Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200442 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200442.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o., Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, zastúpená: Advokátskou kanceláriou Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, P. O. BOX 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/10/2017 zo dňa 07.02.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanej sa n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Rada pre vysielanie a retransmisiu na svojom zasadnutí dňa 27.09.2016 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi Markíza - Slovakia spol. s r. o. vo veci možného porušenia podľa § 35 ods. 3 Zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že program „Dobre vedieť“ odvysielaný na televíznej programovej službe TV Markíza dňa 18.08.2016 o cca 20.35 hod. v trvaní cca 62 minút a 14 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušil zaradením reklamy trikrát a zároveň časový úsek od cca 21:05:01 hod. do 21:35:00 hod. tohto programu, ktoré zodpovedá druhému 30 minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušil zaradením reklamy a to cca 21:11:57 hod. a cca 21:24:15 hod. 2. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa 12.10.2016 a súčasne bol vyzvaný, aby sa v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia vyjadril a zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Súčasne bol účastník konania upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. Dňa 17.10.2016 bola Rade listom doručená žiadosť účastníka konania o zaslanie podkladov zhromaždených v správnom konaní. Rada zaslala účastníkovi konania podklady, ktoré si vyžiadal a tieto mu boli doručené dňa 10.11.2016. Účastník konania sa vyjadril k správnemu konaniu listom, ktorý bol doručený Rade 18.01.2017. 3. Rada po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie a oboznámenie sa s nimi v danej veci rozhodla dňa 07.02.2017 rozhodnutím č. RP/10/2017, ktorým uložila účastníkovi konania Markíze - Slovakia s. r. o. podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu pokutu podľa § 67 ods. 5 písm. a/ Zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 6.000,- € a to za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 Zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že program Dobre vedieť, odvysielaný na programovej službe TV Markíza dňa 18.08.2016 o cca 20.35 hod. v trvaní cca 62 minút a 14 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušil zaradením reklamy trikrát a zároveň časový úsek od cca 21:05:01 hod. do 21:35:00 hod. tohto programu, ktorý zodpovedá druhému 30 minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušil zaradením reklamy, a to od cca 21:11:57 hod. a o cca 21:24:15 hod. 4. Keďže účastník konania Markíza - Slovakia, s. r. o. s týmto rozhodnutím nesúhlasila, podala včas na tunajšom súde správnu žalobu proti uvedenému rozhodnutiu. II. Žalobné dôvody 5. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 23.03.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. RP/10/2017 zo dňa 07.02.2017, ktorým jej bola uložená pokuta vo výške X.XXX,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 Zákona č. 308/2000 Z. z. a žiadala, aby súd zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konania. 6. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná nesprávne právne posúdila danú vec. V zmysle § 35 ods. 3 Zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii vyplýva, že uvedený zákon ustanovuje v tomto ustanovení výnimku v prípade seriálu, série a dokumentárneho filmu. Program je jednou časťou série, (prvej), ktorú žalobca vysiela a teda spadá pod výnimku stanovenú zákonom. Žalobkyňa má za to, že žalovaná nesprávne právne posúdila zistený skutkový stav veci, keď napriek vyjadreniu žalobkyne rozhodla, že odvysielaný program je klasický formát súťažného programu a preto sa naň nevzťahuje výnimka podľa § 35 ods. 3 Zákona. 7. Žalovaná v rozhodnutí konštatovala, že každé jedno vydanie programu je uzavretým dielom, ktorý nenadväzuje na predchádzajúce vydania a zároveň ani naň nenadväzujú ďalšie vydania. Jedná sa teda o klasický formát súťažného programu, v ktorom proti sebe hrajú dva alebo viac tímov, pričom cieľom je vyhrať a zároveň pobaviť divákov. V takýchto programoch absentuje akákoľvek dejová línia, princíp hry je pevne daný. Z obsahového hľadiska spolu jednotlivé vydania programu súvisia, pričom v nich absentuje akýkoľvek vývoj deja. 8. Žalovaná nesprávne právne posúdila vec, keď konštatovala, že program nie je séria a teda podľa jej názoru došlo k porušeniu § 35 ods. 3 Zákona. Žalobkyňa však namieta, že k porušeniu ustanovenia § 35 ods. 3 Zákona nedošlo. Výklad a aplikácia práva musí v kontinentálnom právnom systéme predovšetkým vychádzať z písaného textu právneho predpisu. Spôsob výkladu a nachádzania obsahu právneho predpisu je v prvom rade podriadené základným výkladovým pravidlám Slovenského právneho poriadku zakotveným v článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Štátne orgány nemôžu pri výklade a aplikácii právneho predpisu postupovať svojvoľne spôsobom, ktorý považujú za najlepší, najúčelnejší. 9. Program je audiovizuálnym dielom v zmysle § 82 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona. Audiovizuálnym dielom je aj seriál, séria a dokumentárny film. Žalovaná v súvislosti s definíciou pojmu audiovizuálne dielo nesprávne odkázala na ustanovenie už momentálne neplatného a neúčinného zákona č. 618/2003 Z. z. autorského zákona. 10. Žalobkyňa poukázala na to, že program je jednou časťou série. Každá časť príslušnej série sa vyznačuje samostatnosťou, t. j. že každú časť príslušnej série si divák môže pozrieť samostatne. Obsahom každej časti príslušnej série je vyriešenie a zodpovedanie nových otázok týkajúcich sa vedy a výskumu. 11. Zo smernice č. 2010/13/EÚ vyplýva, že obmedzovanie zaraďovania reklamy sa týka len televíznych filmov a kinematografických diel. Program nie je filmom a ani kinematografickým dielom. Slovenská republika je povinná pri transformovaní smerníc EÚ zabezpečiť, aby bol splnený účel smerníc. V tomto prípade však podľa názoru žalobkyne k zachovaniu účelu smernice nedošlo, pokiaľ ho žalovaná bude vykladať spôsobom, že program, keď nie je filmom a absentuje dejová línia v rozsahu, ktorá je príznačná pre filmy, nemôže byť ani sériou. 12. Zákon v danom prípade neobsahuje zákonnú definíciu pojmu séria a ani rozhodovacia prax súdov neustálila, čo možno pod týmto pojmom rozumieť. Žalobkyňa trvá na tom, že konala len to, čo mala ako vysielateľ série dovolené v zmysle zákona. Obmedzenie vysielať reklamu v zmysle § 35 ods. 3 zákona sa nedotýka audiovizuálneho diela, ktorým je séria. V rozhodnutí žalovanej absentuje a nie je odôvodnené, čo teda možno klasifikovať ako sériu a čo už nie, ak z dikcie § 35 ods. 3 Zákona vyplýva, že sériou môže byť každé audiovizuálne dielo. 13. Ďalej žalobkyňa poukázala v žalobe na článok 26 ods. 4 Ústavy SR, z ktorej vyplýva, že možno obmedziť slobodu prejavu len zákonom a musí byť preukázané, že je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu bezpečnosti štátu, ochranu verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. Na základe uvedeného žalobkyňa má za to, že žalovaná konala nad rámec zákona smernice a rozhodnutia ESD, keď stroho konštatovala, že program nie je sériou a to bez toho, aby to bližšie a jednoznačne odôvodnila a pojem série definovala. 14. Žalobkyňa poukázala aj na nepreskúmaeľnosť rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov. Má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nespĺňa zákonné podmienky ustanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže nedáva jasným a zrozumiteľným spôsobom odpovede na základné otázky v danej veci a jeho záver nie je logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania. Odôvodnenie správneho rozhodnutia musí obsahovať dostatočné a zrozumiteľné úvahy, ktoré boli použité pri aplikácii právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobkyňa odôvodnenie rozhodnutia za vágne, nemajúce podklad v skutkovom stave veci, založené len na dojmoch žalovanej, pričom žalovaná nevykonala dokazovanie na základe ktorého by mohla dospieť k záveru, že program nebol sériou a teda žalobkyňa nebola oprávnená prerušiť zaradením reklamy trikrát. 15. Ďalej žalobkyňa poukázala na nedostatočne zistený skutkový stav veci. Na základe týchto všetkých uvedených skutočností v žalobe žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si trovy konania. III. Vyjadrenie žalovanej 16. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.05.2017 uviedla, že nespochybňuje možnosť akéhokoľvek audiovizuálneho diela naplniť znaky sériou, čo uviedla aj v napadnutom rozhodnutí. Nie je však pravdivé tvrdenie žalobkyne, že predmetný program nepovažovala za časť série iba z dôvodu, že sa nejedná o film. Toto tvrdenie žalobkyne z napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevyplýva. Žalovaná uviedla, že hoci ESD operuje v prípade pojmu séria s filmami, nakoľko to vyplýva zo smernice o AVMS, zákon č. 308/2000 Z. z. ustanovil prísnejšie podmienky pre vysielateľov, keďže povinnosť ustanovená v § 35 ods. 3 uvedeného zákona sa vzťahuje na všetky audiovizuálne diela, z čoho zároveň vyplýva, že akýkoľvek typ audiovizuálneho diela môže tvoriť sériu. 17. Žalovaná nepovažovala predmetný program za časť série z dôvodu jeho obsahu, ktorý podrobne uviedla v napadnutom rozhodnutí. Žalovaná sa už v minulosti zaoberala výkladom pojmu séria a to aj v súvislosti so správnymi konaniami vedenými proti žalobkyni. Žalobkyňa teda už bola oboznámená s výkladom tohto pojmu žalovanou ako aj ESD. Nie je teda možné povedať, že by bol záver, ktorý žalovaná uviedla v napadnutom rozhodnutí pre žalobkyňu prekvapivý alebo neočakávaný. 18. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na svoje rozhodnutia č. RZK/89/2011 v súvislosti s programom „Bez servítky“, v rozhodnutí č. RZK/048/2013, týkajúcom sa programu „Superstar“. Z odôvodnení týchto citovaných rozhodnutí je zrejmý rozdiel medzi uvedenými programami a programom Dobre vedieť. Kým v uvedených programoch bola zrejmá nadväznosť jednotlivých dielov (hoci divák si mohol pozrieť aj každý diel samostatne a dostal by ucelené dielo), v predmetnom prípade tvoril každý diel programu dobre vedieť samostatný celok. Je zrejmé, že program Dobre vedieť je v prvom rade zábavným programom. Pri takomto type programu je vždy dôležité posúdiť, či jednotlivé vydania programu je možné považovať za sériu. Tieto programy majú vždy rovnakú dramaturgiu a princíp, obvykle rovnakého moderátora, prípadne niektorých hostí. Jedná sa o prirodzené a logické nastavenie programu, aby diváci vedeli presne identifikovať, aký typ programu môžu čakať a vedieť, že jednotlivé vydania programu budú podobné. Vysielateľ sa tak snaží získať sledovanosť svojich programov a to vytvorením návyku divákov na sledovanie jeho programov. Takéto dramaturgické nastavenie zábavných, prípadne zábavno-súťažných programov však ešte neodôvodňuje ich klasifikovanie ako série, nakoľko sa jedná o formálne atribúty programov. 19. Takýmto spôsobom by sa dal ľahko obchádzať zákon, čo potvrdil aj ESD vo vyššie uvedenom rozhodnutí RTLv NLM. Na klasifikovanie programov ako série je potrebné, aby tieto programy navzájom spájali prvky, ktoré sú užšie prepojené s dejom jednotlivých programov. Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí dôsledne neodôvodnila jednotlivé svoje právne závery, žalovaná ma za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne a dôsledne odôvodnila svoje právne závery opierajúc sa o rozhodnutia ESD, ako aj Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predmetnej povinnosti a na základe týchto následne uviedla, prečo sa v predmetnom prípade nejedná o sériu a teda sa na predmetný program nevzťahuje obmedzenie zaraďovania reklamy do vysielania ustanovené v § 35 ods. 3 Zákona č. 308/2000 Z. z. Zaoberala sa aj nejednoznačnosťou predmetného ustanovenia v súvislosti s hrubým a čistým časom trvania diela, ako aj výkladom samotnej povinnosti. Dokazovanie v predmetnej veci spočíva v tom, že žalovaná podrobne rozobrala predmetnú povinnosť a tento proces náležite popísala. 20. Požiadavka obmedziť zaraďovania reklamy v rámci vysielania audiovizuálnych diel, zakotvená v ustanoveniach zákona č. 308/2000 Z. z. vychádza z potreby ochrany diváka pred nadmerným reklamným tlakom a tiež zachovania integrity audiovizuálnych diel, čo je v záujme ako autorovaných diel, tak aj samotných divákov sledujúcich tieto diela. táto požiadavka je jasne postulovaná smernicou o AVMS a taktiež jednoznačne zakotvená v Správnom poriadku Slovenskej republiky. 21. Žalovaná poukazuje na rozhodnutie ESD vo veci RTL v NLM, v ktorej sa ESD zaoberal výkladom článku 20 ods. 2 smernice č. 589/552/EHS, ktorý bol transponovaný do § 35 ods. 3 Zákona č. 308/2000 Z. z. ESD uviedol, že obmedzenie zaraďovania reklamy do vysielania programu sleduje legitímny cieľ zahŕňajúci ochranu ostatných v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských základných slobôd, menovite ochranu konzumentov ako televíznych divákov, ako aj ich záujem na prístupe ku kvalitným programom. 22. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajského súdu 23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo v súlade so zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. 26. Podľa §35 ods. 3 Zákona č. 308/2000 Z. z. v platnom znení v danom čase pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30 minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradeniu reklamy alebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie. 27. Podľa článku 20 smernice 210/13/EÚ zo dňa 10.03.2013 o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb 1. Členské štáty zabezpečia, aby pri zaraďovaní televíznej reklamy alebo telenákupu do programov nebola pri zohľadnení prirodzených prestávok, dĺžky a povahy daného programu narušená integrita programov a neboli dotknuté práva držiteľov práv. 2. Vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem viacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských programov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Vysielanie detských programov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút v prípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto programu je viac ako 30 minút. Počas bohoslužieb nie je možné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup. 28. Podľa § 64 zákona o vysielaní a retransmisii Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie: a) Upozornenie na porušenie zákona, b) Odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) Pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) Pokutu, e) Odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Sankciu podľa ods. 1 písm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a ods. 