Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/116/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201377 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201377.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: CULTIVO s.r.o., so sídlom Mariánska 2, Bratislava, IČO: 50 649 809, zastúpený advokátskou kanceláriou Yingke W&P Slovakia and Czech Republic s.r.o., so sídlom Zámočnícka 13, 811 03 Bratislava, IČO: 50 001 574, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101040142/2017 zo dňa 24.05.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č.10054280/2017 zo dňa 29.03.2017 žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) uložil pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b) zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, vo výške XX,- EUR, za nesplnenie registračnej povinnosti do 31.01.2017 podľa § 49a ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR pod č. 101040142/2017 zo dňa 24.05.2017 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo. II. Žaloba. 3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.08.2017 sa žalobca domáha preskúmania napadnutých rozhodnutí, žiada ich zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie s odôvodnením, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobcovi neuznal výnimku z registračnej povinnosti v zmysle § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov a rozhodnutie pre nedostatočnú argumentáciu a nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu daňového úradu, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 4. Žalobca zdôraznil a uznal, že podľa § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, avšak zároveň poukázal na výnimku z tohto pravidla uvedenú v ods. 4 uvedeného ustanovenia, podľa ktorej registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 zákona o dani z príjmov alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 zákona o dani z príjmov) alebo kombináciu týchto príjmov. Keďže žalobca ako daňovník za obdobie roka 2016 až do podania registrácie na daň z príjmu mohol dosiahnuť len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou, vzťahuje sa naňho výnimka z povinnosti registrácie na daň z príjmu v zmysle § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmu. 5. Žalobca svoju právnu argumentáciu oprel o ust. § 3 ods. 3, §24 ods.1, §24 ods. 3 druhej vety, §24 ods. 4, §72 ods. 4, §72 ods. 5, §74 ods. 3 DP a §49a ods.4 zákona o dani z príjmov. 6. Žalobca v zmysle právnej logiky a všeobecne akceptovaných výkladových pravidiel (napr. argumentom a maiori ad minus) je názoru, že ak podľa § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov sa registračná povinnosť nevzťahuje na daňovníka, ktorý má v tomto ustanovení taxatívne uvedené príjmy, resp. ich kombináciu, tým skôr sa registračná povinnosť nevzťahuje na daňovníka, ktorý nemá žiadne príjmy. Žalobca nevykonával v prvom kvartáli roku 2017 žiadnu činnosť, jeho jediným možným príjmom boli úroky na jeho podnikateľskom účte. Pritom úroky sú v zmysle § 43 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov zdaňované daňou 19% (§ 43 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov). Vzhľadom na uvedené, v prípade žalobcu je splnená výnimka z registračnej povinnosti na daň z príjmov podľa § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov. Tieto skutočnosti vyplývali z podaného daňového priznania (dôkazný prostriedok podľa § 24 ods. 4 DP), ktoré nemuseli byť osobitne dokazované, keďže boli správcovi dane známe z jeho úradnej činnosti (prijímanie a kontrola daňových priznaní podľa § 24 ods. 3 druhá veta DP). Preto, ak správca dane považoval za potrebné tieto skutočnosti osobitne preukázať, mal žalobcu podľa § 72 ods. 5 DP vyzvať na odstránenie nedostatkov odvolania, prípadne mal dokazovanie v súlade s § 74 ods. 3 DP vykonať žalovaný. Keďže žalovaný takto nekonal a rozhodol bez dostatočných podkladov, dopustil sa hrubého procesného pochybenia, pretože nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň porušil procesné práva žalobcu ako účastníka daňového konania. III. Vyjadrenie žalovaného. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním urobeným elektronickými prostriedkami dňa 26.02.2018 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú, nakoľko správca dane v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré sú relevantné pre uloženie pokuty, uviedol zákonné ustanovenia na základe ktorých rozhodnutie vydal. Žalovaný ako odvolací orgán na svojich záveroch uvedených v rozhodnutí trvá a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 8. Žalovaný v svojom vyjadrení poukázal na argumentáciu žalobcu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, na základe ktorej sa domnieva, že na žalobcu sa vzťahuje výnimka z povinnosti registrácie na daň z príjmov právnickej osoby v zmysle § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov, nakoľko za obdobie minulého roka (rok 2016) až do podania žiadosti o registráciu na daň z príjmov dosiahol len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. S uvedeným právnym názorom sa žalovaný nestotožnil s odôvodnením, že získaním oprávnenia na podnikanie vznikla žalobcovi povinnosť registrovať sa na dani z príjmov právnickej osoby na daňovom úrade v zákonom stanovenej lehote do 31.01.2017. Preto námietka, že žalobca mal do dňa podania žiadosti o registráciu len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, je nedôvodná. 9. K námietke žalobcu, že registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka ktorý nemá žiadne príjmy, žalovaný poukázal na § 154 ods. 1 písm. b) DP, podľa ktorého, správneho deliktu sa dopustí ten, kto si nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote. Sankcia za nesplnenie registračnej povinnosti v ustanovenej lehote je upravená v § 155 ods. 1 písm. c) DP, podľa ktorého, správca dane má povinnosť uložiť pokutu v sume od 60,- EUR do 20.000,- EUR bez ohľadu na to, či daňový subjekt, ktorý sa dopustil správneho deliktu oneskorenej registrácie, má zdaniteľné príjmy z podnikania alebo nie. Správca dane pred uložením pokuty za nesplnenie registračnej povinnosti v ustanovenej lehote nie je povinný skúmať, či daňový subjekt má alebo nemá príjmy z podnikania, resp. podľa akého ustanovenia zákona o dani z príjmov dosahuje príjmy. Žalovaný má za to, že zákonodarca v § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov taxatívne ustanovil, že každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. IV. Replika žalobcu. 10. V replike urobenej elektronickými prostriedkami dňa 31.03.2018, žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v svojom vyjadrení k žalobe nijako nezdôvodnil, prečo uložil pokutu za včasné nesplnenie registračnej povinnosti napriek tomu, že § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov stanovuje výnimku z registračnej povinnosti pre daňovníka, ktorý má len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Jedným z takýchto príjmov je v zmysle § 43 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov aj úrok z peňažných prostriedkov na bežných účtoch a za daňovníka sa v zmysle § 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa považuje nielen fyzická osoba ale aj právnická osoba, teda aj žalobca. 11. Žalobca zdôraznil, že počas celej doby svojej existencie až doteraz mal celkový príjem len vo výške 0,01 EUR ako úroky z peňažných prostriedkov na bežnom účte, teda spĺňal a stále spĺňa podmienku na vyňatie z registračnej povinnosti v zmysle § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov. Preto neexistoval právny dôvod na uloženie sankcie v zmysle § 155 ods. 1 písm. c) v spojení s § 154 ods. 1 písm. b) DP a svojvoľným uložením pokuty bez právneho dôvodu boli porušené nielen ustanovenia zákona o dani z príjmov a DP, ale aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V. Administratívne konanie. 12. Z obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou mimo iného je aj výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sro, vložka číslo: 116120/B súd zistil, že žalobcovi vzniklo oprávnenie na podnikanie dňom zápisu do obchodného registra dňa 20.12.2016. 13. Z tlačiva žiadosti o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty súd zistil, že žalobca dňa 22.03.2017 podal žiadosť o registráciu. 14. Z úradného záznamu č.100542822/2017 zo dňa 29.03.2017 súd zistil, že žalobcovi bolo vydané osvedčenie o registrácii a pridelené daňové identifikačné číslo, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. 15. Listom č. 100542845/2017 zo dňa 29.03.2017, Daňový úrad oznámil žalobcovi, že od 01.01.2012 je daňový subjekt povinný platbu dane poukazovanú daňovému úradu označiť v zmysle vyhl. č. 378/2011 Z.z. o spôsobe označovania platby dane. 16. Rozhodnutím č. 100542801/2017 zo dňa 29.03.2017 Daňový úrad Bratislava, ako príslušný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, podľa § 155 ods. 1 písm. c) DP, uložil žalobcovi pokutu vo výške 60,-EUR, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b) DP za nesplnenie registračnej povinnosti v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynulí mesiaca, v ktorom získal povolenie alebo oprávnenie na podnikanie ustanovenej podľa § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov. Daňový úrad svoje rozhodnutie odôvodnil porušením ust. §49a ods. 1 zákona o dani z príjmov, keď daňový subjekt si túto povinnosť nesplnil v lehote stanovenej zákonom. Žalobcovi na základe vydaného výpisu z Obchodného registra vzniklo oprávnenie na vykonávanie činnosti dňa 20.12.2016 - dňom zápisu do obchodného registra a v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia bol daňový subjekt povinný splniť si svoju registračnú povinnosť do 3l.01.2017. Žalobca si svoju registračnú povinnosť splnil až dňa 22.03.2017, podľa § 155 ods. 1 DP, správca dane uloží pokutu od 60,- EUR do 20.000,- EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b) DP. Na základe uvedených skutočnosti, s prihliadnutím na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu podľa § 155 ods. 3 DP, rozhodol správca dane o uložení pokuty. 17. Dňa 02.05.2017 doručil žalobca Daňovému úradu Bratislava odvolanie s odôvodnením aplikácie výnimky v zmysle § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov, nakoľko za obdobie minulého roka (rok 2016) až do podania žiadosti o registráciu na daň z príjmov dosiahol len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný pod č. 101040142/2017 zo dňa 24.05.2017, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 22.11.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. VII. Právne posúdenie žaloby. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21 Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 23. Podľa § 49a ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky. 24. Podľa § 49a ods. 4 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou ( § 43), alebo kombináciu týchto príjmov. 25. Podľa §3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 26. Podľa §3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 27. Podľa §3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 28. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 29. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 30. Podľa § 154 ods. 1 písm. b) zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote. 31. Podľa § 155 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), správca dane uloží pokutu od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b). 