KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 5. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/175/2017 z 21. 5. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. mája 2018, sp. zn. 5S/175/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017201494.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/175/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201494
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201494.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR,
a. s., Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia o rozklade žalovaného č. 2106/2017-420 zo dňa 07.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného o rozklade zo dňa 07.07.2017, č. 2106/2017-420 z r
u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1/ Z protokolu o vykonanej kontrole č. 13208/2016 zo dňa 17.05.2016 vyplýva, že na základe poverenia
č. 4/2016 zo dňa 15.01.2016 vykonal žalovaný kontrolu za účelom dodržiavania ustanovení zákona č.
362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny
(ďalej len „zákon č. 362/2012 Z.z.). Dňa 25.01.2016 bola začatá kontrola žalovaným so zameraním na
dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 najmä vo väzbe na ust. § 4 ods. 4 písm. u./ v zmluvnom
vzťahu s dodávateľom/mi potraviny, banány (voľný predaj) do letákovej akcie platnej v období od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX za akciovú predajnú cenu X,XX,- €/kg. Oznámenie žalobca prevzal dňa
26.01.2016.

2/ Počas kontroly na mieste bol žalobcom predložený žalovanému cenník zo dňa 08.12.2015, ktorého
prílohu tvorí Dohoda o všeobecných nákupných podmienkach, v ktorých bola stanovená nákupná
jednotková cena potraviny - banány voľné vo výške X,XXX €/kg, cena platná od XX.XX.XXXX.
Jednotková cena uvedená na faktúrach a následne uhradená zo strany žalobcu bola vo výške X,XXX
€/kg bez DPH. Dňa 12.01.2016 bola žalobcom vystavená faktúra č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom
bola fakturácia dodávateľovi množstevnej zľavy vo výške XX.XXX,XX eur za obdobie 12/2015. Žalobca
vo vyjadrení zo dňa 23.03.2016 vyhlásil, že faktúry od dodávateľa spoločnosti VVISS spol. s r.o.
Madunice tvorili podklad pre určenie konečnej výšky množstevného bonusu za obdobie 12/2015 a
takto fakturovaný bol uplatnený vo výške 1% z obratu dodávateľa tak, ako to bolo stanovené v prílohe
č. 1A Dohody o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 31.12.2013. Z dokladov a vyjadrení
predložených žalobcom žalovaný zistil, že nákupná cena dodanej potraviny banány do predmetnej
letákovej akcie bola X,XXX €/kg bez DPH a predajná cena tejto potraviny uvedená v letáku platnom pre
toto obdobie bola X,XXX €/kg bez DPH. Kontrolná komisia žalovaného v závere protokolu o vykonanej



kontrole poukázala na porušenie zákona č. 362/2012 Z.z. a to konkrétne § 4 ods. 4 písm. u/ a preto v
súlade s ust. § 6 ods. 7 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. uložila žalobcovi upustiť od konania, ktoré
napĺňa skutkovú podstatu neprimeranej podmienky § 4 ods. 4 písm. u/ zákona č. 362/2012 Z.z. v
zmluvnom vzťahu s dodávateľom VVISS spol. s r. o. a v prípade, ak zo strany žalobcu dochádza k
uplatňovaniu alebo dohodnutiu tejto neprimeranej podmienke aj v iných zmluvných vzťahoch, ktorých
predmetom sú potraviny alebo služba spájaná s predajom potravín, žalovaný ukladá žalobcovi od
takéhoto konania upustiť. Kontrola bola ukončená v lehote do 17.05.2016.
3/ Žalovaný listom zo dňa 08.02.2017 oznámil žalobcovi začatie správneho konania na podnet
správneho orgánu proti žalobcovi vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa ust. § 8 ods. 1 zákona
č. 362/2012 Z.z. uplatnenia neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa ust. § 4 ods. 4 písm. u/
tohto zákona v obchodnom vzťahu so spoločnosťou VVISS spol. s r. o. Madunice, ktorá je účastníkom
správneho konania vo veci odstránenia neprimeranej podmienky v lehote určenej žalovaným podľa ust.
§ 8 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. Žalobca bol poučený v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku a
bola mu daná možnosť vyjadriť sa k podkladom na vydanie rozhodnutia v lehote 8 od doručenia tohto
oznámenia na adresu žalovaného. Totožné oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 08.02.2017
bolo doručené aj spoločnosti VVISS spol. s r.o., Madunice.

