Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/137/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201027 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201027.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: P.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, Ž.B. X/B. XXX XX C., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody č. 12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného spis. zn. 8515/2017- KaBa, ČRZ: 48642/2017 zo dňa 16.06.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci spis. zn. 8515/2017- KaBA, ČRZ: 48642/2017 zo dňa 16.06.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne rozhodnutie 1. Centrum právnej pomoci (žalovaný) ako príslušný správny orgán podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa § 10 ods. 5 zákona č.327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci P.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX (žalobca), ktorou žiadal dňa 24.04.2017 o právnu pomoc vo veci zastupovania žiadateľa v konaní pred súdom vrátanie spísania žaloby v právnej veci podľa § 35 ZOR č.36/2005 „ak sa rodičia nedohodnú o podstatných záležitostiach týkajúcich sa detí, rozhodne súd“. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že žalobca k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doložil nasledovné doklady: - oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 06.03.2017 o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 7389/2017- BAM-DvN zo dňa 15.03.2017 o nároku na dávku v nezamestnanosti, potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 12416/2017-BAM-DvN o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 10.05.2017 - menovaný mal v období od 01.10.2016 do 30.04.2017 vyplatenú dávku v nezamestnanosti dňa 07.04.2017 vo výške XXX,XX Eur, výpis z bežného účtu R. C., a. s. za obdobie 01.03.2017 do 11.05.2017 - prijaté platby - pôžičky zo dňa 09.03.2017 prijatá suma XXX,XX Eur, zo dňa 20.03.2017 prijatá suma XXX,XX Eur, zo dňa 23.03.2017 prijatá suma XXX,XX Eur, zo dňa 10.04.2017 prijatá suma XXX,XX Eur, zo dňa 19.04.2017 prijatá suma XXX,XX Eur, čestné vyhlásenie žiadateľa zo dňa 11.05.2017 zabezpečeného zaručeným elektronickým podpisom, doručené do e-schránky centra dňa 11.05.2017 v znení: „týmto čestne vyhlasujem, že od 01.03.2017 mi z dôvodu mojich nízkych príjmov (z dôvodu nemožnosti zamestnať sa) pomáha s pokrývaním nevyhnutných životných nákladov moja sestra Z.. D. Z. a to formou pôžičiek, resp. finančných výpomocí. Hore uvedené preukazujem výpisom z môjho bankového účtu - viď príloha č. 1.“, čestné vyhlásenie žiadateľa zo dňa 11.05.2017 zabezpečeného zaručeným elektronickým podpisom, doručené do e- schránky centra dňa 11.05.2017 v znení: „týmto čestne vyhlasujem, že od 1.10.2016 som okrem: - mzdy od firmy LELUMA s. r. o. (zamestnaný do 28.2.2017) - dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne (od 1.3.2017) - pôžičiek od mojej rodiny nepoberal, resp. nemal žiadne iné príjmy“. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prípade oprávnenej osoby na účely zistenia jeho príjmu bolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalších spoločne posudzovaných osôb a to: X. D., nar. XX.XX.XXXX (syn) a E. D., nar. XX.XX.XXXX (dcéra). Maloleté deti sa s oprávnenou osobou posudzovali ako spoločne posudzované osoby len do marca 2017, keďže uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. HCoP/4/2015-53 zo dňa 19.03.2015 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 14P/334/2014-28 zo dňa 20.01.2015, ktorým bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zo strany otca maloletých detí zamietnutý. Uznesením krajského súdu boli maloleté deti D. zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a platnosť predbežného opatrenia bola do doby právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Poprad, spis. zn. 15P/227/2014. Dňa 04.04.2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3CoP/29/2016-630 zo dňa 23.02.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 15P/227/2014-353, ktorým sa maloleté deti: X. D., nar. XX.XX.XXXX a E. D., nar. XX.XX.XXXX zverujú do výchovnej starostlivosti matky P.. C. D.E.. 4. Žalovaný ďalej uviedol, že príjmom žiadateľa v posudzovanom období november 2016 až marec 2017 bol čistý príjem zo zamestnania a pôžička, resp. finančná výpomoc od sestry žiadateľa. Spoločne posudzované osoby v uvedenom období nemali žiadny príjem. Centrum započítalo do príjmu žiadateľa aj finančnú výpomoc od sestry, napriek skutočnosti, že pôžička, resp. finančná výpomoc od sestry, môže byť svojim charakterom považovaná za presne špecifikovaný príjem. Za špecifikovaný príjem by ho centrum považovalo len v prípade, ak by žiadateľ preukázal účelné využitie tohto príjmu, čo však žiadateľ nepreukázal. V mesiaci apríl 2017, ako mesiac podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, bola príjmom žiadateľa dávka v nezamestnanosti a pôžička, resp. finančná výpomoc od sestry