Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200206 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200206.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Opálové bane Libanka, s.r.o. so sídlom Floriánova 3201/12, Prešov, IČO: 45 571 503, v zastúpení advokátom JUDr. Lukáš Polák, Hlavná 137, 08001 Prešov, IČO: 50 170 759 proti žalovanému: Úrad Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.: P-10029/2016 zo dňa 23.11.2016 takto: r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 10.2.2017 domáhal preskúmania rozhodnutia Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-10029/2016 zo dňa 23.11.2016, ktorým návrh žalobcu na štandardizáciu názvu lokality Slovenské opálové bane Slánskych vrchoch pri osade Dubník, v katastrálnom území Červenica v okrese Prešov zamietol, navrhoval zrušenie tohto rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj náhradu trov konania. 2. Napadnutým rozhodnutím Úrad Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-10029/2016 zo dňa 23.11.2016 návrh žalobcu na štandardizáciu názvu lokality Slovenské opálové bane v Slánskych vrchoch pri osade Dubník v katastrálnom území Červenica v okrese Prešov, podľa § 4 ods. 2 písm. g) v spojení s § 18 ods. 1 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov v spojení s nesúhlasným stanoviskom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK 2360/2016 - 221/8716 zo dňa 11.7.2016 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že lokalita s navrhovaným názvom „Slovenské opálové bane” sa nachádza na už vymedzenom území Chráneného ložiskového územia Červenica I a pomenovaná je v súlade s § 2 vyhlášky č. 79/1988 Z. z. v znení neskorších predpisov názvom katastrálneho územia v ktorom leží Chránené ložiskové územie alebo jeho časť. 3. Podoba názvu Slovenské opálové bane je príliš zovšeobecňujúca a nezohľadňuje bežnú prax pri pomenúvaní objektov, kedy sa odporúča zohľadniť v názve objektu názov lokality a v tomto prípade zohľadniť aj historický aspekt rozmachu ťažby v danej oblasti. 4. V odôvodnení poukázal na vyjadrenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK 2360/2016-221/8716 zo dňa 11.7.2016, ktoré nesúhlasí s premenovaním lokality na Slovenské opálové bane a súčasne navrhuje, aby sa používal zaužívaný názov Dubnické opálové bane, pričom sa odvolalo na vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Prešov, ktoré rovnako nezdieľa názor, že je nevyhnutné alebo potrebné meniť už zaužívaný a aj historický podložený názov tzv. Dubnických opálových baní. A už vôbec im nepatrí názov „Slovenské...”, keďže v čase ich najväčšieho rozmachu išlo skôr o „uhorské” bane. 5. V podanej žalobe žalobca vytýka rozhodnutiu Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, ktorá spočíva v tom, že v odôvodnení rozhodnutia v časti týkajúcej sa postupu Názvoslovnej komisie Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa len uvádza, že jej členovia vyjadrili s postupom Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky súhlas a o návrhu nijako nehlasovali, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nedeklaruje, či názvoslovná komisia mala k dispozícii stanovisko názvoslovného zboru okresného úradu, tak ako to vymedzuje ust. § 15 ods. 2 vyhl. č. 300/2009 Z. z. Vzhľadom na uvedené nie je žalobcovi známe na základe akého konkrétneho ustanovenia žalovaný rozhodol, keď žiadosť žalobcu na štandardizáciu názvoslovia zamietol. 6. Žalobca poukazuje ďalej na nemožnosť akceptovania právneho názoru žalovaného, keďže tento nemá oporu v príslušnom právnom predpise a preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Ďalej žalobca poukazuje, že rozhodnutie pokiaľ ide o jeho odôvodnenie nekorešponduje s kvalitatívnymi požiadavkami správnych rozhodnutí tak, ako ich koncipoval Ústavný súd Slovenskej republiky v svojej ústavnej judikatúre, pretože právne závery Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a ani z nich nevyplývajú žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia rozhodnutia. 8. Žalovaný v svojom písomnom vyjadrení v žalobe uviedol, že žaloba nie je dôvodná a žalobcom vznesené námietky nie sú opodstatnené. 9. V nadväznosti na námietku žalobcu, že pred vydaným vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaný nepostupoval v súlade s § 15 vyhl. č. 300/2009 Z. z. žalovaný zdôraznil, že názov lokality, názov chráneného ložiskového územia, názvom náleziska, názov významného priestoru, ani názov drahého kameňa podľa citovaných predpisov nemá žalovaný v kompetencii štandardizovať. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol žiadny dôvod na to, aby sa k návrhu názvu vyjadroval názvoslovný zbor okresného úradu. 10. Žalovaný poukázal, že rozhoduje o štandardizácii so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré dalo zamietavé stanovisko. 11. Žalovaný navrhoval, aby správny súd žalobu zamietol, pretože napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok. 12. Predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré zakladá, mení, zrušuje, alebo deklaruje práva právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka a vzhľadom na túto skutočnosť nie je podľa žalovaného daná právomoc správneho súdu podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. 13. Krajský súd v Bratislave ako príslušný podľa § 6 ods. 2 písm. a) zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) preskúmal žalobu z hľadiska jej predmetu a účelu a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 14. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 17. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 20. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 21. Krajský súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu najskôr posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. 22. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 23. Samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby správnom súdnictve. 24. Krajský súd považuje za nesporné, že žalobca, bol účastníkom administratívneho konania, teda spĺňa prvý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie. 25. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 26. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou právnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.2.2011). 27. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. 28. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 29. Podľa názoru krajského súdu žalobca bol účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda. 30. Toto rozhodnutie o zamietnutí návrhu na štandardizáciu názvu lokality Slovenské opálové bane, sa však netýka vlastných verejných subjektívnych práv ani právnych záujmov žalobcu ako právnickej osoby, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu a rozhodnutie správneho orgánu nemá také právne účinky vo vzťahu k žalobcovi, ktoré by ovplyvňovali jeho právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jeho právnej sféry alebo spôsobili zmenu jeho právneho postavenia, v dôsledku čoho žalobca nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP. 31. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.