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1, ods. 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. b/) alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. e/). Pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 29. Podľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii; na konanie podľa toho zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 zákona o správnom konaní. 30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 31. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku; Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 32. Podľa § 46 správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. RP/10/2017 zo dňa 07.02.2017 a posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 34. V administratívnom konaní, ktorého predmetom je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň je podstatné vyhodnotenie toho, či účastník správneho konania, ktorý sa má svojím postupom dopustiť porušenia zákona, spáchal správny delikt, vyhodnotiť podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté a vyhodnotiť ich vplyv na výšku zákonom predpísanej sankcie. Zo zákona o vysielaní a retransmisie vyplýva objektívna zodpovednosť právnických osôb za správne delikty. 35. Žalobkyňa v žalobe napádala nesprávne právne posúdenie ustanovenia § 35 ods. 3 Zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci. 36. Sporné medzi účastníkmi konania je, či sa na program „Dobre vedieť“, odvysielaný na televíznej programovej službe žalobkyne vzťahuje alebo nevzťahuje výnimka podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Zákona č. 308/2000 Z. z. v platnom znení v danom čase. 37. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30 minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie. 38. V danej veci ide o posúdenie, či uvedený program je alebo nie je sériou. Ak by uvedený program bol sériou, platila by naň výnimka v zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 Zákona. 39. Konajúci súd vyhodnotil, že v danom prípade sa nejedná o seriál a dokumentárny film (čo účastníci konania ani nenamietali), ale ani o sériu, čo je v danom prípade sporné. Séria z gramatického hľadiska je rad, sled, väčší počet niečoho, čo má spoločné znaky a tvorí celok. Je to dielo z viacerých častí vydané na pokračovanie (slovník Slovenského jazyka). Seriál je výtvarné, filmové dielo skladajúce sa z viacerých dielov na pokračovanie (slovník. Slov. jazyka). Význam slova séria a seriál je z gramatického významu totožný. Keďže sa účastníci konania zhodli v tom, že daný program nie je seriál, nemôže byť ani sériou. Ako už bolo vyššie definované, seriál je rad, sled, väčší počet niečoho čo má spoločné znaky a tvorí celok. 40. Televízna relácia, program „Dobre vedieť“ sa vysiela každý týždeň, má určité spoločné znaky (moderátorov, prípadne hostí), ale jednotlivé za sebou nasledujúce časti netvoria celok. Každý odvysielaný program „Dobre vedieť“ je samostatná nezávislá časť - spoločne majú len to, že je to zábavný program, ale v žiadnom prípade to nie je séria alebo seriál. Súd má za to, že predmetný program sa nemôže považovať za časť série aj z dôvodu jeho obsahu. Súdu je známe z rozhodnutí žalovanej, v ktorých sa už zaoberala výkladom pojmu séria v iných správnych konaniach vedenými proti žalobkyni. Žalobkyňa teda už bola oboznámená s názorom žalovanej na pojem výkladu série. Zábavné, zábavno-súťažné programy nemôžu byť klasifikované ako série, nakoľko každý odvysielaný program je samostatnou jednotkou a netvoria dokopy celok, (čo definuje sériu a seriál). 41. Konajúci súd poukazuje na rozhodnutie ESD vo veci RTL v NLM, v ktorej sa ESD zaoberal výkladom článku 20 ods. 2 smernice č. 89/552/EHS, ktorý bol pretlmočený do § 35 ods. 3 Zákona č. 308/2000 Z. z. ESD uviedol, že obmedzenie zaraďovania reklamy do vysielania programov sleduje legitímny cieľ zahŕňajúcich ochranu ostatných v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, menovite ochranu konzumentov ako televíznych divákov, ako aj ich záujem na prístupe ku kvalitným programom. 42. Súd má za to, že žalovaná sa vysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne uvedené v správnom konaní, v rozhodnutí uviedla všetky podklady, z ktorých vychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia a ktoré bolo riadne zdôvodnené. 43. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnutie žalovanej, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.