Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/35/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200237 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200237.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava IČO: 35 971 967, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, P.O. BOX 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. RP/56/2016 zo dňa 20.12.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalovaný ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z. z., o vysielaní a retransmisii, rozhodnutím č. RP/56/2016 zo dňa 20.12.2016 vyslovil, že účastník správneho konania č. 551/SKL/2016 UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., Bratislava porušil povinnosť ustanovenú v § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že poskytoval dňa 29.06.2016 retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2, ČT24, ČT :D/ČT art, Primá family, Primá Cool, Príma Love, Príma Zoom, Nova a Nova Cinema bez súhlasov ich pôvodných vysielateľov. Za správny delikt mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 10.000 €. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že dňa 29.06. 2016 o cca 14:29 hod. bola vykonaná v sídle žalovaného na Dobrovičovej 8, 811 09 Bratislava kontrola obsahu retransmisie - programovej ponuky účastníka konania, ktorú poskytuje svojím abonentom, a ktorá je na základe zmluvy č. 6575237 poskytovaná aj Rade, s cieľom zistiť, či účastník konania poskytuje retransmisiu programových služieb CTI, ČT2, ČT24, ČT :D/ČT art, Príma family, Príma Cool, Príma Love, Primá Zoom, Nova, Nova Cinema. Uvedenou kontrolou bolo zistené, že medzi programovými službami nachádzajúcimi sa v ponuke programových služieb šírených účastníkom konania boli aj programové služby ČTI, ČT2, ČT24, CT :D/ČT art, Primá family, Primá Cool, Primá Love, Primá Zoom, Nova a Nova Cinema (zápisnica o kontrole obsahu programovej ponuky spolu so záznamom jej vykonania tvorili prílohu oznámenia). Zaznamenaná bola aj retransmisia programovej služby UPC Expres. Ako je uvedené v oznámení o začatí správneho konania, pôvodní vysielatelia programových služieb Príma family, Príma Cool, Príma Love, Príma Zoom, Nova a Nova Cinema neposkytujú prevádzkovateľom retransmisie na území Slovenskej republiky súhlas na retransmisiu ich programových služieb. 3. Zistenia vyplývajúce z kontroly vykonanej v sídle Rady, resp. výstupy z tejto kontroly sú relevantným podkladom pre rozhodnutie Rady. Rada takýto podklad použila v správnych konaniach opakovane, pričom takýto postup označil za zákonný aj NS SR, ktorý pri obdobnom skutkovom stave v súvislosti s podkladom pre rozhodnutie - záznam z kontroly vykonanej Radou, ktorá bola zachytená aj na nosiči dát, v rozsudku vo veci 2Sžo/56/2013 uviedol, že „správny orgán v predmetnej veci náležité postupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, náležíte zistil skutkový stav, a na tento správne aplikoval platné právne normy.... najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, a teda že kontrolou programovej ponuky žalobcu v sídle správneho orgánu bolo jednoznačne preukázané, že ... žalobca [účastník konania] retransmitoval programovú službu PRIMA ... ". Z uvedeného rozsudku NS SR vyplýva, že je v súlade s platnou právnou úpravou zabezpečiť si podklad aj tak, ako to Rada urobila v predmetnom správnom konaní - vykonaním kontroly poskytovanej služby v sidle Rady. Počas tejto kontroly bolo opakovane zaznamenané EPG účastníka konania, ako aj programová služba UPC EXPRES, ktorú retransmituje len on v rámci svojej distribučnej siete. Podľa žalovaného (Rady) tak bolo dostatočne preukázané, že účastník konania poskytoval uvedené programové služby v rámci svojej distribučnej siete. Predmetné programové služby sú terestriálne šírené prostredníctvom digitálneho vysielania na území Českej republiky. Rada ich signál neprijíma (ani nemôže) z tohto vysielania, ale zo siete účastníka konania, účastník konania tak nevyhnutne musí vykonávať aktívne úkony na ich šírenie. 4. Ďalej žalovaný uviedol, že na príjem týchto služieb je nevyhnutné uzavrieť zmluvu s účastníkom konania. Zmluvný vzťah je podmienkou pre príjem programových služieb, ktoré Rada zistila počas kontroly vo svojom sídle. Je tak zrejmé, že ide o službu, ktorú poskytuje vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť koncovým užívateľom. Táto služba im je poskytovaná ako obsahová služba, nakoľko ide o ponuku programových služieb, jej zostavenie nie je náhodné, ale je výsledkom činnosti poskytovateľa retransmisie, ktorý vytvára jednotlivé balíky programových služieb. Koncoví užívatelia za účelom ich príjmu vstupujú do právneho vzťahu len s účastníkom konania. Je irelevantné, či programové služby, ktoré poskytuje, sú uvedené v nejakom dokumente, o ponuku programových služieb ide, ak sú tieto programové služby poskytované (a teda aj ponúkané) koncovým užívateľom. Tí sa práve na základe takejto reálnej ponuky môžu rozhodnúť, službu ktorého poskytovateľa využijú. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že poskytovateľom služby retransmisie, v rámci ktorej boli poskytované aj predmetné programové služby, bol účastník konania. Rada už v minulostí sankcionovala účastníka konania za porušenie povinnosti ustanovenej v § 17 ods. 1 písm. c) zákona Č. 308/2000 Z. z. Rozhodnutím č: RP/22/2012 bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške 100 € v súvislosti stým, že poskytoval retransmisiu programových služieb ČT1, CT2, ČT24, Nova, Nova Cinema, Primá Family, Príma Cool, Primá Love a TV Barrandov bez súhlasov ich pôvodných vysielateľov, Podobne rozhodnutím č. RP/10/2015 (rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné) bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške 1 000 € v súvislosti s tým, že poskytoval retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2, ČT24, Prima family, Prima Cool, Príma Love, Prima Zoom, Nova a Nova Cinema bez súhlasov ich pôvodných vysielateľov. Skutkový stav sa v danej veci nezmenil. 5. Z hľadiska určenia výšky pokuty žalovaný dodal, že účastník bol za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankcionovaný už v minulosti a to rozhodnutiami č. TKR/254/ RL/51/2010 zo dňa 12. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13, 12.2010, bola účastníkovi konania uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona z dôvodu porušenia § 17 ods. písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že v dňoch 16. 7., 21. 7., 23. 7., 5. 8. a 11. 10. 2010 poskytoval retransmisiu programovej služby Primá bez súhlasu pôvodného vysielateľa a č. RP/22/2012 zo dňa 24, 4 .2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 7. 2013, bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške XXX € z dôvodu porušenia § 17 ods. písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že od 02.11.2011 do 01.01.2012 poskytoval retransmisiu programovej služby Primá, od 15.12.2009 poskytoval retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2 a ČT24, od 01.04.2011 poskytoval retransmisiu programových služieb Nova, Nova Cinema, Primá Cool, Primá Love a TV Barrandov, od 01.01.2012 poskytoval retransmisiu programovej služby Primá family bez súhlasu ich pôvodných vysielateľov. 6. Žalovaný vzal pri určovaní výšky pokuty tiež do úvahy závažnosť správneho deliktu - kedy napriek skutočnosti, že účastník na základe predchádzajúcej rozhodovacej praxe Rady a NSSR bol oboznámený s povinnosťou podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a malo a muselo mu byť zrejmé, že poskytuje retransmisiu posudzovaných programových služieb bez súhlasu pôvodných vysielateľov, napriek tomu opätovne poskytoval retransmisiu predmetných programových služieb vo veľkom rozsahu, čím dochádzalo k zásahu do práv pôvodných vysielateľov týchto programových služieb autorizovať retransmisiu ich programovej služby (a následne získavať za to primeranú odplatu) a zároveň mohlo dôjsť k získaniu neodôvodnenej konkurenčnej výhody voči prevádzkovateľom retransmisie, ktorí poskytujú retransmisiu programových služieb v súlade s § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. Konštatovanie o pomerne vysokej Závažnosti protiprávneho konania je tak jednoznačne opodstatnené. Vyššia závažnosť nevyhnutne podmieňuje uloženie sankcie pokuty v signifikantnejšej výške; mieru zavinenia - s tým, že účastník konania je za porušenie predmetných ustanovení zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že účastník konania bol za porušenie povinnosti ustanovenej v § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. sankcionovaný už v minulosti. Účastník konania mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z. z. Účastník konania bol v čase spáchania správneho deliktu oboznámený s výkladom Rady ohľadne aplikácie citovaného ustanovenia zákona vo vysielaní a mal teda možnosť prispôsobiť svoje vysielanie zákonným požiadavkám; a rozsah a dosah retransmisie - kedy žalovaný posudzoval konanie prevádzkovateľa retransmisie, preto predmetné kritérium mohol aplikovať len primerane a posudzovať ho vzhľadom na pokrytie obyvateľstva na Slovensku službou retransmisie účastníka konania. Rada zohľadnila skutočnosť, že účastník konania na základe platnej registrácie retransmisie poskytuje retransmisiu programových služieb vo viac ako 190 000 koncových bodoch (teda pre viac ako 190 000 domácností) na celom území Slovenska. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že účastník konania poskytuje retransmisiu pre signifikantný počet domácností. Táto skutočnosť vyjadruje koľko potenciálnych recipientov je spôsobilých vnímať prípadné porušenie povinností ustanovených v zákone č. 308/2000 Z. z. Účastníka konania možno vzhľadom na počet koncových bodov a územný rozsah jeho retransmisie charakterizovať ako významného prevádzkovateľa retransmisie; trvanie a následky porušenia povinnosti - účastník konania poskytoval retransmisiu predmetných programových služieb v rozpore s § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z, dňa 29.6.2016. V dôsledku poskytovania retransmisie programových služieb bez súhlasu pôvodných vysielateľov dochádza na jednej strane k zásahu do práv pôvodných vysielateľov programových služieb a na druhej strane subjekt poskytujúci retransmisiu programových služieb v rozpore s § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. získava neodôvodnenú konkurenčnú výhodu voči prevádzkovateľom retransmisie, ktorí poskytujú retransmisiu v súlade s § 17 ods. 1 písm. c) cit. zákona. II. žaloba a námietky 7. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný dňa 29.06.2016 cca. o 14:29 hod. mal vykonať vo vlastnom sídle kontrolu obsahu retransmisie s cieľom zistiť, či žalobca poskytuje retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2, CT24, ČT: D/ČT art, Prima family, Prima Cool, Prima Love, Prima Zoom, Nova a Nova Cinema. Zo správneho spisu vyplýva, že žalovaný predmetnú kontrolu mal vykonať tak, že zamestnanec žalovaného mal dňa 29.06.2016 cca. o 14:29 hod. zaznamenať na nešpecifikovaný prístroj schopný zaznamenávať zvukovo-obrazové záznamy poskytovanie služby retransmisie žalobcom. Tento zvukovo-obrazový záznam v rozsahu sedem minút bol podkladom pre rozhodnutie. Zo správneho spisu a z rozhodnutia vyplýva, že jedinými podkladmi pre rozhodnutie v správnom konaní bola Zápisnica o kontrole obsahu programovej ponuky a zvukovo-obrazový záznam vykonania kontroly zaznamenaný na CD nosiči. Žalobca takto tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jednej zo základných zásad správneho konania uvedenému v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, t.j. žalovaný náležite nezistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a pri rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z podkladov nebolo možné spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, t.j. z podkladov nebolo možné jednoznačne a spoľahlivo prijať záver, že vysielanie zaznamenané v podkladoch bolo retransmisiou žalobcu zo dňa 29.06.2016 cca. o 14:29 hod. 8. Zo zvukovo-obrazového záznamu vyhotoveného žalovaným bolo podľa žalobcu možné zistiť iba to, že: na televízore dochádza k prepínaniu programov a k listovaniu v programovom sprievodcovi bez toho aby bolo vidieť osobu, ktorá mala obsluhovať diaľkový ovládač; v programovom sprievodcovi je uvedený dátum 29.06.2016 a postupne čas 14:29, 14:30, 14:31, 14:32, 14:33, 14:34 a 14:35; pri v poradí prvom listovaní v programovom sprievodcovi sa vysielanie javí ako služba poskytovaná žalobcom, pretože v zozname programov je uvedený kanál „UPC Expres“; pri ďalšom listovaní v programovom sprievodcovi kde sú uvedené programové služby ČT1, ČT2, ČT24, ČT: D/ČT art, Prima family, Príma Cool, Prima Love, Príma Zoom, Nova a Nova Cinema nie je zrejmé, že ide o programovú ponuku, ktorá je súčasťou retransmisie žalobcu; zo záberu vyhotoveného na záver je vidieť, že pod televízorom sa nachádzajú bližšie nešpecifikované elektronické prístroje. Naproti tomu z predmetného zvukovo-obrazového záznamu vyhotoveného žalovaným nie je zrejmé: kto bol prítomný pri vyhotovovaní zvukovo-obrazového záznamu; či v miestnosti, v ktorej žalovaný mal zvukovo-obrazový záznam vyhotoviť, sa nachádza prijímacie zariadenie žalobcu (tzv. set-top-box) a koncový bod žalobcu; či prijímacie zariadenie žalobcu je zapojené do koncového bodu žalobcu; či v prijímacom zariadení žalobcu je vložená Smart karta žalobcu; či prijímacie zariadenie žalobcu je zapojené do televízora, z ktorého mal žalovaný vyhotoviť zvukovo-obrazový záznam; kto a ako mal prepínať jednotlivé programy a programového sprievodcu; aké druhy elektronických prístrojov sa nachádzajú pod televízorom, z ktorého mal žalovaný vyhotoviť záznam retransmisie žalobcu, a či tieto prístroje sú/nie sú zapojené k televízoru a či sú/nie sú v „pracovnom“ režime, t.j. či sú/nie sú zapnuté a funkčné. 9. Žalobca retransmisiu predmetných programových služieb poprel s tým, že podobne ako iní prevádzkovatelia retransmisie na Slovensku, ani on neretransmituje označené programové služby. Ak teda záznam z kontroly zaznamenaný žalovaným dňa 29.06.2016 cca. o 14:29 hod. a označený žalovaným ako retransmisia žalobcu obsahuje tieto programové služby, nemohlo ísť o retransmisiu, ktorú žalobca poskytoval dňa 29.06.2016 cca. o 14:29 hod. Vzhľadom na zásadné, žalobcom vytýkané nedostatky zvukovo-obrazového záznamu z vykonanej kontroly nevedel žalobca ani identifikovať o aké vysielanie by mohlo ísť a či vôbec ide o vysielanie šírené prostredníctvom jeho káblovej distribučnej siete. V tejto súvislosti nemožno ani s istotou vylúčiť, že išlo o vopred pripravený záznam, ktorý má vyvolať dojem, že ide o retransmisiu žalobcu zo dňa 29.06.2016 cca. o 14:29 hod. Keďže žalovaný bez akéhokoľvek závažného dôvodu nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania a neprizval žalobcu zúčastniť sa vykonania kontroly, nebolo možné ani dodatočne nad všetku pochybnosť preukázať, či, ako, kedy a za akých okolností bola kontrola vykonaná, a najmä, že výsledok kontroly zistený žalovaným preukazuje tvrdenia žalovaného. V oblasti správneho trestania je totiž potrebné rešpektovať základné princípy vzťahujúce sa na súdne trestanie. Tento záver vychádza z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1 členským štátom o správnych sankciách z 13.2.1991 a je v súlade (nielen) s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec možno teda jednoznačne konštatovať, že dôkazné bremeno nesie žalovaný, ktorý musí mať v správnom konaní za preukázané ním tvrdené skutočnosti. Inými slovami, je povinnosťou žalovaného jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázať, že ním zhotovený zvukovo-obrazový záznam predstavujúci podklad pre rozhodnutie je retransmisiou žalobcu zo dňa 29.06.2016 cca. o 14:29 hod. 10. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaným zhotovený zvukovo-obrazový záznam ním tvrdené skutočnosti nepreukazoval a preto jeho zistenia sú nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ rozhodnutia, nemal oporu v podkladoch, pretože zo Zápisnice o kontrole obsahu programovej ponuky a zo zvukovo- obrazového záznamu vykonania kontroly zaznamenanom na CD nosiči nemožno jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázať, že zvukovo-obrazový záznam vysielania je retransmisiou žalobcu zo dňa 29.06.2016 cca. o 14:29 hod. Žalovaný jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázal, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 17 ods. 1 písm. c) ZVR a preto nebol dôvod na uloženie sankcie - pokuty vo výške XX.XXX €. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný podstatne porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy a toto porušenie mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Podľa ust. § 22 Správneho poriadku, ak správny orgán spíše o dôležitom úkone v konaní zápisnicu, z takejto zápisnice musí byť najmä zrejmé, cit.: „kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania“. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že Zápisnica o kontrole obsahu programovej ponuky spĺňala zákonom požadované náležitosti. Žalobca tvrdil, že zo zápisnice nebolo nad všetku pochybnosť zrejmé, kto sa zúčastnil kontroly. Žalovaný v rozhodnutí tvrdil, že osoba, ktorá zápisnicu vyhotovila, je zároveň osobou, ktorá sa kontroly zúčastnila. Zápisnica však údaj o osobách, ktoré sa úkonu zúčastnili neobsahuje a absenciu tejto informácie nie je možné nahradiť špekulatívnou úvahou žalovaného. Takéto tvrdenie žalovaného by obstálo iba v prípade, že by z charakteru úkonu nepochybne vyplývalo, že zápisnicu mohla spísať iba tá osoba, ktorá samotný úkon urobila. V prejednávanom prípade však zápisnica opisuje len skutočnosti, ktoré podľa názoru žalovaného vyplývajú zo zvukovo-obrazového záznamu. Vzhľadom na obsah zápisnice a charakter úkonu, ktorý bol podkladom pre jej spísanie, však nemožno vylúčiť možnosť, že zápisnicu mohla vyhotoviť iná osoba ako tá, ktorá samotnú kontrolu vykonala. Preto nemožno osobu, ktorá zápisnicu vyhotovila, automaticky považovať aj za osobu, ktorá predmetný úkon vykonala, resp. jedinú osobu, ktorá sa úkonu (kontroly) zúčastnila. Navyše, tvrdenie žalovaného, že sa úkonu zúčastnil iba pán J., ktorý zápisnicu vyhotovil, nemožno overiť. Ani zo samotného zvukovo- obrazového záznamu totiž žalovaný nedokáže preukázať, že pán J. je osobou (resp. jedinou osobou), ktorá sa úkonu zúčastnila. Žalovaný týmto postupom odňal žalobcovi možnosť uplatniť všetky práva, ktoré mu Správny poriadok priznáva, najmä právo posúdiť, či zamestnanec žalovaného, ktorý úkon mal vykonať, nie je vo veci predpojatý. 11. Žalobca ďalšie zásadné pochybenie žalovaného videl v tom, že žalovaný v rozhodnutí automaticky a absolútne vylúčil predpojatosť zamestnanca žalovaného. Žalovaný sa snažil žalobcu presvedčiť, že ako štátny orgán nemá záujem poškodzovať účastníkov konania a preto tu nie je ani dôvod, aby žalobca právo na vznesenie námietky predpojatosti využil. Uvedené argumenty žalovaného boli výlučne špekulatívneho charakteru a nemohli mať v rozhodovaní žalovaného žiadne miesto. Všeobecne možno konštatovať, že ak právny predpis účastníkovi konania priznáva určité právo, správny orgán nemôže účastníkovi konania výkon takéhoto práva odoprieť (resp. tvrdiť, že využitie takého práva nie je vo vzťahu k správnemu orgánu namieste) s odôvodnením, že situácia, s ktorou právny predpis takéto právo spája, v prípade tohto správneho orgánu nenastala alebo nemôže nastať. Správny poriadok mu aj v konaní vedenom žalovaným priznával právo uplatniť svoje návrhy vo veci posúdenia predpojatosti zamestnanca, avšak absencia jednoznačnej informácie o osobe, ktorá sa výkonu kontroly zúčastnila, mu znemožnila toto zákonné právo uplatniť. 12. Záverom žalobca namietal, že žalovaný zásadným spôsobom pochybil aj vo veci výšky udelenej pokuty a to ohľadne primeranosti jej výšky. Žalovaný v rozhodnutí tvrdil, že kontrolu retransmisie vykonal dňa 29.06.2016 cca. o 14:29 hod. Zvukovo-obrazový záznam trval sedem minút. Za predpokladu, že by žalovaným vyhotovený zvukovo-obrazový záznam jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukazoval, že vysielanie zachytené na zázname je retransmisiou žalobcu, bolo by možné prijať záver, že žalovaný by mal v konaní za preukázané retransmitovanie programovaných služieb v rozsahu siedmich minút, t.j. menej ako 0,5% denného času retransmisie. Žalovaný však v rozhodnutí tvrdil, že žalobca retransmisiu vykonával v rozpore so zákonom celý deň 29.6.2016. Žalovaný tak tvrdí napriek tomu, že zo správneho spisu nevyplývalo, že by kontrola prebiehala celý deň, t.j. 24 hodín. Ak teda žalovaný pokutu uložil s prihliadnutím na trvanie údajného porušenia povinnosti, je zrejmé, že tak urobil v rozpore s podkladmi, ktoré si v tejto súvislosti sám obstaral. Z podkladov vyplývalo, že žalovaný kontrolu vykonával len sedem minút, t.j. ak by zo strany žalobcu malo dôjsť k porušeniu zákona, žalovaný mohol mať za preukázané výlučne porušenie zákona za tento kontrolovaný časový úsek. Žalovaný žiadnym spôsobom nemá a ani by nemohol mať vzhľadom