32. Podľa § 155 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. 33. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. 34. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. 35. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len "zapísané údaje"), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len "zbierka listín"). 36. Podľa § 27 ods. 2 písm. a) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, do obchodného registra sa zapisujú obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb. 37. Podľa § 27 ods. 3 prvej vety zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. VIII. Závery správneho súdu. 38. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, či správca dane pri ukladaní pokuty za nesplnenie registračnej povinnosti žalobcom v lehote stanovenej zákonom, konal v súlade so zákonom, keď neaplikoval výnimku a to ust. § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov. 39. Z citovaného ust. § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorý je základným hmotnoprávnym predpisom, ktorým sa daňové subjekty ako aj správca dane povinne riadia, pre daňový subjekt vyplýva povinnosť registrácie právnickej osoby, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie. Táto povinnosť nepochybne ťaží žalobcu, ktorému ako právnickej osobe dňom zápisu do obchodného registra vzniklo oprávnenie na vykonávanie činnosti dňa 20.12.2016, čím zákonnú registračnú povinnosť mal splniť do 31.01.2017. 40. Daňový úrad z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu mal úplne a nepochybne preukázané, že žalobca si svoju zákonnú registračnú povinnosť nesplnil včas, t.j. do 31.01.2017, urobil tak až dňa 22.03.2017 ako je uvedené v odseku 13. tohto rozhodnutia, čím sa podľa § 154 ods. 1 písm. b) DP dopustil správneho deliktu. Správca dane nemal žiadne pochybnosti o správnom delikte, vychádzal z listín ktoré žalobca nerozporoval, pričom výpis z obchodného registra je verejnou listinou. Pokiaľ ide o uloženie pokuty, takýto postup správcu dane je v zmysle DP obligatórny, pričom výška pokuty bola uložená v súlade so zákonom, na dolnej hranici i s odôvodnením. 41. Námietku, že žalovaný mal aplikovať výnimku v zmysle ust. § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov, t.j., že žalobca registračnú povinnosť nemal, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Uvedené zákonné ustanovenie oslobodzuje od povinnosti registrácie fyzické osoby ak poberajú len príjmy podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti), fyzické osoby a právnické osoby ak poberajú len príjmy podľa § 7 ZDP (príjmy z kapitálového majetku), fyzické osoby a právnické osoby ak poberajú len príjmy podľa § 8 ZDP (ostatné príjmy), fyzické osoby a právnické osoby ak poberajú len príjmy podľa § 43 ZDP (príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou), príp. ich kombináciu. Podľa názoru správneho súdu, úmysel zákonodarcu v obsahu uvedenej výnimky bol nepochybný, keď taxatívne vymedzil príjmy daňovníka spadajúce pod uvedenú výnimku. Preto, ak by mal zákonodarca úmysel zákonnou výnimkou riešiť situáciu, že daňovník v rozhodujúcom období nemá žiadne príjmy, tak by takúto špecifickú situáciu do zákonnej úpravy bezpochyby uviedol. 42. Podľa názoru súdu neobstojí právny názor žalobcu s tým, keďže nevykonával v rozhodujúcom období žiadnu činnosť a jediným možným príjmom boli úroky z podnikateľského účtu, ktoré sa zdaňujú podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, ktoré od vzniku oprávnenia na vykonávanie činnosti dňa 20.12.2016 až doteraz sú vo výške 0,01 EUR, je logické, že spĺňa podmienku vyňatia z registračnej povinnosti uvedenú v § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov. Správny súd uvedené uzavrel s tým, že zákonodarca uvedenú výnimku použil pre situácie fyzických a právnických osôb ktoré podnikajú v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka za účelom dosiahnutia zisku, preto nemožno žalobcu zahrnúť do výnimky podľa § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov, do ktorej spadajú daňovníci, ktorí majú príjmy len podľa § 5, § 7, § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, alebo kombináciu týchto príjmov, keďže žalobca nemá žiadny príjem. Jednotlivé ustanovenia zákona nie je možné vytrhnúť z kontextu a hlavne účelu zákona. Je absolútne správne a logické, že ak zákonodarca ukladá registračnú povinnosť daňovníkovi (§ 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov), že výnimku z uloženej povinnosti uloží v taxatívne vymedzených situáciách (§ 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov), keď daňové subjekty majú príjmy len zákonom vymedzených situáciách. Tu treba uviesť, že zákonodarca situáciu, že daňový subjekt nebude mať príjmy vôbec, neuviedol. Preto aplikačný výklad zákona uvedený žalobcom by poprel účel zákonnej výnimky (daňovníci majú príjmy len podľa § 5, § 7, § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, alebo kombináciu) a výnimku podľa § 49a ods. 4 zákona o dani z príjmov možno vykladať len v súlade s účelom a úmyslom zákonodarcu. 43. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel Krajský správny súd v Bratislave k záveru, že rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu (je zachytený v administratívnom spise), tento správne po právnej stránke posúdili a v logických súvislostiach riadne odôvodnili. Keďže súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, žalobu podľa § 190 SSP zamietol. IX. Trovy konania. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).