Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/127/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201462 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201462.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a sudcov JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: Z.. T. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. XXX, M., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SELP-180-5/2017-RK zo dňa 19.06.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky - Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky ako povinná osoba vecne príslušná podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „ZoSI“), podľa § 18 ods. 2 ZoSI v spojení s § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutím č. KaGŠ-34-8/2017-I. zo dňa 26.04.2017 nevyhovelo žiadosti žalobkyne o poskytnutie informácie: „Žiadateľka ako „obeť výcviku“ OS SR sa domáha sprístupnenia informácií týkajúcich sa rozhodnutia vydaného o jej osobe. Požaduje sprístupniť informáciu týkajúcu sa - názvu rozhodnutia - označenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal - dátumu a miesta vydania rozhodnutia - obsahu výroku rozhodnutia - odôvodnenia rozhodnutia - poučenia o opravnom prostriedku.“ 2. Žalobkyňa proti rozhodnutiu podala dňa 20.05.2017 rozklad, o ktorom rozhodol Minister obrany SR rozhodnutím č. SELP-180-5/2017-RK zo dňa 19.06.2017 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré žiada ako nezákonné zrušiť. Podľa názoru žalobkyne, jej žiadosť bola vybavená čiastočne, keďže bola vybavená v rámci organizačných zložiek v pôsobnosti generálneho štábu ozbrojených síl SR. Žalobkyňa poukázala na zák. č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách SR, podľa ktorého do pôsobnosti Ministerstva obrany SR patria aj Vojenská polícia, Vojenské spravodajstvo a vojenské školy, ktorých postavenie a úlohy sú upravené osobitnými právnymi predpismi. 4. V podanom rozklade žalobkyňa žiadala, aby bola použitá jej korešpondencia s Ministerstvom obrany SR pred žiadosťou o prešetrenie informácií a o vyjadrenie k výberu jej osoby ako obete pre výcvik armády SR. 5. Žalobkyňa v ďalšom texte žaloby opisuje životné situácie, ktoré podľa jej názoru s podanou žiadosťou o sprístupnenie informácie súvisia a v ďalšom formulovala výroky o ktorých má správny súd rozhodnúť, -aby súd vrátil vec Ministerstvu obrany SR na znovuvyjadrenie a ak ide o vec, ktorá je utajovanou skutočnosťou, prerokuje ju so žalobkyňou za účasti advokáta alebo ňou zvolenej dôveryhodnej osoby, -aby súd zrušil rozhodnutie, rozkaz týkajúci sa menovanej o jej zaradení do zoznamu osôb, ktoré môžu, majú byť sledované, prenasledované, spôsobené im škody na zdravotnom stave i na majetku vrátane pôsobenia, vysielania, komunikácie na diaľku a v konečnom dôsledku osôb, ktoré majú byť usmrtené, alebo menovanej ozrejmil postup ako a kde môže žiadať o zrušenie rozhodnutia, rozhodnutí, ktoré viedli k zaradeniu jej osoby do takého zoznamu, -aby súd zrušil rozhodnutie z obdobia socializmu o nejakom treste (i smrti) kvôli vierovyznaniu alebo aj inej činnosti, ak bude objavené, alebo žalobkyni navrhne ako postupovať, aby bránila svoje práva, slobody a život. III. Vyjadrenie žalovaného. 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 28.12.2017, doručeným súdu dňa 14.02.2018 s tým, že napadnuté rozhodnutia č. KaGŠ-34-8/2017-I. zo dňa 16.04.2017 ako aj rozhodnutie č. SELP-180-5/2017-RK zo dňa 19.06.2017 boli vydané v súlade so zákonom, neobsahujú žiadne vady, pre ktoré by mali byť zrušené, preto žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 7. V prvom rade žalovaný poukázal na skutočnosť, že v žalobe absentujú obligatórne zákonné náležitosti v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Zvýraznil ust. § 182 ods.1, § 134 ods.1 SSP, keď žaloba neobsahuje skutkové a právne dôvody pre ktoré žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné, pričom správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 8. V druhom rade žalovaný poukázal na skutočnosť, že žaloba je v značnej miere zmätočná, opisuje skutočnosti nesúvisiace s predmetom správneho súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej „Krajský súd ... inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sa zaoberať nemôže.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/80/2015 z 23.02.2017). 9. Minister obrany SR, ako správny orgán príslušný na konanie o rozklade (§ 61 ods. 2 Správneho poriadku a § 19 ods. 2 a ods. 3 zákona o slobode informácií), preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že rozklad žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu nie je dôvodný. 10. Žalobkyňa v žalobe zopakovala námietku, že jej žiadosť o sprístupnenie informácie považuje za čiastočne vybavenú. 11. Žalovaný v svojom vyjadrení odkázal na správnosť rozhodnutia o rozklade, vrátane zákonnosti konania, ktoré vydaniu rozkladom napadnutého rozhodnutia predchádzalo. Zároveň žalovaný dodal, že zákon o slobode informácií pojem „informácia“ legislatívne nedefinuje, preto poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3SŽ/16/2004, sp. zn. lSžoNS/1/2006, sp. zn. 2Sžo/19/2008, sp. zn. 8Sži/2/2010) v zmysle ktorých, podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. 12. V ďalšom sa žalovaný zaoberal výkladom ust. § 3 ods. 1 ZoSI s tým, aký druh informácií má povinná osoba „k dispozícii“. Ide o informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. Nejde iba o tie informácie, ktoré povinná osoba sama vytvorila, ale aj o tie, ktoré boli povinnej osobe postúpené inými osobami alebo organizáciami. Povinná osoba musí sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky k dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré podľa zákonov musí mať k dispozícii. Povinnosť sprístupňovať informácie sa vzťahuje aj na informácie vytvorené pred účinnosťou ZoSI, resp. pred účinnosťou novely zákona, ktorá rozšírila prístup k informáciám. T.z., že nie je podstatné, kedy boli informácie vytvorené, podstatná je skutočnosť, že povinná osoba ich má k dispozícii. 13. Žalovaný dôrazne konštatoval, že nemal k dispozícii žiadne informácie o rozhodnutiach týkajúcich sa osoby žalobkyne, ktoré požadovala sprístupniť. Tu priamo odkázal na argumentáciu v odôvodnení rozhodnutia o odmietnutí ako aj rozhodnutia o rozklade, na ktorých trvá. 14. K ďalším skutočnostiam opísaných v žalobe, ktoré žalovaný považuje za irelevantné, nesúvisiace s vecou a vzbudzujúce zásadné pochybnosti o ich pravdivosti, sa nevyjadril. 15. K doplneniu žaloby podaním doručeným súdu dňa 13.09.2017, žalovaný poukázal na ust. § 181 ods. 1, ods. 4 a § 183 SSP s tým, že rozhodnutie o rozklade bolo žalobkyni doručené dňa 30.06.2017, preto dvojmesačná lehota na podanie žaloby (aj doplnenie a rozšírenie), v zmysle § 69 ods. 4 SSP ako lehota určená podľa mesiacov, uplynula dňa 30.08.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zmeškala lehotu na rozšírenie alebo doplnenie žaloby, pričom súd zmeškanie lehoty nemôže odpustiť a na doplnenie žaloby nemožno prihliadať, preto sa k doplneniu žaloby nevyjadril. 16. Žalovaný poukázal na formuláciu požadovaných výrokov vo vzťahu ktorým odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. ÚS 127/07-21 zo 06.06.2007 v zmysle ktorého „ ...úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, ...'' IV. Replika žalobkyne. 17. Žalobkyňa doručila súdu repliku dňa 02.05.2018, v ktorej argumenty žalovaného, ktorý žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, chápe avšak nie v plnej miere. V ostatnej časti sa vyjadrenie týka opäť situácií, skutkových okolností a návrhov na vykonanie dokazovania. V. Administratívne konanie. 18. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20.04.2017 bola žalovanému doručená žiadosť o informácie podľa zák. č. 211/2000 Z.z., ktorou žalobkyňa požiadala o sprístupnenie informácií: „rozhodnutí týkajúcich sa jej osoby ako obeti pre výcvik armády Slovenskej republiky - pojem používaný vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktorým sa rozumejú Ozbrojené sily Slovenskej republiky po nadobudnutí účinnosti zákona č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách SR v znení neskorších predpisov a to - názov rozhodnutia - označenie orgánu (organizácie) o ktorého rozhodnutie ide - dátum a miesto rozhodnutia - výrok - odôvodnenie - poučenie o opravnom prostriedku.“ 19. Interným listom kancelárie ministra zo dňa 20.04.2017 bola žiadosť obratom postúpená v súlade so smernicou MO SR č. 12/2011 o zabezpečení slobodného prístupu k informáciám v podmienkach MO SR v znení smernice MO SR č. 4/2013, na priame vybavenie náčelníkovi kancelárie Generálneho štábu ozbrojených síl SR, ktorý nariadil vykonať šetrenie z úrovne Generálneho štábu ozbrojených síl SR - Štábu pre podporu operácií v spolupráci s Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Vykonaným šetrením bolo zistené, že povinná osoba požadovaným rozhodnutím nedisponuje, nebolo možné žiadosti vyhovieť a žalovaný v zákonnej lehote dňa 26.04.2017 pod č. KaGŠ-34-8/2017-I. rozhodol tak, že žiadosti nevyhovel a podľa § 18 ods. 2 ZoSI žiadateľke odmietol poskytnúť požadovanú informáciu. 20. Prvostupňové rozhodnutie žalobkyňa napadla rozkladom, doručeným ministerstvu dňa 24.05.2017 v ktorom namieta, že ide o čiastočné vybavenie jej žiadosti, keď žiadosť bola vybavená jednou organizačnou zložkou Ministerstva obrany SR. Žalobkyňa odkázala na § 4 ods. 10 a ods. 11 zák. č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách, v ktorom je uvedená Vojenská polícia, Vojenské spravodajstvo a vojenské školy, ktoré patria do pôsobnosti Ministerstva obrany SR, preto jej žiadosť bola vybavená čiastočne. Žalobkyňa odkázala na svoju písomnú korešpondenciu, ktorú žiadala pri posúdení rozkladu aplikovať a zohľadniť. 21. K podanému rozkladu zasadla dňa 07.06.2017 osobitná rozkladová komisia, ktorá po oboznámení s obsahom celého spisu prijala záver, že rozklad zamieta a rozhodnutie potvrdila s odôvodnením, ktoré je v prevažnej miere obsahom odôvodnenia rozhodnutia č. SELP-180-5/2017-RK zo dňa 30.06.2017. Uvedené druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, je predmetom súdneho prieskumu. VI. Právne posúdenie žaloby. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 27. Podľa čl. 2 ods. 2 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 28. Podľa čl. 26 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 29. Podľa § 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 30. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 31. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 32. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím ( § 18). 33. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). 34. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 35. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, vnútorné organizačné členenie zväzkov, útvarov, jednotiek, úradov a zariadení ozbrojených síl a ich logistické zabezpečenie určuje na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl (ďalej len "náčelník generálneho štábu) minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len "minister obrany"). 36. Podľa § 4 ods. 10 zák. č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, postavenie a úlohy Vojenskej polície ako súčasti ozbrojených síl, ako aj postavenie a úlohy Vojenského spravodajstva upravujú osobitné zákony. 37. Podľa § 4 ods. 11 zák. č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, na plnení úloh ozbrojených síl sa podieľajú aj vojenské vysoké školy, vojenské orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve, ako aj rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriadené ministerstvom obrany. 38. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 39. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Závery správneho súdu. 41. Úlohou súdu v prejednávanej veci, vzhľadom na obsah žaloby, bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, ktorými nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o poskytnutie informácie v zmysle zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám a v § 18 ods. 2 upravuje postup správneho orgánu v prípade, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie. Právnou otázkou bola skutočnosť, či žalovaný ako povinná osoba, v zmysle svojej organizačnej štruktúry, vybavil žiadosť komplexne. 42. V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá jeho povinnosť preskúmať správne rozhodnutie iba v danom rozsahu a rozhodnúť o všetkých bodoch žaloby s tým záverom, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi náležite vysporiada. Uvedené vyplýva z premisy, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 43. Základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií je, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 ZoSI). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1 ZoSI), najmä definuje subjekty, ktoré sú zo zákona povinné poskytovať informácie (povinné osoby), povinne zverejňované informácie ako aj obmedzenia prístupu k informáciám, spôsob a postup sprístupňovania informácií na žiadosť vrátane postupov, ktorými sú povinné osoby pri sprístupňovaní informácií viazané. Prostredníctvom ZoSI sa realizuje právo na informácie, pričom platí, že žiadateľ (fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie), má právo žiadať akúkoľvek informáciu, avšak rozsah poskytnutých informácií je limitovaný rozsahom rozhodovacej činnosti povinných osôb a zákonnými obmedzeniami prístupu k informáciám. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je tak poskytovanie informácií povinnými osobami (§ 2 ZoSI) a získavanie informácií žiadateľom v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom. 44. ZoSI upravuje právo fyzických a právnických osôb na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii povinné osoby definované v § 2 ZoSI. Právo na informácie zakotvuje ako základné ústavné právo aj Ústava Slovenskej republiky v článkoch 26, 34 a 45. Napriek tomu, že ZoSI upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1 ZoSI), samotný ZoSI definíciu pojmu „informácia“ neustanovuje. Preto súd pri výklade tohto pojmu vychádza z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí pod sp. zn 5 Sži/3/2011 prijal výklad pojmu „informácia“ takto „podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov.“ 45. Podľa § 3 ods. 1 ZoSI povinná osoba musí poskytnúť informácie, ktoré má k dispozícii, teda také, ktoré povinná osoba sama vytvorila, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. Povinnosť poskytovať informácie povinná osoba má nielen priamo o predmete svojej činnosti, ale aj informácie súvisiace s jej činnosťou t.j. informácie, ktoré povinná osoba v súvislosti so svojou činnosťou obdržala od iných osôb. Uvedené vyplýva z ústavnej povinnosti orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR. Princíp prístupu k informáciám znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré na úrade „ležia“, s ktorými úrad pracuje. Informáciou sa myslí to, čo v okamihu žiadosti o sprístupnenie informácií je, alebo má mať úrad k dispozícii. Treba povedať, že ZoSI neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Sprístupnenie takých informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. Uvedený prípad môže nastať vtedy, ak by si sprístupnenie požadovanej informácie vyžadovalo vytvorenie úplne novej informácie, alebo vytvorením novej informácie je aj určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú a v dôsledku ktorého vzniká kvalitatívne nová informácia. 46. Právnou otázkou v predmetom konaní bolo posúdenie, či povinná osoba disponovala informáciami v rozsahu a štruktúre, ako ich požadovala žalobkyňa a či s otázkou disponovania požadovanej informácie sa náležite, v rozsahu svojich organizačných štruktúr riadne vysporiadala. 47. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 3. tohto rozhodnutia, že jej žiadosť bola vybavená čiastočne, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu a citovaných ustanovení § 2 ods. 1 ZoSI je zrejmé, že žalovaný spĺňa rozsah osobnej pôsobnosti podľa § 2 ods. 1 ako právnickej osoby (zákon č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR), ktorého postup organizačných zložiek pri sprístupňovaní informácií na základe žiadosti o slobodnom prístupe k informáciám podľa ZoSI v podmienkach ministerstva upravuje smernica Ministerstva obrany SR č. 12/2011 o zabezpečení slobodného prístupu k informáciám v podmienkach Ministerstva obrany SR v znení smernice č. 4/2013. 48. Podľa čl. 1 ods.1 smernice č. 12/2011 v spojení s č. 4/2013 v znení v čase podanej žiadosti, tieto smernice ustanovujú postup organizačných zložiek a) Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), b) Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „generálny štáb“), c) ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) pri sprístupňovaní informácií na základe žiadosti a pri povinnom zverejňovaní informácií v podmienkach ministerstva. 49. Podľa čl. 1 ods.2 smernice č. 12/2011 v spojení s č. 4/2013 v znení v čase podanej žiadosti, Ministerstvo je povinnou osobou podľa § 2 ods.1 zákona. 50. Podľa čl. 2 ods.1 smernice č. 12/2011 v spojení s č. 4/2013 v znení v čase podanej žiadosti, vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií (ďalej len „žiadosť“) v mene ministerstva ako povinnej osoby zabezpečujú v rozsahu svojej pôsobnosti a s prihliadnutím na obsah požadovanej informácie organizačné zložky ministerstva uvedené v čl. 2 ods.1 a v čl. 3 a čl. 18 organizačného poriadku ministerstva a organizačné zložky generálneho štábu uvedené v čl. 3 ods.1 a 2 organizačného poriadku generálneho štábu (ďalej len „vecne príslušná zložka“). 51. Podľa § 7 ods. 4 zák. č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách, velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje generálny štáb. 52. Podľa § 7 ods. 5 zák. č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách, na čele generálneho štábu je náčelník generálneho štábu, ktorý velí ozbrojeným silám. Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. Je podriadený ministrovi obrany, ktorému zodpovedá za výkon svojej funkcie. 53. S odkazom na citované ustanovenia v odsekoch 48. až 52. tohto rozhodnutia, s dôrazom na obsah žalobkyňou požadovaných informácií a to rozhodnutia k osobe žalobkyne ako obete výcviku ozbrojených síl Slovenskej republiky, bezpochyby požadovaná informácia spadá do pôsobnosti ozbrojených síl, ktorých činnosť zabezpečuje generálny štáb (§ 7 ods. 4 zák. č. 321/2002 Z.z.), ktorý spadá pod organizačné zložky v rozsahu pôsobnosti žalovaného (čl. 1 ods.1 smernice č. 12/2011 v spojení s č. 4/2013). Preto súd sa plne stotožnil s rozhodnutím žalovaného ako i jeho odôvodnením. 54. Na tomto mieste je dôležité uviesť, že ZoSI a ani žiaden iný právny predpis neupravuje rozsah interných organizačných zložiek správneho orgánu, ktoré majú predložiť informáciu a ani spôsob šetrenia, dohľadania požadovaných informácií. Zákonodarca prenechal povinnosť sprístupniť informáciu výlučne len na povinné osoby ktoré definoval v § 2 ZoSI. Preto súd nemá dôvod akýmkoľvek spôsobom spochybniť rozhodnutie žalovaného ako povinnej osoby (§ 2 ods. 1 ZoSI), ktorá v rozsahu svojej pôsobnosti žiadanú informáciu nesprístupnila, nakoľko informáciou nedisponuje, vrátane prípadu, že žiadne takéto rozhodnutie nevydala a postupovala v súlade so zákonom, keď žiadosti nebolo vyhovené (§18 ods. 2 ZoSI). Žalovaný sa so žiadosťou vysporiadal v celom rozsahu, keď v druhostupňovom rozhodnutí odôvodnil odmietnutie žiadosti konštatovaním, že ako povinná osoba nemá ani vedomosť o tom, kde možno požadované informácie získať (§ 15 ods. 1 ZoSI). 55. Je potrebné konštatovať, že právo na prístup k informáciám je síce garantovaným právom v čl. 26 Ústavy SR, avšak nie je to právo absolútne. Z konštantnej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že ústava predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem (II. ÚS 128/95) a každé ustanovenie ústavy treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť (II. ÚS 48/97). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre zaujal stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99, sp.zn. II. ÚS 184/03, sp.zn. II. ÚS 514/2010). 56. V prejednávanej veci predmetom žiadosti o poskytnutie informácie bol názov rozhodnutia, označenie orgánu ktorý rozhodnutie vydal, dátum a miesto vydania rozhodnutia, obsah výroku rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia a poučenie o opravnom prostriedku, všetko vo vzťahu k žiadateľke ako „obeť výcviku“ ozbrojených síl SR, z čoho nepochybne podľa názoru súdu vyplýva a uviedol to i žalovaný v svojom rozhodnutí, že ak požadované informácie, t.j. rozhodnutie, reálne vydané boli, tak by ich žiadateľka mala mať v osobnej dispozícii. Inými slovami, ak by rozhodnutie vydané bolo, tak by ním mala žalobkyňa disponovať a ak ním nedisponuje, podľa názoru súdu vydanie duplikátu nemožno požadovať cestou ZoSI. 57. K ostatným namietaným skutočnostiam žalobkyne uvedených v odseku 5. tohto rozhodnutia správny súd uvádza, že nesúvisia s prejednávanou vecou, napadnutým rozhodnutím, preto sa nimi súd nezaoberal. K uvedenému súd dodáva, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, pričom o takýto prieskum v špecifikovaných „výrokoch“ jednoznačne nejde. 58. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. V konaní správnych orgánov sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí, správne orgány sa vysporiadali so všetkými pre posúdenie veci podstatnými námietkami, preto nevyhovením žiadosti nemohlo dôjsť k negatívnemu zásahu do práva žalobkyne na informácie a súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. VIII. Trovy konania. 59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).