4/ Dňa 21.02.2017 obdržal žalovaný vyjadrenie žalobcu k podkladom pre vydanie rozhodnutia v
správnom konaní č. 1009/2017-023, 2214/2017, v ktorom uviedol, že konanie ktoré žalovaný kladie
žalobcovi za vinu, nie je správnym deliktom v zmysle zákona a teda nemôže byť v súvislosti s ním začaté
správne konanie, resp. v začatom správnom konaní nie je možné pokračovať a musí byť zastavené.
Správne konanie bolo žalovaným začaté v rozpore s ustanovením všeobecne záväzných právnych
predpisov, nakoľko údajné konanie žalobcu (uplatnenie neprimeranej podmienky), ktoré žalovaný
uvádzal ako dôvod na začatie správneho konania nie je správnym deliktom v zmysle ustanovenia
zákona, ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu platného na území SR, v správnom konaní
by sa nemalo pokračovať a malo byť zastavené. Zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis
neumožňuje žalovanému začať správne konanie voči žalobcovi za konanie, ktoré žalovaný označil ako
uplatnenie neprimeranej podmienky. Ako správny delikt je definované konanie, ktoré spočíva v dohodnutí
neprimeranej podmienky špecifikovanej v § 4 ods. 2 až 4 zákona č. 362/2012 Z.z. Žalobca namietal
vadu nezákonnosti protokol, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti predpísané § 13 ods. 1 zákonom o
kontrole v štátnej správe a teda nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní.
V protokole žalovaný konštatoval, že kontrolovaný subjekt porušil zákon, konkrétne v ust. § 4 ods.
4 písm. u/, podľa ktorého „za neprimeranú podmienku sa považuje aj predaj potraviny konečnému
spotrebiteľovi odberateľom za nižšiu jednotkovú cenu ako uhradil za dodávku toho istého druhu
potravín dodávateľovi.“ Následne rovnaké konštatovanie uvádza kontrolný orgán aj v závere protokolu,
pričom zároveň „ukladá kontrolovanému subjektu upustiť od konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu
neprimeranej podmienky uvedenej v § 4 ods. 4 písm. u/ zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných
podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.“ Žalobca má za to, že uvedené
vymedzenie „porušenia zákona“, tak ako to uviedol žalovaný v protokole je zmätočné, nejasné a zároveň
kontrolný orgán nesprávne právne posúdil vec, na základe čoho dospel v protokole k nesprávnym
záverom. Protokol zároveň neobsahuje aj ďalšie náležitosti predpísané zákonom o kontrole a to
zápisnicu o prerokovaní protokolu, ktorá by mala byť k protokolu priložená v zmysle ust. § 13 ods. 6
zákona o kontrole. Protokol obsahuje len konštatovanie žalovaného, že za deň prevzatia a oboznámenia
sa kontrolovaného subjektu s protokolom o vykonanej kontrole sa považuje deň prijatia doručenej
zásielky (dátum vyznačený na doručenke). Uvedená vada rovnako spôsobuje nezákonnosť protokolu,
nakoľko nepreukazuje, a to najmä žalovanému, že bol zo strany žalovaného dodržaný postup predpísaný
zákonom, t. j. prerokovanie protokolu a vyhotovenie zápisnice o prerokovaní, pretože protokol so
žalobcom nebol riadne prerokovaný.

5/ Dňa 23.02.2017 obdržal žalobca od žalovaného žiadosť o poskytnutie súčinnosti, v súvislosti so
správnym konaním č. 1009/2017-023, v ktorej žiadal žalovaný o poskytnutie informácií:
- koľko kg potraviny - banány bolo predaných v letákovej akcii, ktorá prebiehala v čase od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX spolu s dokladom preukazujúcim množstvo predanej potraviny,
- koľko prevádzok účastníka konania TESCO pôsobí na slovenskom trhu s potravinami,
s koľkými dodávateľmi má účastník konania TESCO v súčasnosti uzavretý zmluvný vzťah vo väzbe na
dodávanie potravín,
- vyčíslenie hospodárskeho výsledku, ako aj tržieb za rok 2015 spolu s dokladmi preukazujúcimi ich
výšku, a to fotokópiu účtovnej závierky spolu so súvahou a výkazom ziskov a strát.



Doklady a písomné vyjadrenie žiadal žalovaný od žalobcu doručiť v lehote do 5 dní od obdržania tejto
žiadosti.

6/ Žalobca v odpovedi doručenej žalovanému dňa 01.03.2017 uviedol:
1. V letákovej akcii, ktorá prebiehala v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bolo predaných
427.074,74 kg tovaru - banánov. Uvedenú skutočnosť preukazujeme výpisom z nášho interného
systému, ktorý tvorí prílohu tohto listu.
2. V súčasnosti pôsobí na slovenskom trhu s potravinami 154 prevádzok spoločnosti TESCO STORES
SR, a.s.
3. Výsledok hospodárenia tržby za rok 2015 (finančný rok 2015/2016) prikladáme v prílohe tejto
odpovede.
7/ Dňa 24.02.2017 obdržala spoločnosť VVISS spol. s r.o. od žalovaného žiadosť o poskytnutie
súčinnosti, v ktorej ho žiadal o vyčíslenie hospodárskeho výsledku, ako aj tržieb za rok 2015 spolu s
dokladmi preukazujúcimi ich výšku, a to fotokópiu účtovnej závierky spolu so súvahou a výkazom ziskov
a strát.

