Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/133/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200819 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200819.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom Jána Hollého 10, Trnava, IČO: 00 419 702, proti žalovaným: 1/ LESY Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, 2/ Slovensky pozemkový fond, so sídlom Búdková cesta 36, Bratislava, 3/ Slovenská republika v ktorej mene koná Úrad vlády Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Slobody 1, Bratislava, 4/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, 5/ Štátna plavebná správa, š.p., so sídlom prístavná 10, Bratislava, 6/ Vodohospodárska výstavba, š.p., so sídlom Karloveská 2, Bratislava, 7/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, 8/ Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, 9/ Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, 10/ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, 11/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, 12/ Mestská časť Bratislava - Rusovce, so sídlom Vývojová 8, Bratislava 13/ Podielnické družstvo DUNAJ, so sídlom Vývojová 852, Bratislava, 14/ Mestská časť Bratislava - Čunovo, so sídlom Hraničiarska 144, Bratislava, 15/ Mestská časť Bratislava - Jarovce, so sídlom Palmová 1, Bratislava, o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 39C/160/2007-263 zo dňa 27. februára 2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu zo dňa 24.4.2007, doručené súdu prvej inštancie dňa 30.4.2007, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 161/2005 Z. z.. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 129 ods. 1 a 3 a § 132 C.s.p.. Žalobca dňa 30.4.2007 doručil súdu prvej inštancie podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, avšak nespĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti. Nevyhnutnou náležitosťou žaloby je určitosť stanovenia povinnosti, ktorá sa má uložiť, resp. určitosť právneho vzťahu, či práva, ktoré sa majú určiť. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným návrhom, preto presný, určitý a zrozumiteľný žalobný návrh nie je len vyjadrením formálnych náležitostí žaloby, ale je nevyhnutným predpokladom pre to, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby tak nastali právne účinky, ktoré žalobca začatím konania sledoval. Preto žalobca nemôže vymedzenie svojho žalobného nároku ponechať na súd, ale musí ho sám vyjadriť v presne formulovanom petite. Je totiž výlučne na vôli žalobcu, aký nárok uplatňuje, v akom rozsahu ho uplatňuje, prípadne, či na základe tých istých skutočností vyvodzuje rôzne nároky a pod. Nakoľko podanie žalobcu nebolo riadne doplnené a o následku jeho nedoplnenia bol žalobca riadne poučený, súd prvej inštancie ho odmietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prvoinštančnému súdu vytkol, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1. Zo znenia petitu je podľa žalobcu zrejmé, splnenia akej povinnosti sa žalobca domáha (t.j. povinnosť vydať nehnuteľnosti). Ide o žalobný petit v absolútnom súlade s reštitučným zákonom a ako taký je vykonateľný. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na súdnu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR (sp. zn. 1Cdo/48/2009 z 28.10.2010 v spojení s uznesením sp. zn. IV. ÚS/27/2012 z 19.1.2012). Zároveň podľa súdnej praxe NS SR a ÚS SR platí, že pre riadne uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva bolo postačujúce, ak v písomnej výzve boli nehnuteľnosti, ku ktorým sa uplatnilo právo na navrátenie vlastníctva, označené hoci aj len odkazom na konkrétne pozemkovoknižné vložky v konkrétnom katastrálnom území (unesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 247/2009, k obdobným záverom dospel aj ÚS SR v náleze I. ÚS 12/2010-47, náleze I. ÚS 206/2010-42 a náleze II. ÚS 42/2012). Aj s prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že špecifikácia nehnuteľností podľa PKV a katastrálneho územia v žalobe nemôže byť považovaná za nedostatok alebo neurčitosť podania a už vôbec nie za taký nedostatok, ktorý by bránil súdu pokračovať v konaní. Je nepochybné, že znenie petitu je dostatočne určité, vykonateľné a jasné. Navyše, v petite sú nehnuteľnosti označené aj podľa listov vlastníctva a s odkazom