Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201969 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201969.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: N. Y., nar. XX.XX.XXXX alias N. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-DS -30-20/2017-Ž zo dňa 08.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-DS-30-20/2017-Ž zo dňa 08.11.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú a súčasne vyslovil, že v tomto prípade je na konanie príslušná Bulharská republika. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca požiadal o udelenie azylu v Bulharskej republike dňa 31.08.2016, pričom tento členský štát písomne akceptoval, prijať späť žalobcu, ktorý vzal u nich žiadosť späť, podľa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Zároveň bulharský partnerský úrad informoval, že cudzinec N. Y. v Bulharskej republike vystupuje pod menom N. Y.. Dňa 6.9.2017 dublinské stredisko kontaktovalo bulharský partnerský úrad so žiadosťou o doplňujúce záruky, že žalobca bude ubytovaný v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/Eú z 26.6.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu a taktiež, že žiadosť o azyl žalobcu bude preskúmaná v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a rady 2013/32/EÚ z 26.6.2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany. Na základe ust. § 46b ods. 1 písm. a) zákona o azyle bolo konanie o odovzdaní zastavené z dôvodu podania žiadosti o udelenie azylu žalobcu dňa 07.09.2017 a podľa ust. § 46b ods. 2 zákona o azyle sa uvedená skutočnosť vyznačila v spise. Následne konanie podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013 pokračuje v prípade žalobcu pod evidenčným číslom MU-DS-30/2017-Ž. Poukázal na to, že bulharská akceptácia z konania o odovzdaní je platná aj v konaní o udelenie azylu, nakoľko podľa § 46b ods. 4 zákona o azyle sa v určovaní zodpovedného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu pokračuje v konaní o udelení azylu. V zmysle článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EˇU) č. 604/2013, členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej žalobcom je Bulharská republika, zamieta sa žiadosť žalobcu o azyl na území Slovenskej republiky v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle ako neprípustná. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 27.11.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci vo vzťahu k možnosti zaobchádzaniu sa s žalobcom v rozpore s čl. 3 EDĽP a svoje rozhodnutie nedostatočným spôsobom odôvodnil. Žalobca dospel k záveru, že bulharské štátne orgány považujú jeho žiadosť o azyl na ich území, za žiadosť zobratú späť, bez ohľadu na to, či podal na Slovensku žalobca žiadosť o azyl alebo sa tu len nachádza neoprávnene. Poukázal na nesprávne právne posúdenie čl. 3 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 nariadenia Dublin III žalovaným. V konaní pred žalovaným žiadal, aby Slovenská republika prihliadla na ním predložené dôkazy poukazujúce na systémové nedostatky v prístupe k riadnemu posúdeniu jeho žiadosti o azyl a na nedostatky v prijímacích podmienkach v Bulharsku a domáhal sa, aby v súlade s čl. 3 ods. 2 Nariadenia Dublin III nebol odovzdaný do Bulharska a jeho žiadosť o azyl bola posúdená na území Slovenskej republiky podľa čl. 3 ods. 2 alebo podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Dublin III. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2017 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Stručne opísal zistený stav veci a zdôraznil, že Bulharská republika je členský štát, ktorého príslušný orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu a vyslovil súhlas s jeho prevzatím na svoje územie. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-DS-30/2017-Ž, ako aj s azylovým spisom žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej len „OCP PZ BA“) na ďalšie konanie. Po vykonaní úkonov zo strany príslušníkov OCP PZ BA bolo zistené, že na území Slovenskej republiky, žalobca nemá oprávnený pobyt a žalobca je žiadateľom o azyl na území iného členského štátu Európskej únie. Po podaní vyjadrenia žalobcu pod číslom PPZ-HCP-BA6-206-007/2017-AV a na podklade získaných informácií, OCP PZ BA dňa 21.08.2017 bola zaslaná žiadosť dublinskému stredisku na začatie konania podľa dublinského nariadenia. OCP PZ BA dňa 21.08.2017 vydalo pod č. PPZ-HCP-BA6-206-010/2017- AV rozhodnutie podľa § 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, na podklade ktorého bol žalobca zaistený a umiestnený v ÚPZC Medveďov. Preverením