Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/112/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200897 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200897.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: K. A., Y. O.U. E. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2017-006-II/11E/PMÚ SR/2017 zo dňa 07.04.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Pán K. A. (ďalej žiadateľ) podal emailom dňa 03.03.2017 žiadosť, ktorá bola zaevidovaná pod číslom 11EPMÚ SR/2017, v ktorej podľa § 14 Zákona o slobode informácii a žiadal o sprístupnenie informácie a to „všetkých stanovísk PMÚ vydaných podnikateľom na základe ust. § 6 ods. 3 Zákona č. 136/2011 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v rozmedzí obdobia od 01.01.2012 do súčasnosti. 2. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 15.03.2017 č. 2017-005/I/11E/PMÚ SR/2017 rozhodol tak, že nevyhovel podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona o slobode informácii žiadateľovi, nakoľko informácie požadované žiadateľom sú informáciami, ktoré tvoria predmet dohľadu úradu podľa § 1 Zákona č. 136/2011 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácii spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám. 3. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že konkrétny obsah kontroly, dozoru, resp. dohľadu je daný osobitnými predpismi, na základe ktorých sa kontrola, dozor alebo dohľad vykonávajú. Takýmto predpisom je i zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Pokiaľ protimonopolný úrad SR vykonáva svoje právomoci stanovené týmto zákonom vo vzťahu k subjektom, ktoré sú povinné tento zákon dodržiavať, alebo podľa tohto zákona postupujú, ide o výkon dohľadu. Právomoci protimonopolného úradu SR sú stanovené v § 22 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa § 41 ods. 1 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže sú zamestnanci úradu povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s plnením úloh úradu podľa § 22 Zákona o hospodárskej súťaže, ak nie je v zákone stanovené inak. 4. Žiadateľ vo svojej žiadosti žiadal stanoviska, ktoré úrad vydal podnikateľom na základe ustanovenia § 6 ods. 3 Zákona o hospodárskej súťaže. V zmysle § 6 ods. 3 Zákona o hospodárskej súťaže vyplýva, že k vydaniu stanoviska predchádza žiadosť podnikateľov, ktorým zákon umožňuje požiadať úrad o vydanie stanoviska k návrhu dohody alebo rozhodnutia združenia podnikateľov. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou dohľadu je teda aj posudzovanie návrhov dohôd v zmysle § 6 ods. 3 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže. 5. Orgán verejnej správy prihliadal aj na skutočnosť, že tu existuje aj súkromný, individuálny záujem na ochrane informácii, ktoré boli úradu dobrovoľne odovzdané. Podnikatelia, ktorí sa obrátili na úrad so žiadosťou o stanovisko nemajú povinnosť sprístupňovať informácie, nakoľko stanoviska úradu súvisia s ich žiadosťou, reflektujú obsah ich žiadosti a sú vydané na základe ich individuálnej požiadavky, sprístupnením stanovísk úradu by mohlo dôjsť aj k preneseniu povinnosti transparentnosti na subjekty, ktoré takúto povinnosť nemajú. 6. Proti tomuto rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žiadateľ dňa 27.03.2017 rozklad proti nesprístupnení informácii, v ktorom uviedol, že protimonopolný úrad nijakým spôsobom nepreukázal, že vydanie stanovísk v zmysle § 6 ZOHS predstavuje výkon dozoru, dohľadu alebo kontroly, pričom v daných ustanoveniach ani inde v rámci ZOHS sa vydávanie stanovísk za výkon uvedených aktivít neoznačujú. PMÚ nemôže svojvoľne a bez relevantného zákonného podkladu označiť akúkoľvek svoju aktivitu za výkon kontroly alebo dohľadu. Tento názor je podporený aj názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 28.04.2016 sp. zn. 5Sžhpu/2/2014, kde sa predmetné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ vzťahuje len na tie konania, ktoré konkrétne osobitný zákon v tomto prípade ZOHS označuje za výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru. Ustanovenie § 6 ZOHS vydanie predmetného stanoviska za výkon dohľadu však neoznačuje. 7. O rozklade žiadateľa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2017-006-II/11E/PMÚ SR/2017 zo dňa 07.04.2017, ktorým zamietol rozklad žiadateľa a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. 8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zákon o slobode informácii výslovne nevymedzuje konkrétne konania za výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru, resp. priamo neoznačuje ani typ informácii, ktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci. Zákon o slobode informácii v tomto ohľade iba odkazuje na osobitné predpisy, v ktorých je výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánu verejnej moci upravený. Hoci je v poznámke pod čiarou k predmetnému ustanoveniu uvedený demonštratívny výpočet niektorých osobitných predpisov, toto nevylučuje aplikáciu tohto ustanovenia aj na iné osobitné predpisy, ktoré upravujú výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánu verejnej moci. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.04.2016. 9. Poukázal na skutočnosť, že zákon o ochrane hospodárskej súťaže vymedzujú predmet dohľadu ako výkon právomocí a pôsobností úradu, teda priamo neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže, resp. ktorá z činnosti úradu spadá pod pojem dohľad. Predseda úradu vzhľadom na znenie § 1 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže dospel k záveru, že informácie, ktoré sa týkajú výkonu právomoci a pôsobnosti úradu pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení Zákona o ochrane hospodárskej súťaže, spadajú pod obmedzenie alebo vylúčenie sprístupňovania informácii v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona o slobode informácii. 10. K námietke žiadateľa, že § 6 ods. 3 Zákona o hospodárskej súťaže nepredstavuje výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru, predseda dohľadu uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením a postupom orgánu verejnej správy prvého stupňa. Vychádza pritom zo samotnej podstaty a filozofie inštitútu vydávania stanoviska podľa § 6 ods. 3 Zákona o hospodárskej súťaže, či návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Podľa predsedu úradu má tento inštitút dva aspekty, pričom oba tieto aspekty spája skutočnosť, že úrad prostredníctvom vydávania stanovísk uskutočňuje časť svojich právomocí v rámci svojej úlohy dohľadu. Jedným aspektom je vydanie stanoviska na žiadosť podnikateľov, ktorým zákon umožňuje, aby požiadali úrad o vydanie stanoviska ku konkrétnemu individuálnemu návrhu dohody alebo rozhodnutia združenia podnikateľov. Dohľad v tomto zmysle môže mať jednak podobu určitej formy ex-ante kontroly, kedy úrad aj takýmto spôsobom usmerňuje, resp. reguluje správanie subjektov na trhu ale aj podobu dohľadu nad úrovňou súťaže v rámci konkrétneho trhu, či sektoru ex-post, kedy úrad môže v rámci svojej povinnosti dohliadať na dodržiavanie ustanovení hospodárskej súťaže, napríklad monitorovať, akým spôsobom sa napokon navrhovaná dohoda žiadateľov o stanovisko v zmysle usmernenia úradu zrealizovala v praxi a nakoľko je v súlade alebo rozpore s ustanoveniami Zákona o hospodárskej súťaže. Takáto forma dohľadu predstavuje druhy aspektov, ktoré inštitútu vydáva stanoviska podľa § 6 ods. 3 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže. 11. Úrad si je vedomý skutočnosti, že je povinný zverejňovať určitý objem informácii a tieto bežne zverejňuje. Vo vzťahu k žiadostiam o vydávanie stanovísk podľa § 6 ods. 3 Zákona o hospodárskej súťaže, úrad poskytuje štatistické informácie o podaných žiadostiach, tieto informácie však, tak ako uviedol úrad v prvostupňovom rozhodnutí v tomto prípade žiadateľ nepožaduje. 12. Keďže s rozhodnutím orgánu verejnej správy II. stupňa žiadateľ nesúhlasil, podal správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 13. Včas podanou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.06.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2017-006-II/11E/PMÚ SR/2017 zo dňa 07.04.2017, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy I. stupňa zo dňa 15.03.2017 č. 2017-005-I/11E-PMÚ SR/2017 a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Žalobca v žalobe uviedol, že orgány verejnej správy oboch stupňov s odkazom na § 1 ZOHS argumentujú tým, že vydávanie stanovísk na základe § 6 ods. 3 ZOHS je výkonom dohľadu nad dodržiavaním ustanovení ZOHS a že všeobecným predmetom dohľadu podľa ZOHS je výkon právomocí a pôsobností PMÚ. 15. Žalobca má za to, že takouto interpretáciou § 1 ZOHS v spojení s § 11 ods. 1 písm. h/ info zákona by došlo k zásadnému obmedzeniu prístupu verejnosti k informáciám týkajúcim sa činnosti žalovaného. Potvrdením tejto informácie by bolo žalovanému umožnené vydávať akúkoľvek svoju činnosť, ku ktorej je oprávnený na základe ZOHS za dohľad a tým odmietať všetky žiadosti podané na základe zákona. 16. Žalobca poukázal na názor vyjadrení rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.04.2016 sa predmetné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona vzťahuje len na tie konania, ktoré konkrétny osobitný zákon v tomto prípade ZOHS označuje za výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru. Ustanovenie § 6 ZOHS vydanie predmetného stanoviska za výkon dohľadu však neoznačuje. To, že by vydávanie stanovísk bolo predmetom dohľadu nevyplýva ani z § 22 ods. 1 ZOHS, pričom sa skôr jedná o inú činnosť žalovaného v kontexte ochrany hospodárskej súťaže, ale nie o dohľad, kontrolu v konkrétnej veci, na ktorú slúžia iné formy činnosti - konania o porušení predpisov, kontrola koncentrácii. 17. Žalobca má za to, že žalovaný mylne alebo účelovo označuje vydávanie stanovísk v zmysle § 6 ZOHS za výkon dozoru, dohľadu alebo kontroly v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona za účelom podradenia tejto činnosti do rámca výnimky uvedenej v § 11 ods. 6 Zákona. 