Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200180 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200180.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Čertík s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 757 132, zastúpený: Advokátska kancelária Potásch & Potásch s.r.o., Jedľová 7, 821 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104371948/2016 zo dňa 28.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 104371948/2016 zo dňa 28.11.2016 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103787561/2016/9104402/NemO zo dňa 24.08.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Daňový subjekt podal dňa 25.11.2015 daňové priznanie DPH za október 2015, ktorým si uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške XX.XXX,XX eur. Nadmerný odpočet v uvedenej sume vznikol daňovému subjektu z titulu kúpy osobného automobilu Audi A. 3,0 TDi od spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. Bratislava fakturovaného fa. č. XXXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2015 v celkovej sume XX.XXX,- eur, z dodávateľskej fa. č. XXXXX zo dňa 31.10.2015 v celkovej sume X.XXX,XX eur vystavená odberateľovi M.B.A. Financie s.r.o. Bratislava podľa zmluvy zo dňa 01.06.2014 za podnikateľské, organizačné a ekonomické poradenstvo. 2/ Dňa 18.05.2016 bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/P., predmetom ktorej bola kontrola DPH za zdaňovacie obdobie október 2015. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal zmysel obchodnej transakcie - kúpy osobného automobilu, uvedenej na fa. č. XXXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2015 od dodávateľa Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. a nepodal dôkaz o tom, že nekonal s úmyslom získania daňovej výhody. Daňový subjekt si z dodávateľských faktúr č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2015 odpočítal daň neoprávnene, čím porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Nebolo preukázané daňovým subjektom právo na odpočítanie dane v sume XX.XXX,XX eur, ktorú si uplatnil z uvedených faktúr. 3/ Daňový subjekt prevzal dňa 27.05.2016 Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, ktorého prílohou bol Protokol č. 103182860/2016 zo dňa 18.05.2016. Dňa 16.06.2018 doručil daňový subjekt správcovi dane Vyjadrenie ku zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. 4/ Dňa 15.07.2016 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1313165/2016/9104402/NemO, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k uvedenému protokolu z daňovej kontroly. Správca dane zaujal stanovisko k vyjadreniu daňového subjektu zo dňa 18.05.2016 a uviedol, že postupoval pri výkone kontroly v súlade s § 3 ods. 1 Daňového poriadku, upovedomil daňový subjekt o jeho právach a povinnostiach stanovených § 45 Daňového poriadku. Daňový subjekt na Výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. XXXXXXXXX/ XXXX/XXXXXXX/Para zo dňa 07.03.2016 správcu dane elektronickým podaním zo dňa 13.04.2016 doručil doklady. Správca dane uvedené doklady vyhodnotil tak, že daňový subjekt nepredložil doklady a dôkazy, ktoré by dostatočne preukazovali uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných s doposiaľ predložených dokladoch a teda: a/ nepreukázal hodnoverne výkon poradenských a manažérskych služieb v oblasti risk manažmentu (oblasť vymáhania pohľadávok), manažérske riadenia spoločnosti, zaoberajúce sa problematikou kredit risk manažmentu (inkaso pohľadávok, poradenstvo v oblasti inkasa pohľadávok), obchodná činnosť, reporting, vykonávanie analýz, prezentácií, personálne riadenie, tvorba stratégie pre rozvoj spoločnosti, riadenie ľudských zdrojov vo všeobecnosti a b/ nepreukázal hodnoverne skutočný výkon vyššie uvedených činností v zmysle odberateľských faktúr vystavených pre spoločnosť M.B.A. Financie s.r.o. Bratislava a c/ nepreukázal ekonomický zmysel kúpy tretieho osobného motorového vozidla Audi A. a nepreukázal hodnoverne nárok na súvisiace odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Na záver správca dane uviedol, že dospel k záveru, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a preto mu nepriznal právo na odpočítanie DPH súvisiace s kúpu motorového vozidla Audi A.. Daňovému subjektu bolo umožnené doručiť ďalšie dôkazy a doklady v lehote 15 pracovných dní (do 08.08.2016) zo strany správcu dane. Daňový subjekt predložil dňa 09.08.2016 správcovi dane doklady a dôkazy k ekonomickej činnosti. 