Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/285/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201972 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201972.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: L.. S. S., bytom C. XX, N., zastúpená advokátkou: JUDr. Martou Michalkovou, Župné nám. 3, Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2017/5065-10/63975/44/NEM zo dňa 22.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo voči žalobkyni na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Žalobkyňa, ako vlastníčka riešeného domu podala dňa 09.11.2016 na Krajský pamiatkový úrad Bratislava (ďalej KPÚ Bratislava) žiadosť o vydanie vyjadrenia k zámeru stavebnej úpravy riešenej nehnuteľnosti v rozsahu výmeny fasádnych výplní I. NP orientovaných do verejného priestranstva komunikácie v budove s adresou R. D. 3, N., súpisné číslo XXX, p. číslo XXX v k. ú. Z. O., obec N., m. časť Z. O. - objekt, ktorý nie je národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a nachádza sa na území Pamiatkovej rezervácie Bratislava, pre ktorú platia Zásady ochrany pamiatkových hodnôt pre vybrané sektory Pamiatkovej rezervácie Bratislava (platnosť odo dňa 18.04.2012 - ďalej len „Zásady...“), kde je riešená budova zaradená do kategórie „B“ - nehnuteľnosti s pamiatkovou hodnotou vytipované na vyhlásenie za NKP (viď str. 44 Zásad...). Zámer udržiavacích prác dotknutých častí budovy (rozsah: I. NP) - výmena výplní otvorov uličnej domovej fasády orientovanej do verejného priestranstva námestia - bol na KPÚ Bratislava predložený v rozsahu: - popísaný rozsah prác v texte žiadosti (1 strana A4), - orientačná farebná fotografia jedného (dverového) fasádneho otvoru s existujúcou výplňou - 1 ks A4 (dokladovanie súčasného stavu fasádnej výplne dverového otvoru), - farebná fotografia súčasného parteru (dokladovanie súčasného stavu fasádnych výplní výkladových okien a dverových otvorov - vzhľad, materiál, farebné riešenie, členenie), - náčrty navrhovaných výplní výkladových okien a dverí s členením, otváravosťou a okótovaním rozmerov - 2 ks A4, - informačný (reklamný) list dodávateľa na výrobu hliníkových dverí. 2. KPÚ Bratislava vydal k horeuvedenému zámeru súhlasné rozhodnutie s podmienkami č. j. KPUBA-2016/24 613-3/93 905/MIC zo dňa 07.12.2016, voči ktorému vlastníčka podala odvolanie, na KPÚ Bratislava prijaté dňa 27.12.2016. 3. Odvolací orgán - Pamiatkový úrad SR vydal rozhodnutie o odvolaní č. j. PÚSR-2017/5065-6/17661/ NEM zo dňa 23.03.2017, právoplatné odo dňa 05.04.2017, v ktorom rozhodnutie KPÚ Bratislava č. j. KPUBA-2016/24 613-3/93 905/MIC zo dňa 07.12.2016 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie KPÚ Bratislava, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, pričom uložil KPÚ Bratislava spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, čo je (podľa právneho názoru PÚ SR) možné len na základe zistení vyplývajúcich z uskutočneného pamiatkového architektonicko-historického výskumu. 4. Podkladové materiály pre vydanie tohto rozhodnutia (prijaté od žiadateľky) dopĺňa záznam z obhliadky exteriérov stavby s fotodokumentáciou skutkového stavu, vykonaný z verejných priestorov ulice dňa 05.12.2016, záznam z rokovania zástupcu KPÚ Bratislava a zástupcu stavebníčky zo dňa 23.01.2017, záznam z rokovania Pamiatkovej komisie KPÚ Bratislava dňa 24.01.2017, informácie o predmetnom dome vyplývajúce z preštudovania archívnych materiálov Pamiatkového úradu SR a Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave ako aj obsah právoplatného rozhodnutia (odo dňa 05.04.2017) PÚ SR č. j. PÚSR- 2017/5065-6/17661/NEM zo dňa 23.03.2017, prijatého na KPÚ Bratislava dňa 25.04.2017. 