Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/201/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201449 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201449.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: V. X., bytom L. 5, W., zastúpený: JUDr. Richard Kovalčík, advokát, Rázusova 1, Košice proti žalovanému: Najvyšší kontrolný úrad SR, Priemyselná 2, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z-007561/2017/1150/ALA zo dňa 10.7.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.8.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z-007561/2017/1150/ALA zo dňa 10.7.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Najvyššieho kontrolného úradu SR č. Z-006927/2017/1150/ALA zo dňa 26.6.2017, ktorým podľa § 18 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. došlo k odmietnutiu sprístupnenia informácie - Protokolu o výsledku kontroly vykonanej v meste Košice v roku 2016 na základe žiadosti p. V. X. zo dňa 15.6.2017 a súčasne odvolanie žalobcu voči tomuto rozhodnutiu zo dňa 29.6.2017 bolo zamietnuté. 2. Správnu žalobu odôvodnil tým, že žalobca žiadosťou zo dňa 15.6.2017 žiadal žalovaného v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám sprístupniť Protokol o výsledku kontroly vykonanej v meste Košice v roku 2016. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím odmietol žalobcovi poskytnúť ním požadovanú informáciu a žalovaný prvostupňové rozhodnutie na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutím č. Z-007561/2017/1150/ALA zo dňa 10.7.2017 a súčasne odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť ním požadovanú informáciu prvostupňovým rozhodnutím s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko požadovaná informácia sa údajne týka rozhodovacej činnosti súdu. Žalobca s týmto právnym názorom žalovaného nesúhlasil, pretože rozhodovaciu činnosť súdu nie je možné považovať za kontrolu, dohľad alebo dozor orgánu verejnej moci. Uviedol, že oprávnenie žalovaného nesprístupniť požadovanú informáciu nie je oprávnením absolútnym a žalovaný je povinný sprístupniť požadovanú informáciu, ak ide o informáciu o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Vychádzajúc zo zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR je žalovaný povinný takúto informáciu týkajúcu sa výsledku kontroly vykonanej žalovaným sprístupniť. Je názoru, že žalobcom požadovaná informácia sa netýka rozhodovacej činnosti súdu, protokol o výsledku kontroly, ktorého sprístupnenia sa žalobca dožaduje, nie je predmetom súdneho konania medzi žalovaným a kontrolovaným subjektom. Súčasne uviedol, že Protokol o výsledku kontroly nie je preskúmateľný súdom. Je názoru, že zo strany žalovaného došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred žalovaným ako orgánom verejnej správy. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca navrhol súdu, aby rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.6.2017 č.k. Z-006927/2017/1150/ALA a zo dňa 10.7.2017, č. Z-007561/2017/1150/ALA zrušil a súčasne, aby rozhodol, že žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi Protokol o výsledku kontroly mesta Košice v roku 2016 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca súčasne žiadal, aby žalovaný nahradil žalobcovi trovy konania. 3. Žalovaný zo dňa 6.11.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ako dôvod nesprístupnenia informácií uviedol, že pri prerokovaní protokolu dňa 30.3.2017 došlo zo strany kontrolovaného subjektu k odmietnutiu podpísania zápisnice o prerokovaní protokolu a spochybneniu samotnej legitimity kontroly, vrátane jej výsledkov a záverov, s uvedením informácie, že kontrolovaný subjekt podá všeobecnú správnu žalobu ako aj žalobu na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti a nariadenia neodkladného opatrenia. Kontrolovaný toho istého dňa, t.j. 30.3.2017 na Krajskom súde v Košiciach a na Okresnom súde Košice II. tieto žaloby aj podal. Podané žaloby boli z dôvodu vecnej a miestnej nepríslušnosti postúpené uznesením sp.zn. 7S 37/2017 a sp.zn. 8S 40/2017 na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Uviedol, že do dňa podania vyjadrenia o týchto žalobách nebolo právoplatne rozhodnuté. Keďže kontrolná akcia nebola doposiaľ riadne ukončená a nedošlo k zverejneniu Záverečnej správy z kontrolnej akcie, žalovaný nepovažoval požadovanú informáciu za konečný výsledok kontroly, t.j. požadovaná informácia je dočasne - do skončenia súdneho konania, neoficiálna a neverejná práve z dôvodu § 11 ods. 1 písm. h) zákona, tak ako sa uvádza vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal, že nepopiera právo žalobcu na poskytnutie tejto informácie, avšak žalovaný musí dbať aj na práva iných, a to najmä s ohľadom na prebiehajúce súdne konanie, v rámci ktorého už iná dotknutá osoba (kontrolovaný subjekt) svoje práva voči žalovanému a ním uskutočnenej kontrole uplatnila. V rámci kontroly síce bola vyhotovená požadovaná informácia, avšak vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S 161/2017, v rámci ktorého sa rozhoduje o zákonnosti celej kontroly, ktorej výsledkom bola požadovaná informácia, žalovaný vyvodil záver, že ešte nie je spracovaná jej verejná verzia, a preto nie je možné takúto informáciu sprístupniť. Má za to, že začaté súdne konanie až do jeho právoplatného skončenia trvá bez ohľadu na postoj žalovaného k otázke možnosti prieskumu výsledkov kontroly príslušným súdom v rámci správneho súdnictva. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že legitimita samotnej kontroly od počiatku až po závery z nej vyplývajúce bola dotknutým subjektom (kontrolovaným subjektom) spochybnená, do rozhodnutia súdu v tejto veci, nemožno považovať závery kontroly za nemenné a teda považuje proces kontroly za definitívne neukončený. 4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.3.2018 navrhol, aby súd konanie vedené pod sp.zn. 1S 201/2017 zastavil s poukazom na skutočnosť, že dňa 12.3.2018 bolo žalovanému doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 161/2017-170 zo dňa 31.1.2018. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave odpadol dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie v zmysle žiadosti žalobcu zo dňa 15.6.2017, žalovaný požadovanú informáciu - Protokol o výsledku kontroly hospodárenia mesta Košice č. Z-011327/2016/1090/PHA zo dňa 21.12.2016 v znení jeho dodatkov zaslal žalobcovi, čím odpadol aj dôvod na pokračovanie v tomto súdnom konaní. 5. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.4.2018 uviedol, že žalovaný skutočne zaslal žalobcovi ním požadovaný Protokol o výsledku kontroly hospodárenia mesta Košice zo dňa 21.12.2016, t.j. splnil povinnosť, ktorej sa žalobca v predmetnom konaní domáhal, a preto navrhol súdu konanie v tejto časti (výrok č. 2) zastaviť. Vo zvyšnej časti žaloby (výrok č. 1 a č. 3 petitu žaloby) je žalobca názoru, že poskytnutím protokolu zo strany žalovaného nedošlo k odpadnutiu dôvodu konania. Je názoru, že nakoľko žalovaný do dnešného dňa nezrušil sporné rozhodnutie pre nezákonnosť, žalobca má za to, že žalovaný naďalej zotrváva na svojom názore, že sporné rozhodnutia sú údajne zákonné. S uvedeným názorom však žalobca nesúhlasí. Nakoľko žalovaný neuznal dôvodnosť žaloby, protokol žalobcovi sprístupnil len preto, že podľa neho odpadli dôvody nesprístupnenia, o ktoré sa opieral v sporných rozhodnutiach, žalobca má za to, že čo do posúdenia zákonnosti sporných rozhodnutí, dôvod konania neodpadol, a preto navrhol súdu, aby konanie čo do výroku č. 2 petitu žaloby zastavil a čo do výroku č. 1 a č. 3 petitu ďalej konal a žalobe vyhovel. Súčasne vo vyjadrení uviedol, že ak sa konajúci súd nestotožní s vyššie uvedeným názorom žalobcu a bude mať za to, že poskytnutím protokolu zo strany žalovaného odpadol dôvod konania v celom rozsahu, konajúci súd by mal zastaviť celé konanie a žalobcovi zároveň priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu (a to z dôvodu, že poskytnutím protokolu žalobca procesne spôsobil odpadnutie dôvodu konania a tým teda aj zastavenia konania - ust. § 171 ods. 1 SSP). 6. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy, 7. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 8. Podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 9. Podľa § 99 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), správny súd konanie zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 10. Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 11. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenia konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 12. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). 13. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), resp. inej hodnoty ústavnoprávnej povahy. 14. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). 15. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobode informácií alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 16. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. V niektorých situáciách však musí právo na prístup k informáciám ustúpiť. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy a čl. 10 ods. 2 Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia práva na prístup k informáciám, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti (,,opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Vychádzajúc zo záväznosti Ústavy pre všetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc, orgány verejnej moci musia v rámci výkonu svojich právomocí v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy vždy zohľadňovať ochranu práva na prístup k informáciám, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). 17. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím nesprístupnil žalobcovi požadovanú informáciu - Protokol o výsledku kontroly hospodárenia mesta Košice zo dňa 21.12.2016 podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciam, pretože žalobcom požadovaný Protokol bol v čase rozhodovania o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie Protokolu predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby kontrolovaného subjektu o preskúmanie predmetného Protokolu na Krajskom súde v Bratislave, konanie bolo vedené pod sp. zn. 2S 161/2017. Z uvedeného vyplýva, že požadovaná informácia sa týkala rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S 161/2017, čím v čase rozhodovania o žalobcovej žiadosti existoval legitímny dôvod na nesprístupnenie požadovanej informácie žalovaným. 18. Dňa 12.3.2018 bolo žalovanému doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 161/2017-17 z 31.1.2018. Žalovaný mal za to, že doručením vyššie uvedeného uznesenia odpadol dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie žalobcovi v zmysle ust. § 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a preto žalobcovi požadovaný Protokol sprístupnil, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné. 19. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom súdnom konaní odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, keďže odpadol predmet súdneho prieskumu, nakoľko žalovaný požadovaný Protokol po právoplatnom ukončení súdneho konania, teda po odpadnutí dôvodnej prekážky nesprístupnenia požadovanej informácie, požadovanú informáciu žalobcovi sprístupnil. 20. Keďže žalovaný procesne nezavinil, že predmetné súdne konanie muselo byť zastavené, súd nepriznal žalobcovi trovy konania podľa § 171 ods. 1 SSP tak, ako to žalobca požadoval. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené. 21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.