Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/208/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201703 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201703.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: DEKRA kvalifikácia a poradenstvo s.r.o., IČO: 36 358 771, Panónska cesta 47, 851 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, IČO: 00 166 405, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2574 O-30/2015 zo dňa 28.09.2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2574 O-30/2015 zo dňa 28.09.2017, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č.: 2017/623, 2017/9031 zo dňa 27.06.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.09.2017 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Inšpektorátom práce Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán”), ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce”) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XX.XXX Eur. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu rozhodnutím číslo 2017/623, 2017/9031 z 27.06.2017 z dôvodu, že pri výkone inšpekcie práce v sídle žalobcu dňa 05.11.2015 bolo zistené porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnej práci”). K porušeniu došlo tým, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb L. W., dátum narodenia XX.XX.XXXX. ako operátora výroby, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce pracovnou zmluvou zo dňa 16.06.2015, T. F., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ako operátora výroby, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce pracovnou zmluvou zo dňa 18.06.2015, R. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ako operátora výroby, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce pracovnou zmluvou zo dňa 27.08.2015, T. R., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ako operátora výroby, s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce pracovnou zmluvou zo dňa 04. 09. 2015, I. P., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ako operátora výroby, s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce pracovnou zmluvou zo dňa 04.09.2015, C. T., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ako operátora výroby, s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce pracovnou zmluvou zo dňa 16.09.2015, C. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ako operátora výroby, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce pracovnou zmluvou zo dňa 25. 09. 2015, T. Q., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ako operátora výroby, s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce pracovnou zmluvou zo dňa 05.10.2015, C. U., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ako operátora výroby, s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce pracovnou zmluvou zo dňa 19.10.2015, Y. P. W., dátum narodenia XX.XX.XXXX, ako operátora výroby, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce pracovnou zmluvou zo dňa 20.10.2015 (ďalej aj „zamestnanci“), ale neprihlásil zamestnancov najneskôr pred začatím výkonu ich činnosti do registra. L. W. začala pre účastníka konania vykonávať činnosť dňa 17.06.2015, T. F. dňa 18.06.2015, R. B. dňa 28.08.2015, T.Á. R. dňa 06.09.2015, I. P. dňa 07.09.2015, C. T. dňa 17.09.2015, C. B. dňa 28.09.2015, T. Q. dňa 06.10.2015, C. U. dňa 19.10.2015 a Y. P. W. dňa 20.10.2015. Účastník konania L. W. do registra prihlásil až dňa 26.06.2015 o 14:23:11 hod., T. F. až dňa 26.06.2015 o 16:15:55 hod., R. B. až dňa 02.09.2015 o 15:51:41 hod., T. Ď. až dňa 07.09. 2015 o 16:27:58 hod., I. P. až dňa 09.09.2015 o 11:49:22 hod., C. T. až dna 22.09.2015 o 10:19:19 hod., C. B. až dňa 01.10.2015 o 10:46:38 hod., T. Q. až dňa 12.10.2015 o 13:14:09 hod., C. U. až dňa 21.10.2015 o 09:52:05 hod. a Y. P. W. do registra prihlásil až dňa 22.10.2015 o 11:02:11 hod. Nižšie menovaní zamestnanci vykonávali pre účastníka konania činnosť, bez toho, aby ich tento prihlásil do registra aj nasledovné dni: L.. W. aj v dňoch 18.06.2015 - 20.06.2015, 24.06.2015 - 26.06.2015, T.. F. aj v dňoch 19.06.2015, 20.06.2015, 22.06.2015, 24.06.2015 - 26.06.2015, R.. B. aj v dňoch 29.08.2015 a 31.08.2015, I.. P. aj v dňoch 08.09.2015 - 09.09.2015, C.. T. aj dňa 18.09.2015, C.. B. aj v dňoch 29.09.2015 - 30.09.2015, T.. Q. aj v dňoch 07.10.2015 - 09.10.2015, C.. U. aj dňa 20.10.2015, Y.. P.. W. aj dňa 21.10.2015. Uvedeným konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákona o inšpekcii práce. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. Poukázal na formalistickú interpretáciu Zákona o nelegálnom zamestnávaní zo strany orgánov inšpekcie práce ktorá bola už viackrát predmetom rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, pričom súdy vždy zrušili rozhodnutia inšpektorátov práce práve pre nezohľadnenie zmyslu právnej úpravy. 