Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200264 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200264.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (v čase podania žaloby JUDr. Lucia Žitňanská), Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského ulica 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. DK 12/2016-143 zo dňa 20.12.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 23.02.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. DK 12/2016-143 zo dňa 20.12.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie správneho orgánu. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal voči notárke O.. A. L. návrh zo dňa 07.07.2016 na začatie disciplinárneho konania pre podozrenie zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 63, § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 13 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“), ktorým navrhol uložiť disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 2 000,- eur. 3. Podaný disciplinárny návrh prejednal žalovaný - Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím č. Dk 12/2016-143 zo dňa 20.12.2016 rozhodol tak, že notárke O.. A. L. uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 300,- eur a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 249,63 eur. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že disciplinárne obvinená nedostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce oprávnenú držbu, trvanie a nepretržitosť držby čím sa dopustila pochybení, ktoré spočívali v nepresnosti a neúplnosti obsahu notárskych zápisníc, pričom k tvrdeniu navrhovateľa, že disciplinárne obvinená pri spísaní sporných notárskych zápisníc nemala k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, mal disciplinárny senát za preukázané, že sa jednalo o vlastníkov identifikovaných, ktorých právne nástupníctvo bolo doložené čestnými prehláseniami právnych nástupcov pôvodných vlastníkov a potvrdeniami obce, preto nebolo potrebné aplikovať § 63 ods. 3 Notárskeho poriadku. Žalobné dôvody. 4. Žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné keď uviedol, že predmetné rozhodnutie neobsahuje zákonné ustanovenie Notárskeho poriadku, ktoré notárka pri vydaní notárskej zápisnice mala porušiť. Žalovaný síce rozhodol o druhu disciplinárneho opatrenia i o výške trestu, avšak nie je známe, aké ustanovenie Notárskeho poriadku notárka pri svojej činnosti nerešpektovala. V rozhodnutí na strane 10,12,13 sa síce citujú zákonné ustanovenia Notárskeho poriadku, Občianskeho zákonníka, ustanovenia Etického kódexu notára, avšak vo výroku rozhodnutia absentujú. S poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobca konštatoval, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, nakoľko podľa čl. 17 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedenie v akom zložení senát rozhodoval, označenie navrhovateľa, disciplinárne obvineného a jeho obhajcu ak ho mal, označenie prejednávanej veci, znenie výroku s opísaním skutku a právnou kvalifikáciou disciplinárneho previnenia, uvedením disciplinárneho opatrenia ak sa ukladá, výrok o trovách konania ak ich znáša disciplinárne obvinený, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku, dátum a miesto vyhlásenia. 5. Pri rozhodovaní o výške pokuty, v súvislosti s prihliadnutím na osobné a rodinné pomery disciplinárne obvinenej v zmysle čl. 16 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory, sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie, že prihliada na osobné pomery disciplinárne obvinenej, pričom neskúmal rodinné, ani majetkové pomery disciplinárne obvinenej notárky, ktoré môžu ovplyvňovať výšku pokuty, resp. ak bol tento dôkaz vykonaný, žalovaný o tom navrhovateľa neoboznámil. Z uvedeného mal rovnako za to, že výška uloženej pokuty oproti navrhovanej (2 000,- eur) nemôže plniť funkciu represie a prevencie, nakoľko výška navrhovanej sankcie vychádzala z charakteru pochybenia notárky, kedy došlo k porušeniu práva inej osoby vlastniť majetok bez toho, aby k tomu boli dané zákonné dôvody, z rozsahu pochybenia notárky, kedy nesplnila jednu zo zákonných podmienok podľa osobitného predpisu pre vydanie notárskej zápisnice o vydržaní, z predpokladu, že preukázateľne ide o úmyselné konanie notárky, z počtu sporných notárskych zápisníc, z výšky škody a vychádzal zo skutočnosti, že notárka nebola doposiaľ disciplinárne obvinená. 6. Žalobca v návrhu na začatie disciplinárneho konania č. 26019/2016-152/DK/3 zo dňa 07.07.2016 uviedol, že disciplinárne obvinená notárskou zápisnicou č. N 338/2014, Nz 34542/2014, NCRIs 35308/2014 z 23.09.2014 a č. N 33/2015, NCRIs 3414/2015 z 03.02.2015 osvedčila vyhlásenie účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnych územiach obce K. napriek tomu, že vedela alebo musela vedieť, že neboli splnené podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, nakoľko nemala k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, neuviedla presný deň, kedy malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nedostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. Žalovaný sa nestotožnil s názorom navrhovateľa v časti potreby vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu a uznal správnosť a zákonnosť nepoužitia § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 s odôvodnením, že žalovaný mal za preukázané, že vlastníci na liste vlastníctva č. XXX Z. I. XX, XX, XX a liste vlastníctva č. XXX Z. I. XX, XX, XX, boli identifikovaní, čoho dôkazom sú čestné prehlásenia právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, ktorí potvrdili, že sa jedná o ich právnych predchodcov (starý otec, prastarý otec) a potvrdenia obce. Žalobca uviedol, že pôvodným vlastníkom zapísaných na listoch vlastníctva správne a oprávnene patrí ochrana ich vlastníckeho práva erga omnes (proti všetkým), nakoľko boli po splnení všetkých zákonných podmienok (formálnych i materiálnych) za vlastníkov uznaní platným právom. Vlastnícke právo je chránené nielen príslušnými zákonmi, ale aj samotnou Ústavou SR a môže byť spochybnené iba právoplatným rozhodnutím súdu. Z obsahu notárskych zápisníc i z príloh, ktoré sú ich súčasťou, však vyplýva, že pôvodnými vlastníkmi, ktorých podiely mali vydražitelia účastníka v dobrej viere užívať a následne vydržať, boli pôvodní vlastníci uvádzaní v listoch vlastníctva bez identifikačných údajov. Pôvodných vlastníkov je tak vzhľadom na všetky okolnosti potrebné považovať za neznámych a ich súhlas nahradiť súhlasným vyjadrením Slovenského pozemkového fondu. V tejto súvislosti tak nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že potvrdením obce a čestnými prehláseniami právnych nástupcov pôvodných vlastníkov boli zapísaní vlastníci na listoch vlastníctva zidentifikovaní, nakoľko obec potvrdila len oprávnenú držbu nehnuteľnosti účastníkov vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom právne nástupníctvo je možné preukázať iba verejnými listinami a nie obsahom súkromnej listiny, v ktorej dotknutí vydražitelia vyjadrujú svoje presvedčenie o právnom nástupníctve. Disciplinárne obvinená pri spísaní predmetných notárskych zápisníc vychádzala z vyhlásenia vydržateľov, z ktorého neodvodzujú svoje vlastnícke právo zo žiadneho konkrétneho nadobúdacieho titulu, spomínajúc iba „nadobudnutie od právnych predchodcov O. Z., A. Z. a Š. W.“, bez toho, aby boli zrejmé minimálne príbuzenské vzťahy v akých sa menované osoby navzájom nachádzali. Subjektívne tvrdenie nepodložené žiadnymi verejnými listinami (že sa vydržatelia cítia byť údajnými nástupcami pôvodných vlastníkov), ešte nezakladá dobrú vieru, pre ktorú sa môžu cítiť aj vlastníkmi ich nehnuteľností. Neexistencia konkrétneho nadobúdacieho dôvodu preto nemohla v disciplinárne obvinenej vyvolať presvedčenie, že sa vydržatelia vzhľadom na všetky okolnosti cítili byť vo svojej držbe dobromyseľnými, o čom ich mala informovať a na základe čoho mali svoje vyhlásenie doplniť alebo nevykonať vôbec. Na základe uvedených skutočností, mal žalovaný za dôvodné predpokladať, že disciplinárne obvinená nemala za preukázané, či ide o údajných právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, resp. či ide o všetkých právnych nástupcov pôvodných vlastníkov. Vzhľadom na znenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP bol žalobca názoru, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. že žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.10.2017 a uviedol, že správna žaloba trpí nedostatkami týkajúcimi sa špecifikácie a uvedenia dôvodov v čom spočíva nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosti, alebo nedostatok dôvodov rozhodnutia, preto sa k tomu nevyjadril. Ďalej konštatoval, že vierohodne skúmal majetkové pomery disciplinárne obvinenej notárky. Zaobstaral si z Notárskej komory SR písomný prehľad mesačných platieb disciplinárne obvinenej do CIS (Centrálneho informačného systému Notárskej komory SR) za úkony notárskej činnosti, ktoré si vyžadujú prístup do CIS za ktorý notári platia poplatky Notárskej komore SR a to za obdobie september až november 2014 a január 2015. Z týchto platieb je možné rámcovo odhadnúť príjem notára za príslušný mesiac. Pokiaľ ide o zisťovanie osobných a majetkových pomerov disciplinárne obvinenej prostredníctvom daňového úradu, t.j. daňového priznania za rok 2013, 2014 a 2015 tieto do právomoci Notárskej komory SR, Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR nespadajú. Tieto informácie sú daňovým tajomstvom v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. a žiadny osobitný predpis neustanovuje sprístupniť tieto dokumenty zo strany prevádzkovateľa registra žalovanému, preto nemal zákonnú možnosť zistiť majetkové pomery prostredníctvom daňových priznaní disciplinárne obvinenej. Taktiež nemá právomoc zistiť osobné a majetkové pomery disciplinárne obvinenej prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, nakoľko pri poskytovaní informácií sa Finančné riaditeľstvo SR plne stotožňuje s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z. a zákona č. 431/2002 Z.z.. Záverom bol názoru, že dôkladne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a žiadal správnu žalobu zamietnuť. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 8. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) predtým ako podrobil napadnuté rozhodnutie žalovaného meritórnemu súdnemu prieskumu zaoberal sa skúmaním podmienok konania (§ 97 SSP). 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 13. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliadne na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 16. Krajský súd pred prejednaním žaloby vychádzajúc z jej obsahu (predmetu a účelu) a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného najskôr posudzoval splnenie podmienok konania zo strany žalobcu, t. j. či je osobou oprávnenou na podanie predmetnej žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, upravujúceho jeho aktívnu žalobnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že obdobnú právnu otázku už riešil Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/148/2017 v ktorom uznesením zo dňa 30.01.2018 žalobu odmietol. Obdobne postupoval Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/342/2016. 17. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy za súčasného splnenia predpokladu - ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Iba samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a jeho namietaná nezákonnosť nie je postačujúce. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky svojej procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby, ktorou sa domáha súdneho prieskumu rozhodnutia/ opatrenia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve. 19. V prejednávanej veci súd považuje za nesporné, že žalobca (v čase podania žaloby Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR) bol účastníkom administratívneho (disciplinárneho) konania, ktorého začatie sám inicioval podaním disciplinárneho návrhu voči notárke O.. A. L., keďže v zmysle § 92 Notárskeho poriadku bol orgánom oprávneným na podanie takéhoto návrhu, o ktorom bolo následne vedené riadne disciplinárne konanie zavŕšené vydaným rozhodnutím žalovaného. 20. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je existencia nesporného ukrátenia na jeho subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, v rovine subjektívneho práva a v rovine jeho ukrátenia. 21. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou (v súčasnosti prvá hlava tretej časti SSP - § 177 a nasl.) domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). 22. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia (v danom prípade podanie disciplinárneho návrhu voči notárke). 23. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď správnou žalobou napadnutým rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 24. Podľa názoru krajského súdu žalobca (v čase podania žaloby - Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky) bol účastníkom administratívneho konania (v danom prípade disciplinárneho konania voči notárke), ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa touto správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného administratívneho konania však žalobca ako splnomocnený oprávnený správny orgán realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce mu z § 92 Notárskeho poriadku, t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči príslušnej notárke. 25. Rozhodnutie, ktoré sa touto žalobou napáda, je výsledkom administratívneho (disciplinárneho) konania, ktorého žalobca (v danom čase - Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR) bol účastníkom a v rámci tohto administratívneho konania ako jeho účastník v plnom rozsahu realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie (dohľad a dozor nad notármi). V uskutočnenom disciplinárnom konaní vydané (touto žalobou napadnuté) rozhodnutie sa však nijako nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, vtedajšej ministerky spravodlivosti SR, resp. každého ďalšieho (aj súčasného) ministra spravodlivosti SR - Gábora Gála, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, zasiahli by do jeho právnej sféry alebo by spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. Potom je potrebné prijať záver, že žalobca nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie predmetnej žaloby, t.j. nemá aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/148/2017 - 35 a uznesenie sp. zn. 6S/342/2016 zo dňa 26.04.2018). 26. Správny súd je názoru o nedostatku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby, nakoľko žalobca v podanej žalobe nijako neodôvodnil ukrátenie na svojich subjektívnych právach vydaným napadnutým rozhodnutím žalovaného. Zároveň je treba konštatovať, že žalobca v disciplinárnom konaní nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy - ministerstva spravodlivosti SR, t.j. ako orgán verejnej moci. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že poslaním súdneho prieskumu nie je ochrana subjektívnych práv orgánov verejnej moci (v danom prípade žalobcu) v prebiehajúcom administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci, ktorým prislúcha administratívne konanie vykonať (Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia). 27. Nakoľko žalobca jednoznačne nemá žalobnú legitimáciu v zmysle § 178 SSP na podanie predmetnej žaloby a nijako nie je preukázané ukrátenie na jeho subjektívnych právach/právom chránených záujmoch, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť lendo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.