Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/65/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200317 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200317.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: P.S.G II. s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 46, 811 02 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, Vodná č. 6, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Oddelenie cestnej dopravy, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OCDPK1-2017/017284 zo dňa 04.01.2017 a rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OLP 50910/2016/376984 zo dňa 14.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, Odboru cestnej dopravy č. OU-BA-OCDPK1-2017/017284 zo dňa 04.01.2017, ako aj rozhodnutie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OLP 50910/2016/376984 zo dňa 14.10.2016 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (žalovaný) rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2017/017284 zo dňa 04.01.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie účastníka konania P.S.G. II. s.r.o. (žalobca) zo dňa 15.11.2016 zamietol a potvrdil rozhodnutie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MAGS OLP 50910/2016/376984 zo dňa 14.10.2016, ktorým bola podľa § 48 ods. 1 písm. m), o) a p) zákona o cestnej doprave účastníkovi konania uložená pokuta XXX € za to, že dňa 30.06.2016 v Bratislave na Karadžičovej ulici nemal vo vozidle taxislužby zn. R. C., evidenčné číslo vozidla KE- XXX JO, preukaz vodiča vozidla taxislužby čelne a nezakryte vystavený na prístrojovej doske vozidla pred pravým predným sedadlom spolujazdca a nezabezpečil, aby vo vozidle bola kópia koncesie podľa § 27 zákona o cestnej doprave. 2.Predmetné rozhodnutie žalovaný odôvodnil predovšetkým tým, že účastníkovi konania prvostupňový správny orgán zaslal listom č. MAGS-OLP- 50910/2016/348680 zo dňa 16.8.2016 upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, v ktorom ho v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku poučil o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia v lehote 10 dní odo dňa doručenia uvedeného upovedomenia. Upovedomenie o začatí správneho konania sa vrátilo späť na prvostupňový správny orgán s oznámením od poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Prvostupňový správny orgán správne použil takzvanú fikciu doručenia - §25 ods. 2SP. Upovedomenie o začatí správneho konania prvostupňový správny orgán zaslal na adresu sídla účastníka konania, ktorá je uvedená v obchodnom registri od 01.04.2016. Tvrdenie účastníka konania o tom, že nemal právne možnosti ako konanie a rozhodnutie ovplyvniť, ako v konaní obhajovať svoje záujmy a že mu prvostupňový správny orgán znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania) je nedôvodné, pretože upovedomenie o začatí správneho konania sa podľa § 25 ods. 2 SP považuje za doručené a to i v prípade, ak sa o tom účastník konania, resp. ten, kto je oprávnený v jeho mene konať, nedozvie. Povaha predmetného správneho deliktu si nevyžadovala ústne pojednávanie, pretože vodič vozidla L. T., ktorý bol zamestnancom účastníka konania nemal v čase kontroly vydaný preukaz vodiča vozidla taxislužby a preto ho nemohol mať ani čelne a nezakryte vystavený na prístrojovej doske vozidla pred pravým predným sedadlom spolujazdca. Podľa evidencie Okresného úradu Bratislava L. T. nemá vydaný preukaz vodiča vozidla taxislužby. 3. O všetkých dôkazoch sa účastník konania mal možnosť oboznámiť. Nakoľko však zanedbal prebratie zásielky s upovedomením o začatí správneho konania, kde mu bola daná možnosť vyjadriť sa k veci a predložiť dôkazy na svoju obranu, sa sám o svoje zákonné právo pripravil. V tejto súvislosti odvolací orgán uvádza, že zásielka bola na pošte uložená dňa 31.8.2016 a správnemu orgánu sa vrátila ako nedoručená dňa 20.9.2016. Je preto nesporené, že účastník konania resp. oprávnená osoba zanedbali prevzatie dôležitej zásielky. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Tieto náležitosti výrok predmetného rozhodnutia obsahuje, preto je toto tvrdenie účastníka konania nedôvodné. Ostatné spomenuté údaje sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, prípadne v zázname o skutku a priloženej fotodokumentácie Krajského dopravného inšpektorátu, KR PZ Bratislava, do ktorej mal účastník konania možnosť kedykoľvek nahliadnuť, no sám sa, z vlastnej nedbanlivosti, takejto možnosti zbavil. Názor účastníka konania, že v predmetná vec je trestného charakteru, považoval odvolací orgán za právne irelevantný, nakoľko je nepochybné, že išlo o správny delikt a nie o trestný čin. Určenie výšky pokuty považoval za dostatočné, nakoľko prvostupňový právny orgán pri ukladaní pokuty prihliadal na závažnosť konania, ako i na trvanie protiprávneho stavu. Odvolací orgán v tejto súvislosti podotýkal, že zákonodarca dáva správnemu orgánu oprávnenie uložiť pokutu od XXX € do XX.XXX €. Preto pokutu XXX €, uloženú napadnutým rozhodnutím, bolo možné považovať za primeranú. Spáchaním predmetného skutku nedošlo ku žiadnej škode a nebolo preukázané, že protiprávny stav trval po dlhšiu dobu, ako bolo zistené vykonanou kontrolu, preto bola pokuta uložené v dolnej sadzbe. II. žaloba a námietky 4. V žalobe žalobca uviedol, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov vo výroku rozhodnutia obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, pripadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti dol výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Výroky vyššie uvedených rozhodnutí neobsahujú presné určenie, na ktorom mieste malo byť vozidlo kontrolované, nie je uvedený presný popis skutočnosti, ktoré boli kontrolované, koho vozidlo bolo kontrolované, výrok rozhodnutia je v rozpore s podkladom pre rozhodnutie- správou o výsledku objasňovania priestupkuč.KDI6-830/2016-P zo dňa 13.07.2016 ako aj so záznamom o skutku č. KD16-830/2016-P zo dňa 30.06.2016. Uvedenie miesta spáchania deliktu len pod názvom ulice/ bez uvedenia presného popisného čísla/ je pre určitosť výroku nepostačujúca, nie je konkrétne uvedený popis skutku. Ani v samotnom odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené popisné číslo. Uvedenie presného opisu skutku spočívajúcom v uvedení označenia vozidla skutočným obchodným menom je podľa názoru žalobcu dôležitá časť rozhodnutia, nakoľko z takto formulovaného výroku rozhodnutia ani z jeho odôvodnenia nie je zrejme, akým obchodným menom bolo vozidlo označené . Podľa uvedeného záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy je zrejme, že kontrolované vozidlo je vo vlastníctve inej osoby akou je žalobca. Nepostačuje ani odkaz na označenie „TAXI“ nakoľko je to všeobecné označenie. 5. Z výroku rozhodnutia sa žalobca nedozvedel o presnom mieste vykonania kontroly, o označení motorového vozidla obchodným menom žalobcu, alebo iným obchodným menom, o ktorom mienil žalovaný vo výroku rozhodnúť, a ani odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje údaje o presnom mieste vykonania kontroly, presný popis označenia motorového vozidla, a ktoré keby bolo použité v odôvodnení, tak by plnilo funkciu prepojovacieho prvku s výrokom a udržalo by konzistentnosť rozhodnutia ako celku i v prípade pisárskej chyby výroku. Podľa názoru žalobcu bola takto porušená zásada obsahovosti rozhodnutia a bol porušený aj § 47 ods. 2 Správneho poriadku, a nepostačuje k naplneniu požiadaviek zásady obsahovosti rozhodnutia a požiadaviek § 47 ods. 2 Správneho poriadku ani odkaz na inú listinu z vykonanej kontroly. Len formálne konštatovanie v rozhodnutiach „..na Karadžičovej ulici...“ je podľa žalobcu nedostatočné a neobjektívne na konštatovanie spáchania správneho deliktu, nakoľko nie je postačujúci ani odkaz na správu o výsledku objasňovania správneho deliktu ani na záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, resp. na inú listinu, nakoľko tieto podklady, ako dôkazné prostriedky nie sú pre toto konanie z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti relevantné, ako aj z dôvodu, že len tvrdenie jediného pracovníka PZ SR, ktoré je zaznamenané v zázname o skutku na úseku cestnej dopravy ako nosiča tvrdení, a ktorý nebol v správnom konaní preukázaný a vykonaný, ako dôkaz nepostačuje. Určitosť výroku rozhodnutia nemôže žalovaný nahradiť odkazovaním na iné listiny. 