5. Uviedol, že podstatou a jediným zmyslom nelegálneho zamestnávania je vyhýbanie sa plateniu dane z príjmov zo závislej činnosti a odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Preto iba také konanie zamestnávateľa, ktorého výsledkom je ukrátenie na daniach a odvodoch, môže byť posudzované ako nelegálne zamestnávanie. 6. V prípade žalobcu síce došlo k neskorému prihláseniu dotknutých zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne, avšak žalobca za všetkých dotknutých zamestnancov, ktorí boli oneskorene prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne riadne uhradil dane a odvody na sociálne a zdravotné poistenie, a to už za obdobie, odkedy dotknutí zamestnanci začali pre neho vykonávať prácu. Dotknutí zamestnanci boli prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne spätne s dátumom faktického vzniku pracovného pomeru a nie k dátumu podania prihlášky a dane a odvody na sociálne a zdravotné poistenie za týchto zamestnancov boli uhradené žalobcom už za obdobie od vzniku pracovného pomeru a nie od dátumu prihlásenia do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Žalobca navyše dotknutých zamestnancov prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne s dátumom skutočného vzniku pracovného pomeru a uhradil dane a odvody za dotknutých zamestnancov pred začatím kontroly. 7. Správne orgány v odôvodnení rozhodnutí ani len nepreukázali, že oneskoreným prihlásením zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne došlo k akejkoľvek ujme, či už na strane zamestnancov alebo štátu. Je tomu tak preto, lebo žalobca riadne a včas uhradil všetky nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych predpisov a predpisov na úseku práva sociálneho zabezpečenia. Správne orgány vedomé si tohto nedostatku sa obmedzili len na všeobecné floskuly o spoločenskej nebezpečnosti nelegálneho zamestnávania bez toho, aby túto nebezpečnosť riadne zdokumentovali a preukázali na konkrétnom konaní Žalobcu. 8. Na základe hore uvedeného je podľa žalobcu možné mať za to, že v danom prípade sa nejedná o nelegálne zamestnávanie, pretože absentuje základný materiálny znak nelegálneho zamestnávania, ktorým je snaha vyhnúť sa plateniu daní a odvodov. 9. Pozornosť upriamil na judikatúru vo veciach nelegálneho zamestnávania :”Hore uvedený výklad predmetnej právnej normy poskytol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. 6Sžo/51/2011. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí osobitne zdôraznil, že z hore citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu a z tohto dôvodu rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra a Žalovaného o uložení pokút za nelegálne zamestnávanie zrušil.” 10. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento sa s predmetnými rozhodnutiami neoboznámil, pretože v texte odôvodnenia Rozhodnutia Žalovaného absentuje vysporiadanie sa s argumentáciou Najvyššieho súdu SR, ktorý už v minulosti zrušil formalistické rozhodnutia Žalovaného. Pritom ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov ukladá správnemu orgánu, aby sa v odôvodnení rozhodnutia okrem iného vyrovnal aj s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný tak podľa názoru Žalobcu učinil úmyselne vedomý si pochybení vo svojej rozhodovacej činnosti v minulosti a z toho vyplývajúceho nedostatku akejkoľvek rozumnej právnej argumentácie voči záverom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu SR. Žalovaný sa tak rozhodol obísť existujúcu judikatúru vo veciach nelegálneho zamestnávania mlčaním. Rozhodnutie Žalovaného je preto aj v rozpore s uvedeným ustanovením správneho poriadku a taktiež základnými zásadami, na ktorých stojí správny poriadok. 11. Inšpektorát práce Bratislava ako prvostupňový orgán ešte vo svojom rozhodnutí namietal, že rozhodovanie Najvyššieho súdu SR sa týkalo skutkovo odlišného stavu, na čo žalobca upriamil pozornosť žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/253/2014. V predmetnom prípade účastník konania rovnako ako žalobca oneskorene prihlásil zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne, avšak dane a odvody uhradil riadne od dátumu začatia výkonu práce zamestnancom. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín v spojení s rozhodnutím žalovaného ako nezákonné zrušil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 01.03.2018, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil s konštatovaním, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považuje rozhodnutie prvostupňového orgánu za skutkovo aj právne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. 13. Uviedol, že v tomto prípade inšpekciou práce a následne v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané nelegálne zamestnávanie 10 fyzických osôb zo strany žalobcu. Nelegálne zamestnávanie spočívalo v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení predpisov účinných do 31. 12. 2017 (ďalej „zákon č. 82/2005 Z. z.“). 14. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 15. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. odkazuje na splnenie povinnosti podľa 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia, jeho prvého bodu zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 (aj v pracovnom pomere, ktorý zakladá právo na pravidelný príjem) na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 16. Všetky fyzické osoby, ktorých sa porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania týkalo mali so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce. V prípade všetkých dotknutých osôb bol jednoznačne preukázaný začiatok výkonu práce na základe dokladu uzávierka dochádzky, z ktorého vyplýva nie len dátum vykonávania práce, ale aj jej začiatok a koniec výkonu práce v jednotlivých dňoch u každého zamestnanca. Na základe Registračného listu FO každej z osôb bol preukázaný dátum a čas splnenia prihlasovacej povinnosti žalobcu voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vo všetkých prípadoch bolo jednoznačne preukázané, že k prihláseniu zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne došlo až po začatí výkonu ich práce pre žalobcu. 17. Vzhľadom na preukázanie všetkých znakov nelegálneho zamestnávania tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. bola zo strany správnych orgánov preukázaná skutková podstata správneho deliktu ustanoveného v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“). 18. Rozhodnutie žalobcu ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu boli vydané po riadnom posúdení zisteného skutkového stavu, po vykonaní všetkých dôkazov a vysporiadaní sa s námietkami a vyjadreniami žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu boli kvalifikovane zhodnotené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutí, odôvodnenie dostatočne poskytlo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutí a tým aj jednoznačné a presné vymedzenie predmetu konania o správnom delikte tak, že sankcionované konanie žalobcu nebolo zameniteľné s iným konaním. 19. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 20. Zákon o inšpekcii práce jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a to v rozpätí ustanovenom zákonom. Žalobcovi bola uložená pokuta v konkrétnej výške po zohľadnení všetkých zákonných kritérií a vyhodnotení priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti a teda aj po zohľadnení počtu nelegálne zamestnávaných osôb. V danom prípade, s ohľadom na preukázanie zákazu nelegálneho zamestnávania, prvostupňový správny orgán od potrestania žalobcu upustiť nemohol. Vychádzajúc z tejto právnej úpravy prvostupňový správny orgán nemohol uložiť sankciu žalobcovi v inej podobe, akou je finančný postih a ani v nižšej výške, akou je ustanovená dolná hranica sankcie. 21. Zákon č. 82/2005 Z. z. v definícii nelegálneho zamestnávania v žiadnom prípade neustanovuje povinnosť, ani len možnosť správneho orgánu skúmať, či bol objekt ochrany zasiahnutý, t.j. či došlo, alebo nedošlo k ukráteniu na poistnom. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie však zavinenie. V tomto prípade je žalobca zodpovedný za porušenie zákonom ustanoveného zákazu aj v prípade, že svojím konaním alebo nekonaním nezavinil škodlivý následok. Nie je podstatné, či sa tohto protiprávneho konania dopustil úmyselne alebo z nedbanlivosti, zákon neustanovuje žiadne možnosti liberácie. Žalobcom preukázateľne nebola v zákonom stanovenom čase splnená povinnosť voči Sociálnej poisťovni, teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania. Či k dodatočnému splneniu povinnosti žalobcu, a tým k odstráneniu nezákonnosti došlo pred začatím inšpekcie práce alebo až po jej začatí zákon č. 82/2005 Z. z. neriešil ako vyviňujúcu okolnosť. 22. Žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci žalobu zamietol v celom rozsahu ako neodôvodnenú, a aby nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 23. Dňa 04.07.2018 doručil žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného. K formalistickému výkladu právnych predpisov poukázal na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky v Náleze zo dňa 23.05.2013, č. k. IV.ÚS 71/2013 ,,K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. “ 24. Obdobne poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžf/32/2007 z 24. apríla 2008 v ktorom judikoval, že „Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu podľa názoru súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia chrániť závažný verejný záujem. Súd je pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. “ 25. Záverom opätovne uviedol právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 6S 253/2014. V. Konanie na správnom orgáne 26. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 05.11.2015 vykonal prvostupňový orgán u žalobcu inšpekciu práce, pri ktorej bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, čo bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IBA-13-52-2.3/P-E25,25-15 zo dňa 01.12.2015 prerokovanom so splnomocneným zástupcom žalobcu toho istého dňa. Žalobca predmetné porušenie Zákona o nelegálnej práci nepoprel, pričom k obsahu protokolu o výsledku inšpekcie práce uviedol, cit.: „Neskoré prihlásenie bolo spôsobené systémovým zlyhaním zo strany dodávateľskej účtovnej firmy a od 01.11.2015 je systém nastavený podľa platnej legislatívy. So zamestnankyňami, ktoré boli zodpovedné za pracovnoprávnu dokumentáciu bol skončený pracovný pomer aj v DEKRE aj na strane dodávateľa. Tým, že boli zamestnanci neskôr prihlásení, neboli ukrátení na mzde a ani na odvodoch. Väčšina nami dočasne pridelených zamestnancov sú dlhodobo nezamestnaní ľudia zväčša z rómskeho etnika, neskoršie nahlásenie bolo spôsobené aj nekompletnými informáciami o ich osobných údajoch. Máme záujem pokračovať v zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných ľudí a v budúcnosti využívať eurofondy na túto činnosť, prípadné uloženie sankcie nám znemožní túto činnosť. Na nami spôsobené nedostatky sme prišli interným auditom, ktorý prebehol v októbri 2015. Na základe neho sme zmenili systém prihlasovania zamestnancov. Inšpekcia práce z 5.11.2015 identifikovala nedostatky, ktoré sme mali predtým zistené interným auditom. Máme aktívnu snahu o zabezpečovanie činnosti podľa platnej legislatívy.“ 27. Dňom doručenia Protokolu o výsledku inšpekcie práce účastníkovi konania, t. j. 01.12.2015 bola inšpekcia práce ukončená. 28. Účastník konania - žalobca dňa 14.12.2015 na Inšpektorát práce Bratislava doručil písomnú správu, v ktorej uznal svoje pochybenie a informoval inšpektora práce o prijatých nápravných opatreniach. 29. Správne konanie o uložení pokuty sa začalo podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku na základe podnetu správneho orgánu. Na základe toho podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán začal dňa 03.05.2017 konanie proti účastníkovi konania podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku doručením upovedomenia o začatí správneho konania o uložení pokuty, číslo konania 2017/623, 2017/5912 zo dňa 28.04.2017. 30. V upovedomení o začatí správneho konania bol účastník konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku poučený o práve vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k zistenému skutkovému stavu, k spôsobu jeho zistenia a o práve navrhnúť príslušné dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe. Zároveň bol vyzvaný, aby písomné vyjadrenie podal správnemu orgánu v lehote do 8 dní od doručenia tohto upovedomenia. Účastník konania vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 05. 2017, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 10.05.2017 uviedol, cit.: „Nelegálne zamestnávanie.“ 31. Spoločnosť dáva do pozornosti správneho orgánu, že účelom nelegálneho zamestnávania je snaha nelegálneho zamestnávateľa „ušetriť“ na daniach a odvodoch. Je to jav, ktorý je spoločensky nežiaduci, a preto ho zákonodarca postihuje jednak zverejnením subjektu v centrálnom nelegálnych zamestnávateľov a jednak finančnou pokutou. 32. V predmetom prípade síce došlo k neskorému prihláseniu dotknutých zamestnancov d registra poistencov Sociálnej poisťovne, avšak Spoločnosť za všetkých zamestnancov, ktorí boh oneskorene prihlásení do registra poistencov riadne uhradila dane a odvody, a to už za obdobie, odkedy dotknutí zamestnanci začali pre ňu fakticky vykonávať prácu. Teda dotknutí zamestnanci boli prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne spätne s dátumom faktického vzniku pracovného pomeru a nie k dátumu podania prihlášky a dane a odvody za týchto zamestnancov boli uhradené Spoločnosťou už za obdobie od vzniku pracovného pomeru a nie od dátumu prihlásenia do registra poistencov Sociálnej poisťovne. 33. Podľa predmetného ustanovenia a výkladového pravidla v ňom obsiahnutého je potrebné vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu. Účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávam je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. To znamená, že v prípade ak zamestnávateľ uhradil dane a odvody za zamestnanca, ktorý bol oneskorene prihlásený do registra poistencov Sociálnej poisťovne, už za obdobie od vzniku pracovného pomeru, nejedná sa o nelegálne zamestnávanie, pretože absentuje základný materiálny znak nelegálneho zamestnávania, ktorým je snaha vyhnúť sa plateniu daní a odvodov. Bez takéhoto vyhýbania sa zákonným povinnostiam zo strany zamestnávateľa nemožno hovoriť o nelegálnom zamestnávaní. 34. Žalobca nevyužil po ukončení inšpekcie práce žiadnu z možností, ktoré mu dáva právny poriadok Slovenskej republiky za účelom obrany proti zisteniam inšpektora práce a závery uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce, nenapadol v zákonných lehotách žiadnym opravným prostriedkom, ktorý je proti protokolu vo všeobecnosti prípustný. Námietky k protokolu sú prípustným a riadnym opravným prostriedkom, avšak účastník konania nevyužil ani túto svoju zákonnú možnosť (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky číslo 1 Sžo 162/2007 zo dňa 02. 