žiadateľa. Príjem žiadateľa bol vo výške XXX,XX Eur a presahoval 1,6 - násobok životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t. j. sumu XXX,XX Eur (platnú od 01.07.2013), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX Eur. Na základe predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácii žiadateľa bolo preukázané, že žiadateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze. 5. Žalovaný mal aj za to, že Centrum v zmysle § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. „ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci“. Predmetná právna úprava podľa žalovaného dáva centru možnosť, nie povinnosť, takúto právnu pomoc poskytnúť. Zákon č. 327/2005 Z. z. centru zveril, aby sám v rámci voľnej úvahy rozhodol o poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pod primeranými okolnosťami s ohľadom na všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia žalovaný podľa dostupnej judikatúry rozumie to, že ide o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom. Interné usmernenie centra 2015/2 podľa čl. II ods. 5 konkretizuje, aké sú primerané okolnosti, ktoré sú podmienkou poskytnutia právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. Za tieto sa podľa žalovaného považujú také okolnosti alebo skutkový stav a sociálna situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na žiadateľa. Rovnaké podmienky musí žiadateľ spĺňať aj v prípade prehodnocovania jeho nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný má za to, že prípad, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum sa týka rozhodnutia súdu vo veci nezhody rodičov maloletého dieťaťa v podstatnej náležitosti, ktorý v prípade neúspechu v spore, v žiadnom prípade nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na právach žiadateľa. Centrum vo vzájomnej súvislosti posúdilo rozsah prekročenia podmienky materiálnej núdze, ako aj povahu veci, pre ktorú žiadateľ žiada poskytnúť právnu pomoc, pričom dospelo k vyššie uvedenému záveru. Z dokladov predložených žiadateľom centrum vyhodnotilo, že žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci rozhodnutia súdu vo veci nezhody rodičov maloletého dieťaťa v podstatnej náležitosti. Prípad, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum nepatrí medzi vyššie demonštratívne vymenované prípady hodné osobitného zreteľa a nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci žiadateľovi nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na právach žiadateľa alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na žiadateľa. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum, s ohľadom na vyššie uvedené, posudzovaním ďalších podmienok nezaoberalo. II. Žaloba a námietky 6. Žalobca v žalobe namietal predovšetkým nezákonné posúdenie a započítanie pôžičky, ktorou mu vypomáhal jeho rodinný príslušník“ do jeho príjmov, pretože tento postup nemá oporu v zákonoch. Na strane č.3 Rozhodnutia žalovaný uvádzal: „Centrum započítalo do príjmu žiadateľa aj finančnú výpomoc od sestry“. Z jednotlivých ustanovení § 7 Zákona 327/2005 Z. z. nevyplýva, že pôžičku je CPP oprávnené/ povinné započítavať do príjmov žiadateľa. Práve naopak z § 7 ods. 2 písm. d) Zákona 327/2005 Z. z. v nadväznosti na § 3 ods. 2 písm. b) Zákona 595/2003 Z .z. je pôžička oslobodená od príjmov, z čoho vyplýva, že je nezákonné ak pôžičku poskytnutú žiadateľovi Centrum právnej pomoci započíta do príjmov žiadateľa. Pôžičku od jeho rodinného príslušníka nie je možné považovať za príjem, pretože túto pôžičku musí v budúcnosti vrátiť a čerpá ju len z dôvodu, že aktuálne v dôsledku nezákonných súdnych rozhodnutí, resp. nezákonného postupu matky detí sa nemôže zamestnať, resp. je donútený vynakladať peniaze napr. na cestovanie, ktoré nezapríčinil. Na základe uvedeného je teda nespochybniteľné a z listinných dokumentov poskytnutých CPP vyplýva, že jeho príjem bol:- v mesiaci 03/2017 vo výške XXX,- eur a nepresahoval 1,4 -násobok životného minima (t.j. XXX,XX,- eur) bol v mesiaci 04/2017 vo výške XXX,- eur a nepresahoval 1,4 - násobok životného minima (t.j. XXX,XX,- eur). 7. Na strane č. 3 napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádzal: „Za špecifikovaný príjem by ho centrum považovalo len v prípade, ak by žiadateľ preukázal účelné využitie tohto príjmu, čo však žiadateľ nepreukázal. “Žalobcovi nebol známy zákon, v ktorom sú definované pojmy účelné využitie príjmov/ finančných prostriedkov, tzn. je vylúčené, že tvrdenie žalovaného CPP má oporu v zákonoch. Z pohľadu zodpovedného rodiča dvoch detí (E. a X.) a občana SR s vysokoškolským ekonomickým vzdelaním druhého stupňa musel namietať nepravdivosť tvrdení žalovaného o neúčelnom využití peňazí jeho osobou. Z detailných dokumentov predložených žalovanému, t. j. „príloh jeho doplnenia č. 2 k žiadosti zo dňa 24.05.2017“ nespochybniteľné vyplýva, že peniaze vynakladá maximálne účelne a efektívne. V ďalšej časti žaloby špecifikoval svoje jednotlivé výdaje, ktoré rámcovo pozostávali z nákladov na: a) škôlku pre dve deti, b) bývanie, c) potraviny/drogéria/oblečenie/lieky, d) výdavky na ihriská, hračky a kúpalisko, e) výdavky na cestovanie za deťmi f) výživného. Za neúčelné výdavky považoval výdavky na veci nepotrebné pre bežný život, pričom z hore uvedených skutočností vyplýva, že všetky jeho výdavky sú nevyhnutné pre bežný život s dvoma malými deťmi. Chápal a uznal by rozhodnutie/stanovisko CPP, keby vynakladal peniaze na fakt nepotrebné veci, ako dovolenky, cestovanie, elektroniku, luxusné statky, veci pre hobby avšak nič také sa v jeho prípade nerealizovalo. Dodal, že je nefajčiar, abstinent, za posledné 4 roky si nič zbytočné nekúpil, za posledné 4 roky nebol na žiadnej dovolenke III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16.10.2017 uviedol, že ak by žalovaný priznal nárok na právnu pomoc osobám, ktorým by boli poskytované finančné príspevky od známych a príbuzných, resp. iné príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a ktoré by boli v takej výške, že by umožňovali týmto osobám zabezpečiť si právne služby, nastal by stav, ktorý by bol v rozpore s účelom zákona č.32/2005 Z. z. Podľa ustanovenia § 1 „účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. “Z uvedeného vyplýva, že účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je vymedziť kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci tak, aby sa predišlo jeho zneužívaniu. Takto nastavený systém poskytovania právnej pomoci sleduje aj to, aby účastník konania, ktorý je v materiálnej núdzi, nestratil reálnu možnosť na ochranu a obranu svojich práv len preto, že nemá prostriedky na kvalifikovanú právnu pomoc. Centrum započítalo do príjmu žiadateľa aj finančnú výpomoc od sestry, napriek skutočnosti, že pôžička, resp. finančná výpomoc od sestry, môže byť svojim charakterom považovaná za presne špecifikovaný príjem. Za špecifikovaný príjem by ho centrum považovalo len v prípade, ak by žiadateľ preukázal účelné využitie tohto príjmu, čo však žiadateľ nepreukázal. Trval na svojom rozhodnutí zo dňa 16.06.2017 spis. zn. 8515/2017- KaBA CRZ: 48642/2017. Mal za to, že žalobca nespĺňal jednu z kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a preto rozhodol, že žalobcovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. Nesplnenie podmienky materiálnej núdze tak, ako je definované v § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, rovnako ako nesplnenie čo i len jednej z ostatných kumulatívnych podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, automaticky vylučuje nárok žalobcu na poskytovanie právnej pomoci. Zákon o poskytovaní právnej pomoci neprikazuje žalovanému aplikovať správnu úvahu pri posudzovaní, či celková situácia žalobcu odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo neskúmal podmienky § 6b ods. 2 zákona 327/2005 Z. z. Zákon o poskytovaní právnej pomoci neprikazuje žalovanému, aby aplikoval ustanovenia § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Zákon žalovanému zveril, aby sám v rámci voľnej úvahy rozhodol o poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 9. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.08.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 11. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z., účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. 12. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ,,vnútroštátne spory"). 14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám; v cezhraničných sporoch iba fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu. V azylových veciach sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje fyzickým osobám, ktorým vzniklo právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa § 24a. V konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa právna pomoc poskytuje fyzickým osobám za podmienok ustanovených v § 24c. 15. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z., na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 - násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. 16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. 17. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. 18. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 19. Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6 - násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. 20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. 21. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom, c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby. 22. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z., oprávnená osoba je povinná na výzvu centra preukázať skutočnosti preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak centrum neurčilo dlhšiu lehotu. Vo výzve musí byť upozornená na následky podľa § 14 a § 14a v prípade nepreukázania skutočností na trvanie nároku. 23. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 24. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 25. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. VI. Posúdenie veci správnym súdom 26. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. 27. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou, ktorá v článku 142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak článok 46 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 28. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 24.04.2017 bola centru doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci, ktorou žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci žiadateľom označenej ako: “Ja ako otec detí sa neviem dohodnúť s matkou detí na tom, ktorú materskú školu budú deti navštevovať. - Podľa par. 35 ZOR č. 36/2005 „ak sa rodičia nedohodnú o podstatných záležitostí týkajúcich sa detí -> rozhodne súd“. K žiadosti žalobca pripojil aj Čestné vyhlásenie o pokrývaní nevyhnutných životných nákladov- Príloha č. 2, z 11.05.2017, kde uviedol, že od 01.03.2017 mu z dôvodu nízkych príjmov (z dôvodu nemožnosti zamestnať sa) pomáha s pokrývaním nevyhnutných životných nákladov jeho sestra Z.. Z. D. a to formou pôžičiek, resp. finančných výpomocí. Uvedené preukázal výpisom z bankového účtu R. C., a. s.. Žalovaný podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) Rozhodnutím spis. zn. 8515/2017- KaBA, ČRZ: 48642/2017 zo dňa 16.06.2017 nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. 29. Krajský súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že materiálna núdza je podľa legálnej definície stav (§ 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z.), keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 - násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Tu je nevyhnutné zastaviť sa pri pojme „príjem“, kde zákon definuje, že za príjem sa podľa § 7 ods. 1 a 2 považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) po odpočítaní poistných plnení, preddavku na daň a výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. Za príjem podľa cit. zákona sa považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003Z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom, náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby. Zákon zároveň negatívne vymedzuje, ktoré z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa zákona č. 595/2003 Z. sa za príjem podľa zákona č. 327/2005 Z. z. nepovažujú. 30. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka). Predmetom zmluvy o pôžičke pritom môže byť akákoľvek druhovo určená vec. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. predmetom dane nie je úver a pôžička. Tu je dôležité uviesť, že vecná podstata pôžičky a úveru je rovnaká - použitie cudzích prostriedkov na určité obdobie za dohodnutú cenu. Svojou povahou sa preto pôžička odlišuje od príjmu, čo reflektuje aj zákon č. 327/2005 Z. z. o dani z príjmov. 31. Podľa právnych záverov Krajského súdu žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď započítal do príjmu žiadateľa v posudzovanom období marec a apríl 2017 aj pôžičku od jeho sestry. Z ustanovení § 7 ods. 1, 2 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s § 3 až § 8 zákona č.595/2003 Z. z. o daní z príjmov vyplýva, že pôžičku nie je možné považovať za príjem fyzickej osoby na účely posúdenia nároku na poskytovanie právnej pomoci. Predmetom dane z príjmov FO sú rôzne druhy príjmov fyzických osôb, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. podrobne špecifikuje v jednotlivých ustanoveniach, pričom pri každom príjme sa zisťuje základ dane (čiastkový základ dane) vzťahujúci sa len na tieto príjmy. Predmetom dane fyzickej osoby sú podľa §5 príjmy zo závislej činnosti, § 6 z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, § 7 z kapitálového majetku (od roku 2016 názov ustanovenia znie: "Osobitný základ dane z kapitálového majetku"), §8 ostatné príjmy (ak ich nemožno zahrnúť do § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov). Pôžičku nie je možné subsumovať ani pod ostatné príjmy v zmysle § 8, ktorý tieto príjmy pomerne široko vymedzuje. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil. 32. Výrok napadnutého rozhodnutia odporuje ustanoveniu § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ktorý upravuje aj náležitosti výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o nároku o poskytovaní právnej pomoci. Zákonné ustanovenie, ktorý žalovaný použil nie je ustanovením, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané - je iba všeobecným ustanovením, ktoré stanovuje v akej lehote sa má rozhodnutie vydať. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, nakoľko preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keďže žalovaný vo výroku rozhodnutia neuviedol právny predpis podľa ktorého rozhodol. 33. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle právnych záverov správneho súdu. 34.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobcovi v tomto spore trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).