6. Prvostupňový správny orgán nepostupoval zákonným spôsobom pri vydaní rozhodnutia, keď v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie. Účastník konania sa z rozhodnutia nedozvedel, aké skutočnosti - podklady, dôkazy boli podkladom pre rozhodnutie, ktoré podklady správny orgán pre rozhodnutie použil, ktoré podklady nepoužil, a z akých dôvodov ich nepoužil, čo je v rozpore s ustanoveniami § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tým, že prvostupňový správny orgán neuviedol v odôvodnení rozhodnutia konkrétne všetky podklady, ktoré skutočností boli podkladom na rozhodnutie, ktoré skutočnosti ( dôkazy ) nepreskúmal a dôvody, prečo ich nepreskúmal, považuje účastník konania aj tento dôvod na zrušenie rozhodnutia. Žalobca sa dozvedel o správe o výsledku objasňovania správneho deliktu č. KRPZ-BA-KDI6-830/2016-P zo dňa 13.7.2016 až z druhostupňového rozhodnutia. Pre neho je nepostačujúce odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, že o všetkých dôkazoch sa účastník konania mal možnosť oboznámiť, nakoľko povinnosť žalovaného uviesť v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, z ktorých pri vydaní vychádzal, ktoré pri vydaní rozhodnutia nepoužil je daná zásadou obsahovosti rozhodnutia. Správny orgán neuviedol konkrétne, ktoré podklady - skutočnosti nepoužil v správnom konaní a pre rozhodnutie, neuviedol ani dôvody, pre ktoré ich neuviedol, nepoužil, resp. nepotreboval ich uviesť, vykonať. V spise sa napr. musia nachádzať podklady, ako záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, pracovná zmluva vodiča, záznam z objasňovania správneho deliktu, fotodokumentácia, prípadne iné podklady. Žalobcovi nie je zrejmé, ktoré podklady žalovaný použil a ktoré nepoužil), resp. akými číslami sú tieto podklady v spise žurnalizované. Tým, že žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia konkrétne, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ktoré skutočnosti ( dôkazy ) nepreskúmal, považoval žalobca aj tento postup za nezákonný, ktorý je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením práv na riadny proces a obhajobu v prípade jeho preskúmavania súdom a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, pričom prvostupňové rozhodnutie neobsahuje evidenciu podkladov, ktoré slúžili k vydaniu rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnieval, že v danom prípade po ukončení kontroly nebolo uskutočnené také správne konanie, v ktorom by žalobca mohol uplatniť svoje procesné práva, najmä aby už v prvostupňovom konaní dostal príležitosť predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby jeho návrhy uspeli, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu, a vyjadriť sa k nim ( napr. rozhodnutie NSSR spis. zn.: 10Sžd/19/2011 ). Vzhľadom na všetky uvedené dôvody žalobca poukázal na porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa či. 47 ods. 3 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa či. 48 ods. 2 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru. K tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. 7. V danom prípade prvostupňový správny orgán ani žalovaný vôbec nenariadili ústne pojednávanie ani neoznámili žalobcovi, že budú vykonávať dokazovanie mimo ústneho pojednávania. V prípade žalobcu ústne pojednávanie neprebehlo, záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy ako aj správa o výsledku objasňovania správneho deliktu boli použité len ako citované. Žalobca chcel takto poukázať na irelevantnosť týchto dôkazov, pretože samotný záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, ako aj správa o výsledku objasňovania správneho deliktu nepostačuje na preukázanie tých skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie veci relevantné. Poukázal na rozpor vyššie uvedených podkladov, nakoľko v správe o výsledku objasňovania správneho deliktu č. KRPZ-BA-KD16-830/2016-P zo dňa 13.7.2016 je uvedené, že „tunajším útvarom Policajného zboru bolo zistené porušenie pravidiel cestnej premávky, z ktorého je podozrivý prevádzkovateľ: P.S.G s.r.o so sídlom : Drotárska cesta 46, 811 02, Bratislava - Staré Mesto. Dňa 30.06.2016 v čase o 14:45 hod. viedol vodič L. T., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, trvalé bytom F. XXXX/ XX, Q. U., motorové vozidlo zn. R. C., EČ: KF- XXXJO na B. ulici v Bratislave a následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ...“ a v zázname o skutku na úseku cestnej dopravy je v kolónke opis konania rukou uvedené, že „...firma P.S.G. II. s.r.o. s ktorou má vodič/svedok/ uzatvorenú pracovnú zmluvu...