Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200360 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200360.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: W. U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. vody VI XXXX/XX, XXX XX U., zastúpenej JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. februára 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2016 takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. februára 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2016 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2016 Sociálna poisťovňa -ústredie (ďalej len SPÚ“), podľa ust. § 65 a § 255 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 09.08.2016 o prepočet (zvýšenie) starobného dôchodku (ďalej len „SD“) so zohľadnením celej získanej doby dôchodkového poistenia, vrátane doby výkonu štátnej služby od 03.01.1970 do 31.01.1999, započítanej pre nárok na výsluhový dôchodok, keďže nevykonávala službu colníčky, zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií. 2. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom namietala nesprávnosť určenia výšky starobného dôchodku, keďže Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „SPÚ“) jej postupom podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., z ktorého vychádza aj rozsiahla judikatúra NS SR, nezhodnotila celkovú dobu dôchodkového poistenia. Poukázala na rozhodnutia NS SR, napr. rozsudok sp.zn. 7So 138/2011, sp.zn. 10 So/59/2014, sp.zn. 10So 59/12, sp.zn. 1So 127/2004, sp.zn. 10So 18/2015, sp.zn. 9So 187/2014, sp.zn. 1So 15/2015, sp.zn. 9So 136/2014 a sp.zn. 9So 46/2016, ako aj na niektoré rozsudky krajských súdov a rozhodnutiu žalovanej vytkla arbitrárnosť, pretože jej skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s ust. § 66 ods. 1 v spojení s ust. § 60, § 61, § 62, § 63 a ďalšími právnymi predpismi, o ktoré svoje rozhodnutie oprela. Poukázala na nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, s následkom porušenia jej práva na vyplácanie starobného dôchodku vo výške zodpovedajúcej všeobecne záväzným právnym predpisom a práva na to, aby výška jej starobného dôchodku bola vypočítaná rovnako ako výsluhovým dôchodcom, ktorí boli zaradení do I. a II. kategórie, pretože posúdenie celkovej doby poistenia, nemôže byť rozdielne, čo odobruje aj ustálená rozhodovacia prax založená na judikatúre NS SR, záväznosť ktorej zvýraznil rozsudok NS SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. februára 2017, s poukazom na ust. § 196 ods. 7 ZSP, preskúmanie napadnutého rozhodnutia zo dňa 25.08.2016 a spisový materiál dospel k záveru o správnosti postupu Sociálnej poisťovne - ústredie a z uvedeného dôvodu zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP potvrdil. Poukázal na potvrdenie Colného riaditeľstva SR zo dňa 14.01.1999, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa má od 01.02.1999 podľa zák.č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa podľa ust. § 124 ods. 7 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby, zhodnotená žalobkyni pre nárok na výsluhový dôchodok je 29 rokov a 29 dní (od 03.01.1970 do 31.01.1999), čo potvrdilo Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Útvar sociálneho zabezpečenia s uvedením, že zamestnanie vo funkcii colník nebolo zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Uviedol, že žiadosť žalobkyne zo dňa 09.08.2016 o prepočet starobného dôchodku spätne od 03.08.2012 bola v súlade s ust. § 65 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z. o vzniku nároku na starobný dôchodok, s ust. § 60 ods. 2 ZSP v znení zák.č. 334/2011 Z.z. a ust. § 255 ods. 5 ZSP zamietnutá a vyslovil názor, že podľa preukázaného skutkového stavu zamestnanie vo funkcii colníka nebolo zaradené vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcii a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry, čl. 33 Dohovoru č. 128 a podľa právnych predpisov o sociálnom poistení nie je možné dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas tejto doby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Za nedôvodné označil poukazovanie žalobkyne na rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, nakoľko sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne aj sumu dôchodku určuje v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že žalobkyňa v období trvania služobného pomeru nevykonávala službu zaradenú do I. a II. kategórie funkcii a v jej prípade nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR s aplikáciou čl. 33 Dohovoru č. 128 a započítať jej dobu výkonu štátnej služby v colnej správe od 03.01.1970 do 31.01.1999, t.j. 29 rokov a 29 dní pre nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku. 4. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 14.03.2017 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.02.2017, ktorým vrátane prvostupňového rozhodnutia vo veci, boli podľa jej názoru porušené jej práva na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, keďže jej nezobrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale iba dobu dôchodkového poistenia nehodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku. Poukázala na to, že žalovaný sa nevysporiadal s jej odvolacími námietkami smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko ani v jednom z rozhodnutí nebolo pri určovaní výšky starobného dôchodku prihliadnuté na celkovú dobu jej dôchodkového poistenia, nemá zhodnotenú dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku, v dôsledku čoho jej v rozpore s citovanými právnymi predpismi bola určená nižšia suma starobného dôchodku, ako jej v skutočnosti patrí. Namietla nesprávnosť právneho posúdenia veci, v rozpore s ust. § 66 ods. 1 v spojení ust. § 60, § 62 a § 63 ZSP a tiež nesprávnosť zistenia skutkového stavu, v rozpore s dávkovým spisom. Za preukázaný fakt označila splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 ZSP, keď dňa 16.09.2005 dosiahla dôchodkový vek a celková doba jej poistenia je 41 rokov a 277 dní (12 rokov a 248 dní + 29 rokov a 29 dní) a nie ako uviedla sociálna poisťovňa, 12 rokov a 248 dní (bez doby hodnotenej pre výsluhový dôchodok). Doplnila, že celková doba dôchodkového poistenia nemôže byť u výsluhových dôchodcov posudzovaná odlišne, tak ako postupuje žalovaný, keď dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie hodnotí celkovú dobu, tzn. aj dobu hodnotenú pre výsluhový dôchodok a ostatným, nezaradeným v I. alebo II. kategórii, nehodnotí celkovú dobu, tzn. hodnotí ju bez doby zhodnotenej pre výsluhový dôchodok. Ust. § 274 ZSP, na ktoré žalovaný poukázal, takýto postup podľa jej názoru neupravuje a takýto postup nie je ani v súlade s judikatúrou NS SR v obdobných veciach. Rozsudky NS SR na ktoré sa administratívny orgán odvoláva, sp.zn. 7So/138/2011 a tiež sp.zn. 10So/59/2014 (aj ďalšie v žalobe citované), vyvracajú jeho závery, že judikatúra a tiež aplikácia čl. 33 Dohovoru č. 128, je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov NS SR plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a Ústavu SR. Napadnuté rozhodnutie žalobkyňa označila za arbitrárne, keďže skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré sa žalovaný vo svojom rozhodnutí opiera a rovnako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalobkyňa dodala, že záver žalovaného nie je správny, čo potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011, z ktorého vyplýva, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch. Napadnuté rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 S.s.p. zamietnuť. Zopakoval závery odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že podľa preukázaného skutkového stavu funkcia colníka, ktorú vykonávala žalobkyňa, nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby pracovnej činnosti colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a preto žalovaný trval na tom, že žiadosť žalobkyne o zvýšenie starobného dôchodku bola zamietnutá v súlade s ust. § 65 a § 255 ZSP. Za nedôvodné považoval poukazy žalobkyne na rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, ktorým NS SR rozhodol v individuálnom prípade, keďže uvedený právny názor nebol doteraz zovšeobecnený a nejde preto o prezentovanú rozhodovaciu prax NS SR. Žalovaný poukázal na to, že nerozhodol inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, okrem individuálnych prípadov, keď bol zaviazaný rozhodnúť podľa vyjadreného právneho názoru súdu. 6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 04.09.2018 v súvislosti s argumentáciou žalovaného prezentovanou vo vyššie uvedenom vyjadrení, namietala odmietanie rozhodovacej činnosti krajských a aj NS SR, žalovanému vytkla prehliadanie skutočnosti, že až do účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z. bola rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, poistencom sociálnej poisťovne. Uviedla, že prijatím tohto zákona nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia ale k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bola v služobnom pomere. Vyslovila presvedčenie, rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v plnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v Uznesení IV. 481/2011-19 zo dňa l0.11.2011, ktoré žalovaný používa ako súčasť právnej argumentácie a z ktorej odvodzuje, že všeobecné súdy svoje závery vyslovujú v rozpore s týmto právnym názorom ústavného sudu. Poukázala aj na ďalšie nálezy ÚS SR, NS SR a najmä na posledný rozsudok NS SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, obe napadnuté rozhodnutia navrhla zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a na účet jej právneho zástupcu priznať náhradu trov konania. 7. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobkyne, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko napadnuté i prvostupňové rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože pre nárok a určenie výšky sumy starobného dôchodku (aj jeho zvýšenie) je u žalobkyne potrebné podľa ZSP vylúčiť z celkovej doby dôchodkového poistenia dobu výkonu jej služby colníka, keďže nebola zaradená ani v I. a ani v II. kategórii funkcií. Správny súd preto obe uvedené rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/, f/ S.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 8. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn.2Sžo/32/2014). 9. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 S.s.p je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 S.s.p. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ust. § 203 ods. 2 S.s.p., v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne, v celom rozsahu a to aj s ohľadom na možnosť žalobkyne, ktorá je fyzickou osobou, meniť a dopĺňať rozsah správnej žaloby a jej dôvody až do rozhodnutia správneho súdu (§ 203 ods. 1 S.s.p.). 10. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so žiadosťou žalobkyne zo dňa 09.08.2016 o prepočet starobného dôchodku spätne od 03.08.2012, za celé obdobie dôchodkového poistenia, t.j. vrátane výkonu služby colníčky od 03.01.1970 do 31.01.1999, rozhodnutím zo dňa 16.01.2016 o priznaní starobného dôchodku a priloženým osobným listom dôchodkového poistenia, potvrdením Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica, o zhodnotení doby služby žalobkyne pre účely priznania výsluhového príspevku, evidenčnými listami sociálneho zabezpečenia (poistenia), žiadosťou o starobný dôchodok spísanou dňa 03.08.2015 a s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne, uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné, spôsobilé spochybniť vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 09.08.2016 požiadala Sociálnu poisťovňu-ústredie, ako prvostupňový orgán, o prepočet jej starobného dôchodku spätne, od 03.08.2012 a zahrnutie do obdobia dôchodkového poistenia aj jej výkon služby colníčky, od 03.01.1970 do 31.01.1999, tzn. aby pri určení sumy starobného dôchodku vychádzala z celého obdobia dôchodkového poistenia, s aplikáciou čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Žiadosť bola rozhodnutím prvostupňového orgánu aj rozhodnutím žalovaného v odvolacom konaní zamietnutá, s poukazom na súlad s ust. § 65 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z., ust. § 60 ods. 2 ZSP v znení zák.č. 334/2011 Z.z. a ust. § 255 ods. 5 ZSP, keďže podľa preukázaného skutkového stavu jej zamestnanie vo funkcii colníčky, nebolo zaradené do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Z toho dôvodu pri hodnotení doby výkonu služby colníčky nemožno v prípade žalobkyne postupovať podľa ustálenej judikatúry, s aplikáciou čl. 33 Dohovoru č. 128 a započítať podľa cit. právnych predpisov o sociálnom poistení dobu výkonu služby v colnej správe od 03.01.1970 do 31.01.1999, t.j. dobu 29 rokov a 29 dní do celkovej doby dôchodkového poistenia a pre nárok a zvýšenie sumy starobného dôchodku. 12. Správny súd zistil, že žalobkyni bol rozhodnutím zo dňa 16.01.2016 priznaný starobný dôchodok od 03.08.2012, na základe jej žiadosti spísanej 03.08.2015. Podľa priloženého osobného listu dôchodkového poistenia k tomuto rozhodnutiu, vylúčil jej prvostupňový orgán ( SP) uvedenú dobu výkonu služby v colnej správe od 03.01.1970 do 31.01.1999 t.j. 29 rokov a 29 dní, z celkovej doby dôchodkového poistenia a pre nárok a určenie sumy jej starobného dôchodku vychádzal z obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 4 628 dní, t.j. 12 rokov a 248 dní, z toho v období rokov 1973 - 1979 jej započítal dobu starostlivosti o deti. Žalobkyňa, ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok dňa 16.09.2005, kedy splnila zákonné podmienky podľa ust. § 65 ods.1 ZSP dosiahnutím dôchodkového veku, získala 4 628 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z kontrolnej zostavy výpočtu dôchodku vyplýva, že pre výpočet starobného dôchodku jej nebolo zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia, pretože chýba uvedená doba výkonu služby colníčky, okrem doby starostlivosti o deti v rokoch výkonu služby, ktorá je zhodnotená, tak ako to vyplýva z osobného listu. 13. Na základe potvrdenia Finančného riaditeľstva SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia, Banská Bystrica zo dňa 23.07.2015 a zo dňa 12.11.2015 žalobkyňa od 01.02.1999 má priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, ktorý sa od 01.07.2002 podľa ust. § 124 ods. 7 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby zhodnotená žalobkyni pre nárok na výsluhový dôchodok bola 29 rokov a 29 dní, t.j. trvanie služobného pomeru v colnej správe od 03.01.1970 do 31.01.1999 a aktuálna výška výsluhového dôchodku ku dňu 12.11.2015 bola 653,81 Eur mesačne. Zamestnanie vo funkcii colníka nebolo v predchádzajúcich obdobiach zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. 14. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 01. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. 15. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, dávky výsluhového zabezpečenia závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli dotknuté osoby v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok (§ 30 písm. a/- h/. 16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 ZSP. 18. Podľa § 60 ods. 2 ZSP, je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka (aj colníka), ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 ZSP, sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004, podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby (vzťahuje sa aj na colníkov), získané do 31.12.2003, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 274 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy, majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 22. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou uvádza k tomuto ústavnému právu rozhodnutie NS SR R 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 23. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). 24. Výkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa započítania doby služby vojakov a policajtov (t.j. aj colníkov) pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) a pre určenie jeho výšky, sa v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal NS SR. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 5/2011 pod č. 55, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika ako v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia NS SR vyplynulo, že „ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. 25. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely určenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky (ktorá plní funkciu zabezpečenia v starobe) a až po takom určení výšky starobného dôchodku, možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky (t.j. príspevok považovaný za výsluhový dôchodok u žalobkyne). Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu (t.j. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s čl. 39 ods. 1 a čl. 12 s Ústavy SR, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. 26. Z uvedeného potom vyplýva, že pre určenie výšky starobného dôchodku a jeho zvýšenia u žalobkyne podľa ust. § 65 a nasl. ZSP, mal prvostupňový orgán a aj žalovaný, hodnotiť celú dobu jej dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia, vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy, je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie jeho dôchodkového poistenia získaného výkonom služby, za ktoré mu už bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, ak by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobkyne na zhodnotenie celého obdobia jej dôchodkového poistenia (ktoré jej v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani štát. 27. Pokiaľ SPÚ vo veci postupovala tak, že žiadosť žalobkyne o prepočet sumy jej starobného dôchodku so zohľadnením celej získanej doby dôchodkového poistenia a dosiahnutých vymeriavacích základov zamietla a teda absolútne vylúčila hodnotenie dôb za službu, získaných v osobitnom systéme sociálneho poistenia, malo jej rozhodnutie za následok, že nebolo zachované ústavné právo žalobkyne na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. právo zohľadňujúce celé obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky, dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 28. Keďže v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým žalovaný zamietol žiadosť žalobkyne o prepočet sumy jej starobného dôchodku vylúčil prvostupňový orgán obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobkyňa získala v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, vychádzalo jej rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, pre ktoré súd rozhodnutia oboch stupňov administratívneho orgánu zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni - ústredie, na ďalšie konanie. V tomto prvostupňový orgán posúdi nárok žalobkyne na zvýšenie sumy jej starobného dôchodku a správne určí jeho výšku podľa ust. § 65 ZSP, zohľadní celé obdobie jej dôchodkového poistenia, ktoré získala do vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. do 16.09.2005, kedy dovŕšila dôchodkový vek a vypočíta „teoretickú“ sumu starobného dôchodku, ktorá by jej patrila v prípade, ak by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku, však následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach, odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní podľa zák.č. 328/2002 Z.z. aj výsluhový príspevok, považovaný za výsluhový dôchodok, funkciu starobného dôchodku, vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 29. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz v rozhodnutí žalovaného na § 274 ZSP), s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku krátiť. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Právny záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že pre nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby pracovnej činnosti colníčky v prípade žalobkyne, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je nesprávny. Je preto aj nedôvodným a nesprávnym postup žalovaného s odkazom na ust. § 255 a § 274 ZSP pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobkyne ako colníčky, z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy starobného dôchodku a jeho zvýšenia. 30. Správny súd na základe vyššie uvedených argumentov rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania bude úlohou prvostupňového orgánu opakovane prepočítať a určiť správnu výšku sumy starobného dôchodku s ohľadom na celé obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne vrátane doby služby colníčky, v súlade s právnym názorom súdu v tomto rozsudku. 31. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na základe rozhodnutia, vydaného vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).