Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/187/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201576 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201576.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: URBAN s. r. o., advokátska kancelária, Slanská Huta 77, 044 17 Slanec, Košice, adresa na doručovanie: Račianska 69/B, 831 02 Bratislava, zastúpený: Mgr. Ivan Gašperec, advokát, so sídlom Zakvášov 1518/52-11, 017 07 Považská Bystrica, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 23 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NBS1-000-013-342 zo dňa 21.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-013-342 zo dňa 21.07.2017 a rozhodnutie Národnej banky Slovenska- útvaru dohľadu nad finančným trhom č. z. 100-000-046-486, č. sp. NBS1-000-012-502 zo dňa 22.06.2017 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samotným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Spoločnosť URBAN s. r. o., advokátska kancelária (ďalej len žiadateľ) elektronickou poštou dňa 17.06.2017 požiadal o sprístupnenie informácii a to poskytnutie všetkých rozhodnutí Národnej banky Slovenska, ktoré boli vydané zo strany NBS v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom alebo nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 15.06.2017 v konaniach, kde účastníkom konania bol subjekt: (i) Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike sídlo Prievozská 4/A, Bratislava 821 09, IČO: 36 861 2. Útvar dohľadu nad finančným trhom ako príslušný prvostupňový orgán NBS rozhodnutím č. z. 100-000-046-486 k č. sp. NBS1-000-012-502 zo dňa 22.06.2017 nevyhovel žiadosti žiadateľa a podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám a § 2 ods. 2, ods. 5 v spojení s § 3 ods. 3 a § 3 ods. 4 štvrtá veta zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom nevyhovel žiadosti žiadateľa a nesprístupnil žiadateľovi požadované informácie s odvolaním sa na skutočnosť že údaje, ktoré žiada žiadateľ poskytnúť sú informáciami súvisiacimi s dohľadom nad dohľadaným subjektom, požadované informácie NBS nezverejňuje a zároveň aj z dôvodu, že žiadateľ nie je subjektom, ktorému je NBS oprávnená alebo povinná poskytnúť požadované informácie. 3. Žiadateľ sa proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolal dňa 07.07.2017 a v odvolaní uviedol, že právo na informácie je ústavným právom každého subjektu garantovým Ústavou SR (článok 26), Listinou základných práv a slobôd (článok 17), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 10). Žiadateľ uviedol, že ak dokument obsahuje niekoľko chránených informácii, neznamená to, že možno odmietnuť sprístupniť celý dokument. Chránené informácie z neho možno v takomto prípade vylúčiť a zvyšok dokumentu možno sprístupniť. Podľa názoru žiadateľa ústavné právo na poskytnutie informácii má prednosť pred odmietnutím žiadosti. Na základe uvedeného žiadal, aby orgán verejnej správy druhého stupňa zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 4. Národná banka Slovenska ako orgán verejnej správy druhého stupňa rozhodnutím č. NBS1-000-013-342 zo dňa 21.07.2017 zamietol odvolanie žiadateľa a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia NBS uviedla, že žiadosť žiadateľa listom č.100-000-046-420, č. sp. NBS1-000-012-556 zo dňa 22.06.2017 postúpila Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcii v Bratislave priamo na vybavenie a to poskytnutie požadovaných informácii za obdobie od 01.01.2008 do 31.03.2015, t. j. za obdobie, za ktoré tento orgán vykonával výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z toho dôvodu NBS v tomto období nemala takúto kompetenciu a preto nemá a nemôže mať takéto požadované informácie k dispozícii a preto ich žiadateľovi nemohla poskytnúť. 5. Ďalej NBS poukázala na ust. § 27 ods. 7 zákona o dohľade, v ktorom je uvedené, ktoré výroky prvostupňových rozhodnutí sa môžu zverejňovať vo vestníku NBS alebo na webovom sídle NBS, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkov. NBS nemôže zverejniť výrok iného svojho vykonateľného rozhodnutia alebo odôvodnenia rozhodnutia alebo jeho časti, ak to považuje za účelné z hľadiska informovanosti klientov dohľadaného subjektu, z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia alebo z hľadiska efektívnosti dohľadu nad dohľadaným subjektom. Zákon o dohľade v § 3 ods. 3 vymedzuje, v ktorých prípadoch a ktorým subjektom je NBS oprávnená alebo povinná poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú dohľadaných subjektov a výkonu dohľadu. NBS ako odvolací orgán dospel k záveru vo svojom rozhodnutí, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol v danej veci správne, tak že odmietol odvolateľovi sprístupniť požadované informácie a preto rozhodol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti druhostupňového rozhodnutia. 6. Keďže žiadateľ s druhostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy nesúhlasil, podal na súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 7. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25.09.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. NBS1-000-013-342 zo dňa 21.07.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa č. z. 100-000-046-486 č. sp. NBS1-000-012-502 zo dňa 22.06.2017, ktorým žalobcovi nesprístupnil požadované informácie v zmysle zákona o prístupe k informáciám. 8. Žalobca v žalobe napáda výrok rozhodnutia žalovaného, ako aj výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 9. Žalobca poukázal na znenie § 12 zákona o prístupe k informáciám, v ktorom sa uvádza, že nie je možné bez ďalšieho odmietnuť sprístupnenie celého dokumentu z dôvodov podľa § 8 až § 11 zákona o prístupe k informáciám. Zákonodarca v snahe naplnenia účelu zákona o prístupe k informáciám zakotvil do § 12 dve významné pravidlá, ktoré umožňujú efektívne realizovať právo na slobodný prístup k informáciám a to pravidlo selekcie a pravidlo dočasnej ochrany informácii. 10. Podľa žalobcu účelom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Avšak nesprístupniť, resp. obmedziť sprístupnenie informácii podľa tohto písmena je možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončených kontrol, dohľadov a dozorov tiež absentuje účel v podobe zabezpečenia nerušeného výkonu. Hoci Najvyšší súd SR pôvodne zastával názor, že predmetné ustanovenie musí byť vykladané reštriktívne a informácia sa nesprístupňuje ako celok, Ústavný súd SR neskôr v Náleze ústavného súdu z 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 464/10 vyslovil názor, že takýto výklad je nedôvodne reštriktívny vzhľadom na úvodnú vetu § 11 ods. 1 je informáciu možné poskytnúť aj v obmedzenom rozsahu. Takéto sprístupnenie informácie v obmedzenom rozsahu sa musí urobiť za podmienok § 12 zákona o prístupe k informáciám. 11. Ak teda požadované dokumenty obsahujú, čo len čiastkové informácie, ku ktorým nie je podľa zákona vylúčený prístup, povinná osoba musí tieto informácie sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane. 12. Vylúčenie sprístupnenia celého dokumentu nespĺňa podľa názoru žalobcu ústavnú požiadavku proporcionality a minimalizácie zásahu do základného práva na informácie, keďže sa neuplatnilo pravidlo selekcie iba naozaj citlivých informácii, ale ide o paušálne nesprístupnenie všetkých informácii obsiahnutých v požadovanej dokumentácii a takýto postup je podľa názoru žalobcu nielen v rozpore s cieľom a podstatou info zákona, ale aj v rozpore s Ústavou SR. 13. Žalobca ďalej namieta, že žalovaná sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadala s rozsiahlymi námietkami žalobcu uvedenými v článku II. a III. odvolania. Guvernér NBS vo svojom rozhodnutí iba selektívne opakovaním odôvodnenia použitého zo strany prvostupňového orgánu, no vecne a materiálne neodpovedá na námietky a vecné argumenty žalobcu. Poukázal na ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku, kde je jasne zakotvená požiadavka, aby rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a súčasne obsahovalo predpísané náležitosti. 14. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí aj právo účastníka konania na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžf/29/2010 zo dňa 10.03.2011, v zmysle ktorého cit.: „ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. 15. Otázkou, či druhostupňový správny orgán splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúce z článku 6 Dohovoru možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra súdov nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnil si trovy konania. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 15.01.2018 uviedol, že zo strany žalovanej bol žalobca informovaný v súlade s § 15 ods. 1 zákona o prístupe k informáciám, že jeho žiadosť za obdobie od 01.01.2008 do 31.03.2015 bola listom zo dňa 22.06.2017 postúpená Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu v Bratislave, pretože v dotyčnom období bola Slovenská obchodná inšpekcia príslušná na výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami. Preto reálne nebolo možné žalobcovi požadované informácie z tohto obdobia poskytnúť, pretože NBS v dotyčnom období nemala kompetenciu na výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami. 17. Pokiaľ ide o následné obdobie roku 2015, 2016 a 2017, odkedy NBS postupne dostala výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa novelizačného zákona č. 373/2014 Z. z. NBS na základe komplexného a dôsledného preskúmania žiadosti žiadateľa dospela k jednoznačnému a náležite odôvodnenému záveru, že žiadateľ - žalobca na ním požadované informácie nemá zákonný nárok podľa ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom, a ani podľa ustanovenia zákona o prístupe k informáciám. 18. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že Slovenská obchodná inšpekcia poskytla žalobcovi všetky rozhodnutia na CD za obdobie ňou vykonávaného dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami, tak je potrebné upriamiť pozornosť na rozsiahle zmeny zákonnej regulácie pri premene ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami na ochranu finančných spotrebiteľov a pri prerozdelení kompetencií v tejto oblasti medzi Slovenskou obchodnou inšpekciou a Národnou bankou Slovenska v zmysle novelizačného zákona č. 373/2014 Z.z. a novelizačného zákona č. 35/2015 Z.z., vrátane prechodných ustanovení v týchto novelizačných zákonoch tak, že postupy Slovenskej obchodnej inšpekcie pri dohľade v rámci ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami regulovali iné zákonné pravidlá, aké sú zákonné pravidlá regulujúce postupy Národnej banky Slovenska v rámci ochrany finančných spotrebiteľov a preto Slovenská obchodná inšpekcia dokončovala svoj neukončený dohľad aj podľa prechodných ustanovení vyššie spomenutých zákonoch. 19. Žalovaná NBS pri konaní a rozhodnutí o neposkytnutí požadovaných informácii pre žalobcu postupovala v súlade s ustanoveniami zákona o prístupe k informáciám a zákona o dohľade, ktorý v tejto súvislosti ako lex specialis nadväzuje na zákon o prístupe k informáciám. Pritom zákon o dohľade v ustanoveniach § 3 ods. 4 poslednej vety výslovne upravuje pravidlá postupu žalovanej NBS ako povinnej osoby pri požadovaní informácii súvisiacich s dohľadom a to aj so zohľadnením ustanovení § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám. 20. Žalovaná má za to, že nesprístupnenie požadovaných informácii bolo riadne a podrobne odôvodnené v napadnutých obidvoch rozhodnutiach aj s uvedením relevantných ustanovení zákona o prístupe k informáciám. 21. Zákon o dohľade v § 1 ods. 3 písm. a/ bod 3 zakotvuje, že súčasťou dohľadu nad finančným trhom NBS je okrem iného aj vedenie konaní, v ktorých NBS rozhoduje o udelení povolení, licencií, súhlasov a predchádzajúcich súhlasov, o uložení sankcií a opatrení na nápravu, alebo o vydaní iných rozhodnutí podľa tohto zákona o dohľade a osobitných predpisov v oblasti dohľadu. 22. V ustanovení § 2 ods. 2, § 2 ods. 5 druhá veta, § 3 ods. 4 v poslednej vete zakotvuje zákon o dohľade, že dohľad nad dohľadanými subjektmi je neverejný, že na základe informácii získaných pri dohľade môže Národná banka Slovenska sprístupniť a poskytnúť tretím osobám len informácie zverejnené podľa zákona o dohľade alebo osobitnom predpise v oblasti finančného trhu, a že povinná osoba nesprístupní a neposkytne požadované informácie súvisiace s dohľadaným subjektom finančného trhu alebo s činnosťou dohľadaného subjektu finančného trhu, ktoré sú požadované podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o prístupe k informáciám. 23. Je potrebné konštatovať, že spoločnosť Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, sídlo Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36861146 patrí medzi dohliadané subjekty finančného trhu, pričom požadované informácie súvisia s činnosťou tejto spoločnosti ako dohliadaného subjektu finančného trhu. 24. Informácie, ktoré požadoval žalobca sprístupniť, teda rozhodnutia NBS v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom alebo nad spotrebiteľskými úvermi v konaniach, kde bola účastníkom vyššie spomenutá spoločnosť nepatria medzi povinne zverejňované údaje ani medzi informácie sprístupňované na základe žiadosti žiadateľov a to vzhľadom na vylúčenie prístupu v zmysle ustanovení § 3 ods. 4 posledná veta v spojení s § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám. 25. Žalobca bol v rámci odôvodnenia rozhodnutia informovaný, že podľa § 37 ods. 1 písm. d/ zákona o dohľade NBS na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestníku zverejňuje výrok vykonateľného rozhodnutia alebo aj odôvodnenie rozhodnutia NBS alebo ich časti, ak sú určené na zverejnenie podľa tohto zákona o dohľade alebo osobitného predpisu. Žiadané informácie nepatria medzi povinne zverejňované údaje a s odkazom na § 3 ods. 3 zákona o dohľade žalobca nie je ani osobou, ktorej je NBS oprávnená alebo povinná poskytnúť informácie o dohliadaných subjektoch. 26. Žalovaná poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý judikoval, že Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Obsahom základného práva na prijímanie informácii, nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa. Účelom ustanovenia § 11 zákona o prístupe k informáciám je chrániť informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Preto Najvyšší súd SR považuje za správny záver, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o prístupe k informáciám, ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ktorý je viazaný v článku 2 ods. 2 Ústavy SR zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu než tie, ktoré tvoria výsledok činnosti pri výkone kontroly, dozoru alebo dohľadu a ktoré ustanovuje zákon (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sži/41/2014 z 05.05.2015). 27. Na základe uvedeného žalovaná žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. IV. Právne posúdenie krajského súdu 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Súd v danej veci rozhodol bez pojednávanie v zmysle § 137 ods. 4 SSP. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 31. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 32. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zák .č. 211/2000 Z. z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 33. Podľa § 12 zák. č. 211/200 Z. z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 34. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 35. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Guvernéra Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-013-342 zo dňa 21.07.2017, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. z. 100-000-046-486, č. sp. NBS1-000-012-502 zo dňa 22.06.2017. 36. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že obe rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť. 37. Podľa ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí .... lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 38. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia. Preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Správny poriadok ustanovuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo. Je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím ukladá, mení alebo ruší, resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať mohol bezpečne a bez pochybnosti poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania. 39. Súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že výrok tohto rozhodnutia má vady a to, že jeho obsah nekorešponduje s obsahom odôvodnenia rozhodnutia. 40. Prvostupňovým rozhodnutím s prihliadnutím na výrok tohto rozhodnutia bolo pravdepodobne rozhodnuté o celej žiadosti žiadateľa o informácie, napriek tomu však časť žiadosti, vzťahujúca sa k informáciám za obdobie 01.01.2008 do 31.03.2015 povinná osoba postúpila osobe, o ktorej sa domnievala, že má požadované informácie k dispozícii. Podľa obsahu administratívneho spisu je postúpenie časti žiadosti datované v ten istý deň ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. S prihliadnutím na postúpenie časti žiadosti o informácie, ako aj s prihliadnutím na výrok a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia potom ani nie je jasné, o čom vlastne prvostupňový orgán rozhodol, t.j. či rozhodol o celej žiadosti o informácie alebo iba o nejakej jej časti vzhľadom na postúpenie časti žiadosti. Ak časť žiadosti o informácie odmietol, pretože žiadané informácie nemá k dispozícii, bolo potrebné aby sa táto skutočnosť premietla jednak do výroku rozhodnutia, ako aj do jeho odôvodnenia. Vo výroku rozhodnutia je síce uvedený § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ale z výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu nie je zrejmé, na akú časť žiadosti o informácie sa tento právny dôvod rozhodnutia vzťahuje - ak sa dôvod rozhodnutia vzťahuje iba na časť žiadosti, je potrebné, aby to z výroku rozhodnutia bolo zrejmé, napr. tým že to bude obsiahnuté v samostatnom výroku, prípadne tým, že výrok rozhodnutia bude obsahovať špecifikáciu časti žiadosti, na ktorú sa daný dôvod rozhodnutia vzťahuje, čo sa v danom prípade nestalo. Pretože z rozhodnutia povinnej osoby v prvom stupni nie je zrejmé, či rozhodla o celej žiadosti s prihliadnutím na následné postúpenie časti žiadosti (aj keď sa formálne javí, že áno), je toto rozhodnutie nezrozumiteľné a teda zmätočné. 41. Odvolací orgán sa týmto nedostatkom konania povinnej osoby vôbec nezaoberal. 42. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s námietkami č. II. a III. uvedenými žalobcom v odvolaní a to s pravidlom selekcie a s pravidlom dočasnej ochrany informácií. 43. Taktiež v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa odkázal žiadateľa - žalobcu na webové sídlo v sekcii výroky právoplatných rozhodnutí, kde si môže žiadateľ výroky právoplatných rozhodnutí o udelení povolenia na vykonávanie bankových činností alebo o uloženie sankcie banke, alebo pobočke zahraničnej banky, alebo iné výroky právoplatných rozhodnutí vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov vyhľadať. Tieto uvedené skutočnosti v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa mali premietnuť aj do výroku prvostupňového rozhodnutia. 44. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj rozhodnutie odvolacieho orgánu a to Guvernéra Národnej banky bolo potrebné zrušiť, nakoľko bol nesúlad s výrokom rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa s odôvodnením rozhodnutia a toto rozhodnutie odvolací orgán potvrdil. Zároveň sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v bodoch 10.-15.tohto rozhodnutia, nálezom ÚS IV. 464/2010 z 05.05.2015 ani s námietkami č. II. a III. uvedenými žalobcom v odvolaní a to s pravidlom selekcie a s pravidlom dočasnej ochrany informácií. Preskúmavané rozhodnutie preto súd zrušil podľa § 191 od.1 písm. d/ SSP. 45. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle právnych záverov správneho súdu 46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia uznesením súdnym úradníkom. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.