5/ Dňa 24.08.2016 vydal správca dane rozhodnutie č. 103787561/2016/9104402/NemO, ktorým daňovému subjektu určil rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015, nadmerný odpočet nepriznal v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume X.XXX,XX eur a rozdiel dane na úhradu X.XXX,XX eur. Správca dane vyhodnotil doklady a dôkazy predložené vo vyrubovacom konaní a dospel k záverom, že daňový subjekt 1/ nepreukázal vierohodne výkon poradenských a manažérskych služieb v oblasti kredit risk manažmentu (oblasť vymáhania pohľadávok), manažérske riadenie spoločnosti zaoberajúce sa problematikou kredit risk manažmentu (inkaso pohľadávok, poradenstvo v oblasti inkasa pohľadávok), obchodná činnosť, reporting, vykonávanie analýz, prezentácia personálneho riadenia, tvorba stratégie pre rozvoj spoločnosti, riadenie ľudských zdrojov vo všeobecnosti. Hodnoverne nepreukázal, že by v zmysle Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 01.10.2014 uzavretej medzi objednávateľom M.B.A. Financie s.r.o. Bratislava, zastúpenej konateľom P. Č. a poskytovateľom Čertík s.r.o. zastúpenej konateľom P. Č. vykonával vyššie uvedené činnosti. 2/ V súvislosti s vyššie uvedeným vierohodne nepreukázal, že by ako dodávateľ skutočne vykonal služby, ktoré sú uvedené v odberateľskej fa. č. XXXXX zo dňa 31.10.2015 v celkovej sume X.XXX,XX eur, predmet fakturácie: „Fakturujeme Vám za podnikateľské, organizačné a ekonomické poradenstvo podľa zmluvy zo dňa 01.06.2014 nasledovne: - paušálna čiastka X.XXX,- eur, práce naviac X.XXX,- eur“, vystavená odberateľovi M.B.A. Financie s.r.o., Vysoká 19, 811 03 Bratislava, IČ DPH: SK 2022362903. Správca dane prihliadal aj k tomu, že spoločnosť M.B.A. Financie s.r.o. bola v období od 26.11.2014 do 31.10.2015 majoritným odberateľom spoločnosti Čertík s.r.o. a je personálne prepojená rovnakou osobou - pánom Č.W., ktorý je v oboch spoločnostiach konateľom. 3/ Nepreukázal, akým spôsobom využíva osobné motorové vozidlo Audi A. ako platiteľ na dodávky tovaru a služieb a nepreukázal vierohodne nárok na súvisiace odpočítanie DPH. Správca dane prihliadol aj k tomu, že pán Č. do zápisnice dňa 25.01.2016 uviedol, že daňový subjekt nepreukázal napriek tomu, že: a/ mal povinnosť tak spraviť počas výkonu daňovej kontroly na základe § 45 ods. 2 písm. c/ a e/ Daňového poriadku, b/ mal povinnosť tak spraviť v zmysle Výzvy na predloženie dokladov a dôkazov č. XXXXXXXXX/XXXX/ XXXXXXX/P. zo dňa 07.03.2016, c/ mu bolo vo vyrubovacom konaní umožnené označiť dôkazy a predložiť nové dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nepredložil v priebehu kontroly na základe Výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/P. zo dňa 20.05.2016, d/ na žiadosť splnomocneného zástupcu daňového subjektu C.. P. P. správca dane umožnil, aby daňový subjekt mohol predložiť ďalšie podklady v lehote 15 pracovných dní. 6/ Daňový subjekt podal v zákonnej lehote proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 24.08.2016 č. 103787561/2016/9104402/NemO odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie daňového subjektu zamietol a potvrdil rozhodnutie správcu dane. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 7/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2017 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 104371948/2016 zo dňa 28.11.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 103787561/2016/9104402/NemO zo dňa 24.08.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume XX.XXX,XX eur, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume XX.XXX,XX eur daňovému subjektu (žalobcovi). 8/ Žalobca uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie a súvisiaci postup orgánu verejnej správy, ako aj prvostupňové rozhodnutie a s ním súvisiaci postup sú nezákonné z dôvodov, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu alebo došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca súčasne ako dôvody, resp. žalobné body tejto žaloby uviedol aj právne a skutkové okolnosti uvedené v odvolaní a tieto materiálne inkorporuje do svojho návrhu prostredníctvom ustanovenia uvedeného v čl. II. a v prílohe č. 4 k tejto žalobe. 