odtlačkov prstov žiadateľa (žalobcu) v systéme EURODAC bola zistená zhoda z dôvodu, že žalobca požiadal dňa 31.08.2016 o udelenie azylu v Bulharskej republike. Na základe žiadosti OCP PZ BA dublinské stredisko migračného úradu MV SR (ďalej len „dublinské stredisko“) dňa 23.08.2017 zahájilo konanie o odovzdaní cudzinca (žalobcu) do iného členského štátu podľa § 46a ods. 1 zák. o azyle, vedené pod evidenčným číslom MU- DS-301/2017-DŽ. V rámci konania o odovzdaní cudzinca bola podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EˇU) č. 604/2013 bulharskému partnerskému úradu dňa 24.08.2017 odoslaná žiadosť o prijatie späť žiadateľa, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt. Predmetná žiadosť bola založená na dôkaze, t.j. pozitívnom výsledku lustrácie v systéme EURODAC. Následne Bulharská republika dňa 05.09.2017 písomne akceptovala prijať späť žiadateľa, teda žalobcu, ktorý vzal u nich žiadosť späť, podľa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Bulharský partnerský úrad informoval, že cudzinec N. Y. v Bulharskej republike vystupuje pod menom N. Y. (žalobca). Počas pobytu v ÚPZC Medveďov žalobca dňa 07.09.2017 vyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu, že sa nechce vrátiť do domovskej krajiny, pretože sa bojí o svoj život z náboženských dôvodov. Uviedol, že chce ostať na Slovensku, a ide o prvú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. Podľa § 11 ods. 3 veta druhá zákona o azyle, ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu. Podľa Článku 17 ods. 1 veta prvá Nariadenia Dublin III: odchylne od článku 3 ods. 1 môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Podľa § 3 ods. 4 zákona o azyle boli preverené daktyloskopické odtlačky prstov žalobcu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 zo dňa 26.06.2013, a bolo zistené, že žalobca sa už v minulosti pokúsil získať medzinárodnú ochranu vo forme azylu na území iného členského štátu, t.j. na území Bulharska. Žalobca v Bulharsku požiadal o udelenie azylu dňa 31.08.2016. Žalovaný zaslal bulharskému partnerskému úradu dožiadanie o prijatie žalobcu späť na územie Bulharska. Dňa 05.09.2017 Bulharsko akceptovalo prijatie žalobcu späť podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. V danej veci žalovaný správne dospel k záveru, že Bulharsko je plnohodnotný partner, je to členský štát EÚ, ktorého príslušný štátny orgán potvrdil svoju zodpovednosť, a taktiež vyslovil súhlas s odovzdaním žalobcu na jeho územie, a Bulharsko je považované za bezpečnú krajinu pre štátnych príslušníkov tretích krajín. K obave žalobcu z návratu do Bulharska, že sa bojí o svoj život, a možno ho považovať za zraniteľnú osobu, je potrebné uviesť, že žalobca nespĺňa podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona o azyle ani jednu z uvedených podmienok, pre ktorú by bolo možné považovať ho za takúto osobu. Bulharská republika potvrdila, že po transfere žalobcu do Bulharska, mu bude poskytnuté adekvátne ubytovanie, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a v jeho prípade bude postupovať v zmysle európskej a národnej legislatívy. Bulharská republika je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom EÚ. 7. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nesprávne právne posúdil vec : Ani tento žalobný bod nebol vyhodnotený ako dôvodný. Žalovaný správne uviedol k námietke žalobcu, ktorý poukazoval na čl. 3 ods. 2 nariadenia, keď nie je možné určiť zodpovedný štát na základe kritérií uvedených v samotnom nariadení, že za posúdenie žiadosti je zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná. V danom prípade, Bulharsko sa prihlásilo k zodpovednosti za posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu. Nie je dôvod domnievať sa, že žalobcovi v Bulharsku by hrozilo zaobchádzanie v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie a neexistuje ani domnienka dôvodov, že by mu takéto zaobchádzanie hrozilo. V danom prípade je odovzdanie žalobcu do Bulharska možné. Bulharská republika je členský štát, ktorého príslušný orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu a vyslovil súhlas s jeho prevzatím na svoje územie. Z tohto dôvodu nebolo ani povinnosťou žalovaného akýmkoľvek spôsobom odôvodňovať, prečo sa rozhodol neprevziať zodpovednosť za posúdenie aktuálnej žiadosti žalobcu o azyl. Rozhodnutím žalovaného bola žiadosť žalobcu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle. 8. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 10. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).