5. Krajský pamiatkový úrad Bratislava ako prvostupňový správny orgán vyhodnotil zámer stavebnej úpravy riešenej nehnuteľnosti v rozsahu výmeny fasádnych výplní I. NP orientovaných do verejného priestranstva komunikácie v budove s adresou R. - výmena výplní 4 ks fasádnych otvorov (2 ks výkladové okná, 2 ks dvere) podľa § 32 ods. 7 zák. č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len pamiatkového zákona) z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt danej nehnuteľnosti a územia PR Bratislava svojim rozhodnutím č. j. KPUBA-2017/ 4 253-7/32 101/MIC zo dňa 03.05.2017 za prípustný s podmienkami: 1 a), b), c), 2, 3, 4, 5, bližšie špecifikovanými v predmetnom rozhodnutí. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. k. PUSR-2017/5065-10/63975/44/NEM zo dňa 22.09.2017, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu KPÚ Bratislava č. KPUBA-2017/4253-7/32101/MIC zo dňa 03.05.2017 tak, že zámer úpravy nehnuteľnosti na R. nám. X v N., súp. č. XXX, par. č. XXX, k. ú. N. - Z. O., nachádzajúcej sa na území Pamiatkovej rezervácie Bratislava, v rozsahu výmeny fasádnych výplní na I. NP a II. NP, orientovaných do ulice, je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný pri dodržaní nasledovných podmienok: 1. Zachovať súčasnú veľkosť a tvar otvorov. 2. Výplne otvorov v prízemí (výklady a vstupy do objektu) riešiť s jednotne s okennými otvormi v 2.NP ako jeden celok - parter. 3. Parter zjednotiť výrazom, materiálom a farebnosťou. 4. Spracovať prípravnú dokumentáciu - návrh riešenia výmeny výplní, ktorý vlastník predloží na posúdenie KPÚ Bratislava. 5. Návrh spracovaný na základe analógií podobných historických budov v PR Bratislava, ktoré majú zachované historické riešenia otvorov a výplní parteru, bude rešpektovať dokument „Bratislava - Pamiatková rezervácia, Zásady ochrany pre vybrané sektory pamiatkovej rezervácie, Bratislava, 2012“, platný od 18.04.2012. 6. Projektovú dokumentáciu úpravy parteru predložiť KPÚ Bratislava na schválenie. 7. Projektovú dokumentáciu úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území môže spracovať podľa § 32 ods. 8 pamiatkového zákona len fyzická osoba autorizovaná podľa osobitného predpisu. 8. Ku každému stupňu projektovej dokumentácie úpravy nehnuteľnosti vydá KPÚ Bratislava záväzné stanovisko. 9. Oznámiť KPÚ Bratislava vopred začiatok úpravy nehnuteľnosti a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti. 10. Každú zmenu nad rámec schváleného zámeru prerokovať a odsúhlasiť s KPÚ Bratislava. 11. Štátny pamiatkový dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu bude v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) pamiatkového zákona vykonávať KPÚ Bratislava. 7. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že nariadením pamiatkového výskumu podľa ust. § 35 ods. 1 pamiatkového zákona v rozsahu sondáže uličnej fasády by orgány na ochranu pamiatkového fondu prekročili rozsah žiadosti vlastníčky. Žalovaný prihliadol na túto skutočnosť a stanovil podmienky na realizáciu zámeru výmeny fasádnych výplní I. NP, orientovaných do ulice, tak, aby vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku a z odborných podkladov. Pri stanovovaní podmienok vo výroku rozhodnutia sa žalovaný pridržiaval textovej časti odborného dokumentu Bratislava -Pamiatková rezervácia, Zásady ochrany pre vybrané sektory pamiatkovej rezervácie, Bratislava, 2012, platného od 18.04.2012. Vychádzajúc tak zo zásad mal za to, že pri ochrane a obnove objektov so zachovanými pamiatkovými hodnotami je potrebné pristupovať tak, aby ich pamiatkové hodnoty zostali zachované, príp. ich vhodne dotvárať. Pri riešení parterov je potrebné zachovať pôvodný (historický) výraz exteriéru, zachovať historické detaily exteriéru a novodobé zásahy, materiály a konštrukcie v exteriéri je potrebné podriadiť historickým danostiam a výrazu pamiatkového objektu. II. Žaloba 8. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2017 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2017/5065-10/63975/44/NEM zo dňa 22.09.2017, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu KPÚ Bratislava č. KPUBA-2017/ 4253-7/ 32 101 /MIC zo dňa 03.05.2017. 