9/ Správca dane na základe zisteného skutkového a právneho stavu uviedol v rozhodnutí, že žalobca je osobou vykonávajúcou ekonomickú činnosť, a to na základe preukázaných tržieb/výnosov, ktoré za zdaňovacie obdobie roku 2015 boli v čiastke XX XXX,- eur ako tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb, žalobca je platiteľom DPH z dodávateľských faktúr a ktoré boli voči žalobcovi uplatnené inými platiteľmi z tovarov a služieb dodaných žalobcovi a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nesubsumovaní daní z uvedených dodávateľských faktúr pod § 49 ods. 2 zákona o DPH. 10/ Žalobca uviedol, že nezákonnosť rozhodnutí a postupov v rozsahu žaloby je aj z dôvodov procesnoprávnych, konkrétne pre absenciu riadnych administratívnych spisov ako takých, ktorými sa podľa ustálenej judikatúry NS SR rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál, nakoľko súvisiace spisy daňových orgánov nespĺňajú tieto požiadavky (viď napr. rozhodnutie NS SR 8Sžf 13/2011). Zároveň uviedol, že nezákonnosť pre nepreskúmateľnosť rozhodnutí a postupov v rozsahu tejto žaloby videl aj z dôvodov ich arbitrárnosti, nakoľko žalovaný ani správca dane svoje tvrdenie o údajnom neunesení/nesplnení dôkazného bremena/povinnosti nijako skutočne neodôvodnili, ale len neodôvodnene a bez materiálneho významového obsahu toto údajné nesplnenie/neunesenie formalistický uviedli. 11/ Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal ekonomickú činnosť, a to napriek predloženým dôkazom, najmä napriek príjmom/tržbám z predaja vlastných výrobkov a služieb vo výške XX.XXX,- eur za rok 2015, ktorých súčasťou boli tržby podľa „zoznamu vydaných faktúr“. Ak by aj mal správca dane pochybnosti, ktoré však v administratívnom konaní nijako nekonkretizoval ani obsahovo nešpecifikoval, mohol a teda mal zisťovať u odberateľov žalobcu skutočnosti o vykonávaní, ale aj o nevykonávaní ekonomickej činnosti žalobcu, čo však ani na namietanie žalobcu nevykonal. Žalovaným formalisticky tvrdený a neodôvodnený skutkový stav, ktorý mal údajne zodpovedať skutočnosti, že žalobca nevykonáva ekonomickú činnosť, je v rozpore a administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca mal za to, že preukázal ekonomickú činnosť, lebo mal príjmy/tržby, má odberateľov aj dodávateľov, pri ktorej ekonomickej činnosti používa uvedené motorové vozidlo, čo v priebehu daňového konania aj preukázal. 12/ Žalobca ďalej uviedol, že správca dane ako aj žalovaný porušili aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov a túto porušil tým, že arbitrárne a bez materiálneho odôvodnenia považovali žalobcove skutkové tvrdenia a ním predložené dôkazy za nedostatočné a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/153/2010. Výzvu správcu dane zo dňa 07.03.2016 považoval žalobca za formalistickú, bezobsažnú a znemožňujúcu mu uplatňovať skutočne svoje procesné práva a nemožno je považovať ani za postup správcu dane, ktorý by smeroval k odstraňovaniu údajných rozporov v dôkazoch, pretože tieto rozpory nie sú označené a určené vo výzve. 13/ Žalobca si uplatnil nárok na odpočet DPH. za zdaňovacie obdobie mesiaca október 2015 podľa podaného daňového priznania vo výške XX.XXX,XX eur. Odpočet vyplýval zo skutočnosti, že dňa 23.10.2015 nadobudol žalobca osobný automobil do svojho majetku od predávajúceho Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. Tento automobil obstaral žalobca pre potreby pracovných jázd konateľa (obchodné stretnutia, rokovania, preprava na miesta vyplývajúce z potrieb poskytovaných služieb), pretože Renault N. sa využíva prevažne v rámci administratívy (účtovníctvo, styk s úradmi, bankami a pod. - najmä účtovníčkou) a Volvo bude mať nový plánovaný pracovník. Celková cena automobilu podľa dodávateľskej faktúry je XX.XXX,- eur, pričom DPH vo výške 20%, ktorá bola uplatnená v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie október 2010 predstavovala XX.XXX,XX eur. Žalobca zaradil vozidlo AUDI do majetku, a využíval ho na zabezpečenie svojich zdaniteľných príjmov - na dopravu na obchodné stretnutia so svojimi odberateľmi a pod., čo preukázal aj knihou jázd, tankovaním do vozidla, potvrdeniami o obchodných stretnutiach, rokovaniach atď. Správca dane u žalobcu vykonal kontrolu nadmerného odpočtu DPH a vydal prvostupňové rozhodnutie č. 103787561/2016/91.04402/Nem0 zo dňa 24.08.2016, ktorým nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet vo výške XX.XXX,XX eur a vyrubil daň vo výške X.XXX,XX eur. 14/ Žalobca mal za to, že v priebehu celého konania pred oboma správnymi orgánmi riadne preukázal opodstatnenosť svojho nároku na priznanie nadmerného odpočtu DPH uplatneného v daňovom priznaní za október 2015. Ak mal správca dane pochybnosť o činnosti žalobcu, tak daňový poriadok mu umožňuje a § 24 ods. 2 Daňového poriadku ukladá vykonanie takých úkonov, aby namiesto domnienok a svojvoľných úvah pracoval s dôkazmi, čo v rozpore s Daňovým poriadkom nevykonal. Ceny, za ktoré sú služby žalobcom poskytované, sú cenami obvyklými v činnosti MBA Financie s.r.o. ako aj ekonomicky oprávneným nákladom. Je správcom dane potvrdené a jednoznačne správcovi dane preukázané, že osobné motorové vozidlo bolo obstarané od autorizovaného predajcu motorových vozidiel, ktorému vznikla povinnosť odviesť DPH a túto riadne odviedol. Automobil po nadobudnutí žalobcom bol zaradený do majetku žalobcu a na základe predložených dokladov a dôkazov (kniha jázd, tankovanie PHM, potvrdenie obchodných rokovaní a pod.) bol (a je) preukázateľne využívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov (ekonomickej činnosti) žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 15/ Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.05.2017 uviedol, že správca dane vykonal žalobcovi daňovú kontrolu DPH na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 100117155/2016 za zdaňovacie obdobie október 2015, ktorá bola začatá dňa 20.01.2016. Po vykonaných zisteniach správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/. zo dňa 18.05.2016, ktorý bol prílohou výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorá bola prevzatá dňa 27.05.2016 a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. V zákonnej lehote žalobca predložil vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorom nesúhlasil s kontrolnými zisteniami správcu dane. Námietky k zisteniam uvedeným v protokole boli prerokované so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 15.07.2016. Dňa 09.08.2016 bola spísaná so splnomocneným zástupcom žalobcu zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX ako posledná vo vyrubovacom konaní. Správca dane rozhodnutím č. 103787561/2016/9104402/NemO zo dňa 24.08.2016 žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume X.XXX,XX eur. 16/ Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej sume 15 XXX,XX eur, ktoré si uplatnil z dodávateľských faktúr č. XXXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2015 vo výške XX.XXXX,- eur, z toho DPH XX.XXX,XX eur za predaj ojazdeného osobného vozidla Audi A. a č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2015 vo výške XXX,- eur z toho DPH XX,- eur za montáž autofólie na Audi A.. Správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr z dôvodu, že nepreukázal použitie predmetu dane, z ktorého si uplatnil právo na odpočítanie dane, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, teda na svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia, čím porušil § 49 ods. 2 zákona o DPH. 17/ Žalobca nepreukázal dôkazmi aké konkrétne zdaniteľné obchody uskutočnil podľa predloženej odberateľskej faktúry č. XXXXX zo dňa 31.10.2015, ktorú vystavil pre spoločnosť M.B.A. Financie s.r.o. v celkovej sume X.XXX,XX eur, z toho základ dane vo výške X.XXX,- eur a DPH vo výške X.XXX,XX eur, podľa textu za podnikateľské, organizačné a ekonomické poradenstvo podľa zmluvy zo dňa 01.06.2014, paušálna čiastka vo výške X.XXX,- eur a práce naviac vo výške X.XXX,- eur. 18/ Žalobca uviedol v účtovnom výkaze za rok 2015, na ktorý poukazoval tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb v sume XX.XXX,- eur. Žalovaný na spresnenie uviedol, že zoznam vydaných faktúr vytlačený dňa 18.01.2016 predložený k daňovej kontrole nebol uvedený v sume XX XXX,-eur bez DPH a nebol vydaný za celý rok 2015, ale k 31.10.2015. 