Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/97/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201261 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201261.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Mesto Dobšiná, so sídlom SNP 554, Dobšiná, IČO: 00 328 197, zastúpený JUDr. Jurajom Hatvanym, advokátom, so sídlom Kráľová pri Senci 671, prevádzka Gorkého 5, Bratislava, IČO: 30 788 421, proti žalovanému: 1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, 2. Slovenská agentúra životného prostredia, so sídlom Tajovského 28, Banská Bystrica, IČO: 00 626 031, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21601454 zo dňa 17.05.2017 v spojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 24110110201/Z04 zo dňa 18.05.2017 a Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21601459 zo dňa 17.05.2017 v spojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 24110110201/Z05 zo dňa 18.05.2017 a návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z a m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Žalovaný v zastúpení Slovenskou agentúrou životného prostredia, vydal Správu o zistenej nezrovnalosti pod č. N21601454 zo dňa 17.05.2017 v spojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 24110110201/Z04 zo dňa 18.05.2017 a Správu o zistenej nezrovnalosti pod č. N21601459 zo dňa 17.05.2017 v spojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 24110110201/Z05 zo dňa 18.05.2017, vo veci projektu „Dobšiná - kanalizácia a ČOV" (ďalej len Projekt). II. Žaloba. 2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.07.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie špecifikovaných správ a žiadostí. Žalobca uviedol, že uzavrel dňa 27.11.2014 ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) so žalovaným ako riadiacim orgánom (ďalej len „RO“), Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „Zmluva o NFP“) v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie po tom, čo bola žalobcovi rozhodnutím z 09.10.2014 schválená žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku pre Projekt s výškou najviac 10.808.234,45 EUR (95% celkových výdavkov). Za účelom uskutočnenia realizácie Projektu, vyhlásil žalobca v súlade so zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZVO“) vo Vestníku verejného obstarávania č. 62/2011 zo dňa 30.03.2011 pod zn. 2256-MUP oznámenie, o vyhlásení verejného obstarávania na predmet zákazky „Dobšiná - kanalizácia a ČOV", ako nadlimitná zákazka na uskutočnenie stavebných prác, postupom užšej súťaže. Na základe predmetného verejného obstarávania žalobca uzatvoril dňa 05.12.2014 Zmluvu o dielo č. R-18/2014 s úspešným uchádzačom Združením Dobšiná, T-H-V-P-E (ďalej len „Zmluva o dielo“). 3. Na základe Zmluvy o NFP si žalobca uplatnil nárok na poskytnutie NFP na úhradu časti nákladov Projektu, v dôsledku čoho obdržal celkovo sumu 10.291.159,29 EUR, ktorú žalobca použil na vyplatenie dodávateľa Projektu. Celý proces verejného obstarávania bol pred podpisom zmluvy s víťazným uchádzačom predmetom kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“), ktorý vykonal dve kontroly v priebehu verejného obstarávania (rozhodnutie č. 482-6000/2011-ON/173 zo dňa 11.8.2011 a rozhodnutie č. 474-6000/2011- ON/167 zo dňa 11.8.2011). Výber úspešného uchádzača pred podpisom zmluvy o dielo kontroloval riadiaci orgán. Žalobca opísal v žalobe priebeh opakovaných administratívnych kontrol VO spolu so záznamami a závermi od roku 2014 až po Správy o zistenej nezrovnalosti zo 17.05.2017 v spojení so Žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov z 18.05.2017, ktoré sú predmetom predmetného súdneho prieskumu, na základe ktorých Slovenská agentúra životného prostredia konštatovala porušenie pravidiel verejného obstarávania (§ 9 ods. 4, § 33 ods. 1 a § 42 ods. 8 zákona o VO) a nezrovnalosť vo výške 1.745.483,81 EUR, ktoré žiada vrátiť. 4. Žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti Správ o zistenej nezrovnalosti v zmysle § 177 a nasl. SSP, nakoľko sú splnené všetky podmienky vyžadované SSP. Správa o zistenej nezrovnalosti má povahu opatrenia správneho orgánu podliehajúce prieskumu podľa SSP, jej preskúmanie nie je zákonom vylúčené a ochranu na nestrannom a nezávislom súde zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1, ods.2 a čl. 142 ods.1. 5. Podľa žalobcu doterajšia súdna prax v zmysle zák.č. 99/1963 Zb. OSP pripúšťala prieskum zákonnosti správy o zistenej nezrovnalosti spolu so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov ako rozhodnutia. Nový procesný poriadok účinný od 1. júla 2016, ktorý okrem iného zaviedol novú definíciu rozhodnutia a opatrenia, v spojení s právnou úpravou zákona o pomoci a podpore, výslovne neupravuje správu o zistenej nezrovnalosti spolu so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov ako „rozhodnutie", avšak žalobca má za to, že správu o zistenej nezrovnalosti spolu so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov je podľa novej právnej úpravy § 3 SSP potrebné považovať za opatrenie. Opatrenie orgánu verejnej správy ust. § 3 písm. c) SSP definuje ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy, odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie podľa osobitného zákona), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. 6. Žalobca odkázal na uznesenie NS SR pod sp. zn. 5Sžf/31/2011 „že výnimky z aplikácie Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 2), i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale treba k nim pristupovať reštriktívne. Individuálny správny akt (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 354/08) je charakterizovaný tým, že je adresovaný konkrétnemu subjektu práva a vzťahuje sa na konkrétne určený skutkový stav. Orgán verejnej moci, ktorý je v rámci svojej ústavou alebo zákonom zverenej právomoci oprávnený vydávať individuálne správne akty, rozhoduje o individuálnych právach a povinnostiach konkrétne určených fyzických osôb alebo právnických osôb. Tieto musia byť priamo v tomto akte identifikované v takom rozsahu, aby neboli zameniteľné s inými osobami, ktorých právne postavenie nie je týmto individuálnym správnym aktom dotknuté. Individuálne správne akty nie sú výsledkom právotvorného procesu, ale výsledkom procesu aplikácie práva na konkrétnu osobu a konkrétny skutkový stav.“ Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa podľa uvedených podmienok súdneho prieskumu, v zmysle ustálenej súdnej praxe, považujú aj povolenia (nález ÚS SR vo veci I. ÚS 354/08) alebo listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty správnych orgánov uvedené v ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Na základe uvedeného žalobca má za to, že Správy o zistenej nezrovnalosti majú charakter individuálneho správneho aktu, pretože sú adresované konkrétnemu subjektu - žalobcovi, vzťahujú sa na konkrétne určený skutkový stav (zistenie nezrovnalosti) a rozhodujú o individuálnych právach a povinnostiach konkrétne určených osôb - žalobcu (žiadosť o vrátenie určuje výšku finančnej opravy a ukladá žalobcovi povinnosť vrátenia časti finančného príspevku). Správa o zistenej nezrovnalosti formálne nie je v zákone označená ako rozhodnutie alebo opatrenie vydané v správnom konaní, ale konštatuje, že na základe vykonanej kontroly boli zistené nedostatky, ktoré riadiaci orgán, resp. sprostredkovateľský orgán, kvalifikuje ako nezrovnalosti s dôsledkami v majetkovej sfére žalobcu. Výsledkom vydania správy o zistenej nezrovnalosti je autoritatívne uloženie povinnosti vrátiť finančné prostriedky EÚ a ŠR poskytnuté na účely financovania schváleného Projektu, ktoré boli zo strany sprostredkovateľského orgánu pôvodne uznané za oprávnené výdavky a ako také aj legitímne uhradené žalobcovi. Uloženie povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky predstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Zo strany riadiaceho orgánu ide o autoritatívny správny akt voči prijímateľovi pomoci, pri ktorého vydaní riadiaci orgán vystupuje v úlohe vykonávateľa verejnej moci na základe Zákona o pomoci a nie v pozícii oznamovateľa. Hoci správa o zistenej nezrovnalosti sama o sebe nemá povahu rozhodnutia orgánu verejnej správy ako správneho aktu vydaného v administratívnom konaní, nakoľko nie je formálne označená ako rozhodnutie, ani nie je za rozhodnutie explicitne považovaná podľa osobitného zákona a nemá formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je nevyhnutné s ohľadom na jej účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobcu považovať ju za opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ako za správny akt vydaný v osobitnom administratívnom konaní podľa Zákona o pomoci a podpore, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi) a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci. Správy o zistenej nezrovnalosti podľa svojej povahy nespadajú pod žiadne z druhov rozhodnutí a opatrení vymedzených v ustanovení § 7 písm. a) až h) SSP, teda nie sú vylúčené z preskúmania súdom. 7. Súčasťou žaloby bol návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP z dôvodu, že na základe žalobou napadnutých opatrení bola dôsledkom zistených nezrovnalostí žalobcovi uložená povinnosť vrátiť časť NFP vo výške 1.745.483,81 EUR, pričom žalobca finančné prostriedky poskytnuté na základe Zmluvy o NFP použil na úhradu faktúr vystavených dodávateľom Projektu v súlade s realizačnou zmluvou, preto v súčasnosti žalobca nemá k dispozícii voľné finančné prostriedky v požadovanom rozsahu. Jedná sa o sumu, ktorú žalobca by nebol schopný splatiť bez ohrozenia hospodárenia mesta a bol by nútený siahnuť po úverových zdrojoch a eliminovať investície do plánovaného rozvoja mesta na najbližšie roky. Zároveň žalobcovi hrozí značná finančná ujma v dôsledku možného ďalšieho postupu riadiaceho orgánu voči žalobcovi pre nezaplatenie korekcie, keď za porušenie finančnej disciplíny sa podľa zákona o rozpočtových pravidlách ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. 8. Žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého opatrenia reálne hrozí závažná ujma, ktorá bude mať dopad na výkon funkcií samosprávy a štátnej správy zabezpečovaných žalobcom a môže výrazne obmedziť plánované aktivity mesta. Namiesto očakávaného prínosu poskytnutých financií pre zabezpečenia kvalitnejších služieb občanom a ochrany životného prostredia, by výkon opatrenia vyvolal situáciu, kedy žalobca by bol nútený mesto enormne zadĺžiť, pozastaviť všetky prebiehajúce rozvojové aktivity a eliminovať ďalší rozvoj mesta. III. Vyjadrenie žalovaného. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 11.12.2017 s tým, že Správa o zistenej nezrovnalosti nie je správnym aktom, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, ale je s poukazom na § 7 písm. e) SSP opatrením predbežnej povahy, ktoré nemá za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a je preto zo súdneho prieskumu vylúčená. V prípade Správy o zistenej nezrovnalosti a výzvy na vrátenie finančných prostriedkov je na rozhodnutí žalobcu či dobrovoľne finančné prostriedky vráti, pričom nevrátenie poskytnutých prostriedkov nezakladá automaticky možnosť žalovaného vynútiť si plnenie, nakoľko Správa o zistenej nezrovnalosti nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní a nie je ani exekučným titulom. Až v prípade nevrátenia poskytnutého príspevku žalobcom a na základe predchádzajúcich zistení zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré deklarujú porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prijímateľom, zmocňuje zákon žalovaného (§ 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z.), ktorý má v tomto štádiu konania postavenie správneho orgánu postupujúceho v zmysle správneho poriadku, vydať rozhodnutie o vrátení poskytnutého príspevku, resp. jeho časti, ktoré má všetky zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní ako súdom preskúmateľného individuálneho správneho aktu a až neplnenie povinnosti v zmysle rozhodnutia, je právne vymožiteľné. Žalovaný svoj názor oprel rozhodnutia NS SR v právne a skutkovo obdobných veciach uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžf/4/2012 z 29.11.2012, sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 08.06.2016, sp. zn. lSžf/95/2015 zo 14.02.2017, sp. zn. lSžf 87/2015 zo 14.02.2017 preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že doterajšia súdna prax v zmysle zák. č. 99/1963 Zb. OSO pripúšťala prieskum zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti ako rozhodnutia. V súvislosti s aplikáciou ustanovení SSP na možnosť súdneho prieskumu Správy o zistenej nezrovnalosti žalovaný poukázal na právoplatné uznesenia Krajského súdu v Bratislave vo veciach pod sp. zn. 5S/107/2016-66 z 12.07.2016 a sp. zn. 1S/302/2016-167. 10. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa § 185 písm. a) SSP žalovaný uviedol, že v prípade takéhoto návrhu je žalobca povinný uviesť tvrdenia, resp. označiť dôkazy a tieto tvrdenia preukázať. Nakoľko žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce odôvodnil, avšak nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení konkrétnym dôkazom najmä vo vzťahu k hroziacej závažnej ujme aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že išlo o verejné finančné prostriedky a prostriedky EÚ poskytnuté žalobcovi formou NFP bez poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia zo strany žalobcu, žalovaný navrhuje, aby správny súd nevyhovel žiadosti na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. IV. Vyjadrenie Slovenskej agentúry životného prostredia. 11. Zástupca žalovaného sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 06.12.2017, ktorý poukázal, že právnym základom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je Zmluva o NFP, ktorú uzatvorili žalobca ako prijímateľ a žalovaný v postavení riadiaceho orgánu ako poskytovateľa NFP, predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi zmluvnými stranami pri poskytnutí NFP na realizáciu Projektu. 12. Výzva na dobrovoľné vrátenie časti NFP nemá charakter individuálneho správneho aktu, keďže sa ňou nezakladajú, nemenia ani nezrušujú práva a povinnosti žalobcu a tieto ňou ani nemôžu byť dotknuté. Až postupom podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z., bude žalovaný konať v postavení správneho orgánu, výsledkom čoho bude rozhodnutie podľa správneho poriadku. Až právoplatné rozhodnutie bude exekučným titulom, na základe ktorého je možné začať exekučné konanie na účely vymáhania prostriedkov, ktoré sa majú vrátiť (Metodický pokyn Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 „Metodický pokyn k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania“). Vzhľadom na uvedené zástupca žalovaného navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú. V. Právne posúdenie. 13. Právna úprava týkajúca sa poskytovania NFP z fondov EÚ a prostriedkov štátneho rozpočtu pre programové obdobie 2007 - 2013 je obsiahnutá v zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. 14. Krajský súd v Bratislave pred meritórnym prejednaním veci skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutých správ o zistenej nezrovnalosti a žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 17. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 18. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, konanie o žiadosti sa začína doručením žiadosti riadiacemu orgánu podľa § 13 ods. 5. 19. Podľa § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z., rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom. 20. Podľa § 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. 21. Podľa § 27a ods. 2 zák. č. 528/2008 Z.z., ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 27a ods. 4 zák. č. 528/2008 Z.z., ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. 23. Podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z., ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení dvojnásobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. 24. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 25. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 26. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 27. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. VI. Závery správneho súdu. 28. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zák.č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný zvážiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie, ktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáha, nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy SR a Dohovore o ochrane základných práv a ľudských slobôd, preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, resp. Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. 29. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý ako riadiaci orgán delegoval svoje právomoci pre realizáciu Operačného programu Výskum a vývoj na Slovenskú agentúru životného prostredia, sa spravuje Zmluvou o poskytnutí NFP zo dňa 27.11.2014, na základe ktorej žalobca prevzal okrem iného aj povinnosti postupovať v procese verejného obstarávania pri zadávaní zákazky v užšej súťaži na predmet zákazky „Dobšiná - kanalizácia a ČOV“ v súlade so ZVO a strpieť výkon kontroly súladu tohto postupu so zákonom. Keďže zmluvné strany predmetnej zmluvy majú rovné postavenie, nemožno považovať úkony jednej zo zmluvných strán pri uplatňovaní zmluvných oprávnení voči druhej zmluvnej strane za rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by mal správny súd právomoc preskúmať na základe žaloby tej zmluvnej strany, ktorej sú určené. V tomto zmysle argumentoval žalovaný, že správa i žiadosť nemajú povahu rozhodnutia o právach a povinnostiach žalobcu, ale sú len úkonmi súkromno- právnej povahy vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí NFP, ktoré nie je oprávnený preskúmať správny súd. 30. Okrem Zmluvy o poskytnutí NFP, práva a povinnosti poskytovateľa i prijímateľa NFP upravuje zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore, ktorý okrem iného určuje postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku (§ 27a). Žalovaný ako riadiaci orgán pri uplatňovaní právomocí zverených cit. zákonom, v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov VO vystupuje vo vzťahu k prijímateľovi príspevku v pozícii správneho orgánu, je voči nemu vo vrchnostenskom postavení a na základe zákona je oprávnený rozhodovať o jeho právach a povinnostiach. Ust. § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore explicitne rieši situáciu, keď riadiaci orgán zistí z protokolu Úradu pre verejné obstarávanie, že prijímateľ príspevku pri zadávaní zákazky v rámci realizácie projektu porušil zákonom stanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania, pričom toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok VO. V tejto situácii riadiaci orgán môže (aj nemusí) vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ak tak urobí, je na prijímateľovi, či žiadosť (výzvu) rešpektuje a príspevok vráti v rozsahu uplatnenej korekcie. V tomto štádiu riešenia finančnej nezrovnalosti sa na postup riadiaceho orgánu nevzťahuje Správny poriadok a preto výzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti nemusí mať formu a náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku. 31. V prípade, že prijímateľ výzve nevyhovie, pretože sa domnieva, že pri postupe zadávania zákazky zákon neporušil, vydá riadiaci orgán v konaní podľa Správneho poriadku rozhodnutie, ktorým zaviaže prijímateľa vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve, najviac 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 5 zák.č. 528/2008 Z.z.). 32. Krajský súd je názoru, že správu a žiadosť je podľa ich obsahu nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, ako výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré samo o sebe nemá za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýka. Takáto forma riešenia finančných nezrovnalostí slúži na mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i žiadosť sú len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku, začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve (riadiaci orgán vydá rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zák.č. 528/2008 Z.z.). Správa ani žiadosť nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov VO a vysporiadaním finančných vzťahov, preto ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je neprípustné. 33. V prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona o pomoci a podpore, nakoľko predmetom preskúmania je eventuálne vrátenie prostriedkov z kohézneho fondu. Z ust. § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom, preto Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nespadajú do právomoci prieskumu súdom. 34. Až vydaním rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu, t.j. k uloženiu povinnosti, ktorú žalobca doposiaľ nemá. Proti rozhodnutiu o povinnosti vrátiť príspevok môže žalobca podať opravný prostriedok a podrobiť súdnemu preskúmaniu správnym súdom na základe správnej žaloby. Až potom bude v kompetencii správneho súdu (v medziach žaloby) posúdiť, či žalobca porušil povinnosti vyplývajúce zo ZVO, či mohlo mať takéto porušenie vplyv na výsledok VO, či uloženiu povinnosti vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve na dobrovoľné plnenie nebráni iná skutočnosť ako napríklad predchádzajúce schválenie postupu VO riadiacim orgánom v štádiu pred uzavretím zmluvy s víťazným uchádzačom, či tu je prípadná ústavná nekonformnosť ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť 1,5 násobok uplatnenej korekcie po predchádzajúcej márnej výzve na dobrovoľné plnenie tak, ako to namietal žalobca. 35. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 36. Pri svojom rozhodnutí Krajský súd vychádzal z uznesení Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Sžf/56/2015 z 08.06.2016, sp.zn. 6Sžfk 22/2017 z 27.09.2017, sp.zn. 1Sžf 87/2015 zo 14.02.2017, sp.zn. 5Sžf 26/2012 z 29.11.2012, v ktorých za podobných skutkových i právnych okolností považoval NS SR správu o zistenej nezrovnalosti za rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore. Zároveň Najvyšší súd SR konštatoval, nakoľko správa o zistenej nezrovnalosti bola vydaná podľa druhej časti zákona o pomoci a podpore, nemožno ju v zmysle § 14 ods. 18 zákona preskúmať správnym súdom (§ 248 O.s.p.), preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. 37. Krajský súd dáva do pozornosti k právnej otázke, ktorá je predmetom súdneho prieskumu, že Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na podklade uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, na zasadnutí dňa 28.06.2018, prijalo právnu vetu judikovaného rozhodnutia č. 11: „Ak správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností.“ 38. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tak, ako je uvedené v odseku 7. a 8. tohto uznesenia, avšak uvedené dôvody nie sú, podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, dostatočne osvedčené v časti vzniku závažnej ujmy, značnej finančnej škody a iných vážnych nenapraviteľných následkov tak, ako má na mysli ust. § 185 písm. a) SSP. V konečnom dôsledku, napriek uvedenému vyhodnoteniu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, esenciálnym dôvodom jeho zamietnutia je skutočnosť, že správny súd žalobu vo veci samej odmietol, čím návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe stráca hmotnoprávny aj procesný význam. VII. Trovy konania. 39.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu v časti výroku odmietnutia žaloby, po nadobudnutí právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP (§ 443 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zamietnutí odkladného účinku správnej žalobe, nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm. e) SSP).