9. Žalobkyňa poukázala v prvom rade na to, že už dňa 20.06.1986 zástupcovia Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (ďalej aj MSPSOP) súhlasili s formou racionálnej rekonštrukcie objektu s tým, že fasáda do námestia bude mať neoklasicistický výraz. Terajšie rozhodnutia sa tohto pôvodného vyjadrenia nepridržiavajú a všetky rozhodnutia sú diametrálne odlišné. 10. Namietala, že vykonanie výmeny okien v súlade s rozhodnutím (podmienka 1.) by znamenalo zachovanie nevyhovujúceho riešenia, čo je z hľadiska všeobecných technických požiadaviek na výstavbu § 16 ods. 2 písm.e) a § 17 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. neprijateľné a ekonomicky neopodstatnené. Osadenie nových okien pod úrovňou podlahy by znamenalo ich znefunkčnenie a okná by tým neplnili základnú funkciu, ktorá im prináleží. Taktiež by bolo znemožnené aj ich čistenie z vnútornej strany, čo by neopodstatnene navýšilo náklady na prevádzku objektu. 11.Žalobkyňa ďalej namietala, že predmetom ochrany podľa Zásad ochrany pamiatkového územia sú všetky hodnotné prejavy stavebnej činnosti na území pamiatkovej zóny do 1. tretiny 20. storočia, čo predmetná budova podľa názoru žalobkyne nespĺňa. Posudzovanie predmetnej budovy podľa zásad na základe termínu „objekty vytipované na zápis do ÚZPF“, ktorý pamiatkový zákon nepozná, je v rozpore s pamiatkovým zákonom. 12.Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v zmysle stavebného zákona nie je na výmenu okien potrebné ani ohlásenie, preto jej nie je zrejmé prečo PÚSR vo výroku rozhodnutia v bodoch 6.,7. a 8. uviedol ako jednu z podmienok vypracovanie autorizovanej projektovej dokumentácie. Takáto dokumentácia sa podľa pamiatkového zákona vyžaduje pri úprave nehnuteľnosti a nevzťahuje sa na udržiavacie práce, medzi ktoré patrí výmena okien. 13.Žalobkyňa skonštatovala, že správne orgány sú v súlade s ust. § 29 ods. 1 pamiatkového zákona povinné spolupracovať s vlastníkmi nehnuteľností na zachovaní pamiatkových hodnôt, ale aj ich dobrého technického, prevádzkového a estetického stavu. Táto skutočnosť správne orgány nezaujíma, nakoľko nariaďujú materiály po technickej a prevádzkovej stránke výslovne pre daný objekt nevhodné, alebo dokonca také, ktoré nie sú na slovenskom trhu dostupné. 14. Vydané rozhodnutia zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne, nakoľko nemôže slobodne disponovať svojim vlastníctvom. Na podporu poukázala na nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 37/97, podľa ktorého výkon vlastníckych práv znamená nielen majetok vlastniť, ale s ním právne relevantným spôsobom nakladať na účel, pre ktorý bol nadobudnutý. 15. Žalobkyňa ďalej skonštatovala, že v súlade s ust. § 28 ods. 1 písm.c) pamiatkového zákona má vlastník kultúrnej pamiatky právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona. Podľa žalobkyne preukázateľnú ujmu podľa tohto zákona môže utrpieť aj vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v pamiatkovom území, náhradu ktorej nerieši pamiatkový zákon, ale občiansky zákonník. 16. Žalobkyňa namietala, že aj napriek tomu, že navrhovala a preukazovala, že účel možno dosiahnuť aj iným riešením, ktoré by spĺňalo všetky stavebno-technické normy a nijako by neohrozovalo historické hodnoty, správne orgány vydanými rozhodnutiami hrubo porušili zákon. Mala za to, že PÚSR rozhodol nad rámec svojich kompetencií a nesprávne posúdil skutkový stav veci, vydal nevykonateľné rozhodnutie so zásahom do vlastníckeho práva nad rámec zákona. 17. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.03.2018 sa nestotožnil s návrhom žalobkyne na zrušenie rozhodnutia a zastával názor, že neexistujú žiadne právne ani vecné dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 19. Žalovaný okrem všeobecného zhrnutia prebiehajúceho správneho konania uviedol, že podľa zámeru obnovy predmetnej budovy z roku 1986, malo v predmetnej budove sídliť Ústredie umeleckých remesiel a na str. 24 a 25 tohto zámeru sa uvádza: „Hlavná požiadavka na architektonické riešenie spočíva v prinavrátení archit. hodnoty objektu, ktorá bola devastovaná neodbornou úpravou z roku 1960. V návrhu sa uvažuje s asanovaním dodatočne vloženého monolitického stropu suterénu a s vytvorením galérie, tým sa vytvára priestor na uplatnenie pôvodnej výšky suterénu... V prízemí a v I. poschodí sa asanuje časť stropu tak, aby v náznaku bola zrejmá pôvodná výška týchto podlaží. ... Čelná fasáda /v zmysle programu pamiatkových úprav/ si zachováva klasicistický výraz. Výplne výkladových otvorov prízemia sa navrhujú nové - sklo + kov /nerez/. Okná na poschodiach dubové/morené/". Uvedené podľa názoru žalovaného preukazuje, že pod „racionálnou rekonštrukciou" vtedajší orgán Mestská správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody rozumela niečo úplne iné, ako požaduje žalobkyňa. 20. Vo vzťahu k žalobným námietkam poukázal na to, že fasáda predmetnej budovy je z konca 18., resp. začiatku 19. storočia, kedy mala predmetná budova len tri nadzemné podlažia. V 60-tych rokoch sa vnútro predmetnej budovy vybúralo tak, že zostali len obvodové múry a do tohto „obalu" sa namiesto troch podlaží vložili štyri. Tak došlo k súčasnej disproporcii a okná na fasáde sú vo vzťahu k interiéru nevhodne umiestnené - nesedí výška parapetov a okná sa nedajú otvoriť. Pokiaľ by sa fasáda prispôsobila nevhodne vytvoreným podlažiam, musela by byť celá zmenená. A to z hľadiska ochrany pamiatkového fondu nie je prípustné, lebo v pamiatkových rezerváciách sú historické fasády chránené. Na predmetnej budove je historicky hodnotná práve fasáda, ktorá je staršia ako jej zle realizované jadro. Predmetná budova nemôže byť vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, lebo jej chýba práve historické jadro, pôvodná dispozícia interiéru. 21. Pokiaľ by sa zmenilo umiestnenie alebo výplne výkladov a vstupov do predmetnej budovy, zmenili by sa aj proporcie fasády, ktorá bola komponovaná v nerozlučnej harmonickej syntéze s detailami. Ak by žalobkyňa striktne netrvala na svojom návrhu uvedenom v Žiadosti a jej doplnení, mohol by sa žalovaný pokúsiť o návrh takého riešenia, ktoré by zachovalo hodnoty fasády a pritom by pomohlo eliminovať technické nedostatky, ktoré vznikli nevhodným vsadením ďalšieho podlažia. Tak to žalovaný urobil na dvorovej fasáde, kde odsúhlasil zábradlie vytvorené zo skla, aby nebolo z uličných priestorov vnímateľné. Uviedol, že žalobkyňa však, zdôrazňujúc svoje vlastnícke právo a finančnú náročnosť iných riešení, trvala na svojom návrhu. Podmienky čistenia výkladov, vstupných otvorov a okien sa podľa napadnutého rozhodnutia oproti súčasným podmienkam nemenia. 22. Taktiež argumentoval, že predmetná budova sa nachádza na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava a pri posudzovaní stavebných úprav budov v tomto pamiatkovom území postupuje KPÚ Bratislava ako aj žalovaný podľa dokumentu Zásady ochrany MPR Bratislava, ktorý nadobudol účinnosť 18.04.2012. Dokument, na ktorý sa žalobkyňa v žalobe odvoláva upravuje podmienky ochrany pamiatkových hodnôt v pamiatkovej zóne; nie v pamiatkovej rezervácii. Poznamenal, že žalovaný k tomuto vyjadreniu priložil fotokópie príslušných strán oboch dokumentov, z ktorých je zrejmé, že posudzovanie prípustnosti stavebných úprav z hľadiska ochrany pamiatkového fondu je na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava rozdielne (prísnejšie) ako na území pamiatkovej zóny. 23. Ďalej uviedol, že predmetnú budovu žalovaný neposudzoval ani ako národnú kultúrnu pamiatku ani ako budovu vytipovanú na zápis do ústredného zoznamu pamiatkového fondu, ale posudzoval ju ako budovu nachádzajúcu sa na území pamiatkovej rezervácie, ktorá má uličnú fasádu dotvárajúcu historické prostredie tohto pamiatkového