Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/181/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201306 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201306.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti SR Gábor Gál (Lucia Žitňanská, v čase podania žaloby ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky), so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky- Disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 4/2017-190 zo dňa 10.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.07.2017 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 4/2017-190 zo dňa 10.07.2017 vydaného vo veci disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému notárovi A.. P.. B. K., so sídlom H. úradu v C. nad C., H.. Ľ. N. XXXX/XA, ktorým podľa č. 16 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky, žalovaný návrh žalobkyne zamietol, čím disciplinárne obvinený nebol uznaný za vinného, za to, že notársky kandidát Z.. Z. N., za ktorého konanie zodpovedá notárskou zápisnicou č. N 210/2015, Nz 17024/2015, NCRIs 17394/2015, z 19.05.2015 spísal darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi R. D., rod. K., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom S. 9, XXX XX S., ako darkyňou a VlB. nar.., trvale bytom PX., ako obdarovaným 1 a Z. K., rod. K., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., ako obdarovaným 2, ktorej obsahom bol prevod spoluvlastníckych podielov k pozemkom ako „spoločnej nehnuteľnosti" nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce R. a zapísanej na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, a to napriek tomu, že vedel alebo musel vedieť, že neboli splnené podmienky pre spísanie uvedenej darovacej zmluvy podľa osobitného predpisu s tým, že v rozpore s ustanovením § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách") neboli predmetom darovacej zmluvy všetky spoluvlastnícke podiely ku všetkým pozemkom patriacim do „spoločnej nehnuteľnosti", ktoré darkyňa vlastnila, vlastnícke právo darkyne k prevádzaným nehnuteľnostiam nebolo v čase spísania a vydania notárskej zápisnice zapísané do katastra nehnuteľností, čím závažným spôsobom porušil § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku; § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku, § 13 Notárskeho poriadku. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky síce podala návrh na začatie disciplinárneho konania voči notárovi včas a s dôvodmi podaného návrhu sa vo väčšine stotožnil, avšak mal za to, že konanie notára nebolo úmyselné a vedomé, ale dosiahlo iba stupeň nedbanlivostného konania, pričom notár nemal možnosť zistiť skutočnosť, že darkyňa R. D. bola aj vlastníčkou podielu 150/13654-in spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX a ďalšieho podielu 1/122-iny zapísanej na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. 3. Disciplinárne konanie proti notárovi A.. P.. B. K., bolo začaté a vedené na základe návrhu F. T., v čase podania žaloby podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2017 doručeného žalovanému dňa 15.03.2017 za to, že, notárskou zápisnicou č. N 210/2015, Nz 17024/2015, NCRIs 17394/2015, z 19. mája 2015 spísal darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi R. D., rod. K., nar. XX. Z. trvale bytom S., ako darkyňou a N. rod. D., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom S. 9, XXX XX S., ako obdarovaným 1 a Z. K., rod. K., nar. XX. K.a XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., ako obdarovaným 2, ktorej obsahom bol prevod spoluvlastníckych podielov k pozemkom ako „spoločnej nehnuteľnosti" nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce R. a zapísanej na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, a to napriek tomu, že vedel, alebo musel vedieť, že neboli splnené podmienky pre spísanie uvedenej darovacej zmluvy podľa osobitného predpisu s tým, že v rozpore s ustanovením § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách") neboli predmetom darovacej zmluvy všetky spoluvlastnícke podiely ku všetkým pozemkom patriacim do „spoločnej nehnuteľnosti", ktoré darkyňa vlastnila, vlastnícke právo darkyne k prevádzaným nehnuteľnostiam nebolo v čase spísania a vydania notárskej zápisnice zapísané do katastra nehnuteľností, čím závažným spôsobom porušil § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku; § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku, § 13 Notárskeho poriadku a preto navrhla uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho poriadku, peňažnú pokutu vo výške 2 000,- €. 4. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaný svojim rozhodnutím poprel podstatu a význam notárskej činnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku i jeho povinnosť konať s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 36 Notárskeho poriadku. Podľa žalobkyne notár má byť garantom slušnosti a prostriedkom právnej prevencie. Je povinný postupovať v zmysle zákona a v jeho medziach (secundum et intra legem). Je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákony, ako aj iné všeobecne záväzné právne predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Medzi ostatné zákony patrí aj zákon o pozemkových spoločenstvách vrátane jeho ustanovenia § 8 ods. 9. Notár nie je treťou osobou. Notár je štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku. Význam notárstva a notárskej činnosti spočíva v tom, že notár ako orgán verejnej moci dáva listinám autenticitu. Túto právomoc mu deleguje štát a štát od neho očakáva, že túto činnosť bude vykonávať svedomite, nestranne, podľa zákona a v celom rozsahu činností, ktoré mu zákon ukladá. Tým, že štát preniesol na notárov časť svojich právomocí, časť správy odštátnil, decentralizoval štátnu moc, ide stále o jej výkon, hoci prostredníctvom iných subjektov, ako je štát. Prenosom časti svojich úloh zo štátu na notára znamená, že tieto notár plní za štát ako reprezentant verejnej moci. Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch (medzi ktoré bezpochyby patrí aj spísanie notárskej zápisnice o darovaní) predstavuje solemnizačnú činnosť notára, pri ktorej notár vystupuje ako autor týchto listín, tvorí a formuluje právne vety a nesie aj zodpovednosť za ich právnu bezchybnosť. Znenie obsahu právneho úkonu formuluje notár tak, aby zodpovedal vôli účastníkov, právnym predpisom a tiež aby neodporoval dobrým mravom. Inak povedané, pri spísaní notárskej zápisnice o právnom úkone notár nemôže a ani nevychádza iba z tvrdení účastníkov. Na rozdiel od osvedčovania právne významných skutočností (napr. osvedčovanie priebehu valných zhromaždení) sa aktívne podieľa na zisťovaní si potrebných informácií (právneho i neprávneho obsahu) a na tvorbe obsahu notárskej zápisnice všetkými svojimi odbornými skúsenosťami a danosťami. Tvrdenie žalovaného o tom, že notár nevedel, ktoré podiely patria do spoločnej nehnuteľnosti, je absurdné a neobstojí, a to nielen z dôvodu, že zisťovanie právneho stavu pôdy je takmer každodennou (zaužívanou až stereotypnou) súčasťou notárskej činnosti, ale najmä z dôvodu, že zo samotnej povahy činnosti notára vyplýva, že okrem konania s odbornou starostlivosťou je povinný odmietnuť vykonanie notárskeho úkonu, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom. 5. Žalobkyňa vytýka rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky najmä, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v tom, že disciplinárna komisia podriadila zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred Disciplinárnou komisiou, ktoré vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia. 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a zákonné, a preto trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. 7. Po doručení správnej žaloby na súd bolo primárnou úlohou správneho súdu skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 8. Krajský súd v Bratislave ako správny súd bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) primárne skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu a splnenia podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 9. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11 . Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa § 92 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov. 17. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu najskôr posudzoval, či žalobkyňa- v čase podania žaloby ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Len samotné tvrdenia žalobkyne o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 19. Prenesene na daný preskúmavaný prípad súd považuje za nesporné, že žalobkyňa v čase podania žaloby -ministerka spravodlivosti bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 92 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti bol orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému notárovi A.. P.. B. K.. Uvedeným spĺňa prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie žalobcu, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 20. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia ( bližšie pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 21. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa, v čase podania žaloby ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného konania však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 92 Notárskeho poriadku t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. 22. Rozhodnutie, ktoré sa žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého bývalá ministerka spravodlivosti bola účastníkom konania, v rámci ktorého však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať jej subjektívnych práv a povinností ako fyzickej osoby, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry, alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia, teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu na splnenie podmienky aktívnej procesnej legitimácie, čím je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach. 23. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.