8/ Dňa 13.03.2017 obdržal žalobca a spoločnosť VVISS spol. s r.o. od žalovaného oznámenie o
ukončení dokazovania v správnom konaní, v ktorom ich oboznámil, ktoré podklady tvoria administratívny
spis a tiež možnosť uplatnenie svojich práv v lehote 5 dní od doručenia tejto písomnosti.

9/ Prvostupňový orgán rozhodol dňa 27.03.2017 rozhodnutím č. 1009/2017-023 tak, že žalobca sa v
období od 17.12.2015 do 20.12.2015 vo svojom sídle podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z.
dopustil správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech uvedenej v ust. § 4
ods. 4 písm. u/ zákona č. 362/2012 Z.z. - predaj potraviny banány konečnému spotrebiteľovi odberateľom
za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu potravín dodávateľovi. Žalobca
znížil predajnú cenu potraviny banánov na sumu X,XXX eur bez DPH/kg, pričom nákupná cena potraviny
banány v letákovej akcii bola X,XXX eur bez DPH/kg, čo vyplýva z:
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2015 na sumu XX XXX,- eur,
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2015 na sumu XX XXX,XX eur,
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2015 na sumu XX XXX,XX eur,
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2015 na sumu XX XXX,XX eur,
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2015 na sumu XX XXX,XX eur,
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2015 na sumu XX XXX,XX eur,
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2015 na sumu XX XXX,XX eur,
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2015 na sumu XX XXX,XX eur,
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2015 na sumu XXX XXX,XX eur,
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2015 na sumu XX XXX,XX eur,

v obchodnom vzťahu so spoločnosťou VVISS spol. s r. o. Madunice. Za uvedený správny delikt mu bola
uložená podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. pokuta vo výške XX.XXX,- eur. Prvostupňový
orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že na základe vykonaného dokazovania má prvostupňový orgán
preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z.
uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa ust. § 4 ods. 4 písm. u/ zákona, keďže
jeho konanie nespadá ani pod jednu z výnimiek uvedených v bode 1/ až 4/ tohto zákona.

10/ Dňa 19.04.2017 obdržal prvostupňový orgán rozklad proti rozhodnutiu č. 1009/2017-023 zo dňa
27.03.2017 vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. Žalobca
v rozklade namietal, že konanie, ktoré správny orgán žalobcovi kladie za vinu, nie je správnym deliktom
v zmysle zákona č. 362/2012 Z.z., preto nemohlo byť v súvislosti s ním začaté správne konanie,
následne ani vydané rozhodnutie a teda rozhodnutie trpí vadou zákonnosti a nie je možné ním zasiahnuť
do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ministerstvo ako kontrolný orgán pri výkone kontroly a
vypracovaní protokolu porušilo povinnosti stanovené príslušnými ustanoveniami zákona č. 10/1996 Z.z.
a z uvedeného dôvodu je protokol nezákonný a kontrola nebola riadne ukončená, čo má za následok
následnú nezákonnosť začatia správneho konania a následne vydanie rozhodnutia v správnom konaní.
Sankcia je uložená žalobcovi bezdôvodne a jej odôvodnenie je zmätočné, nepreskúmateľné a neopiera
sa o zistené skutočnosti ani o ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a a výška pokuty
je neprimerane vysoká a neodôvodnená a preto navrhol, aby správny orgán rozhodnutie zrušil.



11/ Žalovaný rozhodnutím o rozklade č. 2106/2017-420 zo dňa 07.07.2017 zamietol rozklad žalobcu
a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 1009/2017-023 zo dňa 19.04.2017 potvrdil. Žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia zopakoval priebeh prvostupňového správneho konania a dôvody
podaného rozkladu žalobcu.

