KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava23. 1. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/153/2017 z 23. 1. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. januára 2018, sp. zn. 2S/153/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017201061.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/153/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201061
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201061.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Družstvo podielnikov Devín, IČO: 00190802, so sídlom
v Bratislave, Čsl. tankistov 300/A, zastúpeného spoločnosťou ak-jj, s.r.o., IČO: 36841021, so sídlom v
Bratislave, Banšelova 1774/6, za ktorú koná advokát Mgr. Juraj Janík, proti žalovanému: predsedníčka
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 2,
P. O. Box 57, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P 2787/2017-Va zo dňa 13.4.2017,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím č. C-293/14/ROEP/
Záhorská Bystrica zo dňa 6.7.2015 nevyhovel námietke žalobcu podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 180/1995 Z.z.) voči návrhu registra v k.ú. Záhorská Bystrica. Dôvodom nevyhovenia
námietky bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal právne nástupníctvo po JRD Záhorská Bystrica,
ktorému mali byť pridelené nehnuteľnosti Výmerom č. 625-27/X-1925 zo dňa 27.10.1950. V prípade
právneho nástupníctva žalobcu nemôže ísť o JRD, ktorému boli pridelené nehnuteľnosti o sedem rokov
skôr ako vôbec vzniklo.

2. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, rozhodnutím
č. Co 84/15-ZSe zo dňa 28.9.2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie č. C-293/14/ROEP/
Záhorská Bystrica zo dňa 6.7.2015 ako vecne a právne správne.

3. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava,
odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností, rozhodnutím č. Co 84/15-ZSe zo dňa
28.9.2015 protest s návrhom na jeho zrušenie. Podľa prokurátora správne orgány nesprávne právne
posúdili zánik družstva a jeho právne nástupníctvo.

4. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím č. LPO 9179/2016-824/Va
zo dňa 3.11.2016 vyhovel protestu prokurátora, zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru
opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností, č. Co 84/15-ZSe zo dňa 28.9.2015 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.



5. Žalovaný rozhodnutím č. P 2787/2017-Va zo dňa 13.4.2017 postupom podľa § 65 ods. 1 a ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len SP) zmenil rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO
9179/2016-824/Va zo dňa 3.11.2016 a nevyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava
č. Kd 173/16-25 zo dňa 28.7.2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru
opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností, č. Co 84/15-ZSe zo dňa 28.9.2015. Žalovaný
úradnou činnosťou zistil, že ešte pred vydaním rozhodnutia č. LPO 9179/2016-824/Va zo dňa 3.11.2016
vydal Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutie č. 1/2016/ROEP Záhorská Bystrica zo
dňa 12.10.2016, ktorým schválil register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v k. ú.
Záhorská Bystrica, v ktorom sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 2.11.2016 a údaje z ROEP boli zapísané do katastra nehnuteľností dňa 16.11.2016. Ide o novú
skutočnosť, ktorá nebola Úradu v čase jeho rozhodovania známa a ktorou sa mení aj právny stav, z
ktorého rozhodnutie Úradu vychádzalo, preto sa stalo v čase rozhodovania žalovaného nevykonateľným.

6. Žalovaný v rámci konania o rozklade rozhodnutím č. P 6244/2017-Va zo dňa 28.6.2017 zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie č. P 2787/2017-Va zo dňa 13.4.2017.

II. Žaloba

7. Žalobca sa žalobou zo dňa 3.7.2017, osobne podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 3.7.2017,
domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. P 2787/2017-Va zo dňa 13.4.2017, ktoré je
prvostupňovým rozhodnutím vydaným v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

8. V žalobe namietal, že žalovaný zrušil rozhodnutia Úradu o proteste prokurátora (z napadnutého
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný nevyhovel protestu prokurátora, tak ako je uvedené v
odseku 5 odôvodnenia tohto uznesenia, poznámka správneho súdu). Podľa názoru žalobcu rozhodnutie
žalovaného je nezákonné, nespĺňa podmienky stanovené zákonom, vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu a neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. V skorších rozhodnutiach nie je
odôvodnené, na základe akého právneho predpisu malo JRD Záhorská Bystrica zaniknúť. Je zrejmé,
že Výmer ONV Bratislava Okolie - okolie zn. 625-27/X-1950 zo dňa 27.10.1950 bol vydaný na základe
§ 5 ods. 2 zákona č. 81/1949 Zb., teda v súlade s vtedy platnou legislatívou a v prípade zániku JRD
Záhorská Bystrica nebolo hodnoverným spôsobom preukázané a neexistuje žiadny zákonný dôvod na
zapísané dotknutých nehnuteľností späť na fyzické osoby ako vlastníkov.

