Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/70/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200511 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200511.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: Bc. H.. V. Q., Z. XX, XXX XX O., zastúpený: JUDr. Jozef Jesenič, advokát, Mýtna 42, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 04612/2017/SLP/7497-M zo dňa 03.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Stavebný úrad mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (ďalej len stavebný úrad) rozhodnutím č. 519/22858/2014/STA/Ham-A/3 zo dňa 2.6.2014 (ďalej len rozhodnutie stavebného úradu), v spojenom územnom a stavebnom konaní vydal stavebné povolenie na zmenu dokončenej stavby „Rodinný dom - zmena dokončenej stavby, W. L. XX, O." na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. W. Q., s prípojkami inžinierskych sietí na pozemku parc.č. XXXX a č. XXXXX v k.ú. W. Q. (ďalej len stavba) pre stavebníčku U. Y., W. L. č. XX, O.. 2. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len OÚ Bratislava) v odvolacom konaní rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/68734/Zad zo dňa 01.07.2015 (ďalej aj rozhodnutie OÚ Bratislava) potvrdil rozhodnutie stavebného úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. 3. Žalobca podal dňa 11.2.2016 žalovanému podnet na preskúmanie rozhodnutia OÚ Bratislava mimo odvolacieho konania. 4. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (pred 1. januárom 2017 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy) (ďalej len ministerstvo) rozhodnutím č. 09915/2016/B625-SV/33111/Gal zo dňa 08.06.2016 (ďalej aj rozhodnutie ministerstva) podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku v mimo odvolacom konaní zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/68734/Zad zo dňa 01.07.2015, pretože dospelo k záveru, že je odôvodnený postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že bolo zistené, že predmetný návrh nie je v súlade so záväznou časťou územno - plánovacej dokumentácie, pretože nie je dodržaný regulatív pre prírodnú plochu /do prírodných plôch nemožno započítať plochu zelenej strechy - nemá požadovanú dimenziu/. Z hľadiska posúdenia súladu s platnými záväznými regulatívmi ministerstvo ďalej konštatovalo, že v čase konania a rozhodovania na Okresnom úrade sa zmenili aj podmienky pre posúdenie súladu s indexmi zastavaných a prírodných plôch, pretože podľa STN 73 6110/Z2 Projektovanie miestnych komunikácií, Zmena Z2 (platná od februára 2015) pre 2 navrhované byty, z ktorých má každý výmeru väčšiu ako 90 m2, sú požadované minimálne 4 parkovacie stojiská pre motorové vozidlá, čím sa zmenší podiel prírodných plôch na predmetnom pozemku. Oba správne orgány mali podľa názoru ministerstva jednoznačne postupovať podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta Bratislavy. Predmetný návrh stavby sa nachádza v území označenom sektor č. 7-11/10. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania určujú minimálnu výmeru stavebnej parcely 600 m2 a maximálnu výmeru 1000 m2, index zastavanej plochy 0,28 a index prírodnej plochy 0,60. 5. Ministerstvo v rozhodnutí vychádzalo z územno - plánovacej informácie, vydanej Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy, oddelením územného rozvoja mesta dňa 26.1.2012 pod č. MAGS FO 33703/2012-15608, v ktorom sa konštatuje: „nakoľko nie je splnený záväzný regulatív minimálnej výmery pre rodinný dom, nie je možné realizovať prístavbu ani novostavbu“. Ministerstvo si tiež vyžiadalo stanovisko odboru územného plánovania ministerstva č. 06519/2016/ B630-SV/16675 zo dňa 18.3.2016, ktoré konštatovalo, že umiestnenie stavby nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie zóny - územný plán zóny Machnáč v znení zmien a doplnkov roku 2002 a 2005, pretože nie je dodržaný regulatív pre prírodnú plochu. Ministerstvo v tejto súvislosti uviedlo, že nie je jednoznačne zrejmé, či bol OÚ Bratislava správne posúdený súlad predmetného návrhu s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Nedodržanie týchto ukazovateľov upravených všeobecne záväzným nariadením Hlavného mesta SR Bratislavy považovalo ministerstvo za rozpor s § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto zrušilo rozhodnutie OÚ Bratislava a v odôvodnení svojho rozhodnutia mu uložilo opätovne preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a vykonať nové dôkazy. 