KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 9. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/136/2017 z 27. 9. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2018, sp. zn. 5S/136/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017201025.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/136/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201025
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201025.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: V.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, Ž. X/
B, XXX XX H., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5240/2017-KaBa, ČRZ: 48669/2017 zo dňa
16.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, sp. zn. 5240/2017-
KaBa, ČRZ: 48669/2017 zo dňa 16.06.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, sp. zn. 5240/2017-KaBa, ČRZ: 18364/2017 zo dňa 17.03.2017
bol oprávnenej osobe V.. I. R.Á. priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a bol určený advokát
JUDr. N. S. na zastupovanie žiadateľa v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.
k. 3Cop/29/2016-630 vyhláseného dňa 23.02.2017 vrátane spísania dovolania. Rozhodnutie o priznanie
nároku nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2017.

2. Dňa 24.04.2017 a 25.04.2017 si oprávnená osoba podala v centre ďalšie žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci, ktoré boli zaregistrované pod sp. zn. 8515/2017-KaBa a sp. zn. 8625/2017-KaBa.
Dňa 12.05.2017 oprávnená osoba doručila k týmto spisovým značkám doklady potrebné k preukázaniu
a priznaniu právnej pomoci.

3. Dňa 16.06.2017 Centrum právnej pomoci rozhodnutím sp. zn. 5240/2017-KaBa, ČRZ: 48669/2017,
ktorým odňal nárok na poskytovanie právnej pomoci žiadateľovi V. na zastupovanie žiadateľa v
dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cop/29/2016-630 vyhláseného dňa
23.02.2017.

4. V odôvodnení rozhodnutia centrum okrem dokladov, ktoré predložil žiadateľ vzalo do úvahy aj príjem
ďalších spoločne posudzovaných osôb a to B. R., syna a Y. R., dcéry.

5. Maloleté deti sa s oprávnenou osobou posudzovali ako spoločne posudzované osoby len do marca
2017, keďže uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 11CoP/4/2015-53 zo dňa 19.03.2015 bolo
zmenené uznesenie Okresného súdu Poprad, č. k. 14P/334/2014-28 zo dňa 20.01.2015, ktorým



bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zo strany otca maloletých detí zamietnutý. Uznesením
krajského súdu boli maloleté deti R. zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a platnosť
predbežného opatrenia bola do doby právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Poprad, sp. zn.
15P/227/2014.

6. Dňa 04.04.2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k.
3CoP/29/2016-630 zo dňa 23.02.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad, č. k.
15P/227/2014-353, ktorým sa maloleté deti B. R. a Y. R. zverujú do výchovnej starostlivosti matky V.. H.
R.Á.. Od apríla 2017 sa maloleté deti s oprávnenou osobou neposudzujú ako spoločne posudzované
osoby.

7. Príjmom oprávnenej osoby v mesiaci marec 2017 bol čistý príjem zo zamestnania a pôžička, resp.
finančná výpomoc od sestry žiadateľa. Spoločne posudzované osoby v uvedenom období nemali žiaden
príjem.
Centrum započítalo do príjmu žiadateľa aj finančnú výpomoc od sestry napriek skutočnosti, že pôžička,
resp. finančná výpomoc od sestry môže byť svojím charakterom považovaná za presne špecifikovaný
príjem. Za špecifikovaný príjem by ho centrum považovalo len v prípade, ak by žiadateľ preukázal účelné
využitie tohto príjmu, čo však žiadateľ nepreukázal.

8. Na základe týchto dokladov bol čiste započítateľný príjem oprávnenej osoby a spoločne
posudzovaných osôb v mesiaci marec 2017 vo výške XXX,XX,- € a presahoval 1,6 násobok životného
minima ustanoveného zákonom 601/2003 Z.z. o životnom minime, t. j. suma XXX,XX,- €, ktorá
predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu a dve deti o sumu
XXX,XX,- €.

9. V mesiaci apríl 2017 bol príjem žiadateľa vo výške XXX,XX,- € a presahoval 1,6 násobok životného
minima ustanoveného zákonom o životnom minime, t. j. suma XXX,XX,- €, ktorá predstavuje hornú
hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX,- €.
Na základe uvedených dokladov bolo preukázané, že oprávnená osoba nespĺňa zákonom stanovenú
podmienku a to stav materiálnej núdze.
Odňatie nároku na poskytovanie právnej pomoci nespôsobí oprávnenej osobe vážne následky alebo
vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na právach oprávnenej osoby, alebo osôb odkázaných výživovo,
alebo starostlivosťou na oprávnenú osobu.

II.
Žalobné dôvody

10. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28.06.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného sp. zn. 5240/2017-KaBa, ČRZ: 48669/2017, ktorým rozhodol, že odníma nárok
na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi.

11. Žalobca v žalobe uviedol, že pôžičku od jeho rodinného príslušníka nie je možné považovať za
jeho príjem, pretože túto pôžičku bude musieť v budúcnosti vrátiť a čerpal ju len z dôvodu, že aktuálne
v dôsledku nezákonných súdnych rozhodnutí sa nemôže zamestnať, resp. je donútený vynakladať
peniaze na cestovanie, ktoré on nezapríčinil.

