Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/121/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200982 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200982.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Moderné odbory Volkswagen, J. Jonáša 1, Bratislava, IČO: 505 248 O1, zastúpený : JUDr. Ján Okenica, advokát, Okenica Šula & Co.s. r. o., advokátska kancelária ,Pražská 11, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava 49, IČO: 603392 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 6474/2017, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves č.j. 6474/2017 zo dňa 16.06.2017 vo veci verejného zhromaždenia zvolaného zvolávateľom zhromaždenia Moderné odbory Volkswagen, J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava, IČO: 505 248 01 s účelom verejného zhromaždenia: Štrajk zamestnancov VW SK, a.s., realizácia politických a hospodárskych práv členov zvolávateľa zaručených Ústavou SR s predpokladaným počtom účastníkov zhromaždenia - 3000 zamestnancov. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Dňa 15.06.2017 doručil žalobca žalovanému Oznámenie o zvolaní verejného zhromaždenia, ktorým bolo oznámené verejné zhromaždenie na deň 20.06.2017, v čase od 6:00 hod. do bližšie neurčeného času, vo forme pouličného sprievodu, s východiskovým miestom Nová brána - osobná VW SK a.s., cez cestnú komunikáciu 505, ul. J. Jonáša, s miestom ukončenia Nová brána - osobná VW SK a.s. Ako účel zhromaždenia bol v oznámení uvedený štrajk zamestnancov VW SK a.s., s predpokladaným počtom účastníkov 3000. 2. Dňa 16.06.2017 vydal žalovaný ako správny orgán podľa § 11 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. rozhodnutie, č.j. 6474/2017, ktorým rozhodol, že predmetné verejné zhromaždenie oznámené žalobcom sa zakazuje. 3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oznámenie o zvolaní verejného zhromaždenia neobsahovalo povolenie Hl. mesta SR Bratislavy ako cestného správneho orgánu na zvláštne užívanie miestnej komunikácie II/505 so súhlasom dopravného inšpektorátu podľa § 8 ods. 1 Cestného zákona a taktiež vzhľadom na časovo neobmedzený údaj o ukončení zhromaždenia mal za to, že verejné zhromaždenie sa má konať v mieste, kde by bolo potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania, čo by bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný odporučil žalobcovi, aby si zabezpečil povolenia uvedených dotknutých orgánov, alebo aby zmenil miesto konania verejného zhromaždenia tak, aby sa nekonalo na miestnej komunikácii II/505. 4. Právne odôvodnil žalovaný svoje rozhodnutie ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb., podľa ktorého môže obec zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia. Rovnako sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolal na ustanovenie § 8 ods. 1 Cestného zákona, podľa ktorého je na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom potrebné povolenie cestného správneho orgánu vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. 5. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný podporil svoju argumentáciu poukazom na ustanovenie § 6 ods. 5 písm. a) druhá časť vety zákona č. 84/1990 Zb., podľa ktorého je zvolávateľ povinný splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi, pričom podľa žalovaného je týmto osobitným právnym predpisom práve Cestný zákon a práve na ustanovenie § 8 ods. 1 tohto zákona poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia. II. Žaloba 6. Dňa 21.06.2017 podal žalobca na súd žalobu na preskúmanie rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves č.j. 6474/2017 zo dňa 16.06.2017 o zákaze zhromaždenia, podľa ustanovenia § 402 Správneho súdneho poriadku. 7. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že je nezákonné, arbitrárne a neoprávnene a nedôvodne zasahujúce do ústavného práva členov odborovej organizácie na verejné zhromažďovanie. 8. Poukázal na článok 28 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého sa právo pokojne sa zhromažďovať zaručuje. Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. Vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia je uvedenom prípade obmedzovania ústavného práva na zhromažďovanie podľa žalobcu potrebné upriamiť pozornosť súdu na vzťah zákona č. 135/1961 o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona o zhromažďovacom práve. Zákon o zhromažďovacom práve je vo vzťahu k cestnému zákonu v postavení lex specialis, a ako taký nemôže byť sám o sebe dôvodom zákazu zhromaždenia. Ak by tomu bolo totiž inak, teda tak, ako to vyhodnotil Žalovaný, aj podľa názoru Ústavného súdu SR (Nález I. ÚS 193/03-35) by „cestný zákon bol zrejme v rozpore s čl. 28 ústavy z dôvodu, že na všetky „pouličné sprievody a manifestácie ktoré inak zákon o zhromažďovacom práve považuje za „chránené“ zhromaždenia, by bolo potrebné uplatniť ustanovenie o predchádzajúcom „povolení cestného správneho orgánu“, resp. „obce“ (§ 8 cestného zákona), pretože užívame miestnych komunikácií, ku ktorému pri takýchto zhromaždeniach nevyhnutne dochádza, je nepochybne ich užívaním „ iným spôsobom než zvyčajným alebo na iné účely, než na ktoré sú určené“, čo je užívanie, ktoré cestný zákon podmieňuje pod hrozbou uloženia sankcie uvedeným udelením povolenia. “ Pod „verejným priestranstvom“ sa totiž pre účely zákona o zhromažďovacom práve rozumejú aj pozemné komunikácie, teda aj také komunikácie, na ktoré sa inak vzťahuje cestný zákon so sankciou za užívanie „bez povolenia“ alebo „v rozpore s vydaným povolením“. Ak žalovaný mal za to, že príslušným zákonným podkladom na obmedzenie slobody zhromažďovania je absencia povolenia „cestného správneho orgánu“. Žalobca má za to, že takýto právny názor je v rozpore nielen so zákonom o zhromažďovacom práve ale predovšetkým s Ústavou Slovenskej republiky. V prípade akceptovania právneho názoru žalovaného, by sa akékoľvek konanie verejného zhromaždenia mohlo stať priamo závislé od rozhodnutia správneho orgánu, čo je v príkrom rozpore so znením poslednej vetvy druhého odseku Článku 28 Ústavy SR. 9. Upozornil aj na skutočnosť, že k obmedzeniu ústavného práva na združovanie môže dôjsť výlučne za zákonom predpokladaných okolností, ktorých existenciu bv však mal mať orgán verejnej moci osvedčenú. Z rozhodnutia však nie je zrejmé, na základe čoho Žalovaný dospel k záveru, že konanie verejného zhromaždenia by bolo v tak závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, že bolo potrebné pristúpiť k zákazu verejného zhromaždenia. V tejto súvislosti dodal, že účelom zhromaždenia je prezentácia členov odborovej organizácie žalobcu, pričom osobitne upriamil pozornosť na skutočnosť, že sa má jednať o prvý štrajk odborárov za 25 rokov existencie zamestnávateľa. Z povahy veci vyplýva, že verejné zhromaždenie ohlásené žalobcom je svojou povahou výnimočné a jeho účelom je realizácia politických a hospodárskych práv členov žalobcu zaručených im v Ústave SR. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že rozhodnutie považuje za legitímne a legálne. Podporil svoju argumentáciu poukazom na ustanovenie § 6 ods. 5 písm. a) druhá časť vety zákona č. 84/1990 Zb., podľa ktorého je zvolávateľ povinný splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi, pričom podľa žalovaného je týmto osobitným právnym predpisom práve Cestný zákon a práve na ustanovenie § 8 ods. 1 tohto zákona poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia. IV. Právna úprava 11. Podľa čl. 28 ods. 1 Ústavy SR sa právo pokojne sa zhromažďovať zaručuje. 12. Podľa čl. 28 ods. 2 Ústavy SR podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. 13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. majú občania právo pokojne sa zhromažďovať. 14. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. sa za zhromaždenie podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie. 15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 zákona č. 84/1990 Zb. na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu. 16. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 84/1990 Zb. môže zhromaždenie zvolať občan starší ako 18 rokov alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zahraničná právnická osoba, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky alebo skupina osôb (ďalej len „zvolávateľ“). 17. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. je zvolávateľ povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred, najskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote. Za právnickú osobu predloží oznámenie ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene. Oznámenie sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí podmienky, aby sa oznámenia mohli riadne prijímať. 18. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb. musí zvolávateľ v oznámení uviesť: a) účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia; b) predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia; c) opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov, ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia; d) ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto, cestu a miesto ukončenia; e) meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, u právnickej osoby jej názov a sídlo a meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený v tejto veci konať v jej mene; f) meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa. 19. Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev, je zvolávateľ povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku. 20. Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 84/1990 Zb. ak zvolávateľ neuvedie údaje podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb., alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné, obec na to zvolávateľa pri osobnom predložení oznámenia upozorní s tým, že ak tieto vady nebudú odstránené, nepôjde o platné oznámenie. Zvolávateľ je oprávnený na mieste oznámenie potrebným spôsobom doplniť alebo upraviť. Ak bolo oznámenie predložené iným spôsobom, obec zvolávateľa na vady bezodkladne písomne upozorní. 21. Povinnosť zvolávateľa podľa § 5 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. je splnená, ak vady oznámenia boli odstránené v lehote tam uvedenej. 22. Podľa ustanovenia § 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 84/1990 Zb. je zvolávateľ povinný poskytnúť obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia a splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. 23. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. môže obec s ohľadom na miestne podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas. 24. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve: a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov; b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti; c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 25. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb. obec zhromaždenie zakáže aj vtedy, ak a) sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie, b) na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať zhromaždenie a medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho konania; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľov žrebovaním, c) sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie. 26. Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. môže obec zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia. 27. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. o zákaze zhromaždenia (§ 10) alebo čase jeho ukončenia (§ 9) rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie. 28. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. zhromaždenie, ktoré sa koná bez toho, že bolo oznámené podľa § 5, bude spôsobom uvedeným v odseku 1 rozpustené, ak nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz podľa § 10 ods. 1 až 3. To platí aj pre zhromaždenia, ktoré neboli zvolané. Zodpovednosť zvolávateľov za priestupok nie je dotknutá, aj keď zhromaždenie nebolo rozpustené. 29. Podľa ustanovenia § 16 zákona č. 84/1990 Zb. platia pre konanie podľa § 11 tohto zákona ustanovenia § 3 ods. 1 až 3, § 46, 47 a 52 zákona o správnom konaní.4) Konanie sa považuje za začaté dňom, keď obec dostala oznámenie; účastníkom konania je zvolávateľ. 30. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 Správneho poriadku musí rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 31. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. je na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne užívanie“), potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. 1b) Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž). 33. Podľa § 402 ods.1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o zákaze zhromaždenia podľa osobitného predpisu. 34. Podľa § 410 ods.1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 402 ods. 1 nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 35. Podľa § 410 ods.2 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 402 ods. 1, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Vo výroku uvedie účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromažde- nia a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia. 36. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. V. Závery správneho súdu 37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť, nakoľko trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj vadou nedostatočného odôvodnenia . 38. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zakázal predmetné verejné zhromaždenie z dvoch dôvodov, a to (i) z dôvodu absencie povolenia podľa § 8 ods. 1 Cestného zákona a (ii) z dôvodu, že vzhľadom na časovo neobmedzený údaj o ukončení zhromaždenia mal za to, že verejné zhromaždenie sa má konať v mieste, kde by bolo potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania, čo by bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, čím mal byť daný dôvod zákazu podľa § 10 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. K prvému dôvodu zákazu verejného zhromaždenia: 39. V zmysle vyššie citovaného článku 28 Ústavy SR môže dôjsť k obmedzeniu práva pokojne sa zhromažďovať na verejných miestach len v prípadoch ustanovených zákonom a zároveň, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Priamo Ústava SR zároveň vylučuje, aby bolo verejné zhromaždenie podmieňované povolením orgánu verejnej správy. 40. Zákonom, v ktorom je obsiahnutá komplexná právna úprava výkonu a obmedzenia práva pokojne sa zhromažďovať na verejných miestach, je zákon č. 84/1990 Zb. Tento zákon obsahuje jednak právnu úpravu podmienok zvolania a usporiadania verejného zhromaždenia, a taktiež právnu úpravu zákazu a rozpustenia verejného zhromaždenia. 41. Vo veciach výkonu a obmedzenia zhromažďovacieho práva ide teda nepochybne o zákon, ktorý má vo vzťahu k iným zákonom, ktoré sa môžu týkať právnych vzťahov súvisiacich s výkonom a obmedzením zhromažďovacieho práva, charakter zákonu špeciálneho k zákonu všeobecnému. Dochádza tu k uplatneniu právnej zásady lex specialis derogat legi generali, čo znamená, že zákon č. 84/1990 Zb. sa na výkon a obmedzenie zhromažďovacieho práva uplatní vždy prednostne pred akýmkoľvek iným zákonom. 42. Ústavná garancia nemožnosti podmieňovať verejné zhromaždenie akýmkoľvek povolením štátneho orgánu sa pretavila aj do znenia zákona č. 84/1990 Zb., konkrétne do ustanovenia § 1 ods. 4. V osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 84/1990 Zb. sa vo vzťahu k ustanoveniu § 1 ods. 4 výslovne uvádza, že zo zákazu podmieňovať verejné zhromaždenie povolením štátneho orgánu jednoznačne vyplýva, že zhromaždenie nie je možné podmieňovať ani povolením cestného správneho orgánu k zvláštnemu užívaniu pozemnej komunikácie, ak sa má verejné zhromaždenie konať na takejto komunikácii. 43. Na vzťah špeciality medzi zákonom č. 84/1990 Zb. a zákonom upravujúcim užívanie pozemných komunikácií (Cestným zákonom) teda zákonodarca považoval za potrebné poukázať priamo v dôvodovej správe k zákonu č. 84/1990 Zb. 44. Výkon práva pokojne sa zhromažďovať je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky vybudovaný na oznamovacom princípe. Z uvedeného vyplýva, že verejné zhromaždenie sa spravidla môže usporiadať vtedy, ak bolo oznámené v súlade s ustanoveniami zákona č. 84/1990 Zb., a ak nebolo zakázané z niektorého z dôvodov uvedených v zákone č. 84/1990 Zb. 45. Zákon č. 84/1990 Zb. v ustanovení § 5 ods. 2 a 3 výslovne stanovuje, aké podmienky musí zvolávateľ verejného zhromaždenia splniť, aby sa jeho oznámenie verejného zhromaždenia mohlo považovať za platne uskutočnené. 46. Žiadne ustanovenie zákona č. 84/1990 Zb. neukladá zvolávateľovi povinnosť predložiť správnemu orgánu povolenie cestného správneho orgánu na zvláštne užívanie miestnej komunikácie podľa § 8 Cestného zákona v prípade, ak sa má zhromaždenie konať na miestnej komunikácii. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán nie je oprávnený požadovať od zvolávateľa predloženie takéhoto povolenia. Ak má správny orgán posudzujúci oznámenie zvolávateľa pochybnosti o tom, či nebude v dôsledku oznamovaného zhromaždenia významným spôsobom obmedzená doprava, musí si sám zabezpečiť stanovisko cestného správneho orgánu k tejto otázke a toto stanovisko následne pri svojom rozhodovaní náležite vyhodnotiť. 