na dobu trvania kontroly za preukázané, že by žalobca poskytoval službu retransmisie celý deň 29.6.2016 a že službu retransmisie poskytoval spôsobom, ako tvrdí žalovaný. Žalovaný navyše žalobcovi nedal možnosť sa vyjadriť k otázke trvania údajného poskytovania služby retransmisie v rozpore so zákonom. Z podkladov vyplývalo iba to, že kontrola sa mala týkať siedmich minút dňa 29.06.2016. Žalobca teda nemohol ani predpokladať, že predmetom správneho konania by malo byť poskytovanie služby retransmisie za celý deň 29.06.2016. Žalovaný tak aj týmto konaním podstatne porušil ustanovenia o správnom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Neprimeranosť pokuty žalobca videl aj v tom, že žalovaný pri určení výšky pokuty bral do úvahy aj rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške X.XXX €. Predmetné rozhodnutie však nebolo v čase rozhodovania žalovaného o uložení pokuty vo výške XX.XXX € a ani v čase vydania rozhodnutia právoplatné, pretože v súčasnosti prebieha na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Sžf/4/2015 konanie vo veci odvolania žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu. Žalovaný tak pri uložení pokuty vychádzal z toho, že ide o opakované porušenie zákona v tom istom rozsahu v akom sa ho mal žalobca dopustiť aj v minulosti. Žalovaný však nesprávne medzi predchádzajúce porušenia zákona zahrnul aj konanie, ktoré je v súčasnosti predmetom vyššie uvedeného konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky. III. argumenty žalovaného 13. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že na svojom zasadnutí dňa 01.07.2016 prijal uznesenie o začatí správneho konania voči prevádzkovateľovi retransmisie č. TKR/254 spoločnosti UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., Bratislava vo veci možného porušenia povinnosti podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s možným poskytovaním retransmisie programových označených služieb bez súhlasu pôvodného vysielateľa. Označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu , že jedinými podkladmi pre rozhodnutie boli Zápisnica o kontrole obsahu programovej ponuky a zvukovo-obrazový záznam vykonania kontroly zaznamenaný na CD nosiči. Podkladom pre napadnuté rozhodnutie bolo aj vyjadrenie žalobcu, čo je jednoznačne uvedené na str. 2 napadnutého rozhodnutia. Spôsob, akým vykonal kontrolu obsahu programovej ponuky žalobcu, bol predmetom prieskumu na Krajskom súde v Bratislave aj na Najvyššom súde Slovenskej republiky a oba súdy námietku žalobcu odmietli ako nedôvodnú. Išlo o rozsudok NS SR vo veci spis. zn. 2Sžo/56/2013 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Rovnakým spôsobom ako v citovanom rozsudku bola vykonaná miestna ohliadka a záznam z nej aj v predmetnom prípade. Týmto spôsobom postupoval žalovaný aj v minulosti, kedy NS SR rozhodnutia v celom rozsahu potvrdil, a to rozsudkami vo veci spis. zn. 6Sž/10/2012 a 2Sž/4/2015. V čase vykonania kontroly prijímal službu retransmisie žalobcu na základe zmluvy č. 6575237. NS SR pri obdobnom skutkovom stave v súvislosti s podkladom pre rozhodnutie - záznam z kontroly vykonanej Radou, ktorá bola zachytená aj na nosiči dát. Z rozsudku vo veci 2Sžo/56/2013 vyplýva, že je v súlade s platnou právnou úpravou zabezpečiť si podklad aj tak, ako to žalovaný urobil v predmetnom správnom konaní - vykonaním kontroly poskytovanej služby v sídle Rady. Počas tejto kontroly bolo opakovane zaznamenané EPG účastníka konania, ako aj programová služba UPC EXPRES, ktorú retransmituje len žalobca v rámci svojej distribučnej siete. Takto bolo dostatočne preukázané, že účastník konania poskytoval uvedené programové služby v rámci svojej distribučnej siete. Zo záznamu z kontroly je zrejmý plynulý prechod medzi jednotlivými programovými službami, na obrazovke je vidno EPG žalobcu, ako aj zadávanie jednotlivých čísiel programových služieb. Niet akýchkoľvek pochýb o tom, že sa jednalo práve o programovú ponuku žalobcu. Žalobca sa síce snažil spochybniť pravosť vykonaného záznamu, avšak obmedzuje sa iba na teoretické konštatovania bez reálnych argumentov, ktorými by dokázal spochybniť pravosť tohto záznamu. 14. Žalovaný ďalej uvádzal, že postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, keďže už priamo s oznámením o začatí správneho konania mu zaslal zápisnicu o kontrole obsahu programovej ponuky a obrazovo-zvukový záznam z vykonanej kontroly vo formáte .mts. Okrem toho mu umožnil nahliadnuť do spisu administratívneho spisu správneho konania a vyhotovil kópie všetkých dokumentov, ktoré boli jeho obsahom. Skutočnosť, že ho neprizval na kontrolu obsahu programovej ponuky, neznamená, že Rada nepostupovala v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko od žalobcu prijímala službu retransmisie, a teda mala k dispozícii vo svojom sídle celú programovú ponuku žalobcu. Skutkový stav tak bolo možné zistiť bez zbytočného zaťažovania žalobcu ako účastníka konania. V zápisnici boli zároveň uvedené všetky potrebné náležitosti a je z nej jednoznačne zrejmé, kde, kedy a ako bola vykonaná kontrola obsahu programovej ponuky a zároveň bez akýchkoľvek pochybností preukazuje skutočnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí. Námietku žalobcu tak považoval za irelevantnú. Zo zápisnice