Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201632 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201632.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Detská ozdravovňa Železnô, Partizánska Ľupča, IČO: 17 336 180, zastúpený JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, so sídlom Dunajská 32, Bratislava, proti žalovanej: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 02.10.2017, takto r o z h o d o l : Konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 03.10.2017 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej iba „súd“) domáhala, aby: - určil, že postup Union zdravotnej poisťovne, a. s. pri výkone kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu a zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorého výsledkom je Protokol o kontrole č. 2017100401 a Zápisnica o prerokovaní Protokolu o kontrole č. 2017100401 - Písomné vyjadrenie, je nezákonný; - zakázal žalovanej pokračovať v napadnutom inom zásahu voči žalobkyni; - určil, že žalovaná je povinná obnoviť stav pred zásahom vydaním záznamu o kontrole podľa zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti; - uložil žalovanej splniť povinnosti vyplývajúce z predmetného rozhodnutia súdu v lehote 15 dní od jeho doručenia a v rovnakej lehote doručiť súdu oznámenie o splnení povinností vyplývajúcich z tohto uznesenia; - priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v samostatnom uznesení súdu po právoplatnosti predmetného rozhodnutia súdu. 2. Výzvou zo dňa 06.10.2017 bola žalovaná vyzvaná na podanie vyjadrenia k žalobe a návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalobe. Vo vyjadrení zo dňa 19.10.2017 uviedla, že v tomto súdnom konaní nie je pasívne legitimovaná, pretože nie je akciovou spoločnosťou založenou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, tak ako v žalobe tvrdí žalobkyňa. Zdôraznila, že je komerčnou a nie zdravotnou poisťovňou, nevykonáva verejné zdravotné poistenie, čo vyplýva aj z obchodného registra predloženého žalobkyňou. Nie je ani orgánom verejnej správy, nebola so žalobkyňou v žiadnom právnom vzťahu a zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 6006NOLU000114, ktorú žalobkyňa priložila ako dôkaz k žalobe, bola uzatvorená s právnym subjektom - Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831 a nie so žalovanou, ktorej IČO je: 31 322 051, nevykonávala u žalobkyne žiadnu kontrolu, ani s ňou neprerokovala protokol o kontrole. Na základe uvedeného navrhla súdu konanie podľa § 99 písm. b/ Správneho súdneho poriadku zastaviť. 3. K vyjadreniu žalovanej sa podaním zo dňa 24.11.2017 vyjadrila žalobkyňa, konštatujúc, že k mylnému označeniu žalovanej v žalobe došlo dôsledkom chyby v písaní. Súčasne v súlade s ustanovením § 59 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) navrhla súdu podanie vo veci samej opraviť s tým, že správne mala byť ako žalovaná uvedená Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3832/B, čo je podľa nej zrejmé aj z obsahu žaloby. Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenia § 25, § 55 ods. 3, § 134 ods. 1, § 143 S.s.p., a požiadala po oprave žaloby v označení žalovanej, o jej zaslanie na vyjadrenie žalovanej. 4. Podľa ust. § 252 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „ S.s.p.“), žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie (ods. 1). Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu (ods. 2). 5. Podľa ust. § 255 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 6. Podľa ust. § 257 písm. b/ S.s.p., v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť označenie žalovaného. 7. Podľa ust. § 32 S.s.p., v správnom súdnom konaní sú účastníkmi konania žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 35 ods. 1, 2 S.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy. 9. Podľa § 97 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť ( ďalej len „procesné podmienky“). 10. Podľa ustanovenia § 99 písm. b/ S.s.p., správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20170501>. 11. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať a pasívnou vecnou legitimáciou je také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalovanému, povinnosť splnenia povinnosti, žalobcom označenej. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. 12. Od nedostatku podmienky konania treba odlišovať vady podania (vrátane žaloby), spočívajúce v nesprávnom označení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť účastníkom konania. Príčinou vád označenia účastníkov v žalobe môžu byť medziiným chyby v písaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti, ktoré sa vyskytli pri písomnom vyhotovovaní žaloby. Ak je ale žalovaný v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne tak, ako je tomu v tomto prípade, nejde o vadu podania. Ak bol v žalobe úplne, presne, určito a zrozumiteľne označený za účastníka konania ten, kto nemá pasívnu vecnú legitimáciu, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a v takto vadne začatom konaní nemôže vzniknúť ani procesnoprávny vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jedna spôsobilá strana konania. Súd je preto povinný na takýto nedostatok podmienky konania prihliadnuť a konanie zastaviť (§ 97 v spojení s § 99 S.s.p.). 13. Súd zo žaloby a jej príloh zistil, že žalobkyňou označený subjekt nie je orgánom verejnej správy, zásahom ktorého sú alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobkyne v zmysle ust. § 252 a nasl. v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1 písm. e/ priamo dotknuté, a nakoľko žalovaná nie je v zmysle ust. § 255 ods. 1 S.s.p. pasívne vecne legitimovaná, nie je splnená jedna z procesných podmienok za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že žalovaná bola v žalobe nesprávne označená v dôsledku chyby v písaní súd konštatuje, že žalovaná bola v žalobe označená riadne, a to nielen obchodným menom, ale aj identifikačným číslom, ktoré je úplne odlišné od identifikačného čísla subjektu, ktorý mal podľa argumentácie žalobkyne a predložených listinných dôkazov, v konaní vystupovať na strane žalovanej. Inak povedané, na strane žalovanej bol v konaní označený úplne iný subjekt ako ten, ktorý je nositeľom žalovanej povinnosti a je irelevantné, že v odôvodnení žaloby sa žalobkyňa odvoláva na konanie a dokumentáciu vzťahujúcu sa na subjekt iný, ktorý mal byť správne označený za subjekt v procesnom postavení žalovanej. 14. Z uvedeného vyplýva, že správny súd nemôže pre nedostatok procesnej podmienky v predmetnej veci ďalej konať a rozhodnúť, preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia konanie zastavil. 15. Záverom ešte súd dodáva, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). 16. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. b/ S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).