“. Následne, v ďalšej kolónke v zázname o skutku na úseku cestnej dopravy je už písacím strojom uvedené, že „tunajším útvarom Policajného zboru bolo zistené porušenie pravidiel cestnej premávky, z ktorého je podozrivý prevádzkovateľ: P.S.G. s.r.o so sídlom : Drotárska cesta 46, 811 02, Bratislava - Staré Mesto... “ Z uvedeného je zrejmé, že aj tento podklad si sám v sebe protirečil, keď raz bolo uvedené, že bola predložená pracovná zmluva s P.S.G. II. s.r.o., potom bolo uvedené, že podozrivým je P.S.G. s.r.o. a v skutočnosti bol postihovaný žalobca P.S.G. II. s.r.o. Z uvedených podkladov je nepreskúmateľné, ktorá osoba má byť podozrivá zo spáchania predmetného deliktu, či to je P.S.G. s.r.o. alebo P.S.G.II s.r.o., pričom existuje aj právnická osoba P.S.G s.r.o. so sídlom na tej istej adrese ako žalobca. Navyše v tomto zázname je ako podozrivá uvedená iná osoba ako je žalobca. Záznam o skutku o na úseku cestnej dopravy obsahuje údaje o inom vlastníkovi kontrolovaného vozidla, ako je žalobca, právne posúdenie skutku v zázname o skutku na úseku cestnej dopravy KRPZ-BA-KDI6-830/2016-P, zo dňa 30.06.2016 je rozdielne od právneho posúdenia v správe o výsledku objasňovania správneho deliktu č. KRPZ-BA- KDI6-830/2016-P, zo dňa 13.7.2016 (§ 48 a násl. § 49 zákona č.56/2012 Z.z.). 8.Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán vychádzal pri určení zodpovednosti za správny delikt a vydaní rozhodnutia výlučne len z predloženej pracovnej zmluvy menovaným vodičom. Iný dôkaz o zodpovednosti žalobcu sa v žiadnom poklade ani v rozhodnutí nenachádza. A uvedenú skutočnosť nemožno považovať za relevantnú na uloženie postihu žalobcovi. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný potom neskúmal pracovnú zmluvu, na základe ktorej menovaný vodič vykonáva dohodnutú pracovnú činnosť len jednu hodinu denne, tak je teda nepreskúmateľné, či v rozhodný čas aj v skutočnosti vykonával svoje pracovné povinnosti, či aj v skutočnosti v rozhodnom čase bola vykonávaná činnosť taxislužby. Náhodne zastavené vozidlo s označením taxislužby nemôže byť dôkazom, že bola prevádzkovaná taxislužba. Fotodokumentácia nachádzajú sa spise v stave, v akom je založená, je podľa názoru žalobcu nepoužiteľná ako dôkaz. Je nezrozumiteľná, neurčitá, nie je zrejmé, v ktorom čase bola vyhotovovaná, akým zariadením bola vyhotovovaná, vo vlastníctve koho je zariadenie, ktorým bola fotodokumentácia vyhotovovaná. Detaily mohli byť z iného vozidla, ktoré používa žalobca, nakoľko menovaný pracovník PZ SR, ktorý ako jediný vykonáva kontroly len u žalobcu má vo svojej evidencii množstvo fotografii z rôznych vozidiel, ktoré používa žalobca. Žalobca poukazoval aj na objektívnosť vykonávanej kontroly, keď kontrolu vykonal iba jediný pracovník PZ SR. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, ako aj správa o výsledku objasňovania správneho deliktu nie je dôkazom neotrasiteľným, že jeho závery môžu byt' spochybnené ako dôkazy následne v správnom konaní, vykonanými alebo účastníkom konania navrhnutými inými dôkazmi. Žalovaný sa v správnom konaní obmedzil len na to, že žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania písomne nevyjadril a prvostupňový správny orgán kontrolné zistenia zaznamenané v zázname o skutku na úseku cestnej dopravy, ako aj v správe o výsledku objasňovania správneho deliktu považoval za dostatočné. 9. Považoval za nezákonný postup zo strany žalovaného prejednávajúceho porušenie právnych predpisov v súvislosti s právom účastníka konania vyjadriť sa k veci, keď účastník konania nie je dostatočne podrobne vypočutý, pričom sa mu vôbec neumožní preukázať skutočnosti, na ktoré poukazoval. Na prvom stupni rozhodovania, a ani na druhom stupni nebolo nariadené ústne pojednávanie vo veci spáchania správneho deliktu, pričom podľa nášho názoru, pri navrhovanom ústnom pojednávaní by došlo k spoľahlivému, dostatočnému a objektívnemu objasneniu veci. V konkrétnom prípade sa jedná o vec trestného charakteru o to viac, keď vzhľadom na uvedené skutočností predmetom správneho deliktu, resp. priestupku je sankcia za príslušný správny delikt, keď je vzhľadom i na spoločenskú nebezpečnosť vyššia sankcia, ako pri priestupkových veciach. Teda nesporne išlo o vec trestného obvinenia, a preto procesný postup správneho orgánu nemožno pokladať ako súladný so zákonom, pretože príslušné ústne pojednávanie malo byť nariadené už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa. (napr. Nález č.k. 111. ÚS č.231/2010-38 zo dňa 25.08.2010). Vyššie citované odôvodnenie žalovaného považujeme za nedostatočné a formálne použitie a využitie citovaného právneho ustanovenia § 21 správneho poriadku v neprospech žalobcu, bez riadneho odôvodnenia tejto úvahy, pričom poukazujeme na rozsiahlu judikatúru NS SR, KS SR v danej problematike, že v zmysle Dohovoru, Ústavy SR, Výboru ministrov Rady Európy č. (91) čl. 1, zásady trestného stíhania je potrebné použiť aj na správne trestanie. Rada Európy zakotvila ako štandard ochrany práv obvineného v rovine administratívneho trestania. Podľa čl. 6 Odporúčania R (91) 1 