KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava16. 1. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/109/2017 z 16. 1. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. januára 2018, sp. zn. 2S/109/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017200790.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/109/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200790
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200790.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ivan A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. 5, XXX
XX I., občan SR, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XV Gn 62/17/1000-8 zo dňa 12.04.2017
a rozhodnutia žalovaného č. XV Gn 61/17/1000-7 zo dňa 12.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.05.2017, doplnenou na výzvu súdu dňa 04.08.2017,
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XV Gn 62/17/1000-8 zo dňa
12.04.2017 a rozhodnutia žalovaného č. XV Gn 61/17/1000-7 zo dňa 12.04.2017. Uznesením č. XV Gn
62/17/1000-8 zo dňa 12.04.2017 žalovaný zamietol podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru SR
ČVS: ORP-59/1-VYS-ZA-2017 zo dňa 10.03.2017, ktorým vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie
žalobcu smerujúce proti prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina JUDr. Pekárovi a JUDr. Kyselovi a
proti prokurátorke Krajskej prokuratúry Žilina JUDr. Kováčovej. Uznesením č. XV Gn 61/17/1000-7 zo
dňa 12.04.2017 žalovaný zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť žalobcu
proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru SR ČVS: ORP-57/1-VYS-ZA-2017 zo dňa 08.03.2017,
ktorým vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie žalobcu smerujúce proti bývalej okresnej prokurátorke
JUDr. Ingrid Šamajovej.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

3. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

4. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.



5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy
a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 18 ods. 1 SSP ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví;
ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania
uznesením postúpi.

7. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

8. Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom
chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

9. Podľa § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
prokuratúre“) prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov
na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori
vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

10. Podľa § 17 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť
v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.

11. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) zákona o prokuratúre prokurátor najmä vykonáva dozor nad
dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
a rozhoduje v prípravnom konaní a podáva návrhy sudcovi pre prípravné konanie.

12. Súd v prvom rade skúmal, či sú splnené všetky procesné podmienky, za ktorých môže vo veci
konať a rozhodnúť. V rámci skúmania svojej právomoci sa súd musel vysporiadať predovšetkým s
tým, či napadnuté uznesenia žalovaného vydané podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
v rámci trestného konania majú charakter rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného v rámci
administratívneho konania, ktoré je preskúmateľné v správnom súdnictve. Súd pritom dospel k záveru,
že vec nepatrí do právomoci súdov, pričom sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
pre ktorý je nevyhnutné konanie zastaviť.

13. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
pričom rozhodnutie orgánu verejnej správy je v Správnom súdnom poriadku vymedzené ako akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie
alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a ktorý zakladá, mení, zrušuje alebo
deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa
jej priamo dotýka. Administratívnym konaním je potom postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. Z uvedeného je zrejmé, že v správnom súdnictve nie je možné preskúmať iné právne
akty, než tie, ktoré boli vydané orgánom verejnej správy v rámci administratívneho konania.

14. Napadnuté rozhodnutia žalovaného nemožno považovať za rozhodnutia orgánu verejnej správy
vydané v rámci administratívneho konania, ktoré by podliehali prieskumu
v správnom súdnictve. S prihliadnutím na čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj na znenie právnej normy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre, je potrebné prokuratúru považovať
za štátny orgán s osobitným postavením, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny
predpis. Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov, ktorá
chráni práva a právom chránené záujmy fyzických
a právnických osôb a štátu, a to okrem iného tiež vykonávaním dozoru nad dodržiavaním zákonnosti
pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a rozhodovaním
v prípravnom konaní. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom,
že prokuratúru nie je možné považovať za orgán verejnej správy, ktorého legálna definícia pre účely
správneho súdnictva je obsiahnutá v § 4 SSP. Rovnako je možné uzavrieť,



že rozhodnutie prokuratúry ako orgánu činného v trestnom konaní vydané v trestnom konaní podľa
Trestného poriadku nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy vydaným v administratívnom konaní,
ktorým by sa zasahovalo do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy. Správny súd tak v predmetnom konaní zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdov vec prejednať a rozhodnúť v nej. Z uvedeného
dôvodu súd konanie v súlade s § 18 ods. 1 SSP zastavil.

15. Hoci ide o nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdov, správny súd
nepostupoval v zmysle § 18 ods. 1 vety za bodkočiarkou SSP a nepostúpil vec
na rozhodnutie inému orgánu, do ktorého právomoci by vec patrila. Z napadnutých rozhodnutí
žalovaného vyplýva, že žalovaný nimi zamietol sťažnosti žalobcu voči uzneseniam vyšetrovateľa
Policajného zboru, ktorými boli odmietnuté trestné oznámenia žalobcu. Žalovaný pritom rozhodoval ako
ústredný a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry. Z toho je zrejmé, že
zo strany žalobcu bol využitý inštančný postup podľa Trestného poriadku a že vo veci už rozhodoval
ústredný a najvyšší orgán prokuratúry. Preto podľa názoru súdu nebol dôvod na postúpenie veci
príslušnému orgánu.

16. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 170 písm. b) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania,
keďže konanie bolo zastavené.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0
(§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).