47. V ustanovení § 10 zákona č. 84/1990 Zb. je obsiahnutý taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré môže správny orgán verejné zhromaždenie zakázať. Okrem toho, že ide o taxatívny výpočet dôvodov zákazu verejného zhromaždenia, dôvody zákazu verejného zhromaždenia je potrebné vykladať reštriktívne. V dôvodovej správe k zákonu č. 84/1990 Zb. zákonodarca uvádza, že zákaz oznámeného verejného zhromaždenia sa umožňuje len v celkom výnimočných prípadoch. Tendencia k čoraz reštriktívnejšiemu výkladu možností zakázať verejné zhromaždenie je zrejmá aj z najnovšej judikatúry ESĽP, ktorá preventívny zákaz verejného zhromaždenia pripúšťa len celkom výnimočne, pričom pred takýmto preventívnym zákazom jednoznačne preferuje následne rozpustenie verejného zhromaždenia (napr. Öllinger proti Rakúsku, resp. Alekseyev proti Rusku). 48. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že nepredloženie povolenia cestného správneho orgánu podľa ustanovenia § 8 Cestného zákona zvolávateľom verejného zhromaždenia nepatrí medzi dôvody zákazu verejného zhromaždenia taxatívne uvedené v ustanovení § 10 zákona č. 84/1990 Zb. Nepredloženie takéhoto povolenia žalobcom v danej veci teda nemohlo za žiadnych okolností predstavovať dôvod zákazu verejného zhromaždenia oznamovaného žalobcom. Žalovaný teda pochybil, keď zakázal verejné zhromaždenie oznamované žalobcom z tohto dôvodu. 49. Nesprávna je taktiež argumentácia žalovaného ustanovením § 6 ods. 5 písm. a) druhá časť vety zákona č. 84/1990 Zb., podľa ktorého je zvolávateľ povinný splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi, pričom podľa žalovaného je týmto osobitným právnym predpisom práve Cestný zákon a práve na ustanovenie § 8 ods. 1 tohto zákona poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia. 50. Odhliadnuc od skutočnosti, že túto argumentáciu použil žalovaný až vo vyjadrení k žalobe (t.j. nenachádza sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia), je potrebné poznamenať, že z ustanovenia § 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 84/1990 Zb. nevyplýva a nemôže vyplývať zvolávateľovi povinnosť predložiť spolu s oznámením verejného zhromaždenia povolenie podľa ustanovenia § 8 ods. 1 Cestného zákona. 51. Ako bolo uvedené už vyššie, obmedzenie zhromažďovacieho práva vo forme zákazu verejného zhromaždenia je možné výlučne z dôvodov ustanovených v ustanovení § 10 zákona č. 84/1990 Zb. Medzi takéto dôvody nepatrí porušenie povinnosti zvolávateľa podľa § 6 ods. 5 písm. a) druhá časť vety zákona č. 84/1990 Zb., ani porušenie ktoréhokoľvek osobitného predpisu. 52. Okrem uvedeného, zákonodarca v prípade ustanovenia § 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 84/1990 Zb. celkom zjavne nemal pod splnením povinností podľa osobitných predpisov na mysli povinnosti podľa Cestného zákona. 53. V dôvodovej správe zákonodarca jednak výslovne zdôraznil vzťah špeciality zákona č. 84/1990 Zb. k Cestnému zákonu (pozri vyššie) a taktiež vo vzťahu k ustanoveniu § 6 uviedol, že onými osobitnými predpismi stanovujúcimi povinnosti pre zvolávateľa sú napr. predpisy o požiarnej ochrane, o zdravotníckom zabezpečení akcií tohto druhu a podobne. Evidentne teda malo ísť o povinnosti, ktoré nemajú bezprostredný vzťah k výkonu zhromažďovacieho práva, ale povinnosti, ktorých splnenie sa vyžaduje právnymi predpismi vždy pri organizácii akcií s väčším počtom osôb (kultúrne, spoločenské, náboženské, športové podujatia a pod.). K druhému dôvodu zákazu verejného zhromaždenia: 54. Druhým dôvodom zákazu verejného zhromaždenia oznamovaného zvolávateľom mal byť podľa napadnutého rozhodnutia časovo neobmedzený údaj o ukončení zhromaždenia, s poukazom na ktorý mal žalovaný za to, že verejné zhromaždenie sa má konať v mieste, kde by bolo potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania, čo by bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, čím mal byť daný dôvod zákazu podľa § 10 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. 55. V časti tohto dôvodu zákazu verejného zhromaždenia považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu nepreskúmateľné. 56. Zakázať verejné zhromaždenie z dôvodov neprimeraného obmedzenia dopravy podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. je možné výlučne v prípade, ak by bolo obmedzenie dopravy alebo zásobovania obyvateľstva posúdené ako tak výrazné, aby bolo spôsobilé vyvolať závažný rozpor so záujmom obyvateľstva. Musí teda ísť o obmedzenie dopravy na dôležitom mieste, po dlhšiu dobu a vo väčšom rozsahu (rozsudok NSS ČR zo dňa 4. 