na identifikáciu parciel, ktorá bola do spisu založená, a teda niet pochýb o tom, čo je predmetom konania. Súd preto nemal odmietnuť podanie zo dňa 24.4.2007, ale mal vo veci konať a k úprave petitu bolo možné pristúpiť v priebehu konania. Je nepochybné, že označenie nehnuteľností „iba“ podľa PKV a katastrálneho územia nie je takým nedostatkom podania (ak vôbec ide o nedostatok), ktorý by bránil súdu vo veci pokračovať a konať. Ďalej žalobca namietal, že vzhľadom na rozsiahlosť nehnuteľností je zrejmé, že ich presné označenie spôsobom, ktorý by zodpovedal aktuálnej evidencii v katastri nehnuteľností, by si vyžiadal podrobnú identifikáciu a pravdepodobne aj zhotovenie geometrických plánov, čo je značne časovo a aj finančne náročné. Súd v prvom uznesení zo dňa 22.5.2007 vyzval pôvodného žalobcu na spresnenie petitu v lehote iba 10 dní, pričom predmetné uznesenie nespĺňalo zákonné náležitosti, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR. Pôvodný žalobca si bez svojho zavinenia nemohol obstarať podklady potrebné pre špecifikáciu žalobného petitu a pristúpiť k úprave petitu, nakoľko v dôsledku nesprávneho a nejasného poučenia okresného súdu nevedel, v čom je žalobný petit údajne nesprávny a ako ho má upraviť. Až v uznesení č. k. 39C/160/2007-254 bol žalobca súdom poučený o tom, v čom vidí nejasnosť petitu a uvedenie akých údajov požaduje. Aj v tomto prípade však súd určil lehotu iba 10 dní, ktorú predĺžil až na žiadosť žalobcu. 2.2. Vo svojom odvolaní žalobca poukázal na skutočnosť, že listom zo dňa 22.2.2017 právny zástupca žalobcu informoval súd o tom, že na základe rozhodnutia Svätej Stolice dochádza v konaní sp. zn. 39C/160/2007 k zmene subjektov, ktorí vstupujú do celého procesu v konaní. Ide o zmenu vlastníckych práv na základe princípu územného členenia v rámci Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Nároky vyplývajúce z uplatňovania nárokov na diecéznom území Bratislavy prechádzajú na Rímskokatolícku cirkev, Bratislavskú arcidiecézu. Týmto interným rozhodnutím v rámci RKC na Slovensku došlo k zmene účastníka konania v konaní. Pôvodný žalobca sa v dobrej viere domnieval, že súd bude ďalej konať už iba s pristupujúcim žalobcom, a preto vo veci už nepodnikal ďalšie kroky smerujúce k úprave žalobného petitu. Na druhej strane pristupujúci žalobca nemal vedomosť o tom, že prebieha takýto súdny spor, súd ho nevyzval na vyjadrenie, či súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcu, ani ho neinformoval, že bol podaný návrh na jeho vstup do konania a o súdnom spore sa dozvedel až po vydaní uznesenia. Okresný súd nerozhodol o zmene účastníka konania, ani nevykonal žiadne úkony v tomto smere, ale odmietol žalobu postupom podľa ust § 129 ods. 3 C.s.p.. Preto v konaní došlo k inej vade majúcej za následok nezákonnosť uznesenia, pričom súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (pristupujúcemu žalobcovi a pôvodnému žalobcovi) aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Navyše okresný súd svoje (ne)konanie, ako aj závety dostatočne neodôvodnil. Následkom čoho je Uznesenie zmätočné a nepreskúmateľné. Súčasne žalobca súd informoval, že medzičasom už bol poverený geodet, aby spracoval identifikáciu parciel a v prípade potreby aj geometrické plány za účelom úpravy a spresnenia žalobného petitu v zmysle výzvy prvoinštančného súdu a v súlade s aktuálnou evidenciou v katastri nehnuteľností, predpokladaný termín ukončenia identifikácie sú 2 mesiace, pričom o spracovaní identifikácie by mal byť súd bezodkladne informovaný a žalobca by pristúpil k zmene žalobného petitu. 3. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. 5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že o odmietnutí podania žalobcu zo dňa 24.4.2007 doručeného súdu prvej inštancie dňa 30.4.2007, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou, rozhodol prvoinštančný súd prvýkrát uznesením č. k. 39C/160/2007-9 zo dňa 9.7.2007. O odvolaní žalobcu voči tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Co 322/2011-136 zo dňa 19.8.2011 tak, že ho odmietol a žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5 Cdo 25/2012-157 zo dňa 5.6.2012 dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní žalobcu Krajský súd v Bratislave opätovne rozhodol, a to tak že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a žiadnej strane sporu nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania. V poradí druhé rozhodnutie odvolacieho súdu opätovne žalobca napadol dovolaním. Najvyšší súd o predmetnom dovolaní rozhodol uznesením č. k. 5 Cdo 434/2012-187 zo dňa 28.11.2013 tak, že uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svojim v poradí tretím uznesením č. k. 9Co 26/2014-196 zo dňa 28.2.2014 následne odvolací súd rozhodol rovnako ako vo svojom predchádzajúcom uznesení, teda napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a žiadnej strane sporu nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania. Aj tretie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo napadnuté dovolaním žalobcu. Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č. k. 5 Cdo 427/2014-245 zo dňa 22.6.2016 tak, že zrušil uznesenie odvolacieho č. k. 9Co 26/2014-196 zo dňa 28.2.2014 a spolu s ním i uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 39C/160/2007-9 zo dňa 9.7.2007. V odôvodnení svojho posledného rozhodnutia dovolací súd uviedol, že pre dosiahnutie zápisu zmeny vlastníckych vzťahov na podklade súdneho rozhodnutia a tým aj pre riadne vymedzenie žalobného petitu je nevyhnutné, aby žalobca aj v záujme preukázania pasívnej legitimácie žalovaných, ako aj splnenia podmienok pre vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 161/2005 Z. z. doložil súdu aj tzv. identifikáciu parciel (§ 3 ods. 12 katastrálneho zákona) a nehnuteľnosti označil v súlade s údajmi z tohto dokumentu, ktoré vychádzajú zo súboru popisných informácií katastrálneho operátu a sú právne relevantné pre presné určenie nehnuteľností a tým aj pre určenie predmetu sporu. Bez týchto údajov označujúcich o ktorú konkrétnu nehnuteľnosť ide, súdne rozhodnutie nebude spôsobilou verejnou listinou na záznam do katastra nehnuteľností (§ 34 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona) a žalobný petit nebude spĺňať požiadavky určitosti a vykonateľnosti. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že okresný súd postupoval správne, keď žalobcu vyzval na odstránenie vady návrhu v podobe nevykonateľného žalobného petitu, i nedostatočnú identifikáciu nehnuteľností. Uznesenie, ktorým súd prvej inštancie vyzval žalobcu na odstránenie vád podania (č. k. 39C/160/2007-8 zo dňa 22.5.2007) však nezodpovedalo požiadavkám ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p., preto ani neboli splnené podmienky pre odmietnutie podania žalobcu podľa § 43 ods. 2 O.s.p. Okresný súd mal postupovať tak, aby jeho výzva na odstránenie vád podania bola celkom jednoznačná. Formulácia poučenia zvolená okresným súdom v podobe „uveďte jednoznačný určitý a zrozumiteľný petit, v ktorom presne vyšpecifikujete nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu“, nebola dostatočná a nedáva odpoveď na otázku, aké údaje má žalobca v návrhu uviesť, aby jej žalobný petit zodpovedal požiadavke určitosti a vykonateľnosti. Odpoveď na túto otázku nedáva ani samotné uznesenie okresného súdu z 9.7.2007 č. k. 39C/160/2007-9, ktorým bolo podanie žalobcu odmietnuté v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. Dovolací súd nevylúčil v ďalšom opätovné odmietnutie návrhu dovolateľa (žalobcu). Keďže postup okresného súdu nebol zákonný a neboli splnené podmienky pre odmietnutie podania v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p., nemôže byť správne ani napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu. 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. 7. Podľa § 127 C.s.p. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. 8. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 9. Podľa § 129 ods. 1,2,3 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 30.4.2007 doručil súdu prvej inštancie podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobca sa predmetným podaním domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných vydať žalobcovi nehnuteľnosti v zmysle dôkazných materiálov definované žalobcom ako: „G. - X, X, X, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, Y. - XXX, Č. - XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XXX, hrádza, tok, L. X. - X, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, Listov vlastníctva číslo: XXX, XXX, a ostatných neskôr v archívoch objavených, ako aj identifikácií parciel Správy katastra nehnuteľností, geometrické plány, Závet Š. a Q. I. a ďalšie nehnuteľností v minulostí vo vlastníctve Rádu svätého Benedikta na území Slovenskej republiky toho času v správe žalovaných v rade 1. až 15“. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.8.2007 doplnil vyššie uvedený žalobný petit tak, že formuláciu „a ďalšie nehnuteľností v minulostí vo vlastníctve Rádu svätého Benedikta na území Slovenskej republiky toho času v správe žalovaných 1/až 15/“ nahradil rozšírenou formuláciou „a ďalšie nehnuteľnosti v minulosti vo vlastníctve Rádu svätého Benedikta na území Slovenskej republiky toho času v správe odporcu 1/ a 15/, - presnú identifikáciu dodáme po obdržaní podkladov z katastrálnych úradov, ktoré boli požiadané v zákonnej lehote o vyhotovenie pozemno- knižnych vložiek, listov vlastníctva a o spätnú identifikáciu. Súd prvej inštancie žalobcu uznesením č. k. 39C/160/2007-254 zo dňa 18.10.2016 vyzval v lehote 10 dní na doplnenie a opravenie svojho podania, ktoré by mohlo byť žalobou, a to formulovaním jednoznačného žalobného návrhu. Najmä, aby presne špecifikoval a označil konkrétne nehnuteľnosti, vydania (navrátenia), ktorých sa na základe zákona č. 161/2005 Z. z. domáha. Ďalej súd prvej inštancie v predmetnom uznesení uviedol, že nehnuteľnosti je nutné bližšie špecifikovať a označiť, a to údajom o čísle listu vlastníctva, katastrálnom území, parcelnom čísle, druhu nehnuteľností a jej výmere. Nehnuteľnosti musia byť na účely súdneho konania konkretizované takými identifikačnými údajmi, aké sú požadované pre účely prípadných nápisov zmien v katastri nehnuteľností. Zároveň žalobcu poučil, že v prípade ak svoje podanie nedoplní alebo neopraví, súd ho odmietne. Predmetné uznesenie bolo bývalému právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 7.11.2016. Žalobca naň reagoval podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 14.11.2016, v ktorom požiadal o predĺženie na 60 dní, z dôvodu, že štatutárny zástupca zaniknutého Rádu sv. Benedikta so sídlom v Komárne neodovzdal požadované dokumenty, ktoré sa týkajú predmetného sporu a žalobca je nútený sa ich dožadovať inou formou v rámci trestných a občianskoprávnych konaní a že na základe rozhodnutia Svätej stolice dochádza k zmene subjektov, ktorí vstupujú do predmetného procesu a na základe týchto skutočností v primeranej lehote podá žalobca návrh na úpravu účastníkov konania (strán sporu) v zmysle § 92 a nasl. O.s.p. a v súlade s § 78 a § 80 O.s.p. Súd prvej inštancie prípisom doručeným bývalému právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.12.2016 oznámil žalobcovi, že mu predlžuje lehotu na 60 dní odo dňa doručenia uznesenia č. k. 39C/160/2007-254 zo dňa 18.10.2016. Následne zostal žalobca pasívny. Súd prvej inštancie dňa 27.2.2017 vydal napadnuté uznesenie, ktorým podanie žalobcu odmietol. 11. Podanie strany sporu musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. Pod náležitosťami podania rozumieme údaje vyžadované zákonom, ktoré sú nevyhnutné pre jeho identifikáciu, a teda aj pre určenie ďalšieho postupu súdu. V zmysle § 127 C.s.p. v podaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. V žalobe je v zmysle § 132 C.s.p. okrem všeobecných náležitostí podania potrebné uviesť označenie strán sporu tak, aby ich nebolo možné zameniť s niekým iným, a aby súd vedel, s kým má konať; pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností; označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, t.j. musí z nej byť zrejmé čoho sa žalobca domáha (tzv. petit). Petit, musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd presne vedel o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou prípadov uvedených v § 216 ods. 2 C.s.p., nesmie prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Presný, určitý a zrozumiteľný petit je zároveň nevyhnutným predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (z materiálneho hľadiska) a jeho právnych účinkov, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval. Žalobný petit teda predstavuje podstatnú časť žaloby, nakoľko vyjadruje, akého rozhodnutia sa žalobca domáha, resp. ako žiada, aby súd vo veci rozhodol. Vymedzuje predmet konania, pričom súd v civilnom sporovom konaní žalobcom vymedzený rozsah predmetu konania nemôže prekročiť. Z podania musí byť obsahovo zrejmé, čo sa ním sleduje. V prípade ak je žaloba obsahovo nezrozumiteľná, neúplná alebo nesprávna, postupuje súd podľa § 129 C.s.p.. Rozhodujúce pre obsahovú stránku podania je ustanovenie § 124 ods. 1 C.s.p., to znamená, že nezáleží na tom, ako je úkon nazvaný, ak je z jeho obsahu zrejmé, čo sa ním sleduje. 11.1. Ak súd v podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, identifikuje niektorú z vád, vydá podľa ust. § 129 ods. 1 C.s.p. uznesenie, ktorým vyzve žalobcu, aby podanie, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení súd podľa ust. § 129 ods. 2 C.s.p. uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí stranu o možnosti podanie odmietnuť. Ak strana v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, pričom pre vytýkaný nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd žalobu odmietne. Ak žaloba napriek výzve súdu nebola opravená alebo doplnená, ale vykazuje takú vadu, ktorá nebráni riadnemu pokračovaniu v konaní, súd je povinný ďalej vo veci konať. 11.2. V prípade, že si žalobca uplatňuje nárok či nároky vo vzťahu nehnuteľným veciam, musia byť tieto nehnuteľné veci presne identifikované. Ak sa žalobca domáha určenia či navrátenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, žalobný petit musí obsahovať identifikáciu nehnuteľností so všetkými náležitosťami, ktorými zákon o katastri nehnuteľností podmieňuje zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam záznamom. V opačnom prípade by prípadné súdne rozhodnutie nebolo vykonateľné a pre žalobcu by nemalo žiaden význam. Z tohto dôvodu absenciu riadnej identifikácie nehnuteľností v žalobnom petite je potrebné považovať za vadu žaloby, bez ktorej odstránenia nemožno vo veci konať a rozhodnúť. 12. V posudzovanej veci je žalobný petit formulovaný neurčito a nepresne, nakoľko žalobca sa domáha vrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré vôbec nekonkretizoval, uviedol len katastrálne územia, v ktorých sa majú (niektoré) z nich nachádzať a dokonca žiadal navrátiť i nehnuteľnosti, o ktorých sám uviedol, že majú byť v budúcnosti objavené (v zmysle, že v budúcnosti bude zistené, že by aj na vrátenie týchto nehnuteľností mal mať žalobca nárok). Žalobný petit je v dôsledku týchto skutočností v celosti nevykonateľný. 13. Súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR prezentovaným v jeho v poradí poslednom rozhodnutí, keď žalobcu vyzval uznesením č. k. 39C/160/2007-254 zo dňa 18.10.2016 na odstránenie vád podania tak, že doplní, resp. opraví žalobný petit presnou špecifikáciou nehnuteľností, a to v rozsahu číslo listu vlastníctva, druh nehnuteľností, katastrálne územie, parcelné číslo, výmera tak, aby bolo možné na základe rozsudku prípadne vykonať zápis v katastri nehnuteľností. Žalobca vytýkané vady žalobného petitu neodstránil, ani sa o to nepokúsil. Hoci lehota 10 dní, určená súdom prvej inštancie v predmetnom uznesení sa nejaví byť vzhľadom na povahu konania dostatočná, súd ju žalobcovi predĺžil, pričom žalobca vady žaloby neodstránil ani v predĺženej lehote, a ani neskôr. Preto bol správny aj následný postup súdu prvej inštancie, keď podanie žalobcu, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou, napadnutým uznesením odmietol. 14. Odvolacie námietky žalobcu sú v celom rozsahu nedôvodné. Odvolaciemu súdu je známa judikatúra, na ktorú poukázal žalobca, v zmysle ktorej úkony reštituentov v konaniach o vrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 161/2005 Z.z. je potrebné posudzovať s vyššou mierou tolerancie. Daná judikatúra sa však vzťahuje na prípady, kedy síce neboli reštituentom nehnuteľnosti v žalobe označené úplne perfektne, najmä nie presne v rozsahu, na ktorý má nárok, prípadne ich označenie bolo zastarané (pozemkovoknižné vložky), ale dané nepresnosti bolo možné odstrániť. Nemožno ju aplikovať na úplnú absenciu konkrétneho označenia nehnuteľností, ako je to v tomto prípade. Tak ako nie je žiaduci prílišný formalizmus v rozhodovacej činnosti súdov, nemožno sa uchýliť ani k opačnému extrému v podobe úplného upustenia od formálnych požiadaviek na úkony strán sporu a súdov, ktorý by viedol k právnej neistote a v konečnom dôsledku k zmätočnosti súdneho konania. Bez dostatočne určitého a vykonateľného petitu by nakoniec ani prípadné vyhovujúce súdne rozhodnutie nemalo pre žalobcu žiaden význam, nakoľko by sa na jeho základe nemohol domôcť svojich práv, či už výkonom rozhodnutia alebo dosiahnutím zápisu práv v príslušnej evidencii (v tomto prípade v katastri nehnuteľností). Z týchto dôvodov súd musí trvať na dostatočne precíznej špecifikácií žalobného petitu vzhľadom na predmet a účel konania. Najvyšší súd SR vo svojom vyššie citovanom rozhodnutí č. k. 5 Cdo 427/2014-245 zo dňa 22.6.2016, ktorým je odvolací súd viazaný, uviedol, že žalobný petit vykazuje vadu v podobe nedostatočnej identifikácie nehnuteľností, ktorých vydania sa žalobca domáha. Uviedol tiež, ako by nehnuteľnosti korektne mali byť označené (údajmi potrebnými na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností záznamom). Napriek tomu, že aj dovolací súd v posudzovanej veci judikoval vadnosť žalobného petitu, žalobca sa ani nepokúsil o jeho opravu, namiesto toho zotrval na tvrdení, že podľa názoru žalobcu petit vadný nie je. Pritom sám žalobca priznal, že si je vedomý vadnosti petitu, keď žiadal súd prvej inštancie o predĺženie lehoty na jeho doplnenie a opravu. 14.1. Žaloba bola v posudzovanej veci podaná v roku 2007, čo predstavuje dostatočne dlhý čas na to, aby žalobca mohol zistiť konkrétny rozsahu nehnuteľností, na ktorý má tvrdený nárok. Preto neobstoja ani odvolacie námietky žalobcu, ktorý poukazoval na časovú tieseň vyvolanú vnútornými organizačnými problémami, konfliktami a zmenami na strane samotného žalobcu a s ním súvisiacich organizácií. Hoci žalobca žiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vád podania „iba“ na 60 dní odo dňa doručenia uznesenia na odstránenie vád podania, nevykonal ani len pokus o ich odstránenie počas viac než roka, ktorý už uplynul od podania predmetnej žiadosti. 14.2. Žalobca v odvolaní tiež argumentoval, že vady žaloby neodstránil, nakoľko v dobrej viere sa domnieval, že súd bude konať už iba s pristupujúcim žalobcom - Rímskokatolíckou cirkvou, Bratislavskou diecézou, a že súd rozhodne o zmene subjektu konania na strane žalobcu. Poukázal pri tom na podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.10.2016, doručené súdu prvej inštancie dňa 14.11.2016 (nesprávne uviedol dátum vyhotovenie podania 22.2.2017, kedy bolo vyhotovené podanie bývalého právneho zástupcu žalobcu, ktorým súdu oznámil ukončenie právneho zastúpenia), ktorým bolo súdu oznámené, že na základe rozhodnutia Svätej stolice má dochádzať „k zmene subjektov, ktoré vstupujú do celého procesu“. Súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ konal so žalobcom, pričom žalobca, právne zastúpený advokátom, ako osobou znalou práva, sa nemohol v dobrej viere domnievať, že súd bude pokračovať s jeho tvrdeným právnym nástupcom. Žalobcovi muselo byť známe, že o pristúpení (§ 79 C.s.p.) alebo o zmene (§ 80 C.s.p.) subjektov konania môže súd rozhodnúť iba na návrh samotného žalobcu, ktorý podaný nebol, nakoľko predmetné podanie nie je návrhom na pripustenie pristúpenia či zmeny subjektu konania. Informáciu uvedenú v predmetnom podaní o tom, že „dochádza k zmene subjektov, ktoré vstupujú do celého procesu“, nemožno považovať za riadny návrh na pristúpenie či zmenu subjektu a súd na jej základe nemôže rozhodnúť podľa § 79 alebo 80 C.s.p. a v zmysle uvedených ustanovení nemôže súd rozhodnúť ani ex offo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ani v odvolacom konaní nebolo možné rozhodnúť o zmene subjektu na strane žalobcu. Obsahom odvolania v jeho závere je i stať, ktorá by mohla byť návrhom na zmenu žalobcu, avšak tento návrh žalobca podmienil či už zrušením napadnutého uznesenia prostredníctvom inštitútu autoremedúry (§ 376 C.s.p.) alebo jeho zrušením odvolacím súdom (§ 389 C.s.p.). 15. Nakoľko žalobca vytýkané nedostatky svojho podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou, neodstránil ani v podanom odvolaní, jeho podanie tak aj naďalej nespĺňa náležitosti predpísané Civilným sporovým poriadkom pre podanie tohto druhu. Predmetné podanie, teda trpí vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. 16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 17.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).