Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/167/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201432 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201432.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: FactoFin Plus, spol. s r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 46 335 021, zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1096929/2017 zo dňa 22.06.2017, takto r o z h o d o l : Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 18.06.2018 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu elektronickými prostriedkami dňa 28.08.2017 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1096929/2017 zo dňa 22.06.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Senec č. 2017/26151/2016 zo dňa 13.03.2017. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku a podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyrubená daň z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roka 2016 vo výške X XXX,XX eur. 2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.12.2017 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k žalobným námietkam žalobcu a podanú žalobu navrhol ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením v zmysle § 185 písm. a) SSP priznal odkladný účinok podanej žaloby, t. j. povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia Mesta Senec č. 2017/26151/2016 zo dňa 13.03.2017 potvrdeného rozhodnutím žalovaného č. 1096929/2017 zo dňa 22.06.2017. Uznesením č. k. 5S/167/2017 - 73 zo dňa 18.12.2017 správny súd nepriznal žalobe odkladný účinok. 4. V podaní doručenom správnemu súdu dňa 18.06.2018 žalobca opätovne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žaloby až do rozhodnutia súdu vo veci samej. V návrhu odkázal na dôvody odkladného účinku uvedené v bode V. správnej žaloby, podľa ktorého výkonom rozhodnutia by bola jeho existencia vážne ohrozená akoukoľvek daňovou exekúciou, ktorá mu hrozí z napadnutého už právoplatného, pritom nezákonného rozhodnutia platiť duplicitne daň, ktorú uhradil vlastník a užívateľ nehnuteľnosti - spoločnosť ERS Holding spol. s r.o. Uviedol, že existuje obávaná hrozba, že v daňovom exekučnom konaní by exekútor mohol konať tak, že by postihoval práve zabezpečovaný majetok, ktorý nepatrí do jeho absolútneho vlastníctva, ale len do dočasného vlastníctva (zabezpečovací prevod práva), čím by došlo k značnej hospodárskej škode a tým aj závažnej ujme, ktorá by nastala do budúcnosti pri vrátení zabezpečovaných nehnuteľností (majetku) dlžníkovi. Podľa názoru žalobcu v prípade, ak by nebola odložená vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí - pokiaľ by správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok, okamžitým výkonom týchto rozhodnutí by došlo k zásahu do jeho ústavných práv. Zároveň by bola ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu, de facto by bolo odňaté jeho právo vlastniť majetok, právo na podnikanie ako aj ďalšie ústavou zaručené hospodárske práva. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd zabezpečil jeho ochranu, a to odkladom vykonateľnosti napádaných rozhodnutí. V opačnom prípade ide o porušenie základných práv a slobôd v spojitosti s ľudskými právami, s nevyhnutnosťou obrátiť sa na Ústavný súd SR pre vlastnú ochranu vyplývajúc z nezákonných rozhodnutí Mesta Senec, Mestského úradu a Finančného riaditeľstva SR a nezabezpečenej ochrany príslušným súdom pri rozhodovaní o napadnutých rozhodnutiach. Žalobca ďalej argumentoval tým, že mu hrozí závažná ujma v jeho podnikateľskej činnosti, a to daňová exekúcia, nedisponuje voľnými finančnými prostriedkami, pričom týmto návrhom sa chce vyhnúť tomu, aby vedenie tohto sporu negatívne ovplyvnilo jeho majetok, ktorý je len prijatý ako zabezpečenie na poskytnutú pôžičku a tým aj vzniku ďalších škôd, ktoré by hrozili pre obchodných partnerov v obchodnom styku. 