9. 2007, čj. 5 As 26/2007-86). 57. V napadnutom rozhodnutí sa však nenachádzajú ani len náznaky úvah žalovaného, z ktorých by bolo možné dovodiť danosť dôvodu zákazu zhromaždenia podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, prečo by sa malo konať oznamované verejné zhromaždenie v mieste, kde by bolo potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania, čo by bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ani v čom má tento závažný rozpor spočívať. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentovali skutkové a právne úvahy žalovaného, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia, z tohto odôvodnenia nie je ani zrejmé z akých podkladov toto rozhodnutie vychádza. 58. Na rozhodnutie o zákaze zhromaždenia sa pritom v plnom rozsahu vzťahujú ustanovenia § 47 ods. 1 a ods. 3 Správneho poriadku, ktoré správnemu orgánu ukladajú povinnosť takéto rozhodnutie riadne odôvodniť. 59. Povinnosť správnych orgánov rozhodujúcich o zákaze verejného zhromaždenia riadne odôvodniť svoje rozhodnutie už desaťročia akcentuje aj judikatúra správnych súdov, keď už prvorepublikový Najvyšší správny súd judikoval, že „ak dospeje úrad k úsudku, že zamýšľané zhromaždenie ohrozuje verejnú bezpečnosť a verejné blaho, nemôže sa v zákaze obmedziť len na uvedenie tohto záveru, ale je povinný uviesť konkrétne skutočnosti, na základe ktorých k tomuto záveru dospel.“(rozsudok zo dňa 13.09.1933, č. 14670/33, Boh. A 10706/1933; v súčasnosti obdobne judikované NSS ČR v rozsudku zo dňa 10. 10. 2007, čj. 3 As 19/2007 - 55). 60. Neuvedenie (alebo nesprávne uvedenie) údaju o predpokladanom ukončení verejného zhromaždenia v oznámení verejného zhromaždenia nepredstavuje dôvod zákazu verejného zhromaždenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 84/1990 Zb., a v nadväznosti na neho na ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 84/1990 Zb., z ktorých vyplýva, že ak oznámenie žalobcu neobsahovalo údaj o predpokladanom ukončení verejného zhromaždenia, bol žalovaný povinný na túto vadu oznámenia žalobcu upozorniť pri jeho doručení. 61. Okrem uvedeného, z ustanovení zákona č. 84/1990 Zb. jednoznačne vyplýva, že nesplnenie náležitostí oznámenia verejného zhromaždenia nepredstavuje dôvod zákazu takéhoto zhromaždenia, ale dôvod jeho prípadného rozpustenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. Ani akákoľvek iná prípadná vada oznámenia podaného žalobcom by teda neoprávňovala žalovaného oznamované verejné zhromaždenie zakázať. 62. Nad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že výkon zhromažďovacieho práva v podobe pouličných sprievodov a manifestácií (§1 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb.) sa z povahy veci vždy bude uskutočňovať v miestach, kde sa pohybujú ľudia, resp. na miestach s vysokou frekvenciu dopravy. Výkonom tohto práva chcú zvolávatelia logicky osloviť čo najväčší počet ľudí, zaujať ich pozornosť, a to aj za cenu určitých komplikácií vyvolaných zhromaždením v podobe zvýšeného hluku, dopravných obmedzení, sťažením prechodu určitými miestami a pod. Jednostranné nadradenie týchto komplikácií nad výkon zhromažďovacieho práva prostredníctvom zákazu zhromaždenia by znamenalo, že štát, jeho orgány, či samospráva, nie sú schopné materiálne zabezpečiť naplnenie jednej zo základných ústavných slobôd. To by vo svojom dôsledku mohlo viesť až k znemožneniu konania väčšiny akcií spojených s väčšou účasťou osôb na verejných priestranstvách, bez ohľadu na ich obsah. (Rozsudok NSS ČR sp.zn. 1 As 30/2009 - 70). 63. Žalovaný ako správny orgán teda pochybil, keď náležite neodôvodnil, z akého dôvodu by malo byť verejné zhromaždenie oznamované žalobcom takého charakteru, aby obmedzilo dopravu a zásobovanie v takej intenzite, že by toto obmedzenie bolo v závažnom rozpore so záujmami obyvateľstva. 64. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 31.05.2018 vyhovel žalobe žalobcu, nakoľko sa stotožnil so žalobnými dôvodmi žalobcu a rozhodnutie zrušil podľa § 410 ods. 2 SSP. 65. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na vecný úspech žalobcu súd tomuto priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). 66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.