Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/92/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201093 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201093.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (v čase podania žaloby JUDr. Lucia Žitňanská), so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského ulica č. 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. DK 9/2016-61 zo dňa 13.06.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 10.07.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. DK 9/2016-61 zo dňa 13.06.2017 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie správneho orgánu. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal voči notárke H.. U. K. návrh zo dňa 14.07.2016 na začatie disciplinárneho konania pre podozrenie zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 63, § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 a 13 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“), ktorým jej navrhol uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 2.000,- eur. 3. Podaný disciplinárny návrh prejednal Disciplinárny senát č. 9 Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím č. DK 9/2016-61 zo dňa 13.06.2017, rozhodol tak, že disciplinárne konanie voči notárke H.. U. K. zastavil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal návrh na začatie disciplinárneho konania oneskorene. Lehotu, ktorú mal žalobca zmeškať, mala byť jednoročná subjektívna lehota vymedzená v § 92 Notárskeho poriadku, nakoľko návrh nebol doručený žalovanému do jedného roka odo dňa, kedy bol žalobcovi doručený podnet Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „fond“) č. SPFZ/2015/071233-203 zo dňa 10.07.2015. Tento podnet bol žalobcovi doručený dňa 16.07.2015, zatiaľ čo disciplinárny návrh bol žalovanému doručený až 18.07.2016. Žalobné dôvody. 4. Žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné z dôvodu nezákonnosti a v meritórnom posúdení vecnej nesprávnosti. Tvrdenie žalovaného uvedené na str. 3 napadnutého rozhodnutia považoval za nesprávne a bol názoru, že deň doručenia podnetu fondu, t.j. 16.07.2015, nemožno považovať za deň, kedy sa žalobca dozvedel o disciplinárnom previnení. Uviedol, že po správnosti ide o skutočnosť, že deň 16.07.2015 bol dňom, kedy sa mal dozvedieť, že iný orgán sa domnieva, že bolo spáchané disciplinárne previnenie. Toto presvedčenie sám v danom čase nemal a ani nemohol mať. Fond ako podnecovateľ žalobcovi svoje podozrenie oznámil na základe obmedzeného rozsahu listín, ktoré mal v tom čase k dispozícií, naviac toto disciplinárne previnenie, na ktorého ho fondu upozornil, zhrnul fond extrémne všeobecne a len ako domnienku. Z podnetu fondu nebolo jasné, ktoré konkrétne notárske zápisnice z celkového počtu 210 mali vykazovať tie-ktoré nedostatky alebo dokonca kombináciu nedostatkov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Fond nedisponoval a vzhľadom na deklarovanú povinnosť mlčanlivosti notárky ani nemohol disponovať takými informáciami, aby on mohol bez ďalšieho šetrenia s istotou kvalifikovať (pomenovať) konkrétne pochybenia notárky a vedieť tieto pochybenia na disciplinárnom pojednávaní aj náležite preukázať. Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené pre to, aby mohol vyhodnotiť: 1/ či sa skutok stal, 2/ kto ho spôsobil, 3/ v akom rozsahu a 4/ či išlo o úmyselné alebo nedbanlivostné konanie. 5. Žalobca ďalej konštatoval, že podstatnou skutočnosťou zostáva, že subjektívnu lehotu nie je možné odvíjať od objektívnej skutočnosti tak, ako to prezentuje žalovaný (práve preto sa nazýva subjektívnou; za účelom zabezpečenia právnej istoty zákonodarca zaviedol objektívnu lehotu). Tá nazýva postup žalobcu ľubovôľou (svojvôľou), s čím však nemožno v nijakom prípade súhlasiť. Pojem „subjektívna“ bezo sporu vyjadruje úmysel zákonodarcu, aby v každom jednom prípade boli zohľadnené aj subjektívne možnosti a nástroje navrhovateľa disciplinárneho konania jeho aparátu (vzhľadom na počet a charakter prípadov, ktoré sa v štátnej sfére môžu vyskytnúť). O svojvôli nemožno hovoriť, nakoľko je on vždy (bez ohľadu na čokoľvek) limitovaný objektívnou lehotou. 6. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opieral o argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutú v náleze č. ÚS 140/2011- 45 zo dňa 16. júna 2011. Ak však platí, že takáto ľubovôľa by narušila právnu istotu a poškodila dohľadovanú osobu, na druhej strane umelé okliešťovanie úmyslu zákonodarcu zmenou výkladu zákonných ustanovení (hoci v danom prípade nejde o pochybnosti vo výklade zákona, pre ktoré Ústavný súd SR nabáda štátne orgány k ústavne konformnému výkladu zákonných ustanovení) znamená znevýhodnenie navrhovateľa disciplinárnych konaní a odňatie mu jeho právomocí v rozpore so zásadou Secundum et intra legem (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR); ba čo viac, žalovaným prezentovaný právny názor spôsobuje, že na často krát nekvalifikovanú osobu (oznamovateľ, podnecovateľ, sťažovateľ) sa presúva zodpovednosť za odborné zhodnotenie prípadu (keďže od jeho subjektívneho presvedčenia sa má podľa právneho názoru žalovaného plne odvíjať i subjektívne presvedčenie navrhovateľa disciplinárneho konania). Žalobca bol názoru, že uvedené vyjadrenie Ústavného súdu SR je vytrhnuté z celkového kontextu tak, ako to Ústavný súd SR v náleze formuloval. K žalovaným prezentovanému nálezu považoval za potrebné zdôrazniť, že uvedený prípad nie je možné analogicky pripodobniť ku konaniu notárky H.. U. K.Í., o ktorom bolo rozhodnuté napádaným rozhodnutím. 7. V podanej žalobe žalobca ďalej vytýka rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v tom, že disciplinárna komisia podriadila zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. Mal za to, že návrh na začatie disciplinárneho konania č. 26019/2016-152/DK/2 zo dňa 14.07.