12/ Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa stotožnila so závermi osobitnej komisie, ktorá
zistila tento skutkový stav. V rozhodnutí odcitoval § 3 ods. 1, ods. 5, § 59 ods. 1, ods. 2 Správneho
poriadku a uviedol, že osobitná komisia s poukazom na citované zákonné ustanovenia v konaní o
rozklade preskúmala rozkladom napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, tak ako je to ustanovené
v § 59 ods. 1 Správneho konania a konštatovala, že pokiaľ ide o skutkové zistenia správneho orgánu
prvého stupňa, ku ktorým dospel na základe vykonanej kontroly, tieto považuje za dostatočne zistené a
preukázané. Osobitná komisia z napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu zistila,
že ministerstvo rozhodnutím č. 1009/2017-023 z 19.04.2017 vo veci uloženia pokuty za správny delikt
podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. rozhodlo, že žalobca dopustil správneho deliktu uplatňovania
neprimeranej podmienky podľa ust. § 4 ods. 4 písm. u/ zákona č. 362/2012 Z.z., a to v obchodnom
vzťahu so spoločnosť VVISS spol. s r. o. K námietkami žalobcu uvedeným v rozklade osobitná komisia
uviedla, že sa s nimi nestotožňuje. Čo sa týka skutkového zistenia správneho orgánu prvého stupňa,
ku ktorým dospel na základe vykonanej kontroly, tieto osobitná komisia považovala za dostačujúce a
v podrobnostiach odkázala na právnu argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ ide o nesprávnu aplikáciu judikatúry citovanej správnym orgánom, či porušenia čl. 2 ods. 2 a 3,
čl. 49 Ústavy SR ak kontrola nebola riadne ukončená, osobitná komisia sa tiež s námietkami žalobcu
nestotožnila. Po preštudovaní rozkladu sa preto osobitná komisia vo svojom odôvodnení obmedzila iba
na právne vyhodnotenie námietok žalobcu, ktoré sa týkajú nezákonnosti protokolu, namietanej zjavnej
nesprávnosti aplikácie judikatúry a zodpovednosťou za správny delikt. Osobitná komisia poukázala na
ust. § 1, § 6 ods. 1, 5, 7, 8 zákona č. 362/2012 Z.z. Osobitná komisia tiež neakceptovala namietanú
zjavnú nesprávnu aplikáciu judikatúry žalobcom a uviedla, že v súvislosti so stanovením ceny, za ktorú
spoločnosť predávala tovar konečnému spotrebiteľovi došlo zlyhaním jednotlivca. Zodpovednosť za
správny delikt je konštruovaný ako objektívna, teda neposudzuje sa, či k porušeniu povinnosti došlo
na základe zavineného konania. Správne delikty právnických osôb sú teda postihované bez ohľadu na
zavinenie, nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné
je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Subjektom deliktu je právnická osoba
spôsobilá na protiprávne konanie. Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti
založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce
nesplnenie povinnosti (došlo zlyhaním jednotlivca), nemajú právny význam pre otázku zodpovednosti
za toto porušenie.
13/ Osobitná komisia v tejto súvislosti konštatovala, že správny delikt podľa § 4 ods. 4 písm. u/ zákona č.
362/2012 Z.z. je predaj potraviny konečnému spotrebiteľovi odberateľom (spoločnosť TESCO STORES
SR, a.s.), za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu potraviny dodávateľovi
(spoločnosť VVISS spol. s r.o.), okrem prípadov taxatívne uvedených v bodoch 1. až 4. citovaného
ustanovenia. V predmetnej veci k predaju potraviny za nižšiu jednotkovú cenu objektívne došlo, pričom
takémuto predaju nedošlo z dôvodu uplatnenia výnimiek, ktoré zákon pripúšťa. Osobitná komisia
považovala za primeranú a náležite odôvodnenú výšku sankcie XX.XXX,- eur. Osobitná komisia rovnako
ako prvostupňový orgán zohľadnila všetky zákonom stanovené hľadiská, ako aj sadzbu (od 1.000 eur do
300.000 eur), určenú pre právnické osoby alebo fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá sa správneho deliktu
dopustí tým, že v obchodnom vzťahu uplatní vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4
ods. 2 až ods. 4 zákona č. 362/2012 Z.z. Podľa názoru osobitnej komisie pokuta, ktorá bola uložená v
dolnej časti rozpätia zákonnej sadzby je primeraná identifikovanému porušeniu zákona č. 362/2012 Z.z.
- naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu uvedenú v § 4 ods. 4 písm. u/ zákona č. 362/2012 Z.z.

14/ Podľa názoru osobitnej komisie pokuta vo výške XX.XXX,- eur nie je pokutou liberačnou, nevybočuje
z medzí ustanovených zákonom č. 362/2012 Z.z. v danom prípade ide o opakované porušenie
zákona č. 362/2012 Z.z., napriek tomu, že už žalobca bol už za svoje predchádzajúce protiprávne
konanie žalovaným sankcionovaný a opätovne zákon porušil. Osobitná komisia zhodne s názorom
prvostupňového orgánu uzavrela, že prostredníctvom pokuty sa má dosiahnuť potrestanie žalobcu za
spáchaný správny delikt a viesť ho k uskutočneniu nápravy a k prijatiu takých opatrení, ktoré zamedzia v
budúcnosti páchanie ďalších správnych deliktov. Ministerka pôdohospodárstva ako vedúca ústredného
orgánu štátnej správy, ktorá podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku rozhoduje o rozklade na základe



návrhu ňou ustanovenej osobitnej komisie, rozhodla, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia o rozklade.