18. Aj keby vydávanie stanovísk bolo možné označiť za formu dohľadu, čo žalobca namieta, žalovaný aj tak pochybil, keď požadovanú informáciu nesprístupnil, keďže ju nepovažoval za informáciu o výsledku dohľadu, ktorú má zo zákona povinnosť sprístupniť. Nesprávna interpretácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona žalovaným vyplýva už zo samotného gramatického výkladu druhej časti tohto ustanovenia, ktoré limituje zákonné obmedzenia len na prebiehajúci výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru a neumožňuje sprístupniť, resp. obmedziť sprístupnenie informácie o výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru. 19. V rozhodnutiach žalovaný ďalej argumentuje ochranu podnikateľov, ktorým boli predmetné stanoviska vydané, avšak tento konkrétny dôvod žalovaný neuviedol ako dôvod pre nesprístupnenie požadovanej informácie a teda nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Ak sa žalovaný domnieva, že sprístupnením niektorých častí predmetných stanovísk mohli byť ohrozené právom chránené záujmy podnikateľov, ktoré tvoria ich obchodné tajomstvo, túto časť mohol v súlade s § 10 ods. 1 Zákona a požiadavkou na minimalizáciu obmedzenia práva informácie, nesprístupniť, čo však neurobil, navyše podľa žalobcu s odstupom času minimálne u starších stanovísk už vôbec nemožno hovoriť o obchodnom tajomstve, keďže takéto staré informácie už na trhu nemajú hodnotu. 20. Na základe uvedených skutočností, žalobca žiadal, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2017 uviedol, že Úrad sa k otázke, či je možné považovať činnosť úradu v zmysle § 6 ods. 3 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže za výkon jeho pôsobnosti v zmysle § 1 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže venoval v bodoch 8-13 prvostupňového rozhodnutia, ako aj v bodoch 11-15 druhostupňového rozhodnutia. Úrad má za to, že uvedená argumentácia bola konkrétna, jasná a zrozumiteľná, avšak považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon o slobode informácii nevymedzuje určité konkrétne konania za výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru, len odkazuje na osobitné predpisy, ktoré výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru odkazujú, pričom uvádza demonštratívny výpočet týchto osobitných predpisov. Týmto však nie je vylúčená aplikácia aj iných osobitných predpisov, ktoré upravujú výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánu verejnej moci. V súvislosti s tým poukázal žalovaný na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžhpu 2/2014 zo dňa 28.04.2016, sp. zn. 4Sžo 72/2015 z 01.03.2016. Správnosť záverov uvedených v oboch rozsudkoch bola potvrdená aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 191/2017-29 zo dňa 20.04.2017. 22. Vzhľadom na znenie § 1 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý upravuje právomoc a pôsobnosť úradu pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona úrad dospel k záveru, že informácie, týkajúce sa výkonu právomoci a pôsobnosti úradu pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení Zákona o ochrane hospodárskej súťaže, spadajú pod obmedzenia, resp. vylúčenie sprístupňovania informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona o slobode informácii. 23. Činnosť úradu v zmysle § 6 ods. 3 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže spočíva vo vydávaní stanovísk úradu, je súčasťou výkonu právomoci a pôsobnosti úradu pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení Zákona o ochrane hospodárskej súťaže a teda je zákonným dôvodom obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona o slobode informácii. 24. Čo sa týka námietky žalobcu porušenia Zákona o slobode informácii, keď úrad nesprístupnil výsledok dohľadu a to jednotlivé vydané stanoviská, na ktoré sa ako na výsledky dohľadu úradu nad ochranou hospodárskej súťaže neuplatnil § 11 ods. 1 Zákona o slobode informácii žalovaný uviedol, že v tejto súvislosti s touto uvedenou námietkou žalobcu úrad sa vysporiadal v bodoch 13 až 14 prvostupňového rozhodnutia a v bodoch 16 až 24 druhostupňového rozhodnutia a uviedol komplexnú právnu argumentáciu týkajúcu sa inštitútu vydávania stanoviska podľa § 6 ods. 3 Zákona o hospodárskej súťaže, či návrh dohody podnikateľov, alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Žalovaný uviedol, že úrad posudzuje v rámci inštitútu stanoviska podľa § 6 ods. 3 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže často aj návrh dohôd, ktoré sa ani nemusia zrealizovať v skutočnosti, často môže ísť o obchodné plány, budúce transakcie a podobne. Sprístupnením týchto informácii by mohlo dôjsť aj k neželanému odhaleniu budúcich, či možných minulých plánovaných aktivít subjektov na trhu, pričom za žiadnych okolností uvedené nepatrí do právomoci protimonopolného úradu SR ako autority na ochranu hospodárskej súťaže. 