6. Proti rozhodnutiu podala rozklad stavebníčka U. Y.. Rozhodnutie ministerstva považuje za nesprávne a nezákonné. Uviedla, že dôvodom podania podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 druhá veta správneho poriadku môže byť len nezákonnosť, ktorá je zrejmá. V danom prípade postačovala ministerstvu na vydanie rozhodnutia skutočnosť, že podľa presvedčenia ministerstva, zo spisového materiálu ani z odôvodnenia rozhodnutia „nie je jednoznačne zrejmé", či bol správne posúdený súlad návrhu s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a to najmä „pre rozpor odôvodnenia rozhodnutia s údajmi v informácii Hlavného mesta SR Bratislavy". Informácia hlavného mesta č. MAGS PO 33703/2012-156 08 bola vydaná podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a táto informácia nemá kvalitu všeobecne záväzného predpisu. Podľa jej názoru ministerstvo malo vychádzať zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a nezákonnosť musela existovať už v čase vydania rozhodnutia, a preto nemožno brať do úvahy ani zmenu právnych predpisov, ku ktorej došlo po vydaní rozhodnutia. 7. V rozklade poukázala, že neexistuje dôvod pre postup podľa § 65 Správneho poriadku a vydania rozhodnutia ministerstva aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 31/2002 a sp.zn. 3Sžp 17/2013. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Vydané stavebné povolenie pre stavebníčku je bez akýchkoľvek pochybností v súlade s územným plánom zóny Machnáč 2005, ktorým bol aktualizovaný územný plán zóny Machnáč z roku 1999 a ktorý bol schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 111/2003 zo dňa 26.6.2003 a záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislava č. 2/2003 zo dňa 26.6.2003. Aktualizácia územného plánu Machnáč z roku 2005 upravila regulatívy hmotovo - priestorového usporiadania v sektoroch č. 1 - 10/4, 1 - 10/8, 3 - 10/3, 5 - 11/3, 8 - 44/13 a 8 - 44/13 a bola schválená uznesením mestského zastupiteľstva č. 598/2008 zo dňa 15.12.2008 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislava č. 11/2008 zo dňa 15.2.2008. 8. K aplikácii technickej normy STN 73 6110/72 Projektovanie miestnych komunikácií - Zmena 2 stavebníčka uviedla, že aplikácia tejto STN neprichádza do úvahy vzhľadom na skutočnosť, že technická norma bola vydaná v čase, keď už bola projektová dokumentácia schválená. Aplikácia tejto STN by spôsobila nezákonný postup pri rozhodovaní správneho orgánu. Uviedla, že medzi základné zásady právneho štátu patrí aj zásada zákazu retroaktivity, na základe ktorej nemožno podľa novej právnej úpravy posudzovať skutočnosti, ktoré vznikli pred touto novou právnou úpravou. Má zato, že rozhodnutím ministerstva bola porušená táto zásada. 9. Žalovaný rozhodnutím č. 04612/2017/SLP/7497-M zo dňa 03.02.2017, zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy č. 09915/2016/B625- SV/33111/Gal zo dňa 08.06.2016. V odôvodnení uviedol, že súhlasí s námietkou stavebníčky, že ministerstvo pre preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní malo vychádzať zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia o stavebnom povolení č. 6655/36003/2010/ URS/Oka-A/16 zo dňa 11.8.2010 a nezákonnosť musela existovať už v čase vydania tohto rozhodnutia (stavebného povolenia), a preto nemožno brať do úvahy ani zmenu právnych predpisov, ku ktorej došlo po vydaní rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že neexistoval dôvod pre postup podľa § 65 Správneho poriadku a ani dôvod na vydanie rozhodnutia ministerstva, a to aj v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 31/2002 a sp.zn. 3 Sžp 17/2013 tvrdiac, že základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z právnej istoty a stability, ktoré vyplývajú z právoplatného rozhodnutia a sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR ) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. 