12. Z listinných dokumentov, ktoré predložil žalovanému vyplýva, že v mesiaci marec 2017 mal príjem
vo výške XXX,- € a teda nepresahoval 1,6 násobku životného minima a v mesiaci apríl 2017 vo výške
XXX,- €, čo takisto nepresahovalo 1,6 násobok životného minima.

13. Z pohľadu zodpovedného rodiča dvoch detí namietal nepravdivosť tvrdení žalovaného o neúčelnom
využití peňazí jeho osobou. Z detailných dokumentov predložených žalovanému vyplýva, že peniaze
vynakladal maximálne účelne a efektívne. Jednotlivé výdaje pozostávali z nákladov na škôlku pre
deti, bývanie, potraviny, drogéria, oblečenie, lieky, výdavky na ihriská, hračky a kúpalisko, výdavky na
cestovanie za deťmi a výživného.



14. Za neúčelné výdavky považoval výdavky na veci nepotrebné pre bežný život, pričom z hore
uvedených skutočností vyplýva, že všetky jeho výdavky sú nevyhnutné pre bežný život s dvoma malými
deťmi. Chápal a uznal by rozhodnutie žalovaného, keby vynakladal peniaze na fakt nepotrebné veci
ako dovolenky, cestovanie, elektroniku, luxusné statky, veci pre hobby, avšak nič také sa v jeho prípade
nerealizovalo. Dodal, že je nefajčiar, abstinent za posledné 4 roky si nič zbytočné nekúpil a nebol na
žiadnej dovolenke.
Z uvedených skutočností žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.10.2017 uviedol,
že žalobca v správnej žalobe poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nezákonne posúdil a započítal
pôžičku, ktorou mu vypomáhal rodinný príslušník do jeho príjmov, pretože tento postup nemá oporu v
zákone. Ďalej namietal nezákonnosť, resp. nepravdivé tvrdenie žalovaného o neúčelnosti vynaložených
finančných prostriedkov.

16. Ak by žalovaný priznal nárok na právnu pomoc osobám, ktorým by boli poskytované finančné
príspevky od známych a príbuzných, resp. iné príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a ktoré by boli v
takej výške, že by umožňovali týmto osobám zabezpečiť si právne služby, nastal by stav, ktorý by bol
v rozpore s účelom zákona 32/2005 Z.z.
Podľa ust. § 1 uvedeného zákona, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a
zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv.

17. Z uvedeného vyplýva, že účelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vymedziť kritériá, podľa ktorých sa
posudzuje oprávnenosť nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci tak, aby sa predišlo jeho
zneužívaniu. Takto nastavený systém poskytovania právnej pomoci sleduje aj to, aby účastník konania,
ktorý je v materiálnej núdzi, nestratil reálnu možnosť na ochranu a obranu svojich práv len preto, že
nemá prostriedky na kvalifikovanú právnu pomoc.

18. Centrum započítalo do príjmu žiadateľa aj finančnú výpomoc od sestry, napriek skutočnosti, že
pôžička, resp. finančná výpomoc od sestry môže byť svojím charakterom považovaná za presne
špecifikovaný príjem. Za špecifikovaný príjem by ho centrum považovalo len v prípade, ak by žiadateľ
preukázal účelné využitie tohto príjmu, čo však žiadateľ nepreukázal.

19. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí zo dňa 16.06.2017, sp. zn. 5240/2017-KaBA, ČRZ: 48669/2017.
Žalovaný má za to, že žalobca nespĺňal jednu z kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci
vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a/ a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a preto rozhodol,
že žalobcovi odníma nárok na poskytovanie právnej pomoci. Nesplnenie podmienky materiálnej núdze,
tak ako je definované v § 4 ods. 1 písm. i/ zákona o poskytovaní právnej pomoci, rovnako ako nesplnenie
čo i len jednej z ostatných kumulatívnych podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ zákona
o poskytovaní právnej pomoci, automaticky vylučuje nárok žalobcu na poskytovanie právnej pomoci.
Zákon o poskytovaní právnej pomoci neprikazuje žalovanému aplikovať správnu úvahu pri posudzovaní,
či celková situácia žalobcu odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na poskytovanie právnej
pomoci. Žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo neskúmal podmienky § 6b ods.
2 zák. č. 327/2005 Z.z.

20. Zákon o poskytovaní právnej pomoci neprikazuje žalovanému, aby aplikoval ustanovenia § 6b ods. 2
zákona o poskytovaní právnej pomoci. Zákon žalovanému zveril, aby sám v rámci voľnej úvahy rozhodol
o poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

21. Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právne posúdenie správnym súdom a relevantné právne predpisy



22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
V danej veci súd rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.09.2018 o 11.05 hodine postupujúc
podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP.

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

25. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z., účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv, v azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení
štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného
predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.

26. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej
pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a
inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ,,vnútroštátne spory").