III. Relevantné právne predpisy

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017
Z.z. (ďalej len SSP) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

11. Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

13. Podľa § 65 ods. 1 SP rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu
preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto



rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

14. Podľa § 65 ods. 2 SP správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení,
ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne
záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté
dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

15. Podľa § 68 SP správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť
po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ods. 1). Proti rozhodnutiu, ktorým
sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa možno odvolať (podať rozklad). Ak
správny orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie
a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota podľa odseku 1 (ods. 2).

IV. Závery správneho súdu

16. V predmetnej právnej veci je nepochybné, že žalobca žalobou napáda rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa - žalovaného - proti ktorému je v inštančnom administratívnom postupe prípustný
riadny opravný prostriedok, ktorým je rozklad (§ 68 SP).

17. Žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, o čom svedčí aj podané odvolanie, o ktorom rozhodol v
druhom stupni žalovaný rozhodnutím č. P 6244/2017-Va zo dňa 28.6.2017, zamietol rozklad žalobcu a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. P 2787/2017-Va zo dňa 13.4.2017.

18. V konaní sa teda vyskytla prekážka brániaca správnemu súdu vo veci konať a rozhodnúť: žalobou
je napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, voči ktorému podal žalobca odvolanie v
administratívnom konaní, o ktorom je už právoplatne rozhodnuté rozhodnutím, ktoré žalobca nenapáda
správnou žalobou.

19. Na základe všeobecnej správnej žaloby správny súd preskúmava právoplatné druhostupňové
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu; resp. prvostupňové právoplatné rozhodnutie, proti ktorému
zákon nepripúšťa riadny opravný prostriedok. Hoci tento záver explicitne nevyplýva z § 3 ods. 1 písm.
b/ SSP, jednoznačne vyplýva z označenia žalovaného upraveného v § 180 ods. 1 SSP (z
historického hľadiska je potrebné poukázať na to, že v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 bolo preskúmavanie právoplatných druhostupňových rozhodnutí
expressis verbis vyjadrené v § 247 ods. 2).

20. Ustanovenie § 7 písm. a/ SSP z hľadiska negatívnej enumerácie rozhodnutí nepreskúmavaných
správnych súdom nie práve komplexne upravuje situáciu, keď je žalobou napadnuté prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému zákon pripúšťa v administratívnom konaní podať riadny
opravný prostriedok. Toto ustanovenie vylučuje zo súdneho prieskumu len právoplatné prvostupňové
rozhodnutia správnych orgánov, pri ktorých účastník konania nevyčerpal všetky riadne opravné
prostriedky, ktoré mu poskytuje príslušný právny predpis. Nereflektuje však na situáciu, keď účastník
administratívneho konania podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v rámci administratívneho
konania. Logickým výkladom však možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu nebolo, aby
správne súdy preskúmavali neprávoplatné prvostupňové rozhodnutia orgánov verejnej správy, proti
ktorým bol v administratívnom konaní podaný prípustný riadny opravný prostriedok. Správny súd preto
postupoval podľa § 25 SSP v spojení s čl. 4 ods. 2 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len CSP) a rozhodol vo veci podľa normy, ktorá
je veci najbližšia a ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva SSP, aj s ohľadom na historický výklad právnej normy
(už citovaný § 247 ods. 2 OSP), tak aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov
zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.



21. Najvyšší súd SR napríklad v uznesení sp. zn. 8Sžf/112/2014 zo dňa 25.8.2016 konštatoval, že
žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je možné
napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým
bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4
OSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré
nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná
v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa
ustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie
samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste
preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán. Od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu
v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 OSP (dva
mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni). K
zmene tohto právneho názoru nedošlo ani prijatím novej procesnej úpravy vyjadrenej v SSP.

22. Ak žalobca, využijúc riadny opravný prostriedok v administratívnom konaní, podal žalobu proti
neprávoplatnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, sám spôsobil, že jeho žaloba je v
konaní pred správnym súdom neprípustná. Z tohto dôvodu je jediným postupom odmietnutie žaloby
podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 25 SSP a čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP.

23. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/
SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola
odmietnutá.

24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).