Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/262/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201798 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201798.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Gábor Gál (v čase podania žaloby Lucia Žitňanská- ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky), so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 3/2013-91 zo dňa 11.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.10.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 3/2013-91 zo dňa 11.09.2017 vydaného vo veci disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému notárovi R.. E. H., so sídlom W. úradu v L., W. sv. Z. a Y. XX/X, ktorým žalovaný s poukazom na ust. § 9 ods. 3 písm. a) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR konanie zastavil. Žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie. 2. Disciplinárne konanie proti notárovi R.. E. H., so sídlom W. úradu v L., W.. sv. Z. a Y. XXX/XX bolo začaté a vedené na návrh Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, v tom čase Tomáša Borca, ktorý podal dňa 01.03.2013 pod č. 26732/2013-52 na podnet Úradu geodézia kartografie a katastra SR za to, že disciplinárne obvinený notár notárskou zápisnicou č. N 470/2011, NZ 46448/2011, NCRls 47561/2011 zo dňa 22.11.2011 osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu, alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťou podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, čím mal porušiť závažným spôsobom svoje povinnosti vyplývajúce z § 63 písm. a) bod 3, § 36 ods. l, § 2 ods. 2 a § 13 Notárskeho poriadku (ďalej len „NP“), a preto navrhol notárovi uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 91 ods.2 písm. b) NP a to peňažnú pokutu vo výške 2 000,- Eur. 3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že minister spravodlivosti Slovenskej republiky podal návrh na začatie disciplinárneho konania voči notárovi oneskorene. Lehotou, ktorú mal zmeškať, mala byť jednoročná subjektívna lehota vymedzená v ustanovení § 92 Notárskeho poriadku, nakoľko návrh nebol doručený Disciplinárnej komisii do jedného roka odo dňa, kedy bol ministerstvu doručený podnet Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Tento podnet bol ministerstvu doručený prostredníctvom elektronickej pošty, ktorá sa nezachovala. Elektronická komunikácia prebiehala v danom čase medzi R.. Y. Y., generálnym riaditeľom sekcie civilného práva a riaditeľkou Úradu a dňom, kedy sa mal návrh najneskôr doručiť Disciplinárnej komisii, bol deň 4. marca 2012. Mal za to, že počítanie subjektívnej lehoty sa odvodzuje odo dňa, kedy bol podnet doručený žalobcovi, pričom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ÚS 140/2011-45 zo 16. júna 2011 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Dso 2/04. 4. V podanej žalobe žalobca vytýka rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v tom, že disciplinárna komisia podriadila zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred Disciplinárnou komisiou, ktoré vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.2.2018 uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a zákonné, a preto trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. 6. Po doručení správnej žaloby na súd bolo primárnou úlohou správneho súdu skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 7. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) primárne skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu a splnenia podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 8. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 14. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu najskôr posudzoval, či žalobca - v čase podania žaloby ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Len samotné tvrdenia žalobkyne o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 17. Prenesene na daný preskúmavaný prípad súd považuje za nesporné, že žalobkyňa v čase podania žaloby - ministerka spravodlivosti, bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 92 zákona č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti, bol orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému notárovi R.. E. H.. Uvedeným spĺňa prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie žalobcu, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 18. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (bližšie pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 19. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa, v čase podania žaloby ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného konania však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 92 Notárskeho poriadku, t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. 20. Rozhodnutie, ktoré sa žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého bývalá ministerka spravodlivosti bola účastníkom konania, v rámci ktorého však realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať jej subjektívnych práv a povinností ako fyzickej osoby, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry, alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia, teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu na splnenie podmienky aktívnej procesnej legitimácie, čím je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach. 21. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.