19/ Žalovaný uviedol, že nie je možné uplatniť si odpočítanie dane iba z dôvodu prijatej faktúry od dodávateľa vystavenej s DPH. Faktúry č. XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítané dane v súvislosti s nadobudnutím osobného vozidla Audi A., formálne spĺňali náležitosti požadované zákonom, ale žalobca nepreukázal dôkazmi akú konkrétnu ekonomickú činnosť vykonával, ako využíval na podnikanie dve už predtým nadobudnuté osobné motorové vozidlá, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nepreukázal, že splnil podmienky uvedené v § 49 ods. 2 zákona o DPH, preto mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z nákupu osobného vozidla Audi A.. 20/ Žalovaný s námietkou žalobcu o absencii administratívneho spisu resp. jeho neúplnosti, žurnalizácie a originality nesúhlasil a podotkol, že jeho námietka je predčasná a neodôvodnená. Žalovaný súdu predloží úplný žurnalizovaný spis v požadovanom termíne. 21/ Tvrdenie o tom, že daňovými orgánmi nebolo odôvodnené, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nie je pravdivé. Doklady predložené žalobcom dňa 13.04.2016 nepreukazujú akú konkrétnu ekonomickú činnosť žalobca vykonal, teda žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť. Správca dane nie je povinný zisťovať za žalobcu dôkazy v jeho prospech. Žalobca počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nenavrhol vykonanie miestneho zisťovania ani výsluch svedka, čo žiadal až v podanom odvolaní. Všetky doklady a dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal pri nepriznaní práva na odpočítanie dane, predložil samotný žalobca a predovšetkým on musí vedieť relevantne preukázať použitie prijatých zdaniteľných plnení na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov, teda použitie nakúpených tovarov a služieb, z ktorých si uplatní právo na odpočítanie dane, na vykonávanie svojej deklarovanej ekonomickej činnosti. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil DPH z faktúry za nákup tretieho osobného vozidla a vystavil faktúru za služby pre M.B.A. Financie s.r.o., preto musí vedieť preukázať používanie vozidiel na svoju ekonomickú činnosť a fakturované služby pre odberateľa musí vedieť konkretizovať, odôvodniť ich fakturovanú výšku a predložiť dôkazy, ktoré vecne preukazujú ich uskutočnenie odberateľovi. Predložené doklady, na ktoré poukazoval žalobca samotné nepreukazovali a nie sú dôkazom, akú konkrétnu ekonomickú činnosť žalobca vykonával. 22/ Žalobca namietal, že prišlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a v tejto súvislosti poukázal na § 3 Správneho poriadku a na rozsudok NS SR č. 6Sžo/153/2010, ktorý pojednáva o základných pravidlách správneho konania uvedených v § 3 Správneho poriadku. Žalovaný uviedol, že daňové orgány postupovali v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania podľa procesného zákona, ktorým je Daňový poriadok. V § 163 Daňového poriadku je uvedené, že na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 23/ Žalovaný v súvislosti s nesplnením dôkaznej povinnosti žalobcu v obdobnej veci poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 8Sžf/27/2011 uviedol, že podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Dôkazná povinnosť je na platiteľovi, je jeho povinnosťou preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. 24/ Už v oznámení o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. XXXXXXXXX/XXXX je uvedené, že žalobca mal predložiť všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly s poukázaním na § 45 Daňového poriadku, ktorý stanovuje práva a povinnosti kontrolovaného daňového subjektu. V § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku je stanovená povinnosť pre daňový subjekt predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Doklady predložené žalobcom samostatne nepreukazujú akú ekonomickú činnosť žalobcu vykonával. Knihy jázd, bloky na PHM, čestné prehlásenia o obchodných stretnutiach atď. sú dôkazom až keď na seba nadväzujú a časovo zapadajú a ako celok materiálne preukazujú požadované skutočnosti. Daňové orgány v rozhodnutiach uviedli rozdiely, ktoré zistili a ktoré nepotvrdili žalobcom tvrdené skutočnosti. Žalobca tieto zistené rozdiely neodstránil, čím nepreukázal materiálne údaje uvedené na dokladoch. Za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2015 boli zistené nezrovnalosti z predložených kníh jázd, keď dve vozidlá mali vykonať v tom istom čase pracovné cesty na rôzne miesta. 25/ Žalobca nemal žiadneho zamestnanca a nie je podľa daňového informačného systému zaregistrovaný na závislú činnosť ani k 30.04.2017, aj keď napr. dňa 08.02.2016 uviedol do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/P., že v tomto roku sa bude prijímať zamestnanca, ktorý bude využívať vozidlo Volvo. Podľa výpisu z obchodného registra má žalobca od 26.01.2017 spoločníka a prokuristu U.. U. P.. Meno U. P. sa nachádza aj v žalobcom predloženej mailovej komunikácií s mailovou adresou U..P..N.. 26/ Žalovaný uviedol, že ani predložené knihy jázd ako také nepreukazujú realizáciu pracovných stretnutí žalobcu za účelom vykonávania jeho ekonomickej činnosti a vystavovania faktúr. Deklarované pracovné stretnutia nie sú podložené žiadnymi vecnými dôkazmi napr. kde bolo pracovné stretnutie, kto bol jeho účastníkom, čo bolo jeho predmetom, atď. Dňa 09.08.2016 žalobca predložil ako dôkaz aj e-mailovú komunikáciu za október 2015 v rozsahu 19 strán za spoločnosť M.B.A. Financie s.r.o. Na všetkých mailoch bola uvedená mailová adresa P..N..N.. Ani z obsahu mailovej komunikácie nie je možné zistiť oprávnenosť, opodstatnenosť a správnosť vystavenia faktúry č. XXXXX žalobcom, čo sa týka výšky fakturovanej sumy, ani vykonanie konkrétnych činností, ktoré mal žalobca vykonať pre M.B.A. Financie s.r.o. Tvrdenie, že pracovné maily potvrdzujú, že bolo zo strany obchodných partnerov žalobcu potrebné vykonanie pracovných stretnutí mimo sídla, nebolo preukázané. Podľa dokladov je jediným obchodným partnerom platiteľa spoločnosť M.B.A. Financie s.r.o. so štatutárnym zástupcom p. Č. a práve táto obchodná spoločnosť má podľa predložených dokladov mnoho obchodných partnerov. To isté sa týka aj mailovej komunikácie za november 2011. 27/ Žalovaný dodáva, že daňové orgány nevychádzali ani z domnienok ani zo svojvoľných úvah, ale z dokladov a dôkazov predložených žalobcom, ktorými obsahovo nepreukázal akú ekonomickú činnosť konkrétne vykonal, ako využíval dve osobné motorové vozidlá na svoje zdaniteľné obchody, nepreukázal oprávnenosť deklarovaných pracovných ciest. Ak bolo dôvodom na nadobudnutie tretieho osobného vozidla AUDI zvýšenie kreditu v očiach klientov čo je znova uvedené v žalobe, tak jediným odberateľom žalobcu podľa dokladov bola personálne prepojená spoločnosť M.B.A. Financie s.r.o. 28/ Podľa názoru žalovaného bolo rozhodnutie č. 104371948/2016 zo dňa 28.11.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 103787561/2016/9104402/NemO zo dňa 24.08.2016, vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový aj právny stav bol dostatočne zistený. Žalobca nepreukázal dôkazmi skutočnosti deklarované na predložených dokladoch a preto navrhol, aby správny súd zamietol žalobu žalobcu a nepriznal trovy konania. IV. Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného 29/ Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.07.2018 poukázal na pochybenia daňových orgánov pri výklade pojmu ekonomická činnosť a mal za to, že tieto nepostupovali v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ, ktorý zabezpečuje jednotný výklad smerníc, ktorý je záväzný pre členské štáty vrátane ich správnych aj súdnych orgánov. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach pojem ekonomická činnosť vyložil aj v svojich rozhodnutiach sp. zn. 4Sžf/76/2014, 4Sžf/77/2014, 5Sžf/75/2014 a zároveň poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Rompelman, C-268/83 (bod 22 a 23). Povinnosti vykladať relevantné pojmy v súlade s právom EÚ a výkladom SD EÚ vyplýva aj z rozhodnutia Kofoed, C-321/05 (bod 45), Pfeiffer, C-397 a 403/01 (bod 113) ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/25-34/2012 a 3Sžf/36-37/2012 a z metodického pokynu finančnej správy z decembra 2012, z decembra 2016 a z januára 2018. 30/ Z postupov a záverov žalovaného a správcu dane, ktoré sú zjavne v rozpore s uvedenou vnútroorganizačnou inštrukciou, vyplýva záver v prospech žalobcu, t.j. že eurokomformný výklad pojmu ekonomická činnosť vedie k záveru, že obstaranie investičného majetku (v tomto prípade motorového vozidla Audi) ako také bez ďalšieho predstavuje ekonomickú činnosť. 31/ Žalobca poukázal na porušenie zásad daňového konania zo strany správcu dane keď neuplatnil prednostne ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku pred ust. § 45 Daňového poriadku. Žalovaný ani v priebehu pojednávania dňa 03.07.2018 nepoprel skutočnosť, že výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi nebola zaslaná. Keďže si daňové orgány nesplnili zákonnú povinnosť voči žalobcovi mal za to, že napadnuté rozhodnutia daňových orgánov sú nezákonné, a to práve preto, že podstatným a fakticky jediným dôvodom pre vydanie negatívnych správnych rozhodnutí bolo údajné nevyvrátenie pochybností správnych orgánov o tom, že žalobca nevykonával ekonomickú činnosť. V. Pojednávanie 32/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, §10 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 04.09.2018 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. VI. Relevantné právne predpisy 33/ Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 35/ Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 36/ Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 37/ Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 38/ Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 39/ Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 40/ Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 41/ Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 42/ Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti: a/ umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b/ zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c/ poskytnúť požadované informácie sám alrbo ním určenou osobou, d/ predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podať k nim ústne alebo písomné vysvetlenie, e/ prekladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. f/ umožniť vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g/ zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h/ umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov. 43/ Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 44/ Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa ods. 2 bez ohľadu na účel alebo výsledok tejto činnosti. 45/ Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie alebo podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 46/ Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8. 47/ Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 48/ Podľa § 49 ods. 2 prvá veta zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. VII. Posúdenie veci správnym súdom 49/ Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane č.103787561/2016/9104402/ NemO zo dňa 24.08.2016, ktorým žalobcovi učil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume XX.XXX,XX eur, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume X.XXX,XX eur a rozhodnutie žalovaného č. 104371948/2016 zo dňa 28.11.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane. 50/ Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 51/ Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 52/ Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 53/ Správny súd uvádza, že žalovaný ako aj správca dane na základe rozsiahleho dokazovania a preverovania podnikateľskej činnosti žalobcu v priebehu daňovej kontroly a následne vyrubovacieho konania skonštatovali, že žalobcom predložené doklady a listiny nie sú dostatočnými dôkazmi, ktoré by dostatočne a jednoznačne preukázali výkon ekonomickej činnosti žalobcu. Zároveň zastávali názor, že žalobca nepotrebuje k výkonu svojej činnosti tri automobily, najmä ak nemá žiadnych zamestnancov a teda nárok na odpočítanie dane z kúpy automobilu sa uplatňuje neoprávnene. S uvedenými závermi správny súd nesúhlasí a dáva do pozornosti výklad pojmu ekonomická činnosť, ktorý je potrebné vykladať v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. 54/ Vo veci Rompelman C-268/83 pri výklade pojmu ekonomická činnosť sa uvádza, že „prípravné činnosti, akými je obstaranie investičného majetku, musia byť ako také považovanie za ekonomickú činnosť, pričom nie je potrebné rozlišovať rozličné právne formy týchto prípravných činností.“ V bodoch 22 a 23 „už prípravná činnosť ako kúpa investičného majetku (ako taká) musí byť považovaná za prejav ekonomickej činnosti a to bez ohľadu na rôzne právne formy. 