12. 2008). 35. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi rozhodnutím č. k. 2017/623, 2017/9031 zo dňa 27.06. 2017 pokutu vo výške XX.XXX eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom vychádzal zo stavu zisteného inšpekciou práce. Po odvolaní žalobcu žalovaný ako odvolací orgán preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a napadnutým rozhodnutím č. PO/BEZ/2017/5307, O-533/2017 zo dňa 28.09.2017 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava 2017/623, 2017/9031 zo dňa 27.06.2017 potvrdil. Odôvodnenia oboch rozhodnutí správnych orgánov sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. VI. Posúdenie veci 36. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 40. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 41. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 42. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 43. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr však pred začatím výkonu práce. 44. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2.000 eur do 200.000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej vo výške 5.000 eur. 45. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 46. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku právne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 47. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 48. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 49. Podľa § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 50. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci na tom skutkovom základe, že žalobca nelegálne využíval závislú prácu 10- tich fyzických osôb. Žalobca mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovných zmlúv uvedených v bode 2 tohto rozsudku. Nemal pritom splniť povinnosť podľa osobitného predpisu, a to zákona o sociálnom poistení, nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne boli zamestnanci uvedení a prihlásení tak ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku. 51. Podľa § 2 ods. 1 zákona o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci, Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. 52. Inšpektorát práce rozhoduje aj o uložení pokút podľa § 19 a § 20 a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). 53. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok). 54. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 55. Súd zastáva názor, že bolo povinnosťou žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Prvostupňový orgán a aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedených zamestnancov žalobcom, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci. Súd v danej veci zastáva názor, že zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci. 56. Súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že špecifické okolnosti daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci s použitím čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedených zamestnancov v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 sa sústredili výlučne na počítanie dní oneskorenej registrácie zamestnancov v Sociálnej poisťovni. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Takýto výklad uvedenej právnej normy poskytol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Sžo/51/2011. Treba tiež zdôrazniť, že žalobca prihlásil uvedených zamestnancov pred vykonaním inšpekcie práce hneď ako zistil systémové zlyhanie zo strany dodávateľskej účtovnej firmy, pričom neskôr prihlásení zamestnanci neboli ukrátení na mzde ani na odvodoch. 57. Záverom súd prisvedčil žalovanému, že protokol o výsledku inšpekcie v zásade nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Ide len o podklad k rozhodnutiu o uložení pokuty. Preto nejde ani o rozhodnutie preskúmateľné súdom v správnom konaní. Relevantnosť ďalších námietok žalobcu procesného charakteru by už vo svetle uvedeného nepredstavovala podstatný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto sa nimi súd nezaoberal. V ďalšom konaní však bude povinnosťou správnych orgánov zaoberať sa aj vznesenými námietkami žalobcu procesného charakteru a vysporiadať sa s nimi dostatočne presvedčivým spôsobom. Okrem iného vrátane namietaného zachovania totožnosti a jednoty skutku, nemožnosti posúdenia otázky protiprávneho konania v konaní o uložení pokuty a nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí tak, aby rozhodnutia správnych orgánov spĺňali všetky Správnym poriadkom predpokladané požiadavky. Bude povinnosťou správnych orgánov postupovať podľa právnej úpravy, ustanovujúcej porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovení zákona č. 294/2017 Z. z. - ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2018 novelizovaný zákon č. 82/2005 Z. z. - podľa ktorého sa porušenie právnej povinnosti posudzuje pre zamestnávateľov priaznivejšie (§ 2 ods. 2 písm. b/). 58. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).