25. Čo sa týka námietky žalobcu, že obmedzenie sprístupnenia informácii v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona o slobode informácii sa vzťahuje len na prebiehajúci výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru, žalovaný uviedol a má za to, že s predmetnou námietkou žalobcu sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí a to v bodoch 27 až 29 rozhodnutia, kde uviedol, že predmetné tvrdenie žalobcu nevyplýva zo znenia Zákona o slobode informácii, ani z uvedenej parafráze odbornej literatúry. Ak si úrad dovolí čisto hypoteticky uvažovať a uvedené výnimku sprístupnenia informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona o slobodnom prístupe k informáciám by sa vzťahovali len na informácie viažuce sa k výkonu prebiehajúce alebo ešte neuskutočnené plánovanej kontroly dohľadu alebo dozoru ako tvrdí žalobca, tieto informácie by sa po skončení konania a vydaní rozhodnutia stali sprístupniteľné v plnom rozsahu. Takýto výklad nie je možné akceptovať už len na základe znenia daného ustanovenia, keďže Zákon o slobode informácii umožňuje sprístupniť len výsledok dohľadu alebo kontroly, z čoho jasne vyplýva, že kontrola alebo dohľad v čase sprístupnenia musia byť už logicky skončené. Navyše uvedeným výkladom by ustanovenia správneho poriadku a Zákona o hospodárskej súťaže, stanovujúce oprávnenie a pravidlá pri nazeraní do spisov v správnych konaniach, stratili svoje opodstatnenie. 26. Námietky žalobcu týkajúcich sa, že úrad nemôže brániť prístupu k informáciám z dôvodu ochrany právnych záujmov tretích osôb žalovaný uviedol, že informácie požadované žalobcom v žiadosti spĺňajú podmienky nesprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona o slobode informácii, preto nepovažoval za dôvodné osobitne vylučovať informácie týkajúce sa prípadného obchodného tajomstva podnikateľom. Úrad sa domnieva, že žalobca limituje potrebu zohľadňovania súkromného, individuálneho záujmu na ochrane informácii, ktoré boli úradu dobrovoľne odovzdané len na potrebu ochrany relevantných častí stanovísk, ktoré by mohli byť predmetom obchodného tajomstva podnikateľov, ktorí o vydanie týchto stanovísk žiadali, pričom opomenul aspekty chráneného záujmu predmetných stanovísk. 27. K tejto otázke sa žalovaný vyjadril a argumentoval v bodoch 19 a 20 druhostupňového rozhodnutia už žalovaný uviedol, že povaha inštitútu v zmysle § 6 ods. 3 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže je otvorená na jednej strane možnosťou podnikateľov dobrovoľne predložiť úradu návrhy dohôd, ku ktorým má úrad zaujať stanovisko, či znení v ktorom sú predložené v súlade s právom na ochranu hospodárskej súťaže, na strane druhej je možnosť úradu získať a následne disponovať s informáciami, ktoré môžu použiť vo svojej ďalšej činnosti za účelom presadzovania verejného záujmu na ochranu súťažných pravidiel. 28. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajského súdu 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánov verejnej správy boli v súlade so zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení verejnej správy. 32. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2017-006- II/11E-PMÚ SR/2017 zo dňa 07.04.2017, ako aj rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru legislatívno-právneho a zahraničných vzťahov č. 2017-005-I/11E/PMÚ SR/2017 zo dňa 15.03.2017. 33. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom rozklade. 34. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácii č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Obmedzenie tohto práva je možné iba na základe zákona a to z taxatívne stanovených dôvodov, ktoré zákon o slobode informácii uvádza v § 8 až § 11 pod spoločným názvom „obmedzenie prístupu k informáciám“. 35. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Zákona o slobode informácii, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie zakazujú osobitné predpisy. 36. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácii, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len z časti vydal o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. 37. Podľa § 1 Zákona č. 136/2011 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov je účelom tohto zákona ochrana hospodárskej súťaže pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomocí a pôsobností úradu pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. 38. Podľa § 6 ods. 3 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže podnikatelia môžu žiadať úrad o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov ani návrh rozhodnutia združenia podnikateľov podľa § 4 ods. 2, ods. 5 ani podľa § 5. Úrad vydá stanovisko do 30 dní a v zložitých prípadoch do 60 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. 39. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 40. Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 41. Podľa článku 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 2017-006-II/11E/PMÚSR/2017 zo dňa 07.04.2017, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy I. stupňa č. 2017-OOŠ-I/11E/PMÚSR/2017 zo dňa 15.03.2017. Žalobca v žalobe napádal nesprávne právne posúdenie vydávania stanovísk PMÚ ako výkonu dohľadu nad hospodárskou súťažou, výnimka v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona sa neuplatňuje na výsledky dohľadu žalovaného a žalovaný nemôže brániť prístupu k požadovanej informácii z dôvodu ochrany právnych záujmov tretích osôb. 42. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že právo na informácie je právom ústavným, nie však absolútnym. Možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon v prípade, že ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu a verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 43. Aj Najvyšší a Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre viackrát zaujali stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácii nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa (sp. zn. II.ÚS 10/99, II.ÚS 184/03, II.ÚS 514/2010). Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Účelom ustanovenia § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácii je chrániť informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. 44. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Sžshpu/2/2014 zo dňa 28.04.2016 uviedol cit. „kategorické znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje iný výklad obmedzenia sprístupnenia informácii týkajúceho sa výkonu kontroly, preto je ho potrebné nevyhnutne vykladať len v kontexte s účelom zákona (a článku 13 ods. 4 Ústavy SR), podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Jednotlivé osobitné predpisy vymenúva zákon o slobode informácii iba demonštratívne, nie taxatívne a to v poznámke pod čiarou, z čoho nemožno vyvodiť, že ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa nevzťahuje aj na kontrolu, či dohľad vykonávaný podľa ZOHS. Úvahy žalobcu v tomto smere nie sú legislatívne podložené, žalobca nemôže na základe demonštratívneho výpočtu osobitných predpisov v poznámke pod čiarou k ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyvodiť, že ak zákonodarca do demonštratívneho výpočtu osobitných predpisov, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, nezahrnul zákon o ochrane hospodárskej súťaže, predmetné ustanovenie sa na tento právny predpis nevzťahuje. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na tie konania, ktoré konkrétny osobitný zákon označuje za výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru.“ 45. Podľa § 6 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže podnikatelia môžu žiadať úrad o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. 46. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že stanoviska vydávané úradom podľa vyššie citovaného ustanovenie sú informáciami, ktoré tvoria predmet dohľadu úradu podľa § 1 zákona o hospodárskej súťaže a predstavujú dôvod obmedzenia prístupu k informáciám v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácii. Ustanovenie § 1 zákona o hospodárskej súťaže upravuje právomoc a pôsobnosť úradu pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. A tento zákon vymedzuje predmet dohľadu ako výkon právomoci a pôsobnosti úradu, ale priamo neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže spadajú pod pojem dohľad. Súd má za to, že informácie, ktoré sa týkajú výkonu právomoci a pôsobnosti úradu pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení zákona o hospodárskej súťaže spadajú pod obmedzenie alebo vylúčenie sprístupňovania informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácii. Úrad prostredníctvom vydávania stanovísk uskutočňuje časť svojich právomoci. 47. Ak podnikateľ požiada o vydanie stanoviska, či jeho návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž, tak na tento účel musí predložiť úradu aj konkrétny návrh dohody alebo rozhodnutia a nepostačuje položiť úradu hypotetické otázky. Úrad prostredníctvom vydávania stanovísk uskutočňuje časť svojich právomocí v rámci svojej úlohy dohľadu a tak realizuje určitú formu kontroly a takýmto spôsobom usmerňuje, resp. reguluje správanie subjektov na trhu. Tu je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že existuje aj súkromný, individuálny záujem na ochrane informácii, ktoré boli úradu dobrovoľne odovzdané. Je potrebné zachovať dôvernosť komunikácie medzi podnikateľmi predkladajúcimi úradu dobrovoľné informácie v dobrej viere a úradom. 48. Súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného, že vo vzťahu k žiadostiam o vydávanie stanovísk podľa § 6 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže úrad poskytuje štatistické informácie o podaných žiadostiach. Tieto informácie však žalobca nepožadoval. 49. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania voči žalovanému, nakoľko nemal vo veci úspech. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.