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 18.07.2016, podal včas (bola dodržaná nielen objektívna lehota tak, ako to v rozhodnutí skonštatoval aj žalovaný, ale že bol návrh podaný i v rámci zákonnej subjektívnej lehoty), keď bola žalobcovi sporná notárska zápisnica zapožičaná dňa 20.11.2015. Z dôvodu opatrnosti vyjadril svoju pochybnosť o účinkoch doručeného rozhodnutia, ktoré podľa jeho právneho názoru nenastali (keďže rozhodnutie nielenže doručoval Notársky úrad JUDr. Ľubomíra Vlhu - predseda Disciplinárnej komisie, ale doručil ho ministerstvu, ktoré nie je účastníkom disciplinárneho konania, ktorým je minister spravodlivosti SR). Napadnuté rozhodnutie tak okrem závažných obsahových vád trpí aj vadami formy a procesného postupu, keď rozhodnutie doručoval neoprávnený subjekt a to osobe, ktorá účastníkom konania ani nebola. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 27.02.2018 a uviedol, že ďalšie skutočnosti, okrem tých, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí na svoju obranu neuvádza. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 9. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) predtým ako podrobil napadnuté rozhodnutie žalovaného meritórnemu súdnemu prieskumu zaoberal sa skúmaním podmienok konania (§ 97 SSP). 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 14. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliadne na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 17. Krajský súd pred prejednaním žaloby vychádzajúc z jej obsahu (predmetu a účelu) a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného najskôr posudzoval splnenie podmienok konania zo strany žalobcu, t. j. či je osobou oprávnenou na podanie predmetnej žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, upravujúceho jeho aktívnu žalobnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že obdobnú právnu otázku už riešil Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/148/2017 a tento uznesením zo dňa 30.01.2018 žalobu odmietol. Obdobne postupoval Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/342/2016. 18. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy za súčasného splnenia predpokladu - ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Iba samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a jeho namietaná nezákonnosť nie je postačujúce. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky svojej procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby, ktorou sa domáha súdneho prieskumu rozhodnutia/ opatrenia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve. 20. V prejednávanej veci súd považuje za nesporné, že žalobca (v čase podania žaloby ním bola Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR) bol účastníkom administratívneho (disciplinárneho) konania, ktorého začatie sám inicioval podaním disciplinárneho návrhu voči notárke H.. U. K., keďže v zmysle § 92 Notárskeho poriadku bol orgánom oprávneným na podanie takéhoto návrhu, o ktorom bolo následne vedené riadne disciplinárne konanie zavŕšené vydaným rozhodnutím žalovaného. 21. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je existencia nesporného ukrátenia na jeho subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 22. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou (v súčasnosti prvá hlava tretej časti SSP - § 177 a nasl.) domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). 23. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia (v danom prípade podanie disciplinárneho návrhu voči notárke). 24. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď správnou žalobou napadnutým rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 25. Podľa názoru krajského súdu žalobca (v čase podania žaloby - Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky) bol účastníkom administratívneho konania (v danom prípade disciplinárneho konania voči notárke), ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa touto správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného administratívneho konania však žalobca ako splnomocnený oprávnený správny orgán realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce mu z § 92 Notárskeho poriadku, t. j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči príslušnej notárke. 26. Rozhodnutie, ktoré sa touto žalobou napáda, je výsledkom administratívneho (disciplinárneho) konania, ktorého žalobca (v danom čase - Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR) bol účastníkom a v rámci tohto administratívneho konania ako jeho účastník v plnom rozsahu realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie (dohľad a dozor nad notármi). V uskutočnenom disciplinárnom konaní vydané (touto žalobou napadnuté) rozhodnutie sa však nijako nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, vtedajšej ministerky spravodlivosti SR, resp. každého ďalšieho (aj súčasného) ministra spravodlivosti SR - Gábora Gála, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, zasiahli by do jeho právnej sféry alebo by spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. Potom je potrebné prijať záver, že žalobca nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie predmetnej žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/148/2017 - 35 a uznesenie sp. zn. 6S/342/2016 zo dňa 26.04.2018). 27. Správny súd je názoru nedostatku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby, nakoľko žalobca v podanej žalobe nijako neodôvodnil ukrátenie na svojich subjektívnych právach vydaným napadnutým rozhodnutím žalovaného. Zároveň je treba konštatovať, že žalobca v disciplinárnom konaní nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy - ministerstva spravodlivosti SR, t. j. ako orgán verejnej moci. Potom je potrebné poukázať na skutočnosť, že poslaním súdneho prieskumu nie je ochrana subjektívnych práv orgánov verejnej moci (v danom prípade žalobcu) v prebiehajúcom administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci, ktorým prislúcha administratívne konanie vykonať (Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát, resp. Odvolací disciplinárny senát). 28. Nakoľko žalobca celkom jednoznačne nemá žalobnú legitimáciu v zmysle § 178 SSP na podanie predmetnej žaloby a nijako nie je preukázané ukrátenie na jeho subjektívnych právach/právom chránených záujmoch správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).