5. Vykonanie rozhodnutia Mesta Senec č. 2017/26151/2016 zo dňa 13.03.2017 potvrdeného rozhodnutím žalovaného č. 1096929/2017 zo dňa 22.06.2017 pôsobí na žalobcu likvidačne, spôsobuje platobnú neschopnosť žalobcu ako aj jeho veriteľov v dôsledku neuspokojenia pohľadávok a v neposlednom rade poškodzuje jeho dobré meno. Žalobca ďalej zdôraznil hrozbu závažnej ujmy, pretože výkonom rozhodnutia je jeho existencia vážne ohrozená, nakoľko mu môže v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii vzniknúť povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo predstavuje hrozbu poškodenia majetkových práv konateľky. Uvedené konanie štátnych orgánov je v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR - právo vlastniť majetok a čl. 35 Ústavy SR - právo na podnikanie a inú zárobkovú činnosť a marí podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca mal za to, že nevyhovenie jeho návrhu by predstavovalo procesné rozhodnutie, ktoré v podmienkach nezákonných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré znemožňujú akékoľvek podnikanie, by znamenalo bezprostredný a citeľný zásah do vyššie uvedených jeho ústavných práv. Vzhľadom na hrozbu závažnej ujmy, ktorá mu hrozí prípadným výkonom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, žiadal, aby správny súd priznal tejto správnej žalobe odkladný účinok, účelom ktorého je predchádzať porušeniu práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb v dôsledku núteného výkonu rozhodnutia, u ktorého je pravdepodobné, že je vydané nezákonne, nesprávne a absolútne nedôvodne. 6. Žalobca v návrhu zo dňa 18.06.2018 podotkol, že okrem hrozby exekúcie na majetok, ktorý nie je v jeho výlučnom vlastníctve (dočasné vlastníctvo na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva v súlade s § 553 ods. 1 OZ) je ohrozené právo garantujúc právnu istotu, že každý sa môže spoliehať na platné zákony a že sa bude podľa nich postupovať a to najmä § 553 ods. 3 OZ. Z právoplatného prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným vydaním druhostupňového rozhodnutia, hrozí vedenie exekúcie proti majetku, ktorý by žalobca po splatení zabezpečenej pohľadávky nevedel previesť právo k nehnuteľnostiam späť na ERS Holding spol. s r. o. Nepriznaním odkladného účinku hrozia aj ďalšie súdne spory o nezákonné vedenie exekúcie proti majetku, ktorý nie je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca mal za to, že podľa § 123 OZ nespĺňa podmienky absolútneho vlastníka nehnuteľnosti, za ktorú žalovaný od neho požaduje, aby platil daň z nehnuteľnosti a už vôbec nie, aby majetok prevedený v súlade s § 553 OZ ods. 1 a ods. 2 sa stal v budúcnosti exekučným titulom na uspokojenie nezákonných vyrubení daní z nehnuteľnosti zabezpečovaciemu veriteľovi. Záverom žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku v danom prípade nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 13. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 16. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca okrem konštatovania, že v prípade vymáhania uloženej daňovej povinnosti vo výške X XXX,XX eur mu hrozí značná hospodárska škoda a tým aj závažná ujma, ktorá by nastala do budúcnosti pri vrátení zabezpečovaných nehnuteľností, ďalej ohrozenie jeho existencie ako podnikateľského subjektu, odňatie jeho práva vlastniť majetok, práva na podnikanie ako aj ďalšie ústavou zaručené hospodárske práva, prípadne hrozba vzniku povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nepreukázal a ani netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by túto žiadosť bližšie odôvodňovali. Žalobca nepredložil dôkazy o svojom hospodárení, a teda nepreukázal, že vyrubená daň vo výške X XXX,XX eur by pre neho mala likvidačný charakter. Bez preukázania týchto tvrdení (predložením listinných dôkazov o aktuálnej ekonomickej situácii žalobcu, dôkazov preukazujúcich povinnosť žalobcu splácať svoje splatné záväzky a iné), hrozba závažnej ujmy nevyplýva. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, súdu nepreukázal, krajský súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, resp. značná hospodárska či finančná škoda, ktorá by mu vymožením sumy X.XXX,XX eura mohla vzniknúť v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu domýšľal dôvody a vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 17. Keďže žalobca v konaní pred správnym súdom nepreukázal závažnú ujmu, ktorá by mala nastať v kontexte s jeho konkrétnou aktuálnou ekonomickou situáciou a hospodárskou činnosťou, správny súd nebol povinný zaoberať sa posúdením právnej otázky prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom. 18. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).