je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie výboru ministrov Rady Európy č. (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Pri úvahe žalovaného, či je vhodné, resp. nepovažuje za vhodné nariadiť ústne pojednávanie ( § 21 Správneho poriadku ) poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný neanalyzoval proces zisťovania podkladov pre správne rozhodnutie a neskúmali uplatnenie správnej úvahy. O vykonaných dôkazoch nebola nikdy správnym orgánom prvého stupňa spísaná riadna zápisnica (za účasti žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu ) a v konaní pred správnym orgánom Hlavným mestom Bratislava sa nemohol vyjadriť k veci ústne, nemal možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov a nemohol im klásť otázky, pričom sa ústneho pojednávania vopred nevzdal. 10.Záverom žalobca dodal, že žalovaný mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Úradný postup prvostupňového správneho orgánu predstavoval protiústavný zásah do označeného základného práva, pretože žalobcovi objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci, byť vypočutý ( vrátane dokazovania ), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatniť opravné prostriedky, a z hľadiska konania ako celku ho postavil do podstatne nevýhodnejšej pozície. Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nedôsledne vyhodnotili podklady pre rozhodnutie, napr. správu o výsledku objasňovania správneho deliktu č. KRPZ-8A-KDI6-830/2016-P zo dňa 30.06.2016, v ktorej ako podozrivý je uvedená úplne iná osoba ako žalobca, dokonca nie je uvedený ani vodič, je uvedený ten svedok, ktorý ako svedok tento doklad aj podpísal. Podľa § 48 ods. 8 zákona o cestnej doprave dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania, ako aj na dĺžku trvania protiprávneho stavu. Také formálne, všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie, odvolávajúce sa len na citované zákonné ustanovenia nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia. Z rozhodnutia správneho orgánu nebolo možné zistiť, (okrem toho, že poukazuje na kogentný charakter pokuty) v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho stavu, aké konkrétne následky vyplynuli z protiprávneho stavu, ako dlho tento protiprávny stav mal, resp. má trvať. Správny orgán sa nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotili jeho následky, pohnútky účastníka konania, okolnosti, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo. Správny orgán žiadnym spôsobom nezdôvodnil primeranosť preventívneho ako aj represívneho účinku pokuty. Aj rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie v časti pokiaľ ide o jej výšku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, nakoľko ani žalovaný nezdôvodnil v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho stavu, aké konkrétne následky vyplynuli z protiprávneho stavu. Správny orgán sa nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky účastníka konania, okolnosti, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo. Správny orgán žiadnym spôsobom nezdôvodnil primeranosť preventívneho ako aj represívneho účinku pokuty. III. argumenty žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že dňa 30.6.2016 o 14:45 vykonala hliadka Krajského dopravného inšpektorátu, KR PZ Bratislava, v Bratislave na Karadžičovej ulici, kontrolu motorového vozidla zn. R. C., evidenčné číslo vozidla KE XXX JO. Vozidlo bolo označené obchodným menom žalobcu, a zároveň vozidlo bolo aj zapísané v koncesii na prevádzkovanie taxislužby, ktorá bola vydaná žalobcovi. Vodičom vozidla bol L. T., narodený XX.XX.XXXX, zamestnanec účastníka konania. Pracovná zmluva uzavretá dňa 20.06.2016 medzi žalobcom a L. T. je na druh práce vodič taxislužby. Podľa evidencie Okresného úradu Q. L. T. nemal do dnešného dňa vydaný preukaz vodiča vozidla taxislužby. Podľa § 28 ods. 1 zákona o cestnej doprave vodičom vozidla taxislužby môže byť len ten, kto je držiteľom preukazu vodiča vozidla taxislužby. Týmto je jednoznačne preukázané spáchanie iného správneho deliktu podľa § 48 ods. 1 písm. p) zákona o cestnej doprave. Túto skutočnosť žalobca vo svojej žalobe ani nenamietal. Pokutu uloženú predmetným rozhodnutím Hlavného mesta SR Bratislavy, žalobca v plnej výške uhradil dňa 17.02.2017. Názor žalobcu, že predmetná vec je trestného charakteru je právne irelevantný, nakoľko je nepochybné, že ide o správny delikt, nie o trestný čin. S tvrdením žalobcu, že výroky predmetných rozhodnutí neobsahujú presné určenie na ktorom mieste malo byt' vozidlo kontrolované, nie je uvedený presný popis skutočností ktoré boli kontrolované, koho vozidlo bolo kontrolované, a neuvedenie popisného čísla ulice kde prebiehala kontrola je pre určitosť výroku nepostačujúca a tým bola porušená zásada obsahovosti rozhodnutia, žalovaný nesúhlasil a považoval ich za nedôvodné. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Tieto náležitosti výrok predmetných rozhodnutí obsahuje. 12. V odôvodnení rozhodnutia je konkrétne a zrejme uvedené, že podkladom pre rozhodnutie bola kontrola Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Z kontroly bola spísaná správa o výsledku objasňovania správneho deliktu č. KRPZ-BA-KDI6-830/2016- P, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie. Zároveň je v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že Okresný úrad Bratislava použil aj vlastnú evidenciu vydaných preukazov vodiča vozidla taxislužby, z ktorej zistil, že zamestnanec žalobcu L. T. a vodič predmetného kontrolovaného vozidla nemal vydaný preukaz vodiča vozidla taxislužby. Tvrdenie žalobcu, že nedostal príležitosť aby sa v prvostupňovom konaní oboznámil zo všetkými dôkazmi a mal možnosť sa k nim vyjadriť bolo podľa neho zavádzajúce, pretože upovedomenie o začatí správneho konania mu prvostupňový správny orgán zaslal na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri. Žalobca mal teda možnosť nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k začatiu správneho konania. Nakoľko však zanedbal prebratie zásielky s upovedomením o začatí správneho konania, kde mu bola daná možnosť vyjadriť sa k veci a predložiť dôkazy na svoju obranu, sám sa o svoje zákonné právo pripravil. V správe o výsledku objasňovania správneho deliktu sa nachádzajú aj viaceré fotografie, z ktorých je zrejmé, že kontrolované vozidlo bolo označené obchodným menom P.S.G. II s.r.o. Taktiež pracovná zmluva vodiča predmetného vozidla bola uzavretá so spoločnosťou P.S.G. II s.r.o.. Preto, ak bola v správe o výsledku objasňovania správneho deliktu jedenkrát uvedená ako podozrivá spoločnosť P.S.G. s.r.o. a nie P.S.G. II s.r.o., došlo k omylu pri písaní. Podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej doprave vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré je uvedené v koncesii a má v koncesii pridelené evidenčné číslo vozidla taxislužby. Podľa § 27 ods. 1 zákona o cestnej doprave prevádzkovať taxislužbu môže len držiteľ koncesie podľa tohto zákona. Vozidlo s evidenčným číslom KE 931 JO je zapísané v koncesii na prevádzkovanie taxislužby u dopravcu P.S.G. II s.r.o. Žalobca bol preto správne identifikovaný ako prevádzkovateľ taxislužby. Tvrdenie žalobcu, že v konaní bolo potrebné preskúmať aj pracovnú zmluvu medzi vodičom vozidla a žalobcom, na základe ktorej vodič vykonáva dohodnutú pracovnú činnosť len jednu hodinu denne, a je potrebné preskúmať, či v rozhodný čas vykonával svoje pracovné povinnosti, považoval za irelevantné. Preskúmanie pracovnej zmluvy je v kompetenciách Inšpektorátu práce, ale hlavne z dôvodu, či si žalobca takouto pracovnou zmluvou iba formálne neplní podmienku zamestnať vodiča vozidla taxislužby na ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 28 ods. 1 zákona o cestnej doprave. Aj v ďalších konaniach o iných správnych deliktoch podľa zákona o cestnej doprave vedených na Okresnom úrade Bratislava majú vodiči taxislužby a zároveň zamestnanci žalobcu uzavreté pracovné zmluvy na pracovný čas 5 hodín týždenne. Keďže žalobca môže prevádzkovať taxislužbu s celkovým počtom vozidiel 46, tak je otázne či je reálne možné prevádzkovať taxislužbu s takýmto počtom vozidiel a zároveň zamestnávať vodičov taxislužby iba na 1 hodinu denne. 13. S názorom žalobcu, že v konaní malo byť nariadené ústne pojednávanie, alebo oznámiť žalobcovi, že sa konanie bude viesť mimo ústneho pojednávania, sa tiež žalovaný nestotožnil. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci a najmä, ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Povaha predmetného správneho deliktu si nevyžadovala ústne pojednávanie, pretože vodič vozidla Marek T., ktorý mal uzatvorenú pracovnú zmluvu zo žalobcom na druh práce vodič taxislužby, nemal podľa evidencie Okresného úradu Bratislava v čase kontroly vydaný preukaz vodiča vozidla taxislužby a preto ho nemohol mať ani čelne a nezakryte vystavený na prístrojovej doske vozidla pred pravým predným sedadlom spolujazdca. Názor žalobcu, že určenie výšky pokuty je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tým v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia - považoval za irelevantný. V predmetnom rozhodnutí o odvolaní je uvedené, že spáchaním predmetného skutku nedošlo ku žiadnej škode a nebolo preukázané, že protiprávny stav trval po dlhšiu dobu, ako bolo zistené vykonanou kontrolu, a preto bola pokuta uložená v dolnej sadzbe. Nakoľko správny orgán mal možnosť podľa zákona o cestnej doprave uložiť pokutu za iný správny delikt od 100 € do XX.XXX €, bola uložená pokuta pre žalobcu vo výške XXX € dostatočne zdôvodnená a primeraná. Námietku že administratívny spis nie je dostatočne žurnalizovaný, a tým sa môže vytvárať priestor na manipuláciu z listinami, je iba subjektívne hodnotenie žalobcu z ktorým sa tiež žalovaný tiež nestotožnil. Dostatočne bolo preukázané spáchanie iného správneho deliktu podľa § 48 ods. 1 písm. p) zákona o cestnej doprave, tým že žalobca poskytoval dopravné služby taxislužby vodičom, ktorý nemá preukaz vodiča vozidla taxislužby. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 14. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 05.12.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. V. Relevantné právne predpisy 15.Podľa § 7 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len zákon o cestnej doprave), Dopravca je povinný zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bol doklad o udelenom povolení podľa § 5 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/56/20190101> alebo o licencii Spoločenstva podľa § 5 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2012/56/20190101> alebo kópia koncesie podľa § 27 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2012/56/20190101> alebo osvedčenie vozidla taxislužby. 16. Podľa § 29 ods. 1 písm. h) zákona o cestnej doprave, vodič vozidla taxislužby je povinný poskytovať dopravné služby podľa prepravného poriadku, najmä mať vo vozidle taxislužby na mieste viditeľnom cestujúcemu preukaz vodiča. 17. Podľa § 48 ods. 1 písm. m) zákona o cestnej doprave, dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto prevádzkuje taxislužbu vozidlami, ktoré nespĺňajú podmienky podľa tohto zákona alebo nie sú vybavené alebo označené ustanoveným spôsobom. 18.Podľa § 48 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej doprave, dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto nezabezpečil, aby v každom prevádzkovanom vozidle bola kópia koncesie podľa § 27 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/56/20190101> alebo osvedčenie vozidla taxislužby. 19. Podľa § 48 ods. 1 písm. p) zákona o cestnej doprave, dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto prevádzkuje taxislužbu bez koncesie alebo v rozpore s ňou alebo poskytuje dopravné služby taxislužby vodičom, ktorý nemá preukaz vodiča alebo zamestnáva vodiča vozidla taxislužby, ktorý nie je v pracovnom pomere k prevádzkovateľovi taxislužby. 20. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne si vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 21. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. VI. Posúdenie veci správnym súdom 22. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. 23. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 24.Dôvodnosť žaloby vyhodnotil správny súd predovšetkým v troch podstatných žalobcových námietkach. V prvej rovine dôvodnosti námietok správny súd uvádza, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uložení sankcie je uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi sankcia ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil správneho deliktu. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V sankčnom konaní je predmetom konania posudzovanie správneho deliktu účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil správneho deliktu skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá sankciu, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia vymedzil skutkovú vetu týmto spôsobom: „dňa 30.júna 2016 v Bratislave na Karadžičovej ulici nemal vo vozidle taxislužby zn. R. C., V.: KE-XXX JO preukaz vodiča taxislužby čelne a nezakryte vystavený na prístrojovej doske vozidla pred pravým predným sedadlom spolujazdca, pričom vodič vozidla taxislužby ani nebol držiteľom preukazu vodiča vozidla taxislužby a tým, že nezabezpečil aby v prevádzkovom vozidle bola kópia koncesie podľa § 27 zákona o cestnej doprave“. Bola to relevantná námietka žalobcu, pretože táto skutková veta neobsahuje presné určenie, na ktorom mieste malo byť vozidlo kontrolované, popri dátume správneho deliktu absentuje bližšia špecifikácia t.j. čas (hod/min) spáchania správneho deliktu. Uvedenie miesta spáchania deliktu len pod názvom ulice/ bez uvedenia presného popisného čísla/ je pre určitosť skutkovej nepostačujúce. V opačnom prípade je takto definovaný skutok zameniteľný s iným, napríklad ak by bolo predmetné vozidlo v blízkosti danej lokality opakovane kontrolované (prípadne vedené iným vodičom) v iných časových úsekoch dňa 30.06.2016. Správny orgán totiž vždy musí uviesť skutok, ktorým sa disciplinárneho priestupku dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa nestalo. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Neuvedenie presného popisu skutku vo výroku rozhodnutia treba považovať za formálny nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý má negatívny vplyv na jeho zákonnosť. Pritom v zázname o skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 30.06.2016, ktorý je založený v administratívnom spise boli jednoznačne uvedené dátum a hodina spáchania deliktu t. j. 30.06.2016 o 14.45 hod. a obsiahnutý bol aj údaj o vodičovi. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009). 25. V druhej rovine opodstatnenosti žaloby je potrebné poukázať, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu (tzv. diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v zákonom stanovenom limite uplatní svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Správny orgán v zmysle zákona pri určení výšky pokuty musí prihliadnuť na závažnosť protiprávneho konania, ako aj na dĺžku trvania protiprávneho stavu (ust. § 48 ods. 8 zákona o cestnej doprave). Úvahy správneho orgánu prvého stupňa ohľadne určenia výšky pokuty nebolo možné z dôvodov rozhodnutia vôbec vysledovať a tento nedostatok neodstránil ani žalovaný vo svojom rozhodnutí. Žalobca správne namietal, že takéto formálne, všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie, odvolávajúce sa len na citované zákonné ustanovenia nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia. Z rozhodnutia správneho orgánu nie je možné zistiť, v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho stavu, aké konkrétne následky vyplynuli z protiprávneho stavu, ako dlho tento protiprávny stav mal, resp. má trvať. Podľa správneho súdu aj keď rozhodnutie o uložení pokuty je rozhodnutím na základe správneho uváženia, neznamená to, že by v rámci posudzovania skutočnosti, či správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk zákona, nebolo možné sa zaoberať vyhodnotením podmienok pre stanovenie výšky pokuty. Bolo zrejmé, že pokuta bola uložená v medziach zákona, avšak nebolo z rozhodnutia vôbec zrejmé, ako správny orgán prihliadol na hľadiská, kritériá určujúce pre výšku pokuty, uvedené v predmetnom zákonnom ustanovení. Je nedostatočným odcitovať len znenie právnej normy, pretože z toho nevyplýva, ako správny orgán vyhodnotil tieto hľadiská, v akom rozsahu na ne prihliadal. Ani z hľadiska triviálnosti nepostačuje strohé konštatovanie, že: „spáchaním predmetného skutku nedošlo ku žiadnej škode a nebolo preukázané, že protiprávny stav trval po dlhšiu dobu, ako bolo zistené vykonanou kontrolu, preto bola pokuta uložené v dolnej sadzbe“. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, keďže z neho nie je možné zistiť správnu úvahu pri posudzovaní kritérií pri ukladaní výšky pokuty. 26. V poslednej rovine správny súd dáva do pozornosti právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Sžo/9/2012 zo dňa 19.09.2012, z ktorého vyplýva záver, že procesný postup preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za správny delikt, musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že Správny poriadok rozlišuje aj obligatórne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (takéto prípady upravuje stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách a pod.). Žalobca dôvodne namietal, že v prípade interpretácie ustanovenia § 21 ods. 1 Správneho poriadku žalovaný nevysvetli a ani neodôvodnil povahu veci, aby mohol konštatovať, že povaha veci nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a absenciu konkretizácie skutku správneho deliktu vo výroku rozhodnutia, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Rovnakou vadou trpí aj prvostupňové rozhodnutie, preto správny súd súčasne zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 27.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 28.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).