II.
Stanovisko žalobcu

15/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2017 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 2106/2017-420 zo dňa 07.07.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konane. Žalobca
napadol zmätočnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré sa opiera o
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 1009/2017-023 zo dňa 17.04.2017. Podľa názoru
žalobcu sú dôvodom zmätočnosti, nejasnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia v extenzívnom výklade
a rozšírení katalógu neprimeraných podmienok žalovaným, čo považuje za jeho svojvôľu.

16/ Žalovaný sankcionoval uplatňovanie neprimeranej podmienky vo svoj prospech upravenej v § 4 ods.
4 písm. u/zákona č. 362/2012 Z.z., hoci zo znenia § 4 zákona jednoznačne vyplýva, že neprimeranú
podmienku nie je možné dohodnúť. Toto tvrdenie vyplýva i z § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., ktorý
hovorí, že správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v
obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až ods. 4
zákona. Výpočet neprimeraných podmienok je konečný a preto nad rozsah zákona nie je možné rozšíriť
tento výpočet na ďalšie (nové skutkové podstaty správny deliktov). Žalovaný v tejto súvislosti tvrdil,
že sa pri svojom rozhodovaní opiera cit.: „o judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky a na
ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., ako aj na to, že účelom zákona č. 362/2012 Z.z. je
nepochybne postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok a to z dôvodu,
že zmyslom dohody je následné plnenie jej obsahu.“

17/ Predovšetkým podľa názoru žalobcu je účelom zákona obmedzenie zmluvnej voľnosti v tom zmysle,
aby došlo k vylúčeniu neprimeraných podmienok z obsahu dodávateľsko-odberateľských zmluvných
vzťahov. Inými slovami, zákon predstavuje špeciálny predpis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku,
keďže reguluje obchodné vzťahy, ktorých predmetom sú (výlučne) potraviny. Takisto podľa názoru
žalobcu judikatúrou nie je možné rozširovať trestnosť skutkov. Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví,
ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť
za jeho spáchanie. Podmienky trestnej zodpovednosti musia byť ustanovené zákonom.

18/ Správne delikty spĺňajú definíciu trestného obvinenia podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Vzťahujú sa na konanie o nich predpisy trestného práva a žalobca mal za to,
že pri rozhodovaní o správnych deliktoch je potrebné aplikovať základné zásady trestného práva. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sankcionoval uplatňovanie neprimeranej
podmienky upravenej v § 4 ods. 4 písm. u/ zákona č. 362/2012 Z.z. a týmto postupom žalovaný
použil „novú“ skutkovú podstatu správneho deliktu na ťarchu žalobcu. V danej veci tak došlo zo strany
žalovaného k rozšíreniu skutkovej podstaty o nové skutky v rozpore s Ústavou SR a vyššie spomínanými
princípmi trestného práva.

19/ Napadnuté rozhodnutie žalovaného navyše nie je ani v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho
poriadku a to z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s vyjadreniami a námietkami žalobcu, ktoré
uplatňoval počas celého konania až do rozhodnutia vo veci samej. Realizácia zásady prezumpcie neviny
v správnom konaní znamená, že žalovaný je povinný dokázať vinu obvineného zo správneho deliktu, a
ak sú o nej pochybnosti musí rozhodnúť v prospech obvineného zo správneho deliktu (in dubio pro reo).
Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôžu byť ľubovoľné (rozsudok NS
SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 126/2006). Úlohou správnej žaloby nie je nahrádzať funkciu správnych orgánov, ale
ide o výnimočný inštitút, ktorý je až krajnou možnosťou pre dosiahnutie nápravy nezákonného konania
alebo zásahu zo strany správnych orgánov. Na inštitút správnej žaloby je tak potrebné nahliadať ako
na inštitút ultima ratio, ktorý tak má byť až poslednou možnosťou pre dosiahnutie žiaduceho zákonného
stavu. K nesprávnej správnej úvahe dochádza vtedy, ak žalovaný nakladá so správnou úvahou príliš
vágne alebo použije nevhodný variant pre vyriešenie situácie, nedostatočne sa vysporiada s námietkami,
tvrdeniami a súčasne nejde o prípad, kedy je možné tvrdiť preukázanie skutočností tvrdených žalobcom
je nepotrebné, resp. nadbytočné. Výsledkom tohto stavu je právna neistota žalobcu, ktorý považuje
rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov za nezákonné.



III.
Vyjadrenie žalovaného

20/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 20.12.2017 v bode I. Procesný postup správnych
orgánov žalovaný podrobne opísal priebeh správneho konania.

21/ V bode II.1. uviedol, že žalobca namietal zmätočnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia o rozklade zo dňa 07.07.2017, ktoré sa opiera o prvostupňové rozhodnutie zo dňa
19.04.2017. Žalovaný uviedol, že opätovne dôkladne preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k
záveru, že rozhodnutie zo dňa 07.07.2017 bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia,
v konaní dostatočne zistil a preukázal skutkový stav, ktorý v napadnutom rozhodnutí takisto náležite
odôvodnil a teda napadnuté rozhodnutie netrpí vadami, ktoré mu žalobca vyčítal. Napadnuté rozhodnutie
je jasné, preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky.

22/ K námietke žalobcu v bode II.2. žalovaný zastáva právny názor, že zákonodarca mal rozhodne
v úmysle postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, čo preukazuje
aj dôvodová správa k zákonu č. 362/2012 Z.z., v ktorej je uvedené, že účelom zákona je upraviť
posudzovanie, zamedzenie, kontrolu a konanie vo veciach uplatňovania neprimeraných obchodných
podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín. K takémuto výkladu a aplikácii
zákona č. 362/2012 Z.z. žalovaný dospel aj na základe nálezu Ústavného súdu zo dňa 23.05.2017 č.
IV.ÚS 71/2013 - 36, ktorý deklaruje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať
len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona, ktorý potvrdzuje aj textácia citovanej dôvodovej správy k
tomuto zákonu. Z dôvodovej správy k zákonu a spoločnej správy výborom NR SR vyplýva, že návrh
tohto zákona bol predložený v dôsledku podnetov a poznatkov z praxe, ktoré preukázali, že vo vzťahu
medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku dochádza zo strany odberateľov dodávaných
potravín k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na vnútornom trhu, v dôsledku čoho tento zákon
reaguje v legislatívnej podobe na zistené poznatky a zamedzuje ich aplikácie. Cieľom a účelom
zákona č. 362/2012 Z.z. je presadiť opatrenia zamedzujúce zneužívanie ekonomického postavenia
odberateľov na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a podielu odberateľov
a dodávateľov na tomto trhu. V ustanovení § 4 zákona č. 362/2012 Z.z. sú taxatívne vymedzené
skutkové podstaty neprimeraných podmienok, ktoré sú vo vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom
zakázané. Správnemu deliktu vo forme uplatňovania neprimeranej podmienky sa dopúšťa podstatná
časť delikventov a bez postihu tejto formy správneho deliktu by zákon č. 362/2012 Z.z. nespĺňal svoj
účel a nedokázal by zamedziť uplatňovaniu neprimeraných podmienok, ktoré sú v zmluvných vzťahoch
veľmi rozšírené a zaužívané. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný vyhodnotil uplatňovanie
neprimeranej podmienky podľa ust. § 4 ods. 4 písm. u/ zákona č. 362/2012 Z.z. ako správny delikt podľa
tohto zákona. Žalovaný porušenie ust. § 4 ods. 4 písm. u/ zákona č. 362/2012 Z.z., jednoznačne a
zrozumiteľne zdôvodnil aj vo viacerých častiach napadnutého rozhodnutia, pričom uvedenú skutočnosť
preukazuje aj časť prvostupňového rozhodnutia.

23/ K námietke žalobcu v bode II.3. žalovaný zastáva právny názor, že správny delikt je definovaný v §
8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. ako dohodnutie neprimeranej podmienky vo svoj prospech pri aplikácii
uvedeného zákona je potrebné vziať do úvahy nielen text, ale aj účel zákona. Z uvedeného dôvodu sa
žalovaný odvolal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžo/11/2012, z ktorého „Ustanovenie
čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom
zákona.“ Žalovaný poznamenal, že aj keď neexistuje judikatúra k zákonu č. 362/2012 Z.z. je oprávnený
sa v rámci správnej úvahy odvolávať na existujúcu judikatúru, týkajúcu sa zmyslu a účelu zákona.
Účelom zákona č. 362/2012 Z.z. je nepochybne postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie
neprimeraných podmienok a to z dôvodu, že zmyslom dohody je následné plnenie jej obsahu. Podstatná
časť protiprávnych konaní spočíva v uplatňovaní neprimeranej podmienky, z ktorej má subjekt prospech
a nie v jej dohodnutí.

24/ K námietke žalobcu v bode II.4. žalovaný zastáva právny názor, že v predmetnom správnom
konaní náležite zistil skutočný stav veci a vykonal dokazovanie v rámci ktorého boli použité ním
určené dôkazné prostriedky. V rámci svojej správnej úvahy vyhodnotil výsledky dokazovania jednotlivo