28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna
pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám; v cezhraničných sporoch iba
fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu. V azylových
veciach sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje fyzickým osobám, ktorým vzniklo právo na
poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa § 24a. V konaní o administratívnom vyhostení, v konaní
o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa
právna pomoc poskytuje fyzickým osobám za podmienok ustanovených v § 24c.

29. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z., na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav,
keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6 - násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej
pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm
životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom
konaní s protichodným postavením.

31. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby
zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť
o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú
podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

32. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde



o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v
ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

33. Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
s finančnou účasťou, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 - násobok sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6 - násobok uvedenej sumy a nemôže
si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci
určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho
zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie
je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických
osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného
na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného
na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších
výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.

35. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj a)
príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad
škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za
škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, b) sumy vreckového pri
zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom,
c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, d) ďalšie
príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby.

36. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z., oprávnená osoba je povinná na výzvu centra preukázať
skutočnosti preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci do ôsmich dní odo dňa
doručenia výzvy, ak centrum neurčilo dlhšiu lehotu. Vo výzve musí byť upozornená na následky podľa
§ 14 a § 14a v prípade nepreukázania skutočností na trvanie nároku.

37. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

38. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

39. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

40. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, sp. zn. 5240/2017-
KaBA, ČRZ: 48669/2017 zo dňa 16.06.2017.

41. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu žalovaného, ako aj jeho
rozhodnutia mal za preukázané, že žalobca dňa 24.04.2017 a 25.04.2017 podal žiadosť o poskytnutie
právnej pomoci. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 16.06.2017, sp. zn. 5240/2017-KaBA, ČRZ:
48669/2017 žalovaný odňal nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi a to z dôvodov, ktoré sú
uvedené v tomto rozsudku pod bodom 4 až 9.



42. Konajúci súd poukazuje na definíciu materiálnej núdze, ktorá je podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č.
327/2005 Z.z. vtedy, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 - násobok sumy životného minima a táto fyzická
osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
Tu je nevyhnutné zastaviť sa pri pojme „príjem“, kde zákon definuje, že za príjem sa podľa § 7 ods.
1 a 2 považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003Z. z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov) po odpočítaní poistných plnení, preddavku na daň a výdavkov
vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.
Za príjem podľa cit. zákona sa považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb
podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003Z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov),
okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z
poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené
osobitným prepisom, náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným
predpisom, d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu
fyzickej osoby. Zákon zároveň negatívne vymedzuje, ktoré z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené
od dane z príjmov fyzických osôb podľa zákona č. 595/2003 Z. sa za príjem podľa zákona č. 327/2005
Z. z. nepovažujú.

43. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka).
Predmetom zmluvy o pôžičke pritom môže byť akákoľvek druhovo určená vec. Podľa § 3 ods. 2 zákona
č. 595/2003 Z. z. predmetom dane nie je úver a pôžička. Tu je dôležité uviesť, že vecná podstata pôžičky
a úveru je rovnaká - použitie cudzích prostriedkov na určité obdobie za dohodnutú cenu. Svojou povahou
sa preto pôžička odlišuje od príjmu, čo reflektuje aj zákon č. 327/2005 Z. z. o dani z príjmov.

44. Podľa právnych záverov Krajského súdu žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď započítal do
príjmu žiadateľa v posudzovanom období marec a apríl 2017 aj pôžičku od jeho sestry. Z ustanovení
§ 7 ods. 1, 2 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s § 3 až § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o daní z
príjmov vyplýva, že pôžičku nie je možné považovať za príjem fyzickej osoby na účely posúdenia nároku
na poskytovanie právnej pomoci. Predmetom dane z príjmov FO sú rôzne druhy príjmov fyzických osôb,
ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. podrobne špecifikuje v jednotlivých ustanoveniach, pričom pri každom
príjme sa zisťuje základ dane (čiastkový základ dane) vzťahujúci sa len na tieto príjmy. Predmetom dane
fyzickej osoby sú podľa §5 príjmy zo závislej činnosti, § 6 z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej
činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, § 7 z kapitálového majetku (od roku 2016
názov ustanovenia znie: "Osobitný základ dane z kapitálového majetku"), §8 ostatné príjmy (ak ich
nemožno zahrnúť do § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov). Pôžičku nie je možné subsumovať ani pod
ostatné príjmy v zmysle § 8, ktorý tieto príjmy pomerne široko vymedzuje. Správny súd vychádzajúc z
vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, preto v zmysle
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil.

45. Podľa ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí presnú lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje civilný zákon.

46. Výrok napadnutého rozhodnutia odporuje vyššie citovanému ustanoveniu, ktoré upravuje aj
náležitosti výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o nároku o poskytovaní právnej pomoci. Zákonné
ustanovenie, ktorý žalovaný použil nie je ustanovením, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie
vydané - je iba všeobecným ustanovením, ktoré stanovuje v akej lehote sa má rozhodnutie vydať.
Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP,
nakoľko preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keďže žalovaný vo
výroku rozhodnutia neuviedol právny predpis podľa ktorého rozhodol.

47. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle právnych záverov správneho súdu.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že
žalobcovi v tomto spore trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.



49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).preskúmal napadnuté rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje