Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/50/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200374 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200374.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: G. B., G. Z. M. XX, XXX XX T., U., B. Z. T. XXXX, XXX XX T. Č., právne zastúpenej: Mgr. Michal Mozolík, advokát, so sídlom Palárikova 1449, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, so sídlom Palisády 29/A, 817 80 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 9314/2015/ o/r/zm zo dňa 21.12.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí č. 9314/2015/o/r/zm zo dňa 21.12.2016 ako aj rozhodnutie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí č. 9314/2015/o/r/zs zo dňa 15.06.2016 zrušuje a vec vracia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 08.03.2017 sa domáhala žalobkyňa zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 9314/2015/o/r/zm vydaného dňa 21.12.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí č. 9314/2015/o/r/zs zo dňa 15.06.2016, vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa dňa 12.11.2015 podala na Generálnom konzuláte Slovenskej republiky v Užhorode Žiadosť o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. 3. Prvostupňovým rozhodnutím č. 9314/2015/o/r/zs zo dňa 15.06.2016 správny orgán zastavil konanie o vydanie osvedčenia podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, dôvodiac tým, že žalobkyňa ani po prerušení konania rozhodnutím zo dňa 21.12.2015 nepreukázala slovenskú národnosť predka v priamom rade dokladom, na ktorý bola vyzvaná (originál dokladu z Národného archívu, Praha alebo Slovenského národného archívu alebo iného relevantného archívu). 4. V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania zo dňa 06.07.2016 vo veci konal žalovaný, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 21.07.2016 najskôr prerušil odvolacie konanie a vyzval žalobkyňu na doloženie originálu dokladu preukazujúceho slovenskú národnosť jej predka v priamom rade. Následne žalovaný vydal dňa 21.12.2016 napadnuté rozhodnutie Číslo: 9314/2015/o/r/zm, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie o zastavení konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala žiadosť o vydanie osvedčenia a zápis dieťaťa do osvedčenia, ktorá bola zaevidovaná dňa 12.11.2015. V žiadosti uviedla, že slovenskú národnosť preukazuje po svojich predkoch, pričom uviedla svoju matku - I. Z., narodenú XX.XX.XXXX, starého otca - W. B., narodeného XX.XX.XXXX a prastarú matku - F. B., narodenú XX.XX.XXXX. K uvádzanej slovenskej národnosti svojej matky a starého otca žalobkyňa nedoložila žiadny doklad preukazujúci skutočnosť, že mali slovenskú národnosť. K žiadosti doložila výťah číslo 00015834190 z 24.09.2015 zo Štátneho matričného registra občanov o registrácii úmrtia svojej prastarej matky obsahujúci nasledovný zápis : “národnosť Slovenka“. 5. Prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 21.12.2015 o prerušení konania a vyzval žalobkyňu aj na doloženie potvrdenia zo sčítacích hárkov vrátane sčítacích hárkov zo sčítania ľudu v roku 1930 alebo v roku 1939, ktoré však žalobkyňa nedoručila. Žalobkyňa predložila doklady preukazujúce skutočnosť, že sestra jej prastarej matky a dcéra jej prastarej matky ktoré však nie sú príbuznými v priamom rade majú podľa potvrdenia zo Slovenského národného archívu slovenskú národnosť. Žalovaný k tejto skutočnosti uviedol, že takúto skutočnosť nenamietal, ale vzhľadom na vyšší vek sestry prastarej matky žalobkyne a dcéry prastarej matky žalobkyne v čase sčítania ľudu (rok 1950) mohlo byť ich prihlásenie sa k slovenskej národnosti výsledkom ich dlhodobého pobytu na území Slovenska. 6. Žalovaný poukazujúc na článok uverejnený na internete, zistil, že miestom narodenia prastarej matky žalobkyne a jej sestry bola oblasť v Poľsku obývaná Lemkami (Rusínmi), ktorí boli v povojnovom období presídlení a preto sa domnieval, že obyvatelia tejto oblasti mali rusínsku národnosť. 7. Ohľadom žalobkyňou predloženého dokladu preukazujúceho slovenskú národnosť jej prastarej matky žalovaný uviedol, že ide o výťah registra občanov o registrácii úmrtia prastarej matky žalobkyne, ktorá už v čase vystavenia predmetného dokladu nemohla prejaviť svoju vôľu v otázke národnosti, nakoľko nemala právnu subjektivitu, teda spôsobilosť mať práva a povinnosti. Žalobkyňa nedoložila žiadny iný dokument alebo matričný doklad, ktorý by bol vyhotovený počas života jej prastarej matky a z ktorého by vyplýval údaj o jej národnosti, podľa ktorého by bolo zrejmé, že prastará matka žalobkyne prejavila svoju vôľu v otázke národnosti . Preto žalovaný predložený dokument vyhodnotil ako nedostatočný doklad, na preukázanie splnenia podmienky v zmysle § 2 písm. h) bod 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 474/2005 Z. z.). Žaloba. 8. Žalobkyňa považovala obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Mala za to, že bola postupom správnych orgánov a ich rozhodnutiami ukrátená na svojich právach. Dôvodila, že v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré zároveň vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nezodpovedal stavu veci. 9. V úvode odôvodnenia žaloby stručne opísala priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Mala za to, že žalovanému predložila všetky zákonom predpísané doklady na vydanie osvedčenia podľa § 7 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z. Zákon doklad uvedený a požadovaný žalovaným nevyžaduje, nakoľko v ust. § 7 ods. 3 exemplifikatívne vymedzuje doklady, ktorými je možné preukázať slovenskú národnosť predka žiadateľa. Žalobkyňa tak urobila dokladom priamo príkladmo uvedeným vo vyššie uvedenom ustanovení, a to dokladom Ministerstva justície Ukrajiny - Výpisom zo Štátneho matričného registra občanov o registrácii úmrtia z 24.09.2015 apostilovaným a úradne preloženým do slovenského jazyka. Predloženým dokladom žalobkyňa dostatočne preukázala slovenskú národnosť svojho predka v priamom rade - prastarej matky F. B., otcovské meno W., zomr. XX.XX.XXXX. 10. Záver žalovaného o nepreukázaní slovenskej národnosti predka žalobkyne v priamom rade bol nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko z predmetného dokladu uvedenom v predchádzajúcom bode tohto rozsudku jednoznačne vyplývala slovenská národnosť predka žalobkyne - jej prastarej matky. Dôvody na zastavenie konania neboli zákonné, nevydanie osvedčenia bolo založené na domnienkach správneho orgánu, nie na nespochybniteľných záveroch vyplývajúcich z dôkazov. Z napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, prečo by mal byť ňou predložený doklad o slovenskej národnosti jej predka nedostatočný (daný doklad bol príkladmo uvedený priamo v § 7 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z.) a vyplývala z neho jasne slovenská národnosť predka žalobkyne v priamom rade - jej prastarej matky. Zákon nevyžaduje predloženie dvoch a viacerých dokladov na preukázanie slovenskej národnosti predka žiadateľa, pričom zo znenia ust. § 7 citovaného zákona vyplýva, že po splnení zákonom predpísaných podmienok je daný právny nárok na vydanie osvedčenia. 11. Žalobkyňa namietala postup žalovaného, ktorý pokladala za rozporný so zákonom aj po procesnej stránke. Napadnuté rozhodnutie nespĺňalo podstatné náležitosti rozhodnutia v časti poučenia, nakoľko neobsahovalo poučenie o možnosti jeho preskúmania súdom (§ 47 ods. 4 Správneho poriadku). Vyjadrila presvedčenie, že nesprávnym konaním žalovaného došlo k porušeniu jej práv, ako aj viacerých zásad správneho konania, ktoré bol povinný dodržiavať (zásada zákonnosti, materiálnej pravdy, zásada voľného hodnotenia dôkazov). 12. V replike zo dňa 14.09.2017 k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa poukázala na to, že prvostupňový správny orgán nebol oprávnený ju vyzývať na doloženie dokladov pod následkom zastavenia konania, pretože žiadal doklady, ktoré zákon neukladá. Išlo o jeho svojvoľný postup. Zákon nelimituje stupeň príbuzenstva žiadateľa a jeho predka v priamom rade. Vyjadrenie žalovaného. 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.08.2017 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia opísal stručne priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. 14. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z úplne a presne zisteného skutkového stavu tvoreného dokumentmi doloženými žalobkyňou, ale aj dokumentmi obstaranými správnymi orgánmi, ktoré samé vykonali vo veci dokazovanie ohľadom zistenia skutkového stavu veci, a to aj dopytom na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky vo Varšave, ako aj zisťovaním pôvodu prastarej matky žalobkyne. Žalovaný uviedol, že miestom narodenia prastarej matky žalobkyne bola I. D., ktorá sa nachádzala na území Poľska. Žalobkyňa nedoložila okrem jedného dokumentu obsahujúceho údaj o národnosti jej prastarej matky žiadny iný dokument týkajúci sa národnosti, či už jej prastarej matky, resp. jej iných predkov v priamom rade - starého otca alebo matky. Žalovaný konštatoval, že z vlastnej aplikačnej praxe vie, že ak by uchovávanie národného povedomia vrátane slovenskej národnosti bolo v rodine žalobkyne zachované, nebol by dôvod preukazovať slovenskú národnosť až jej prastarou matkou narodenou v roku XXXX. 15. Vzhľadom na miesto narodenia prastarej matky žalobkyne a historický vývoj tejto oblasti žalovaný vyvodil záver, že obyvatelia tejto oblasti a potom aj prastará matka žalobkyne mali, resp. mohli mať rusínsku národnosť. 16. Skutočnosť, že sestra a dcéra starej matky žalobkyne, ktoré nie sú však príbuznými žalobkyne v priamom rade, mali podľa potvrdení zo Slovenského národného archívu doloženými žalobkyňou slovenskú národnosť žalovaný nespochybnil, ale poukázal, že existujú prípady, keď časť presídlenej rodiny sa vrátila späť na Slovensko a časť zostala na územiach po presídlení. Doklady o slovenskej národnosti sestry a dcéry prastarej matky žalobkyne neboli dôkazom toho, že slovenskú národnosť mala aj prastará matka žalobkyne, ktorá zomrela v roku XXXX na území terajšej Ukrajiny. Žalovaný taktiež nespochybnil objektívnu nemožnosť získať sčítacie hárky z určitého časového obdobia avšak prastará matka žalobkyne žila 75 rokov, čo považoval za značne dlhý časový úsek na to, aby počas neho neexistoval žiadny zápis o jej národností vyhotovený počas jej života a vyjadrujúci jej vlastnú vôľu k otázke národnosti. Žalovaný pri posudzovaní jediného dokladu obsahujúceho údaje o národnosti prastarej matky žalobkyne tento dôkaz vyhodnocoval aj z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka a vyhodnotil ho ako nedostatočný na preukázanie splnenia podmienok stanovených zákonom pre vydanie osvedčenia, keďže údaj o národnosti starej matky žalobkyne sa dostal do registra Ministerstvá justície Ukrajiny až po jej smrti a nie z jej vlastných slov. 17. K namietanej skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie neobsahovalo poučenie o jeho preskúmateľnosti sudom uviedol, že toto nie je možné považovať za dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia, nakoľko žalobkyňa týmto nebola nijako ukrátená na svojich právach. 18. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetné osvedčenie umožňuje jeho držiteľovi - žalobkyni získať značné výhody na území Slovenskej republiky. 19. Podaním zo dňa 28.09.2017 sa žalovaný vyjadril k replike žalobkyne a zotrval na svojom závere o nepreukázaní slovenskej národnosti predka žalobkyne v priamom rade v súlade s § 7 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z. nesúhlasil s tým, že by v procese správneho konania o žiadosti žalobkyne vyjadril, že by zákon limitoval stupeň príbuzenstva. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 20. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania § 107 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby neboli vydané v súlade so zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 2 písm. a) bod 2 zákona č. 474/2005 Z. z. Slovákom žijúcim v zahraničí sa rozumie osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť. 25. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z. slovenská národnosť sa preukazuje úradným dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť, ktorým je najmä rodný list alebo krstný list, výpis z matriky, osvedčenie o štátnom občianstve alebo osvedčenie o trvalom pobyte žiadateľa, ak obsahuje zápis o národnosti podľa práva štátu, ktorého orgán osvedčenie vydal. 26. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 27. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 30. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. 31. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 32. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 33. Námietka neuvedenia možnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaným je síce vadou tohto rozhodnutia, avšak sama osebe nespôsobuje jeho nezákonnosť - nepreskúmateľnosť ako sa domnieva žalobkyňa. Žalobu na súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného podala v zákonnej lehote (§181 ods. 1 SSP) a titulom absencie poučenia v rozhodnutí žalovaného o možnosti súdneho prieskumu tohto rozhodnutia nedošlo k žiadnej ujme na jej právach a ňou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v tomto súdnom konaní riadne preskúmané. Preto tejto námietke súd neprisvedčil. 34. Súd uvádza, že záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že prastará matka žalobkyne bola rusínskej národnosti, keďže miestom jej narodenia bola oblasť v Poľsku obývaná Lemkami (Rusínmi) nie je v spise nijako hodnoverne preukázaný, je predčasný a špekulatívny. Poukazovanie na historické pramene a bližšie neidentifikované (neoverené) internetové zdroje o národnosti osôb žijúcich na určitom území nemusí zodpovedať skutočnosti a stavu konkrétneho jednotlivca (rodiny). Išlo o územie na pomedzí 3 štátov (Slovensko, Poľsko, Ukrajina), kde mohla nastať situácia, že aj na území, ktoré bolo viac menej celistvo obývané jednou národnosťou (Rusínmi) mohli žiť osoby (rodiny) hlásiace sa k inej (Slovenskej) národnosti. Preto dôvodiť nepreukázanie slovenskej národnosti prastarej matky žalobkyne len z dôvodu miesta jej pobytu bez ďalšieho nie je podľa súdu dostačujúce. 35. Ak vychádzalo napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové rozhodnutie) zo zisteného skutkového stavu, ktorý nebol spochybnený žalobkyňou, súd má za to, že prvostupňový správny orgán nesprávne postupoval, keď vyzýval žalobkyňu na doplnenie dokladov, keďže predložený doklad - Výpis zo Štátneho matričného registra občanov o registrácii úmrtia Ministerstva justície Ukrajiny z 24.09.2015 apostilovaným a úradne preloženým do slovenského jazyka nepovažoval za dostatočný (v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z.) na preukázanie slovenského pôvodu predka žalobkyne v priamom rade (prastarej matky). Súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý nerozporoval oprávnenie preukázať slovenský pôvod aj žalobkyňou predloženým dokladom. 36. Žalobkyňou predložený doklad o slovenskom pôvode jej prastarej matky bezpochyby spĺňa zákonné kritéria v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z., ide o relevantný doklad - výpis z matriky Ukrajiny o registrácii úmrtia prastarej matky žalobkyne zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Zákon predložený doklad neodmieta ako nespôsobilý na preukázanie slovenskej národnosti predka žiadateľa. Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že keďže v čase vystavenia predmetného dokladu nemohla prastará matka žalobkyne prejaviť svoju vôľu v otázke národnosti, nakoľko nemala právnu subjektivitu (bola po smrti). Tento doklad bol nedostatočný na preukázanie splnenia podmienky uvedenej v § 2 písm. h) bod 2 zákona č. 474/2005 Z. z. Podľa názoru súdu nie je rozhodujúce či zápis o národnosti sa týka písomnosti vyhotovenej za života dotknutej osoby (predka žiadateľa) alebo až po jej smrti. Je možné vyvodiť záver, že zápis o slovenskej národnosti prastarej matky žalobkyne nebol svojvoľný (ani uvedený zo zištných dôvodov vzhľadom na rok úmrtia XXXX), ale musel vychádzať z určitých predpokladov - celoživotného slovenského národného povedomia zomrelej, ktoré v danom doklade uviedla osoba, ktorá ju dostatočne poznala, muselo ísť o osobu blízku, ktorá o jej národnosti musela mať dostatočnú vedomosť a tento zápis vyjadroval jej slovenské povedomie aj za jej života. 37. Preto prijatý záver žalovaného (aj prvostupňového správneho orgánu) je podľa súdu nesprávny, nakoľko tento nemal dôvod žiadať iný doklad preukazujúci slovenský pôvod žalobkyne, resp. jej predka v priamom pokolení. Už prvostupňový správny orgán mal preto o podanej žiadosti žalobkyne meritórne rozhodnúť a nie postupovať tak ako postupoval. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, keď nepovažovali predložený doklad - Výpis zo Štátneho matričného registra občanov o registrácii úmrtia Ministerstva justície Ukrajiny z 24.09.2015, ktorý bol riadne apostilovaný a úradne preložený do slovenského jazyka za dostatočný doklad v zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. 38. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel záveru, že napadnuté preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť všetky získané dôkazy (doklady predložené žalobkyňou ako aj správnymi orgánmi) a vydať rozhodnutie, v ktorom vyhodnotí ich relevantnosť na preukázanie skutočností o slovenskom pôvode priameho predka žalobkyne (jej prastarej matky) a vyhodnotí uchovávanie národného (slovenského) povedomia žalobkyňou. 39. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po skončení veci. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).