a v ich vzájomnej súvislosti, pričom sa vysporiadal so všetkými predloženými návrhmi žalobcu. Z
textu prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že došlo k porušenie zákona č. 362/2012
Z.z. uplatnením neprimeranej podmienky zakotvenej v ust. § 4 ods. 4 písm. u/. V priebehu celého
správneho konania riadne uplatnil zásady trestného konania, keďže vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne
zdôvodnil, prečo za správny delikt považoval uplatňovanie neprimeranej podmienky. Nakoľko samotný
pojem správny delikt nie je nikde v zákone upravený, poukazoval na právny názor Z.. L., uverejnený
na webovej stránke https://www.epi.sk v odbornom článku Charakteristika zodpovednosti vo verejnej
správe. V žalobcovom prípade boli jednoznačne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu, za ktorý mu žalovaný uložil pokutu za ich uplatňovanie. Na základe uvedeného má žalovaný
za to, že správnym deliktom je podľa zákona č. 362/2012 Z.z. nielen dohodnutiu, ale aj uplatňovanie
neprimeraných podmienok vo svoj prospech, preto žalovaný skúmal a posudzoval aj uplatňovanie
neprimeraných podmienok v prospech žalobcu podľa zákona č. 362/2012 Z.z. a v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžo/72/2014 zo dňa 28.01.2016, podľa ktorého cit.:
„trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických
osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto
hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi
trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú
určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi....“

25/ Ďalej žalovaný je toho názoru, že v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne preukázal odôvodnenosť
uloženia pokuty i hranice jej výšky žalobcovi, a tiež skutkovú, časovú a miestnu súvislosť žalobcom
spáchaného správneho deliktu. V ďalšej časti vyjadrenia k žalobe sa žalobca zaoberá výškou uloženej
pokuty a oprávnenosťou jej výšky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

IV.
Pojednávanie

26/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP rozhodol
na pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu a žalovaného rozsudkom dňa 22.05.2018
podľa § 137 ods. 2 a 3 SSP.

V.
Relevantné právne predpisy

27/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

28/ Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z.z. tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok
v obchodných vzťahoch (ďalej len "neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina1)
alebo služba spojená s predajom potraviny, kontrolu neprimeraných podmienok, konanie vo veciach
neprimeraných podmienok.

29/ Podľa § 2 písm. a/, písm. c/, písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
odberateľom účastník obchodného vzťahu, ktorý je prevádzkovateľom potravinového podniku2) a
odoberá výrobky alebo služby od dodávateľa; odberateľom je aj právnická osoba, ktorá má vo vzťahu k
prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku postavenie ovládanej alebo ovládajúcej osoby,



obchodným vzťahom vzťah medzi odberateľom a dodávateľom upravený osobitným predpisom4) a
týmto zákonom,
obchodnou aktivitou súbor obchodných činností účastníka obchodného vzťahu zameraných na
dosiahnutie zisku pri umiestňovaní potravín na trhu, za ktorú sa považuje aj reklamná akcia a
letáková akcia, vrátane tlače a distribúcie, marketingová aktivita na podporu ďalšieho predaja potraviny,
rozhlasová produkcia v prevádzkarni.

30/ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom
a dodávateľom sa zakazuje.

31/ Podľa § 4 ods. 4 písm. u/ zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj predaj
potraviny konečnému spotrebiteľovi za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu
potraviny dodávateľovi okrem prípadov, ak ide o
1. predaj potraviny, ktorého dôvodom je zrušenie predajne, ukončenie alebo zmena obchodnej činnosti,
2. predaj potraviny po uplynutí troch štvrtín doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti,
3. výpredaj sezónnej potraviny,
4. predaj potraviny s deformovaným obalom.

32/ Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

33/ Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z., predmetom kontroly sú údaje, doklady a písomnosti, z
ktorých sa dá zistiť dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného
vzťahu.

34/ Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z. kontrola sa ukončí
a) záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona,
b) protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto
zákona.

35/ Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z.z. na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia
osobitného predpisu,7) ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. (Osobitným predpisom sú ustanovenia §
8 až § 15 zákona č. 10/1996 Z.z.)

36/ Podľa § 8 ods. 1, 2, 3, 5, 9 zákona č. 362/2012 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba
alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú
podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4.
Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur.
Ministerstvo spolu s pokutou určí lehotu na odstránenie neprimeranej podmienky.
Pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas
trvania.
Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecní predpis o správnom konaní.9)

37/ Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z., kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly
(ďalej len "pracovníci kontroly") na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním
splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.11)

38/ Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z., pracovníci kontroly sú v súvislosti s kontrolou povinní
d) oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom o výsledku kontroly (§13) pred jeho
prerokovaním a v primeranej lehote určenej pracovníkmi kontroly vyžiadať od neho písomné vyjadrenia
ku všetkým kontrolným zisteniam; písomné vyjadrenie predložené v určenej lehote, ktorými vedúci
kontrolovaného subjektu spochybňuje kontrolné zistenia, sú námietky; k vyjadreniam predloženým po
určenej lehote sa neprihliada,
e) preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť v
dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu,
g) prerokovať protokol o výsledku kontroly vrátane jeho súčasti, priebežného protokolu, čiastkového
protokolu a dodatku k protokolu s vedúcim kontrolovaného subjektu; pred prerokovaním protokolu



upozorniť vedúceho kontrolovaného subjektu na dôsledky porušenia právnej povinnosti podľa § 12 ods.
4,
h) v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v určenej lehote
po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov,
príčin ich vzniku, určil zamestnancov zodpovedných za kontrolou zistené nedostatky a v určenej lehote
predložil orgánu kontroly písomnú správu o splnení prijatých opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti.

39/ Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené
nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä
a) označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal,
b) označenie kontrolovaného subjektu,
c) meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali,
d) miesto a čas vykonania kontroly,
e) predmet kontroly,
f) kontrolované obdobie,
g) preukázané kontrolné zistenia,
h) zoznam príloh protokolu,
i) dátum vypracovania protokolu,
j) dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom,
k) vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly,
l) podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený,
m) prílohy k protokolu,
n) správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného
predpisu.18a)

40/ Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a
vyžaduje
a) zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly
za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný
protokol,
b) zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitného postupu pri kontrole alebo
osobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci kontroly čiastkový protokol.

41/ Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z.z. ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené
námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e), pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho
súčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1.
42/ Podľa § 13 ods. 6/ zákona č. 10/1996 Z.z., o prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly
zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom,
dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. Zápisnica
o prerokovaní protokolu sa prikladá k protokolu o výsledku kontroly. V zápisnici sa uloží povinnosť
vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly,
b) určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky,
c) predložiť orgánu kontroly správu o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin a uplatnení
právnej zodpovednosti,
d) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto
nedostatky.

43/ Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z.z. kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol
sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na
prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti
pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam,
je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu.

44/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutie správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.



45/ Podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku, o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej
správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno
odvolať.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

46/ V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012
Z.z. sa žalobca dopustil správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech
uvedenej v § 4 ods. 4 písm. u/ zákona č. 362/2012 Z.z. za predaj potraviny banány konečnému
spotrebiteľovi odberateľom za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu
potraviny dodávateľovi. Žalobca znížil cenu potraviny banánov na sumu X,XXX eur bez DPH/kg, pričom
nákupná cena potraviny banánov v letákovej akcii bola X,XXX eur bez DPH/kg.

47/ Správny súd uvádza, že prvostupňový orgán nepostupoval pri kontrole žalobcu v súlade so zákonom
č. 10/1996 Z.z. a kontrola žalobcu nebola skončená podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z.z., ako vyplýva
z administratívneho spisu nedošlo k prerokovaniu protokolu. Z administratívneho spisu vyplýva, že
podľa poverenia č. 4/2016 na vykonanie kontroly zo dňa 15.01.2016 vykonali zamestnanci ministerstva
kontrolu za účelom dodržiavania ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. Dňa 17.05.2016 bol vypracovaný
protokol o vykonanej kontrole, ktorý bol podpísaný pracovníkmi poverenými vykonaním kontroly. V
protokole uviedli cit.: „Za deň prevzatia a oboznámenia sa kontrolovaného subjektu s Protokolom o
vykonanej kontrole sa považuje deň prijatia doporučenej zásielky (dátum vyznačený na doručenke).“ „Na
predloženie, kontrolnému orgánu, písomného vyjadrenia ku všetkým kontrolným zisteniam zo strany
KSu je určená lehota do 27. mája 2016“

48/ Správny súd uvádza, že protokol o kontrole nebol podpísaný vedúcim kontrolovaného subjektu (§
13 ods. 1 písm. l zákona č. 19/1996 Z.z.). Pracovníci poverení vykonaním kontroly nespísali zápisnicu o
prerokovaní kontroly (§ 13 ods. 6 zákona č. 10/1996 Z.z.). Zápisnica o prerokovaní kontroly sa prikladá
k protokolu o výsledku kontroly, čo v danom prípade absentuje.

49/ Napriek tomu, že kontrola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z., najmä vo
väzbe na ust. § 4 ods. 4 písm. u/ v v zmluvnom vzťahu s dodávateľom potraviny banány (voľný predaj)
do letákovej akcie platnej v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX za akciovú predajnú cenu X,XX
eur/kg nebola riadne ukončená začal prvostupňový orgán správne konanie doručením Oznámenia o
začatí správneho konania zo dňa 08.02.2017 č. 1009/2017-023, 2214/2017 (chýba doručenka žalobcu).
Ako vyplýva z oznámenia podkladom pre vydanie rozhodnutia je Protokol o vykonanej kontrole č.:
13208/2016, k č.: 744/2016-020 zo dňa 17.05.2016.

50/ Nakoľko nedošlo k skončeniu kontroly v zmysle zákona č. 10/1996 Z.z. nemohlo začať ani správne
konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. uplatnenia
neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa ust. § 4 ods. 4 písm. u tohto zákona, preto správny súd
zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2106/2017-420 zo dňa 07.07.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP,
pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Žalovaný v ďalšom konaní bude postupovať v správnym súdom naznačenom smere.

51/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania vo výške 100% voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

52/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje