Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200113 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200113.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Škubla & Partneri s. r. o., AK so sídlom Digital park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava 212, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26/2016 zo dňa 22.11.2016, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 26/2016 zo dňa 22.11.2016 a rozhodnutie MH Manažment a. s. č. DGR-3417/2016 zo dňa 14.10.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 100% o ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Účastník konania Škubla & Partneri s. r. o., advokátska kancelária (ďalej len žiadateľ) požiadal prostredníctvom elektronickej pošty a listom zo dňa 28.09.2016 aj poštou o sprístupnenie informácii podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. 2. Žiadateľ žiadal sprístupniť informácie a) Zmluvu o dodávke plynu uzatvorenú dňa 17.12.2012 medzi povinnou osobou a spoločnosťou Bratislavská teplárenská a. s. Bratislava b) Všetky dodatky k zmluve uzatvorené medzi povinnou osobou a Bratislavskou teplárenskou, pokiaľ tieto dodatky existujú c) Všetky ďalšie zmluvy, ich dodatky alebo akékoľvek dokumenty bez ohľadu na ich označenie, uzatvorené medzi povinnou osobou a Bratislavskou teplárenskou po 17.12.2012, ktorých bol alebo je najmä avšak nie výlučne nákup zemného plynu alebo dodávka zemného plynu. 3. Slovenský plynárenský priemysel a. s. žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácii nevyhovel s odkazom, že spoločnosť je akciovou spoločnosťou súkromného práva založenou podľa Zákona č. 513/1991 Zb. nie je právnickou osobou verejnej správy, nehospodári s verejnými financiami a nenakladá s majetkom štátu ani s majetkom obcí. Z uvedených dôvodov nie je spoločnosť povinná sprístupniť informácie uvedené v žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Z uvedených dôvodov Slovenský plynárenský priemysel a. s. postúpil na vydanie rozhodnutia nesprístupnenie informácii MH Manažment a. s. Bratislava ako oprávnenej osobe. 4. MH Manažment a. s. rozhodnutím č. DGR-3417/2016 zo dňa 14.10.2016 nevyhovel žiadosti žiadateľa a nesprístupnil požadované informácie, ktoré žiadateľ žiadal žiadosťou zo dňa 28..09.2016 doručenou prostredníctvom správy elektronickej pošty a dňa 30.09.2016 listom prostredníctvom pošty. 5. V odôvodnení orgán verejnej správy uviedol, že v prípade požadovaných informácii nejde o informácie o hospodárenie s verejnými prostriedkami v zmysle Zákona č. 211/2000 Z. z. § 3 ods. 2, ktorými sa majú rozumieť verejné prostriedky podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 2 písm. a/ Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zároveň nejde o informáciu o nakladanie s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas žiadateľ odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 26/2016 zo dňa 22.11.2016, ktorým zamietol odvolanie žiadateľa a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. 7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že daná spoločnosť je akciovou spoločnosťou založenou podľa súkromného práva. Takéto subjekty hospodária s verejnými prostriedkami len výnimočne. Konkrétne dôvodová správa k zákonu č. 211/2000 Z. z. v súvislosti s hospodárením s verejnými prostriedkami uvádza, že informačná povinnosť je limitovaná na sprístupňovanie informácii ohľadne využitia verejných prostriedkov a ako príklad uvádza nakladanie s dotáciami. Spoločnosť však s dotáciami, ako ani inými verejnými prostriedkami nehospodári, pričom takéto informácie ani neboli predmetom žiadosti. 8. Spoločnosť ani nenakladá s majetkom štátu. Majetkom štátu sú v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o správe majetku štátu veci vo vlastníctve SR, vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Majetok spoločnosti ako majetok akciovej spoločnosti založenej podľa súkromného práva nemožno stotožňovať s majetkom štátu a to bez ohľadu na to, že jej jediným zakladateľom bol pôvodne Fond národného majetku Slovenskej republiky. Tento záver potvrdzuje aj samotný zákon o slobode informácii, ktoré rozlišuje medzi pojmami majetok štátu a majetok povinnej osoby podľa § 2 ods. 2 II. Žalobné dôvody 9. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 23.01.2017 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 26/2016 zo dňa 22.11.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. DGR-3417/2016 zo dňa 14.10.2016, ktorým tento nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácii uvedených v jeho žiadosti. 10. Žalobca s poukazom na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný, ako aj MH Manažment v priebehu celého správneho konania namietal žalobcom podaný výklad pojmov verejné prostriedky a majetok štátu na účely zákona o slobode informácii, ktorý žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa označujú za „neprimerane extenzívny, a preto neprípustný“, pričom zároveň nekonzistentne poukazuje na viacero ustanovení zákona o slobode informácii, ktoré citované pojmy obsahujú. 11. Žalobca poukázal na textáciu zákona o rozpočtových pravidlách v zmysle ktorého zákon o rozpočtových pravidlách pri vymedzení pojmu verejné prostriedky uvádza, čo sa pod týmto pojmom rozumie. Cit. „na účely tohto zákona“. Zákon o rozpočtových pravidlách zároveň ďalej vymenúva subjekty verejnej správy, pričom opomína obchodné spoločnosti založené štátnym orgánom, vyšším územným celkom, obcou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom. 12. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách sú verejnými prostriedkami tie finančné prostriedky, s ktorými hospodária výlučne subjekty vypočítané týmto zákonom. Pokiaľ by sme vychádzali z legálnej definície pojmu verejné prostriedky obsiahnuté v zákone o rozpočtových pravidlách a zároveň akceptovali názor, že tieto obchodné spoločnosti nenakladajú s majetkom štátu, či samospráv, ale iba s vlastným majetkom, nakoľko nie sú právnickými osobami verejnej správy, tak by žiadne informácie o hospodárení týchto obchodných spoločností nemohli byť sprístupnené z dôvodu, že nejde o informáciu o hospodárení s verejnými prostriedkami ani o nakladaní s majetkom štátu, či samosprávy. Ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o slobode informácii, by použitím takéhoto výkladu nikdy nebolo aplikovateľné. 13. Podľa žalobcu pojem „verejné prostriedky“ na účely ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o slobode informácii je nutne vykladať autonómne v súlade s účelom zákona o slobode informácii, nakoľko sa nejedná o výklad na účely zákona o rozpočtových pravidlách. 14. Za účelom zachovania ústavného práva na informácie a zabezpečenia možnosti verejnej kontroly nad nakladaním s majetkom štátu, je nutné vykladať pojem verejné prostriedky tak, aby zahŕňal aj finančné prostriedky obchodných spoločností založených štátnym orgánom, v ktorých majú štát výlučnú majetkovú účasť, alebo ktoré sú ním ovládané. Práve za účelom zabezpečenia transparentnosti nakladania s verejnými prostriedkami a majetkom štátu je z uvedených dôvodov nutné tieto obchodné spoločnosti odlíšiť od bežných obchodných spoločností bez akejkoľvek participácie štátnej moci a podrobiť ich kontrole zo strany verejnosti. 15. Vo vzťahu k SPP poukazuje žalobca na skutočnosť, že spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 11.06.2001 v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka v dôsledku rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky č. 317/2001 zo dňa 11.04.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik pod obchodným menom Slovenský plynárenský priemysel, a. s. Je zrejmé, že zakladateľom spoločnosti je štát, resp. štátny orgán - Vláda Slovenskej republiky, pričom jediným akcionárom tejto spoločnosti je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva, t. j. žalovaným. Ďalej v prípade MH Manažmentu je jediným akcionárom priamo ministerstvo hospodárstva, t. j. priamo žalovaný. Žalobca poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 06.06.2007, ktorý uviedol „hoci ústavnú povinnosť poskytovať informácie o svojej činnosti majú v zmysle článku č. 26 ods. 5 Ústavy iba orgány verejnej moci, zákonom o slobode informácii bol okruh povinných subjektov rozšírený aj o také subjekty, ktoré za orgány verejnej moci považovať nemožno.“ „Právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými v odseku 1/ a 2/ (§ 2 ods. 3 Zákona o slobode informácii) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými informáciami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1, ods. 2 Zákona o slobode informácii. Práva a povinnosti orgánu verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na základe zákonov patriacich do oblasti súkromného práva (napr. obchodné spoločnosti vytvorené podľa obchodného zákonníka). Ústavný súd po náleze konštatoval, že všetky povinné osoby vyplývajúce z § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o slobode informácii majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. 16. Žalobca zastáva názor, tak ako to vyplýva z citovaného nálezu Ústavného súdu SR, že obchodné spoločnosti založené povinnou osobou, ktorá do nich vložila štátny majetok sa stávajú de facto majetkovou hodnotou povinnej osoby, na ktorú sa vzťahujú povinnosti podľa Zákona o slobode informácii. Nemožno akceptovať skutočnosť, že záleží výlučne na vôli povinnej osoby, čo vlastným úkonom t. j. vložením vlastného majetku do obchodnej spoločnosti obmedzí alebo úplne vylúči časť svojej činnosti z verejnej kontroly. Nakladanie obchodnej spoločnosti s vlastným majetkom (vloženým štátnym majetkom) je možné v súlade s Ústavou interpretovať ako hospodárenie obchodnej spoločnosti s verejnými prostriedkami, resp. nakladanie so štátnym majetkom. Pod verejnými prostriedkami pritom treba rozumieť verejné financie, veci, majetkové práva, majetkové hodnoty patriace štátu alebo verejnoprávnym inštitúciám. Za účelom zachovania efektívnej kontroly verejnosť nad nakladaním s verejnými prostriedkami a majetkom štátu je uvedený výklad citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyhnutná. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.04.2017 uviedol, že Slovenský plynárenský priemysel a. s. je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 Zákona o slobode informácii a pri poskytovaní informácii má povinnosť postupovať v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 Zákona o slobode informácii, podľa ktorého sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaním s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetku obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy a z uvedeného možno vyvodiť, že ide o povinnú osobu s obmedzenou informačnou povinnosťou. 18. Informácie, ktoré žalobca požaduje sa svojím charakterom nedajú podriadiť pod informácie súvisiace s hospodárením s verejnými prostriedkami a ani pod informácie súvisiace s nakladaním s majetkom štátu. Slovenský plynárenský priemysel a. s. je akciovou spoločnosťou založenou podľa súkromného práva. Pri výkone svojej podnikateľskej činnosti nezakladá nezakladá s verejnými prostriedkami ani s majetkom štátu ale pri svojej podnikateľskej činnosti využíva prostriedky, ktoré vytvorí svojou obchodnou činnosťou a pri svojej činnosti využíva vlastný majetok. 19. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k Zákonu o slobode informácii v súvislosti s hospodárením s verejným prostriedkami kde sa uvádza, že informačná povinnosť je „limitovaná na sprístupňovanie informácii ohľadne využitia verejných prostriedkov“, ako príklad uvádza nakladanie s dotáciami. Spoločnosť však s dotáciami, ako aj inými verejnými nehospodári, pričom takéto informácie ani neboli predmetom žiadosti. 20. Majetkom štátu sú v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o správe majetku štátu veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Majetok SSP ako majetok akciovej spoločnosti založenej podľa súkromného práva je možno stotožňovať s majetkom štátu a to bez ohľadu na to, že jej jediným zakladateľom bol pôvodne fond národného majetku Slovenskej republiky. Vlastnícke právo majetku štátu prešlo na spoločnosť vložením takéhoto majetku do základného imania spoločnosti. Štát preto nie je s takýmto majetkom viac oprávnený nakladať, čo napokon vyplýva aj zo zákazu žiadať vrátenie vkladu v zmysle § 179 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tento záver potvrdzuje aj samotný zákon o slobode informácii, ktorý rozlišuje medzi pojmami majetok štátu a majetok povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 uvedeného zákona, čo žalobca úplne opomína. 21. Ak by žalovaný aj akceptoval žalobcom ponúkaný extenzívny výklad, ktorý stotožňuje majetok akciovej spoločnosti s majetkom štátu, potom nie je zrejmé, aký by bol rozdiel medzi povinnými osobami s plnou informačnou povinnosťou a povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 info zákona, t. j. aké informácie spoločnosti by na rozdiel od povinných osôb s plnou informačnou povinnosťou sprístupňovaniu nepodliehali. 22. Žalobca požadoval informácie, ktoré sa týkajú zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej medzi SSP a konkrétnym odberateľom vrátane jej dodatkov, resp. akýchkoľvek zmlúv a dokumentov uzatvorenými medzi týmito subjektami najmä v súvislosti s nákupom alebo dodávkou zemného plynu. Požadované informácie nie sú informáciami o hospodárení s verejnými prostriedkami ani informáciami o nakladaní s majetkom štátu. Požadované informácie nespadajú ani pod zvyšnú časť informácii vymedzených v § 3 ods. 2 info zákona vrátane informácii o obsahu plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 23. Žalobcom ponúkaný výklad o informačnej povinnosti je v právnom štáte neprípustný. Ak by sa akceptovala žalobcom požadovaná široko chápaná informačná povinnosť subjektov súkromného práva, paralelne by popri sebe existovali dva druhy obchodných spoločností. Spoločnosti, na ktoré by sa uvedená povinnosť nevzťahovala by pritom mali oproti takto vnímaným povinným osobám značnú konkurenčnú výhodu. 24. Neprípustnosť takto širokého výkladu vyplýva aj zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám vrátane dôvodovej správy. Dôvodová správa pod týmto pojmom rozumie také zmluvy, ktoré sa týkajú činnosti uvádzaných v predmete podnikania alebo s nimi úzko súvisia a vzhľadom na svoju periodicitu sú bežné. Táto výluka má v zmysle dôvodovej správy zabrániť zneužívaniu práva na informácie pod zámienkou zdanlivej verejnej kontroly umožnením prístupu k obsahu takýchto záväzkov, ktoré sa týkajú bežnej podnikateľskej činnosti povinnej osoby. Neexistuje pritom rozumný dôvod, pre ktorý by sa tento záver popri zverejňovaní zmlúv nemal vzťahovať aj na ich sprístupňovanie. 25. Požadované informácie sa týkajú zmluvy o dodávke plynu, ktorá bola uzatvorená medzi SSP a jej konkrétnym odberateľom, resp. s takouto zmluvou bezprostredne súvisia. Kľúčovým predmetom podnikania SSP je dodávka plynu, pričom zmluvy o dodávke plynu sú spoločnosťou najčastejšie uzatvárané zmluvy, ktoré uzatvára na pravidelnej báze. Požadované informácie preto spadajú do kategórie zmlúv uzatvorených v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania spoločnosti, ktorých sprístupnenie info zákon vylučuje. 26. Neobstoja ani závery, ktoré žalobca vyvodzuje v nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 06. júna 2007 sp. zn. I. ÚS 236/06 vrátane rozhodnutí, ktoré sa na tento nález odvolávajú. Uvedený nález sa týka skutkovo právne odlišnej veci, v ktorej nešlo o povinnú osobu podľa § 2 ods. 3 info zákona a teda Ústavný súd SR sa takýmito povinnými osobami zaoberal len okrajovo. Zároveň nález vychádzal z právnej úpravy v čase, keď súčasťou definície povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 bol aj dovetok „ktoré hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo majetkom v obci.“ Opomenúc túto skutočnosť sa potom žalobca prostredníctvom nálezu snaží preukázať, že akúkoľvek povinnú osobu podľa § 2 ods. 3 info zákona hoci aj ide o subjekt súkromného práva je charakteristické hospodáriť s verejnými financiami, resp. že nakladá s majetkom štátu. Nález však vychádzajúc z doterajšieho zákonného znenia „právnické osoby založené povinnými osobami podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ktoré hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo majetkom obci“, iba prakticky zhrnul samotné zákonné znenie uvedeného ustanovenia. 27. Žalovaný má za to, že orgány verejnej správy v oboch stupňoch postupovali a rozhodli vo veci žalobcu v súlade so zákonom náležite vychádzajú zo skutkových okolností relevantných pri vydaní rozhodnutia na základe ktorých dospeli k správnemu právnemu záveru a svoje rozhodnutia taktiež riadne odôvodnili. Žalovaný žiada, aby sú žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právna úprava 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd skonštatoval, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky rozhodnutia bez pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke. 29. Dňa 01. Júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 30. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 31. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 34. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 35. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 36. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 37. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. 38. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 39. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 40. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 41. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2. 42. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z., osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. 43. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 44. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 45. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. V. Právne posúdenie krajského súdu 46. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 26/2016 zo dňa 22.11.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie MH Manažment a. s., č. DGR-3417/2016 zo dňa 14.10.2016 o nesprístupnení požadovaných informácií žalobcom. 47. Súd mal za preukázané, že žalobca požiadal Slovenský plynárenský priemysel a. s. v Bratislave o sprístupnenie niektorých informácii podľa Zákona č. 211/2000 Z. z. Slovenský plynárenský priemysel a. s. na žiadosť žalobcu odpovedal listom zo dňa 10.10.2016, ktorým informoval, že nie je v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná požadované informácie sprístupniť. 48. Slovenský plynárenský priemysel a. s. listom zo dňa 10.10.2016 podal MH Manažmentu a. s. - zakladateľovi podnet na vydanie rozhodnutia o tom, že žiadosti nevyhovela. 49. Súd chce podotknúť, že spoločnosť MH Manažment a. s., Trnavská cesta 100, Bratislava vznikla rozhodnutím Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 49/2015 zo dňa 22.12.2015 v zmysle § 2 ods. 2, ods. 3 Zákona č. 375/2015 Z. z. ako právny nástupca Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorým sa ku dňu 01.01.2016 stala. 50. Zakladateľom MH Manažmentu a. s. je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré v zmysle § 2 ods. 1 Zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám považuje za povinnú osobu. MH Manažment a. s. vznikol ako súkromná akciová spoločnosť a vzhľadom na túto skutočnosť jeho právne postavenie nemožno stotožňovať s právnym postavením jeho právneho predchodcu, ktorým bol Fond národného majetku SR. Ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 211/2000 Z. z. obsahuje taxatívny výpočet osôb, z ktorého je zrejmý verejnoprávny charakter dotknutých osôb, medzi ktoré patrí teda ako už bolo uvedené Ministerstvo hospodárstva SR. Ministerstvo hospodárstva SR je zakladateľom MH Manažment a. s. a táto skutočnosť je podstatná vo vzťahu k posudzovaniu MH Manažmentu a. s. ako osoby povinnej a to v zmysle § 2 ods. 3, podľa ktorého ide o subjekty, ktoré síce nemajú priamy verejnoprávny charakter (ako osoby špecifikované v § 2 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona), ale boli zriadené takýmito osobami, ako aj v tomto prípade spoločnosť MH Manažment a. s. 51. Súd je toho názoru, že aj právny nástupca Fondu národného majetku SR, t. j. MH Manažment a. s. je povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 3, pretože táto bolo zriadená osobou špecifikovanou v § 2 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona bez ohľadu na to, že ide o akciovú spoločnosť. 