55/ Správny súd uvádza, že pojem ekonomickej činnosti definuje ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH, podľa ktorého zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty definuje ekonomickú činnosť nasledovne: „Ekonomická činnosť je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. Ekonomickou činnosťou je predovšetkým využívanie hmotného a nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe. Je potrebné poukázať aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (4Sžf/76/2014, 4Sžf/77/2014, 5Sžf/75/2014) cit.: „V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie je potrebné podľa najvyššieho súdu, pojem ekonomická činnosť vykladať široko. Každého, kto má úmysle potvrdený objektívnymi okolnosťami začať vykonávať nezávisle ekonomickú činnosť a kto vynaloží investičné náklady na tieto účely, treba považovať za zdaniteľnú osobu, ak splní podmienky stanovené zákonom.“ 56/ Zároveň správny súd poukazuje na Metodický pokyn k zrušeniu registrácie pre daň podľa § 81 a 82 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov vrátane dodatku č. 1 zo dňa 14.3.2013 kde na strane 7 sa uvádza cit.: „Pri posudzovaní, či niektorá osoba ne/ vykonáva podnikateľskú činnosť je potrebné vychádzať aj z rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Za osobu, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť sa považuje aj osoba, ktorá deklaruje svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody, t.j. aj osoba, platiteľ dane, ktorá sa pripravuje na vykonávanie podnikateľskej činnosti, napr. kúpou majetku alebo služieb určených na podnikanie, aj keď napr. v určitej dobe vzhľadom na predmet podnikateľskej činnosti neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody sa považuje za osobu, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ak nie je preukázané napríklad, že zneužíva systém DPH. 57/ Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu uvedeným vo Vyjadrení žalobcu doručenom súdu elektronicky dňa 27.07.2018 cit.: „Z postupov a záverov žalovaného a správneho orgánu, ktoré sú v zjavnom rozpore s uvedenou vnútroorganizačnou inštrukciou, vyplýva rovnaký záver, ako v predošlom bode v prospech žalobcu, t.j. eurokonformný výklad pojmu „ekonomická činnosť“ vedie k záveru, že obstaranie investičného majetku (ktorým je v tomto prípade motorové vozidlo AUDI) ako také predstavuje bez ďalšieho ekonomickú činnosť. Teda tvrdenie žalovaného a správneho orgánu o údajnom nepreukázaní ekonomickej činnosti sú relevantné a porušujú povinnosť širokého výkladu pojmu ekonomická činnosť vyplývajúcu aj z (časovo (historicky) konštantnej) vlastnej vnútroorganizačnej inštrukcie žalovaného (metodického pokynu).“ 58/ Správny súd dáva za pravdu žalobcovi, že správca dane nepostupoval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval iba podľa ust. § 45 ods. 2 písm. d/ a e/ Daňového poriadku. Správny súd, takisto ako žalobca, poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2015, v ktorom odkazuje na rozhodovaciu činnosť NSS ČR, ktorá ustálila, že správca dane je „...povinnen prokázat, že o souladu účetnictví se skutečností existují vážné a důvodné pochyby. Správca daně proto musí identifikovat konkrétní skutečnosti, na jejichž základě lze mít pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti nebo správnosti účetníctví (srov. zmíněné rozsudky čj. 2 Afs 24/2007-119, čj. 9 Afs 30/2008-86, čj. 1 Afs 39/1010-124, nález Ústavního soudu ze dne 29.10.2002, sp. zn. II.ÚS 232/02). Pokud správca daně unese své důkazní břemeno ve vztahu k výše popsaným skutečnostem, je opět na daňovém subjektu, aby prokázal pravdivost svých tvrzení...“ 59/ Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o absencii administratívneho spisu nakoľko žalobca nepredložil správcovi zmluvu o prenájme vozidla s účtovníčkou, ale doručil správcovi dane zmluvu o prenájme vozidla s nájomcom M.B.A. Financie, s.r.o. pod č. 12.b/ administratívneho spisu. 60/ Správny súd vzhľadom na uvedené zrušil tak rozhodnutie správcu dane ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať súdom naznačeným smerom. 61/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 62/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).