Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201785 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201785.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: V. P., nar. XX.X.XXXX v meste P., provincia P., Sýrska arabská republika, štátnej príslušnosti Sýria, arabskej národnosti, moslimského vierovyznania sunnitskej vetvy, slobodný, bez platných dokladov totožnosti, posledný pobyt v krajine pôvodu mesto P., Nové mesto - juh, komplex Al-V. Č.. XXX, X. W., W. P., Sýria, toho času bytom Sibírska 1599/21, 831 02 Bratislava, Slovenská republika, zastúpený: JUDr. Miroslava Mittelmannová, advokátka, Drotárska cesta 16, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-2-72/2016-Ž zo dňa 5.9.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-2-72/2016-Ž zo dňa 5.9.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko žalobca nepreukázal, že by mu v krajine hrozilo prenasledovanie, a v danom prípade absentuje samotná opodstatnená obava z prenasledovania, ktorá je pri udelení azylu nevyhnutným aspektom. Zlá všeobecná situácia v mieste pobytu, t.j. v Aleppe, zo strany žalovaného bola vzatá do úvahy pri poskytovaní doplnkovej ochrany. Jediný záver z vyjadrení právnej zástupkyne, s ktorým sa žalovaný stotožňuje je ten, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by žalobca mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu, že pochádza z Aleppa a v tomto meste je v súčasnosti stále nebezpečenstvo obnovenia vojenských akcií a z toho dôvodu mu aj bola poskytnutá doplnková ochrana. Samotná zlá všeobecná situácia v krajine pôvodu nie je dôvodom na udelenie azylu. Žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana. Pokiaľ by žalobcovi hrozilo nejaké neľudské zaobchádzanie alebo mučenie, z dôvodu nenastúpenia vojenskej služby, táto situácia je riešená tým, že žalobcovi na území Slovenskej republiky bola poskytnutá doplnková ochrana. Inštitút doplnkovej ochrany bol vytvorený práve pre prípady hroziaceho mučenia alebo neľudského zaobchádzania a na tieto sa aj využíva, v prípade žalobcu bola zo strany Slovenskej republiky pre neho poskytnutá doplnková ochrana a samotný návrat do Sýrie mu v súčasnej situácii nehrozí. Žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania taxatívne vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, a z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana, na základe jeho žiadosti bola predĺžená na dobu 2 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t.j. 23.2.2017. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky pre udelenie azylu, ale žalobcovi už poskytol medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, ktorá mu bola rozhodnutím migračného úradu dňa 20.2.2017 predĺžená na dva roky, t.j. do 23.2.2019. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 23.10.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že žalobca nenaplnil zákonné podmienky na udelenie azylu, a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.12.2017 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody, ktoré žalobca počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Mal za to, že samotná skutočnosť, že žalobca nenastúpil na základnú vojenskú službu nezakladá dôvod na udelenie azylu. Ako príklad poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 1Sža/9/2015, sp. zn.: 10Sža/28/2014 alebo 10Sža/1/2016, kde sa jednalo o osoby zo Sýrie, ktoré sa vyhýbali vojenskej službe a ich opravné prostriedky boli zamietnuté. Poukázal na to, že všeobecne nepriaznivá bezpečnostná situácia v krajine pôvodu z dôvodu vnútroštátneho vojenského konfliktu a z toho plynúca hrozba vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) 3. bodu zákona o azyle bola v predmetnom rozhodnutí zohľadnená poskytnutím medzinárodnej ochrany vo forme doplnkovej ochrany. Zistil, že žalobca nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Ženevský dohovor z roku 1951. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-2/2016-Ž. 6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-2/2016 súd zistil, že žalobca žiadal počas svojho zaistenia dňa 5.1.2016 o udelenie azylu z dôvodu, že sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu, nakoľko sa v Sýrii angažoval v mimovládnych a charitatívnych organizáciách, ktoré sú podľa jeho tvrdení považované za teroristické skupiny. Poukázal na to, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by musel nastúpiť na povinnú vojenskú službu, pretože nemal vybavený odklad služby. Uviedol, že na Slovensku chce študovať na univerzite. Dňa 14.1.2016 pri pohovore u žalovaného uviedol, že nakoľko nemal cestovný doklad, prišiel ilegálne do Turecka v marci 2014, a odtiaľ po 10.8.2015 odišiel spolu so sesternicou do Európy. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu, bol vykonaný vstupný a doplňujúci pohovor, na ktorom žalobca uviedol, že prvým dôvodom jeho žiadosti je to, že v Sýrii nemá odklad vojenskej služby a túto nechce vykonať. Na základe uvedeného, by nemohol žiť v oblastiach kontrolovaných vládou. Vojenskú službu nechce vykonať, nakoľko sa obáva, že by musel narukovať priamo do bojových operácií a bol by nútený zabíjať. Druhým dôvodom bolo to, že v rozmedzí od marca 2011 do júla 2012 v meste Aleppo sa zúčastňoval pokojných protestných akcií proti vláde. Pred začatím Ramadánu 2012, teda dva dni pred jeho začiatkom bol zadržaný bezpečnostnými silami letectva. Bol zadržaný 30 dní a 2 dni pred koncom Ramadánu, bol prepustený. Uviedol, že počas zaistenia bol mučený a následne prepustený. Ďalej uviedol, že nevie posúdiť, či toto zadržanie má priamy súvis s jeho účasťou na protestných akciách, alebo k jeho zaisteniu došlo v rámci bezpečnostných opatrení v súvislosti s atentátom v Damašku, ku ktorému došlo dva dni pred Ramadánom. Po prepustení žil v Aleppe do marca 2014, kde pomáhal ľuďom. V priebehu tohto obdobia bol asi 5-krát kontrolovaný, žiadali od neho vojenskú knižku, ale vždy to „uplatil“. Počas jeho pobytu vo východnej časti Aleppo, ho zadržali osoby hlásiace sa k islamskému štátu. Svoj život „vymenil“ za technické zariadenie, ktoré používal pri práci. Následne bol zo zadržania prepustený. V spise sa nachádzajú informácie o krajine pôvodu pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na udalosti, opísané žalobcom, a to na situáciu v Aleppe, na protesty v tomto meste, na existenciu televíznej stanice Al Aan TV, na otázky súvisiace s výkonom vojenskej služby v Sýrii, možnosti jej odkladu, na zatýkanie a zaistenie v Sýrii, na otázky súvisiace s návratmi do Sýrie, na činnosť medzinárodných organizácií pôsobiacich v Turecku. Žalobcovi rozhodnutím žalovaného dňa 8.5.2016 nebol udelený azyl, ale bola poskytnutá doplnková ochrana na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto bola neskôr predĺžená na dobu 2 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2017). Žalovaný opätovne neudelil žalobcovi azyl dňa 5.9.2017. Žalobca podal správnu žalobu. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Žalovaný vykonal so žalobcom dňa 12.04.2017 doplňujúci pohovor, v ktorom žalobca zopakoval rovnaké dôvody ako v predchádzajúcich konaniach. Dôvodom žalobcu na opustenie krajiny bola tá skutočnosť, že žalobca odmietal narukovať do armády a zúčastniť sa bojových operácií. Nikdy mu nebol doručený povolávací rozkaz. Po zadržaní žalobcu bezpečnostnými zložkami na prelome júla a augusta bol po 30-dňoch prepustený, aj napriek tomu, že v jeho telefóne boli nájdené dôkazy o jeho protištátnej činnosti. V tom období nemal žalobca vybavený odklad nástupu na základnú vojenskú službu. Po začatí vnútroštátneho vojenského konfliktu bol štátnymi orgánmi prepustený a nebol odvedený do armády. Vzhľadom na to, že žalobca nebol podozrivý z protištátnej činnosti, nebol odvedený do armády, aj keď už v tom čase prebiehala v Sýrii občianska vojna a žalobca nemal vybavený odklad nástupu na základnú vojenskú službu, neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Preto nemožno prípad žalobcu subsumovať pod prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. V prípade žalobcu nebolo preukázané, že by mu hrozil samotný nástup na vojenskú službu. Do armády nikdy nebol povolaný oficiálne. Existencia amnestií prezidenta Asada a prepustenie zadržaných, ktorí sa nezapojili priamo do násilností, svedčia o tom, že Asadov režim nemá záujem o zadržiavanie ľudí, ktorí nepáchajú násilnosti. V súčasnosti žalobcovi nehrozí žiadne trestné stíhanie. Jeho účasť na demonštráciách v rokoch 2011, 2012, nemôže predstavovať žiadne dôvody na prenasledovanie z politických dôvodov zo strany štátu. Zlá situácia v Aleppe, bola vzatá do úvahy pri poskytovaní doplnkovej ochrany. Zlá situácia v krajine pôvodu nie je dôvodom na udelenie azylu. Žalobca nesplnil predpoklad pre udelenie azylu, tak ako to upravuje Zákona o azyle a Ženevský dohovor. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o azyle. Súd mal za to, že žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. 8. K žalobnému bodu, v ktorom namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. Súd poukazuje na to, že proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Žalobca nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu na Slovensku, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle žalovaný neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Žalobcovi nehrozia v krajine pôvodu žiadne konkrétne problémy súvisiace s individuálnymi dôvodmi. Jeho problémy sú všeobecného charakteru, teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu pretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Súd rovnako ako žalovaný dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. 9. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 11. O trovách tlmočného súd rozhodne osobitným uznesením po ich vyčíslení ustanoveným tlmočníkom. 12. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).