10. Žalovaný sa stotožnil s aplikáciou VZN hlavného mesta Bratislavy z roku 1999 aktualizovaného zmenami a doplnkami v čase rozhodovania o stavebnom povolení stavebným úradom a odvolacím orgánom, ktorí sa zaoberali otázkou výmery stavebného pozemku pre výpočet indexov zastavanej a prírodnej plochy pri reálnej výmere pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X k.ú. W. Q. (LV č. XXXX) 503 m2. Podľa ich právneho názoru je výmera pozemkov vzhľadom na predmetný regulatív UPNZ Machnáč so zreteľom na navrhnutý druh (charakter) stavebnej činnosti - zmena dokončenej stavby rodinného domu, akceptovateľná. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal i na skutočnosť, že stavebný úrad i OÚ Bratislava aj s ohľadom na zmenu projektovej dokumentácie, ktorá je prílohou vyjadrenia stavebníčky z 11.5.2015, mal snahu vyriešiť vec spravodlivo a neuložil stavebníčke nesplniteľnú povinnosť, ktorú nemožno od nej spravodlivo požadovať. Rodinný dom, ktorý kúpili jej rodičia v roku 1940 a pozemok, na ktorom bol postavený, mal a má výmeru 503 m2. V tejto súvislosti odvolací správny orgán riešil aj stojiská pre motorové vozidlá, ktoré pre 2 byty v dome /každý s rozlohou väčšou ako 90 m2/ mali byť 4. Vzhľadom na rozlohu pozemkov odvolací orgán rozhodol o troch stojiskách na parkovanie motorových vozidiel. Zmena týkajúca sa určenia rozlohy stavebného pozemku 600 m2 a z nej odvodený index určenia povinnej plochy zelene a zastavanej plochy, by zabránila stavebníčke realizovať jej ústavou zaručené vlastnícke právo k rodinnému domu a zmariť účel, na ktorý takýto dom slúži. 11. Žalovaný súhlasil s názorom stavebného úradu i odvolacieho orgánu, že podmienka dodržania indexu zelenej plochy a zastavanej plochy s ohľadom na rozlohu stavebného pozemku 600 m2 je možná, len ak ide o novostavbu a nie o zmenu dokončenej stavby, ktorou je aj rodinný dom odvolateľky stojaci na pozemku s menšou rozlohou. Aplikácia VZN upravujúca určitú povinnosť, pri nerešpektovaní možnosti jej reálneho splnenia, odporuje princípu spravodlivého rozhodovania o veci. Žiadosť od stavebníčky, aby splnila rozlohu stavebného pozemku 600 m2 potrebnú podľa VZN pre určenie indexu prirodzenej a zastavanej plochy, hoci jej stavebný pozemok má 503 m2 je absurdné a pre konštatovanie ministerstva o porušení niektorých ustanovení správneho poriadku neprípustné. II. Žaloba 12. Žalobca sa správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.04.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 04612/2017/SLP/7497-M zo dňa 03.02.2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy č. 09915/2016/B625-SV/33111/Gal zo dňa 08.06.2016, ktorým bolo na základe podnetu Bc. H.. V. Q. podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) zrušené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/68734/Zad zo dňa 01.07.2015. 13. V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Napadnuté rozhodnutie považuje za hrubé nerešpektovanie zákona i zákonnosti samotnej, naviac s negatívnymi následkami pre žalobcu. Žalobca nesúhlasí s výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani s právnym výkladom žalovaného, OÚ Bratislava a stavebného úradu, ako aj s ich argumentáciou. 14. Má za to, že konštatovanie ministra, že: „ministerstvo pri preskúmaní rozhodnutia Okresného úradu Bratislava v mimo odvolacom konaní malo vychádzať zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia o stavebnom povolení a nezákonnosť musela existovať v čase vydania tohto rozhodnutia“ vyplýva z nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že nesúlad rozhodnutia s právnymi predpismi ministerstvo nešpecifikovalo výlučne len na STN 73 6610/ Z2 (platná od 2/2015), ale rozpor spočíval aj v skutočnosti, že v priebehu rozhodovania došlo k zmene projektovej dokumentácie stavby. 15. Namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď minister akceptoval rozhodnutie stavebného úradu a odvolacieho orgánu, ktoré sa zaoberali otázkou výmery stavebného pozemku pre výpočet indexov zastavanej a prírodnej plochy, pretože toto nie je v súlade s územným plánom zóny Machnáč v znení zmien a doplnkov rok 2002 a 2005. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia určujú pre tento sektor minimálnu výmeru stavebných parciel, ktoré nepripúšťajú pri rozhodovaní mieru správnej úvahy a vylučujú použitie len pre určitú skupinu vlastníkov alebo pozemkov. Rozhodnutie žalovaného je preto v rozpore so všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. 16. Žalobca argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej by došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva, považoval za nesprávnu. Vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Predpisy regulujúce výstavbu sa vzťahujú na všetku stavebnú činnosť, nielen na novostavby, ale tiež na prístavby, nadstavby, vstavby, zmeny stavieb a búranie. Opačným postupom by došlo k diskriminácii. 17. Podľa žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím vo vzťahu k aplikácii právnych predpisov porušil aj princípy právnej istoty a princíp rovnosti. 18. Žalobca v súvislosti s konkrétnymi nedostatkami činnosti žalovaného, Okresného úradu Bratislava a stavebného úradu, spočívajúce v porušení právnych predpisov, poukazuje najmä na porušenie ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Orgán verejnej správy pri uplatnení správnej úvahy sa musí správať tak, aby nekonal v rozpore s čl. 2 ods. 2 a s článkom 152 ods. 4 Ústavy SR, ani s jej ďalšími ustanoveniami relevantnými k okolnostiam prípadu, o ktorom rozhoduje. V rámci správnej úvahy orgán verejnej správy nemôže určovať podmienky nad rámec zákona, alebo v rozpore so zákonom. Rozhodnutie a postup žalovaného je nesprávne, nezákonné a žalobca bol ním ukrátený na svojich právach. 19. Žalobca taktiež poukázal na § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku, na ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2001), rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 27/1999, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 50/2001, II.ÚS 22/2002, R 75/1998, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 32/1995, rozhodnutia NS SR 8Sžp 1/2010. 20. Záverom sa žalobca domáhal, aby žalobou napadnuté rozhodnutie krajský súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rovnako sa domáhal náhrady trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.6.2017 navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. Vo vyjadrení uviedol, že preskúmanie mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok a pri posudzovaní preskúmavaného rozhodnutia treba zvlášť brať ohľad na to, že preskúmavané rozhodnutie je už právoplatné a účastník konania, v ktorého prospech bolo vydané, v dobrej viere môže uplatňovať svoje práva. Zrušenie takéhoto rozhodnutia predpokladá mimoriadne závažné porušenie právnych predpisov. V rámci preskúmania rozhodnutia o odvolaní ministerstvo zistilo, že v stavebnom povolení a ani v rozhodnutí o odvolaní nie sú dodržané koeficienty zelene a maximálnej zastavanej plochy a tiež, že nie sú dodržané niektoré technické normy. Koeficienty zelene sú upravené v technických normách a nie v územnom pláne zóny. 22. Uviedol, že stavebné povolenie bolo vydané pre prestavbu stavby, ktorá bola postavená v dobe dávno pred platnosťou predmetných právnych noriem. Stavba stojí na menšom pozemku, ako povoľuje technická norma a už v dobe pred prestavbou, stavba a pozemok nezodpovedali niektorým predpisom územného plánovania, konkrétne požiadavke, že minimálna rozloha stavebnej parcely musí byť menšia ako 600 m2. Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu zóny Machnáč, Bratislava (ďalej len VZN), neobsahujú prechodné ustanovenia, ktorými by sa mohol stavebný úrad riadiť. Stavebný úrad tak riešil otázku prestavby staršej stavby, ktorá nekorešpondovala s technickými normami a pritom nebola čiernou stavbou. Podľa žalovaného technická norma sa uplatní iba pre novostavby a pre staršie stavby sa uplatní primerane. 23. Podľa listu č. 06519/2016/ B630 - SV/16675 zo dňa 18.3.2016 stavba nie je v súlade so záväznými regulatívmi iba v časti „index prírodnej plochy pre minimálnu výmeru stavebnej parcely 600 m2 pre rodinný dom". Nezrovnalosť vo výpočte indexu prírodnej plochy je zapríčinený tým, že minimálna plocha pozemku je určená na 600 m2. Pozemok, na ktorom stojí budova je menší, preto pomer prírodnej plochy je približne o 5 % menší než je predpísané. Index zelene sa použije pri minimálnej ploche pozemku 600 m2. 24. Poukázal, že nedodržanie indexu zelene neovplyvní výrazným spôsobom subjektívne práva účastníkov konania, nezasiahne do ich práva na súkromný život, neobmedzí ich práva na nerušené vlastníctvo. Žalobca nikde nešpecifikoval, ktoré jeho subjektívne práva budú hrubo porušené nedodržaním indexu zelene. Nedodržanie indexu zelene nie je porušením právnych predpisov mimoriadnej intenzity, ktorá by umožňovala zrušiť rozhodnutie o odvolaní. 25. V konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania je zdôraznená ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 12/02: „preskúmavanie rozhodnutí v mimoodvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov “. 26. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/17/2013: „Najvyšší súd ... považoval za relevantné, či v pôvodnom konaní existovala vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona, či by dodržanie zákona viedlo k inému rozhodnutiu a či by záujem na striktnom dodržiavaní zákona prevyšoval záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia ". 27. Cieľom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacie konanie podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku je náprava nezákonného rozhodnutia, pričom je nutné rešpektovať dobromyseľne nadobudnuté práva. Vždy je nutné porovnať, do akej miery bolo porušené právo s tým, ako ovplyvní zrušenie nesprávneho rozhodnutia dobromyseľne nadobudnuté práva. V tomto prípade bolo vydané stavebné povolenie, ktoré umožnilo stavebníčke uskutočniť prestavbu stavby a využívať vlastnícke práva k stavbe. Na druhej strane je nedodržanie indexu zelene, čo môže spôsobiť ohrozenie životného prostredia tým, že v stavebnej zóne je o niekoľko metrov štvorcových menej trávnatých plôch. 28. Orgány štátnej správy majú povinnosť pri rozhodovacej činnosti chrániť životné prostredie. Jednotlivé nerušenia životného prostredia majú rôznu intenzitu. Ochrana práva nerušeného užívania majetku, ktoré stavebníčka získala dobromyseľne, je nadradené nevyriešenej otázke, či a akým spôsobom je nutné uplatniť technickú normu na prestavbu staršej stavby. 29. Žalovaný zrušil rozhodnutie o odvolaní, pretože Okresný úrad, stavebný úrad neaplikovali v zmysle technickej normy index zelene. Podľa názoru stavebného úradu, sa index zelene uplatní iba na pozemky s minimálnou rozlohou 600 m2 a na všetky novostavby. 30. Podľa prílohy č. 2 VZN, v bode 4 je určená minimálna výmera stavebnej parcely pre rodinné domy na 600 m2. Stavba bola postavená pred účinnosťou VZN na parcele, ktorá je menšia ako 600 m2. Pretože stavba bola postavená pred účinnosťou VZN, nie je možné niektoré technické normy aplikovať ani na prestavbu. Stavebný úrad je preto povinný uplatniť technické normy primerane. Podľa žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať od vlastníkov starších budov, aby vždy prispôsobovali stavby súčasným technickým normám. IV. Právne posúdenie veci 31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 35. Podľa § 5 ods. 12 SSP, správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva. 36. Podľa § 28 veta prvá SSP, správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. 37. Podľa § 65 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), 1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 2) Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 3) Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 38. Podľa § 68 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa možno odvolať (podať rozklad). 39. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku) a nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Dôvodom, ktorý oprávňuje orgán verejnej správy zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie, je jeho nezákonnosť, t.j. jeho rozpor so zákonom, resp. s iným právnym predpisom, v žiadnom prípade nepostačuje jeho vecná nesprávnosť, resp. neúčelnosť, neefektívnosť. Musí ísť o také porušenie predpisu, ktoré zapríčinilo nezákonnosť rozhodnutia vo veci. 40. Z ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva zákonná povinnosť orgánu verejnej správy dbať pri zrušovaní, resp. zmene právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 41. Zákonodarca takýmto spôsobom zakotvil právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k orgánu verejnej správy alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane orgánu verejnej správy. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že je povinnosťou orgánu verejnej správy pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. 42. Dôvodom na zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania je len nezákonnosť rozhodnutia, ktorá existovala už v čase jeho vydania. Táto nezákonnosť mohla vyplývať z toho, že v čase rozhodovania správny orgán nerešpektoval právny stav a skutkové okolnosti, ktoré objektívne existovali v čase vydania rozhodnutia. 43. Zo súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia č. 04612/2017/SLP/7497-M zo dňa 3.2.2017, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie ministerstva č. 09915/2016/B625-SV/33111/Gal zo dňa 8.6.2016, ktorým bolo na podnet žalobcu v mimo odvolacom konaní zrušené rozhodnutie OÚ Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2014/68734/Zad zo dňa 1.7.2015, ktorým bolo potvrdené stavebné povolenie vydané stavebným úradom na zmenu dokončenej stavby. 44. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby umožnené každému, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, avšak za podmienok ustanovených SSP. 45. Jednou z týchto podmienok, ktorá vyplýva zo základných princípov konania je, že správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby, ak ňou podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 SSP). 46. Zákaz zneužitia práva vyplýva z teórie práva ako všeobecného právneho princípu, ktorá definuje zneužitie práva ako situáciu, kedy niekto vykonáva svoje subjektívne právo k neodôvodnenej ujme niekoho iného a takéto správanie, ktorým sa sleduje výsledok nedovoleného, je iba zdanlivo dovolené. O správanie iba zdanlivo dovolené ide z toho dôvodu, že objektívne právo nepozná správanie zároveň dovolené a zároveň nedovolené. 47. Pri zneužití práva ide zväčša o správanie, ktoré sa izolovane javí dovoleným, to znamená, že právny poriadok takému správaniu nebráni. Komplexne sa však takýmto správaním, pri zohľadnení jeho vzťahu k inému správaniu alebo jeho vzťahu aj len k samotným okolnostiam prípadu, dosahuje výsledok nedovolený alebo odôvodňujúci nespravodlivosť s rozmanitými dôsledkami (napr. v podobe spôsobenia ujmy inému). Ak zneužitie práva nebolo zavinené, v netrestnej rovine nebude konaniu zneužívajúcemu právo môcť byť poskytnutá právna ochrana, ktorá je bežne právnym poriadkom zaručená správaniu čestnému. 48. Z ust. § 28 SSP vyplýva, že výnimočne môže správny súd odmietnuť žalobu, ktorá má zjavne šikanózny charakter, alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. 49. O zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide najmä vtedy, ak už zo samotných skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Svojvoľným uplatňovaním práva je najmä šikanózny výkon práva. 50. Z obsahu tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca sa rozhodnutím žalovaného cíti byť dotknutý na svojich právach z dôvodu nerešpektovania zákona žalovaným, nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza s poukazom na STN 73 6610/Z2 platnej od februára 2015, ako aj na zmenu projektovej dokumentácie stavby. Podľa žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k výpočtu indexu zastavanej a prírodnej plochy. 51. Vo vzťahu k žalobným dôvodom správny súd uvádza, že žalobca svoje tvrdenia nekonkretizoval, nepodložil ich žiadnou konkrétnou skutočnosťou a neuviedol ani, o aké konkrétne porušenie jeho práv ide. Neuviedol ani, k akej zmene projektovej dokumentácie stavby malo dôjsť. Jeho tvrdenia sú len vo všeobecnej rovine bez reálneho základu. 