z vykonanej kontroly obsahu programovej ponuky je zrejmé, že sa jej zúčastnil Ivan J., ktorý je preukázateľne zamestnancom žalovaného. Nakoľko sa kontroly nezúčastnil nikto iný, nie je možné ani poskytnúť dôkaz o neexistencii prítomnosti ďalších osôb, keďže takýto dôkaz logicky nemôže existovať. Žalovanému tiež nebolo zrejmé, aký dôvod by mohol mať na zatajovanie prítomnosti ďalších osôb, keďže zo zápisnice aj záznamu je jednoznačne zrejmý skutkový stav, ktorý prítomnosť ďalších osôb nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že porušil ustanovenie správneho poriadku, nakoľko vyhotovená zápisnica obsahuje všetky požadované náležitosti. Rovnako považoval za neodôvodnenú aj námietku, že mu Rada odoprela jeho právo uplatniť svoje návrhy vo veci posúdenia predpojatosti zamestnanca. Zápisnica obsahovala jednoznačný údaj o osobe prítomnej pri vykonaní kontroly a teda žalobca mohol namietať jeho predpojatosť. Úvahy o predpojatosti zamestnanca Kancelárie Rady boli irelevantné, nakoľko meritórne rozhodnúť môže iba samotná Rada. Záznam z vykonanej kontroly jednoznačne a úplne zobrazoval vykonanú kontrolu, takže žalovanému nebolo zrejmé, akým spôsobom by zamestnanec Kancelárie Rady mohol svojou prípadnou predpojatosťou ovplyvniť jej priebeh a z nej vyplývajúce zistenia. Rovnako nikde v napadnutom rozhodnutí sa netvrdí, že retransmisia bola vykonávaná v rozpore so zákonom celý deň. Vo výroku bolo jednoznačne uvedené, že účastník konania „poskytoval dňa 29. 6. 2016 retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2, ČT24, ČT :D/ČT art, Príma family, Príma Cool, Príma Love, Príma Zoom, Nova a Nova Cinema bez súhlasov ich pôvodných vysielateľov“. Jedná sa o nepochybne pravdivé tvrdenie, nakoľko žalobca skutočne toho dňa poskytoval retransmisiu uvedených programových služieb, pričom na ich retransmisiu nemal súhlas pôvodných vysielateľov. Aj keby žalobca neposkytoval celý deň ich retransmisiu, nič to nemení na skutočnosti, že ich v určitom momente v daný deň poskytoval. Žalobca bol zároveň v oznámení o začatí správneho konania a jeho prílohách informovaný, kedy bola kontrola vykonaná a čoho sa správne konanie týka, čiže jednoznačne mal možnosť sa k tejto skutočnosti vyjadriť, čo však neurobil. Rada teda nepovažovala námietky žalobcu za opodstatnené. 15. K námietka ohľadne určenia výšky pokuty nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bral pri určovaní výšky pokuty do úvahy aj rozhodnutie č. RP/10/2015, ktoré však v čase rozhodovania ešte nebolo právoplatné. Bez ohľadu na skutočnosť, že NS SR medzičasom uvedené rozhodnutie potvrdil rozsudkom vo veci sp. zn. 2SŽ/4/2015, tvrdenie žalobcu nebolo pravdivé. Ako je zrejmé zo strany 7 napadnutého rozhodnutia, Rada v časti o pokute uvádzala iba dve v čase spáchania správneho deliktu právoplatné rozhodnutia, a to rozhodnutia č. TKR/254/RL/51/2010 a č. RP/22/2012. Na rozhodnutie č. RP/10/2015 poukazoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba v rámci jeho odôvodnenia a to v súvislosti so samotným správnym deliktom, pričom uvádzal, že toto rozhodnutie nebolo právoplatné. Žalovaný teda nijakým spôsobom neprejudikoval rozhodnutie NS SR, ako tvrdil žalobca. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ani ďalšia námietka žalobcu, ktorou poukazuje na priamu úmeru medzi jednotlivými pokutami, sa nemôže zakladať na pravde a nie je opodstatnená, nakoľko Rada uviedla iba rozhodnutie o uložení upozornenia na porušenie zákona a rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 100 €. V danej súvislosti tak nebolo možné hovoriť o akejkoľvek priamej úmere. Výška uloženej pokuty bola podrobne odôvodnená na stranách 7 a 8 napadnutého rozhodnutia, pričom zodpovedala závažnosti správneho deliktu a nijakým spôsobom nevybočila zo stanoveného rámca pre pokuty za predmetné ustanovenie zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý je v zákone č. 308/2000 Z. z. určený od 99 € do 33 XXX €, a nedosahuje ani tretinu tohto rámca. Žalovaný jednoznačne odmietol námietky neprimeranosti uloženej pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalovaná napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov. Výšku uloženej sankcie - pokuty považoval rovnako za plne odôvodnenú. V predmetnom správnom konaní sa riadne vyrovnal s námietkami žalobcu. Záverom dodal, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup žalovaného v predmetnom správnom konaní nevykazovalo žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. IV. Konanie pred správnym orgánom 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 14.11.2018. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z., prevádzkovateľ retransmisie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi (ďalej len "užívateľ") bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby. 18. Podľa § 3 písm. f) zákona č. 308/2000 Z. z., retransmisia je príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby alebo jeho podstatnej časti vysielateľom určenej na príjem verejnosťou, uskutočnený elektronickou komunikačnou sieťou [odkaz na definíciu elektronickej komunikačnej sieti v zákone o elektronických komunikáciách] (ďalej len "telekomunikačná sieť"); ak sa retransmisia uskutočňuje pomocou káblových distribučných systémov alebo mikrovlnným systémom, je káblovou retransmisiou, 19. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. je prevádzkovateľ retransmisie povinný poskytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom pôvodného vysielateľa tejto služby. 20. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. je prevádzkovateľ retransmisie povinný poskytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom pôvodného vysielateľa tejto služby. 21. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901> aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901>. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901> a c) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901>, ods. 3 písm. k) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901>, § 20 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2000/308/20180901> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901>, § 30 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901>, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901>] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901>]. 22. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 23. Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., rada uloží pokutu od XX eur do XX XXX eur prevádzkovateľovi retransmisie, ak a) nesplnil povinnosti ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a) až d), <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901> a i) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20180901> a ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2000/308/20180901>. 24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 220/2007 Z. z., obsahová služba je služba určená na príjem verejnosťou, koncovému užívateľovi alebo inému užívateľovi, ktorej obsah zostavuje jej poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, či už z vlastnej iniciatívy, alebo na základe požiadaviek užívateľa, a vo vnímateľnej podobe tento obsah tvoria zvukové, obrazové alebo zvukovo-obrazové komunikáty alebo štruktúrované textové informácie, najmä televízna programová služba a rozhlasová programová služba, vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových komunikátov alebo štruktúrovaných textových informácií, ku ktorým poskytovateľ služby umožňuje prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme súboru obsahov, najmä audiovizuálna mediálna služba na požiadanie a elektronický programový sprievodca, vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka obsahových služieb podľa písmena a) alebo b), ku ktorým poskytovateľ obsahovej služby umožňuje prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme súboru služieb, najmä retransmisia programových služieb a multiplex, alebo je ďalším nezmeneným verejným prenosom multiplexu alebo jeho časti poskytovaný inou osobou ako pôvodným poskytovateľom multiplexu. 25. Podľa § 4 ods. 9 zákona č. 220/2007 Z. z., obsahovou službou nie je služba, pri ktorej poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť zabezpečuje účastníkovi výlučne pripojenie k službe bez ďalšieho vplyvu tohto poskytovateľa na obsah služby a ponuku obsahu, najmä hlasová služba a pripojenie k internetu. 26. Podľa § 4 ods. 10 zákona č. 220/2007 Z. z., obsahovou službou nie je ani výkon verejnej správy poskytovaný prostredníctvom komunikačnej siete alebo telekomunikačného zariadenia (ďalej len "služby elektronickej verejnej správy"), ani služba zabezpečujúca prístup k obsahovej službe, najmä distribúcia signálu obsahovej služby a služba podmieneného prístupu k obsahovej službe; na služby elektronickej verejnej správy sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 6 až 8. VI. Posúdenie veci správnym súdom 27. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. 28. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. U právnických osôb sa zodpovednosť za správny delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide o objektívnu zodpovednosť za správny delikt. Táto koncepcia sa vzťahuje aj na zákon č. 308/2000 Z. z., kedy sa pri preukazovaní, či sa stal správny delikt odpadá zavinenie ako prvok zodpovednostného vzťahu. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 29. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného. Je nevyhnutné uviesť, že žalovaný dňa 29.06. 2016 o cca 14:29 hod. vykonal vo svojom sídle na Dobrovičovej 8, 811 09 Bratislava kontrola obsahu retransmisie - programovej ponuky účastníka konania (žalobcu), ktorú poskytuje svojím abonentom, a ktorá je na základe zmluvy č. 6575237 poskytovaná aj Rade, s cieľom zistiť, či účastník konania poskytuje retransmisiu programových služieb CTI, ČT2, ČT24, ČT :D/ČT art, Príma family, Príma Cool, Príma Love, Primá Zoom, Nova, Nova Cinema. Zo zápisnice o kontrole obsahu programovej ponuky zo dňa 29.06.2016 vyplýva, že kontrolou bolo zistené, že medzi programovými službami nachádzajúcimi sa v ponuke programových služieb šírených účastníkom konania boli aj programové služby ČTI, ČT2, ČT24, CT :D/ČT art, Primá family, Primá Cool, Primá Love, Primá Zoom, Nova a Nova Cinema. Z kontroly bol zároveň vyhotovený obrazovo-zvukový záznam vo formáte .mts. Oznámením o začatí správneho konania, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 22.07. 2016, sa začalo voči žalobcovi správne konanie č. 551/SKL/2016. Žalobca ako účastník konania bol súčasne vyzvaný, aby v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Súčasne bol účastník konania upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. Dňa 15. 11.2016 bola Rade listom zaevidovaným pod č. 4646/2016/P doručená od účastníka konania žiadosť o nahliadnutie do spisu. Splnomocnenému zástupcovi účastníka konania bolo dňa 24. 11. 2016 umožnené nahliadnuť do spisu predmetného správneho konania a zároveň mu boli vyhotovené kópie všetkých dokumentov, ktoré tento spis obsahuje. Dňa 12.12.2016 doručil žalobca žalovanému vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní. Rozhodnutím č. RP/56/2016 zo dňa 20.12.2016 žalovaný vyslovil, že účastník správneho konania č. 551/SKL/2016 UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., Bratislava porušil povinnosť ustanovenú v § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že poskytoval dňa 29. 6. 2016 retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2, ČT24, ČT :D/ČT art, Primá family, Primá Cool, Príma Love, Príma Zoom, Nova a Nova Cinema bez súhlasov ich pôvodných vysielateľov. Za správny delikt mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 10.000 €. 30. Ako irelevantnú vyhodnotil súd námietku žalobcu, ktorá spochybňovala spôsob vykonania kontroly obsahu jeho programovej ponuky zo strany žalovaného. Na Zázname z kontroly, ktorá bola zachytená aj na nosiči dát, bolo jednoznačne viditeľné EPG (elektronický programový sprievodca ) žalobcu, evidentný bol aj prechod medzi jednotlivými programovými službami, ako aj čísla programových služieb. Žalobca sa v žalobe síce snažil spochybniť pravosť predmetného záznamu konštatovaním, že nebolo zrejmé, kto bol prítomný pri jeho vyhotovení, či sa v miestnosti nachádzalo prijímacie zariadenie žalobcu (tzv. set-top-box) a koncový bod žalobcu; či prijímacie zariadenie žalobcu bolo zapojené do koncového bodu žalobcu; či v prijímacom zariadení žalobcu bola vložená Smart karta žalobcu; či prijímacie zariadenie žalobcu bolo zapojené do televízora, z ktorého mal žalovaný vyhotoviť zvukovo-obrazový záznam atď. Uvedené tvrdenia však boli vyhodnotené ako účelové a nespôsobilé vyvrátiť zákonnosť tohto dôkazného materiálu. Postup žalovaného pri vyhotovovaní Záznamu z kontroly bol už predmetom prieskumu a nebol vyslovený ani v obdobnej veci, kedy NS SR konštatoval jeho zákonnosť (rozsudok spis. zn. 2Sžo/56/2013). Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku nepostupovania v úzkej súčinnosti so žalobcom. Z administratívneho spisu a listín v ňom obsiahnutých vyplýva, že s oznámením o začatí správneho konania mu bola zaslaná aj zápisnica o kontrole obsahu programovej ponuky a obrazovo- zvukový záznam vo formáte .mts. Rovnako z označenej zápisnice bolo zrejmé, ktorý zamestnanec bol prítomný na kontrole a teda žalobca mohol namietať jeho zaujatosť. Žalobca realizoval svoje právo nahliadnuť do spisu a žalovanému zaslal tzv. Vyjadrenie k pokladom pre rozhodnutie v správnom konaní zo dňa 05.12.2016. 31. Námietka žalobcu týkajúca sa otázky dĺžky trvania retransmisie označených programových služieb bola rovnako neopodstatnená, pretože Záznam z kontroly preukazoval, že žalobca vykonával retransmisiu bez súhlasov pôvodných vysielateľov v rozpore so zákonom dňa 29.06.2016. Zákon pritom nevymedzuje relevantný časový úsek trvania takého protiprávneho stavu a teda na naplnenie skutkovej podstaty tohto správne deliktu stačí, že k porušeniu povinnosti v zmysle § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. došlo. Rovnako žalovaný vo výrokovej časti ani nevyslovil, že by žalobca mal vykonávať retransmisiu celý deň (24 hod.). Ďalej je potrebné uviesť, že výška uloženej pokuty spadá do zákonom vymedzeného rámca (99 € - 33.193 € -§ 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z). Súd mal za to, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia relevantným spôsobom vysporiadal so zákonnými kritériami pre určenie výšky pokuty podľa ust. § 64 ods. 2,3 cit. zákona, prihliadol pritom na závažnosť, objektívnu zodpovednosť, rozsah a dosah retransmisie, spôsob porušenia povinnosti ako aj na následky porušenia povinností. Žalobca síce spáchanie deliktu poprel, ale z rozhodnutia je zrejmé, že už bol za porušenie rovnakej povinnosti sankcionovaný a teda sa správneho deliktu dopustil opakovane, taktiež sa jedná o multiregionálneho vysielateľa. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu (tzv. diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v zákonom stanovenom limite uplatní svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Podľa názoru súdu sa žalovaný z takto vymedzeného rámca jeho diskrečnej právomoci neodklonil, výšku pokuty určil v rámci zákonného rozpätia a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Žalovaný pritom prihliadol na dve právoplatné rozhodnutia: č. TKR/254/RL/51/2010 zo dňa 12.10.2010, právoplatné dňa 13.12.2010 a č. RP/22/2012 zo dňa 24.04.2012, právoplatné dňa 16.07.2013, ktorými už bola žalobcovi uložená sankcia za správny delikt. 32. Na základe horeuvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali záver vyvodiť voči žalobcovi deliktuálnu zodpovednosť za porušenie povinnosti ustanovenej v § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).