/ Správny súd je toho názoru, že v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a následné uloženie sankcie, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. 40/ Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žalovaná uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2000/308/> sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ citovaného zákona vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> Súčasne vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a podľa § 67 ods. 16 zákona č. 308/2000 Z.z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí. 41/ Správny súd ďalej zistil, že oznámením o začatí správneho konania doručeným žalobcovi dňa 26.10.2016 sa začalo správne konanie č. 741/SKO/2016. Žalobca bol súčasne vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia tohto oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní. Zároveň bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, žalovaná môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho vyjadrenia, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. Prílohou oznámenia o začatí správneho konania bol aj prepis/popis skutkového stavu. Dňa 14.11.2016 bola žalobcovi doručená opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v lehote do 5 dní odo dňa jej doručenia. Žalobca sa k predmetnej výzve žalovanej nevyjadril. Podkladmi pre vydanie rozhodnutia žalovanej boli záznam vysielania programu „Deň, keď sa zastavila Zem“ odvysielaného na programovej službe JOJ dňa 07.08.2016 v čase od 12:58:38 hod. a prepis/popis skutkového stavu. 42/ Správny súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že žalovaná v uvedenom prípade zasiahla do jej základných práv garantovaných čl. 26 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a poukázal opätovne na nález ústavného súdu z 18.12.2014, sp. zn. II.ÚS 307/2014. Za nedôvodnú považoval aj námietku, že odporkyňa sa posúdením kritérií legality, legitimity a proporcionality zásahov zaoberala nedostatočne, tieto kritéria vyhodnotila nesprávne, resp. kritérium legitimity a proporcionality v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom neskúmala a ich existenciu nijako neodôvodnila, čím je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a súčasne odporkyňa týmto konaním jej odňala možnosť konať pred orgánom verejnej moci a súdom. 43/ Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca, zahŕňa však nielen slobodu názoru a prijímania a rozširovania informácii a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/ > Zb.) je pre orgány verejnej moci pri výkone činnosti v rozsahu ich kompetencie záväzným právnym predpisom, majúcim prednosť pred zákonom. Dohovor slobodu prejavu a informácií ustanovuje v čl. 10. 44/ Podľa čl. 26 ods.1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 45/ Podľa čl.10 ods.1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. 46/ Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. 47/ Z uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky ako aj v Dohovore vyplýva, že je v právomoci štátu zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných (čl. 26 ods. 2 Ústavy SR), bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (čl. 10 ods. 2 Dohovoru). 48/ V právnom poriadku Slovenskej republiky zákonodarca výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých zákonoch sledujúc cieľ ochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti a aj zodpovednosť. Takáto právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone č. 308/2000 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/>Z.z., pričom rozsah „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti sa musí posudzovať ad hoc s legitímnym cieľom, čo vyplýva aj z judikatúry ESĽP. Zákonodarca zákonom č. 308/2000 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2000/308/> Z.z. zveruje do právomoci žalovanej presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods.1, 2 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2000/308/>). Do pôsobnosti žalovanej v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa zákona o vysielaní a retransmisii a podľa osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods.1 zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/>). Právo na slobodu prejavu je obmedzené osobitnou ochranou divákov a autorov audiovizuálnych diel upravené v § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorým bol transponovaný čl. 20 ods. 2 smernice. 49/ Vzhľadom k uvedenému správny súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia zásady proporcionality a správny súd v tejto súvislosti uvádza, že právo na slobodu prejavu nie je absolútne. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že nález ústavného súdu vo veci sp. zn. II.ÚS 307/2014 nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, pretože sa týka inej povinnosti vysielateľov (§ 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.) a síce povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov s tým, že názory a komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. 50/ Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu uvedenou v bode 4 žaloby a má za zo, že žalovaná v uvedenej veci výšku pokuty náležite odôvodnila mierou zavinenia, rozsahom a dosahom vysielania, trvaním, následkami, spôsobom a závažnosťou, ktoré jednotlivé kritériá špecifikovala vzhľadom na daný prípad. Najvyšší súd výšku uloženej pokuty považoval taktiež za adekvátnu k porušeniu právnej povinnosti a nezistil dôvody na jej zníženie. Na základe uvedeného správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 51/ Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania nakoľko mu nevznikli. 52/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.