52. Rozhodnutie ministerstva bolo vydané v mimo odvolacom konaní, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zrušil z dôvodu, že neexistoval dôvod pre postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. 53. Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom (k uvedenému pozri i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 31/2002). 54. Právoplatné rozhodnutie môže preskúmať orgán verejnej správy z vlastného podnetu (na základe zistenia, ku ktorému dospel napríklad pri previerke činnosti podriadeného orgán verejnej správy) alebo z podnetu kohokoľvek iného (napr. z podnetu účastníka konania, zúčastnenej osoby, resp. inej osoby). Orgán verejnej správy po preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhoduje vo veci samej; pôvodné rozhodnutie môže len zmeniť alebo zrušiť. Nie je oprávnený vec zrušiť a súčasne ju vrátiť na nové prejednanie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; správny poriadok túto právomoc neustanovuje. 55. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku) prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. V žiadnom prípade nepostačuje jeho vecná nesprávnosť, resp. neúčelnosť, neefektívnosť atď. 56. Dôvodom na zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania je len nezákonnosť rozhodnutia, ktorá existovala už v čase jeho vydania. Táto nezákonnosť mohla vyplývať z toho, že v čase rozhodovania orgán verejnej správy nerešpektoval právny stav a skutkové okolnosti, ktoré objektívne existovali v čase vydania rozhodnutia. 57. Skutočnosť, či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí však orgán verejnej správy nepochybným spôsobom zistiť ešte pred zrušením tohto rozhodnutia. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona. 58. Teda, ak orgán verejnej správy zistí, že skutočne došlo k porušeniu zákona, potom následne v súvislosti s povinnosťou v zmysle ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku posúdi, či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka správneho konania, pretože orgán verejnej správy pri zrušovaní právoplatného rozhodnutia je povinný dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne, boli čo najmenej dotknuté. Zákonodarca takýmto spôsobom zakotvil právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu. 59. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa dôsledne riadil ustanoveniami Správneho poriadku týkajúcimi sa preskúmania rozhodnutia v mimo odvolacom konaní a vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia o stavebnom povolení zo dňa 2.6.2014. 60. Ministerstvo po preskúmaní rozhodnutia OÚ Bratislava mimo odvolacieho konania rozhodovalo vo veci samej a preskúmavané rozhodnutie mohlo len zrušiť (§ 65 ods. 2 Správneho poriadku). Nebolo oprávnené zrušiť rozhodnutie a vec súčasne vrátiť na nové prejednanie OÚ Bratislava. Správny poriadok túto právomoc neustanovuje. 61. Z odôvodnenia rozhodnutia ministerstva z 18.3.2016 vyplýva, že ministerstvo zrušilo rozhodnutie OÚ Bratislava aj napriek skutočnosti, že nemalo nepochybne zistené, či OÚ Bratislava správne posúdil súlad predmetného návrhu s platnou územno - plánovacou dokumentáciou, čo vyplýva i zo samotného odôvodnenia rozhodnutia a v tejto súvislosti uložilo OÚ Bratislava opätovne preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a vykonať nové dôkazy. Uložená povinnosť opätovne preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a vykonať nové dôkazy však nekorešponduje s účelom zrušenia rozhodnutia v mimo odvolacom konaní v zmysle ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku. 62. Ministerstvo zrušilo rozhodnutie OÚ Bratislava i z dôvodu nedodržania regulatívu pre prírodnú plochu, keďže v čase konania a rozhodovania na OÚ Bratislava sa zmenili podmienky pre posúdenie súladu s indexmi zastavaných a prírodných plôch, keď podľa STN 73 6110/Z2 účinnej od februára 2015. Podľa názoru súdu nezákonnosť musela existovať už v čase vydania stavebného povolenia - 2.6.2014, a preto pri preskúmavaní rozhodnutia nemožno brať do úvahy zmenu právnych predpisov, ku ktorej došlo po vydaní tohto rozhodnutia účinnej od februára 2015 a z tohto dôvodu preskúmavané rozhodnutie zrušiť. 63. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva i správna úvaha žalovaného, v ktorej sa venoval i otázke dobromyseľného nadobudnutia práv stavebníčky na základe rozhodnutia stavebného úradu v spojení s rozhodnutím OÚ Bratislava. I podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Sžp 17/2013 základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z právnej istoty a stability, ktoré vyplývajú z právoplatného rozhodnutia a sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR ) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Žalovaný sa vysporiadal i so skutočnosťou, že verejný záujem neprevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka správneho konania s odôvodnením, že OÚ Bratislava úrad neuložil stavebníčke nesplniteľnú povinnosť, ktorú nemožno od nej i podľa názoru súdu spravodlivo požadovať, keď jej pozemok má výmeru len 503 m2. Rodinný dom, ktorý kúpili jej rodičia v roku 1940 a pozemok, na ktorom bol postavený mal a má výmeru 503 m2. OÚ Bratislava rozhodol o troch stojiskách na parkovanie motorových vozidiel, aj keď pre 2 byty v dome /každý s rozlohou väčšou ako 90 m2/ mali byť 4, čím vzhľadom na rozlohu pozemkov vyriešil vec spravodlivo. Taktiež i výmera stavebného pozemku pre výpočet indexov zastavanej a prírodnej plochy pri reálnej výmere pozemkov parc. č. XXXX/ X, XXXX/X k.ú. W. Q. ( LV č. XXXX) 503 m2 bola podľa názoru súdu správne právne posúdená a vzhľadom na predmetný regulatív UPNZ Machnáč so zreteľom na navrhnutý druh (charakter) stavebnej činnosti - zmena dokončenej stavby rodinného domu, bola aj akceptovateľná. Podmienku dodržania indexu zelenej plochy a zastavanej plochy s ohľadom na rozlohu stavebného pozemku 600 m2 je potrebné dodržať v prípade, ak ide o novostavbu a nie o zmenu dokončenej stavby, ktorou je aj rodinný dom stavebníčky stojaci na pozemku s menšou rozlohou (503 m2). V preskúmavanej veci realizácia zmeny dokončenej stavby v zmysle stavebného povolania vo vzťahu k určeným koeficientom zelene a maximálne zastavanej plochy neovplyvní výrazným spôsobom subjektívne práva žalobcu, ktoré žalobca ani vôbec nešpecifikoval, neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva by mali byť nedodržaním indexu zelene porušené. 64. Zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a s poukazom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené a teda skutková podstata bezúspešného uplatňovania práva bola žalobcom naplnená. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia OÚ Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2014/68734/Zad zo dňa 1.7.2015 aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6S 206/2015, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. 65. Za súčasného právneho stavu kedy zostalo v platnosti právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU- BA - OVBP2-2014/68734/Zad z 1.7.2015, je možné konštatovať, že žalobca sa duplicitne domáhal zrušenia rozhodnutia OÚ Bratislava a to jednak podanou žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6S 206/2015 a jednak podaním podnetu na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Bratislava č. OU- BA - OVBP2-2014/68734/Zad z 1.7.2015 v mimo odvolacom konaní, od ktorých očakával rovnaký výsledok, a to zrušenie rozhodnutia OÚ Bratislava. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6S 206/2015 bude jeho žaloba preskúmaná, a preto žalobca podľa názoru súdu nemôže byť ukrátený na svojich právach, že jeho vec nebude pred správnym súdom prejednaná. 66. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd postupoval v súlade s ust. § 28 SSP a žalobu, ktorou sa sleduje bezúspešné uplatňovanie práva, odmietol. 67. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. 68. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 147ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.