52. MH Manažment a. s. založil svoje rozhodnutie na tej skutočnosti, že Slovenský plynárenský priemysel a. s. je súkromnou akciovou spoločnosťou, ktorá je aj napriek akcionárskej štruktúre subjektom súkromného práva, pričom je osobou povinnou podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodu, že zakladateľom je MH Manažment a. s. Požadované informácie žalobcom sa netýkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorými sa podľa Zákona o slobode informácii rozumejú verejné prostriedky podľa osobitného predpisu - Zákona o rozpočtových pravidlách. 53. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť v preskúmavanej veci bola otázka verejných prostriedkov. Medzi subjektmi verejnej správy v zmysle Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy však nie sú zahrnuté obchodné spoločnosti založené štátnym orgánom. Ak by sme vychádzali iba z legálnej definície pojmu verejné prostriedky obsiahnutej v Zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zároveň akceptovali názor, že tieto obchodné spoločnosti nenakladajú s majetkom štátu, či samospráv ale iba s vlastným majetkom, tak by žiadne informácie o hospodárení týchto obchodných spoločností nemohli byť sprístupnené, pretože by nešlo o informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami ani o nakladaní s majetkom štátu, či samospráv. 54. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky v prípade, že existujú dva možné spôsoby výkladu, treba uprednostniť ten, ktorý je v súlade s ústavou. V záujme zachovania ústavného práva na informácie a zabezpečenie možnosti verejnej kontroly nakladania s majetkom štátu a samospráv treba zvoliť taký výklad pojmu „verejné prostriedky“, aby tento pojem zahŕňal aj finančné prostriedky obchodných spoločností založených štátnym orgánom, vyšším územným celkom, alebo obcou, ktorý majú štát alebo samosprávy výlučnú majetkovú účasť, alebo ktoré sú štátom, alebo samosprávami ovládané. 55. Vo vzťahu k spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a. s. Bratislava je potrebné uviesť, že tento bol založený Fondom národného majetku, zakladateľskou listinou zo dňa 11.6.2001 v súlade s § 154 - 220 zákona č. 513/1991 Zb. v dôsledku rozhodnutia Vlády SR č. 317/2001 zo dňa 11.4.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu š.p., zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb. zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý ich dňa 1.7.2001 vložil do akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a.s. Od 9.8.2014 je jediným akcionárom Slovenského plynárenského priemyslu a.s., Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo hospodárstva SR. 56. Správny súd neopomenul skutočnosť, že Slovenský plynárenský priemysel a.s. je obchodnou spoločnosťou, sledujúcou svojou činnosťou dosiahnutie zisku. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že predmetom podnikania SPP a.s. je viacero rozličných činností. Za významnú však správny súd považuje skutočnosť, že SPP, a.s. vyrába teplo, elektrinu a dodáva plyn a elektrinu obyvateľstvu, priemyslu, poľnohospodárstvu a teda vykonáva aj verejné prospešné funkcie a úlohy. Splnenie podstatných znakov pre verejné inštitúcie ako založenie orgánom kreovaným štátnym orgánom, výkon úloh vo verejnom záujme, kreovanie orgánov v SPP a.s., jednoznačne považuje SPP a.s. za verejnú inštitúciu a teda subjekt povinný podľa zákona č. 211/2000 Z. z. 57. Tak ako žalobca i súd poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 236/06, z ktorého vyplýva záver, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 ústavy na mieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodáril s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť by totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom, zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilnenia dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatnenie súkromných záujmov ale v prvom rade na realizáciu verejných záujmov. 58. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že Slovenský plynárenský priemysel, a.s. má ako verejná inštitúcia plnú informačnú povinnosť. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo povinnosťou SPP a.s. zodpovedať na otázky uvedené v žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií. 59. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 60. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti konania, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.