územia. Uviedol, že KPÚ Bratislava a žalovaný vyhľadávaním v archívnych materiáloch a historických mapách zistili, že predmetná budova bola postavená v druhej polovici 18. storočia s klasicistickou úpravou uličných fasád v 19. storočí a napriek svojim poškodeniam, zostali po II. svetovej vojne niektoré drevené časti budovy (najmä krov, niektoré okenné a dverové výplne) zachované. Dobové fotografie tiež nasvedčujú, že sa zachovali vertikálne konštrukcie predmetnej budovy z II. polovice 18. storočia. Keďže žalobkyňa toto popiera, nespochybniteľnú odpoveď by mohol dať architektonicko-historický výskum. Jeho vykonanie žalobkyňa odmieta s tvrdením, že by fasádu predmetnej budovy výrazne poškodil. S týmto tvrdením sa žalovaný nestotožnil, lebo architektonicko-historický výskum by bol vykonávaný nedeštruktívnymi metódami (vizuálne, archívno- historické bádanie, vyhodnotenie získaných prameňov a dostupnej literatúry), ale aj deštruktívnymi metódami (sondáž), pretože len sondy môžu potvrdiť alebo poprieť existenciu historických konštrukcií stavby. Konkrétny počet sond by nebol veľký, napríklad by stačili 1-2 sondy z každej strany, ak by potvrdili pôvodné konštrukcie na IV. nadzemnom podlaží - z toho by vyplynulo aj zachovanie pôvodných konštrukcií v nižších podlažiach. Pre účely zisťovania obvodových (vertikálnych) konštrukcií predmetnej budovy by postačovali aj sondy dôsledne vykonané v interiéri v rozsahu najvyššieho podlažia - ak by sondy na viacerých miestach obvodových múrov na IV. nadzemnom podlaží potvrdili pôvodné konštrukcie, vyplynulo by z toho aj zachovanie pôvodných konštrukcií v nižších podlažiach a nebolo by potrebné vykonať sondáž v nižších podlažiach. Žalovaný napriek tomu, že rozsah a spôsob architektonicko- historického výskumu by bol voči stavbe šetrný, upustil od jeho nariadenia, a to aj vzhľadom na námietky vlastníčky, že výskum by navýšil jej náklady na výmenu okenných výplní. Ak by bol vykonaný architektonicko-historický výskum, bolo by možné na základe jeho výsledkov vrátiť vzhľad fasády do predchádzajúceho historického obdobia. Samozrejme, že by to znamenalo podstatné zvýšenie nákladov na prestavbu. Žalobkyňa však vykonanie výskumu odmietla a tvrdí, že „nechce obnovovať fasádu". Napriek tomu žalobkyňa navrhla zásahy do fasády zamurovaním spodných častí existujúcich okenných otvorov, ktorých konečná úprava by taktiež (ako akákoľvek iná úprava fasád) musela byť riešená z exteriéru (murovanie, omietka, farebný náter). Túto informáciu žalovaný uviedol aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa požaduje (na základe iných žiadostí, ku ktorým boli vydané iné rozhodnutia) nielen výmenu výplní výkladov a vstupných otvorov do predmetnej budovy, ale aj zmenu okenných otvorov a ich výplní, čím by došlo k podstatnej zmene vzhľadu fasády predmetnej budovy. 24. Žalovaný ďalej zdôraznil, že to, či je k výmene okenných alebo iných otvorových výplní na objekte v pamiatkovom území potrebná projektová dokumentácia, alebo postačuje grafické zdokumentovanie riešenia, závisí od konkrétnych okolností každého prípadu, ktorého posúdenie je v kompetencii krajského pamiatkového úradu podľa § 32 ods. 7 pamiatkového zákona. Pokiaľ sa výmenou výplní výkladov, vstupných alebo okenných výtvorov mení architektonický vzhľad budovy, ak materiály a osadenie nových výplní nie sú úplne totožné s nahrádzanými výplňami, je k takejto výmene výplní spravidla potrebná projektová dokumentácia. Potreba vyhotovenia projektovej dokumentácie závisí aj od toho, ako sú otvory a ich výplne členené, či majú ozdobné prvky, osobitný spôsob otvárania a pod. Grafické zdokumentovanie môže postačiť aj vtedy, keď výmene výplní predchádzal architektonicko- historický výskum, ktorý zdokumentoval použité materiály, profily, členenie a ďalšie detaily, ktoré sa idú nahrádzať. Ak však takýto výskum nebol vykonaný a nové otvory alebo ich výplne nie sú celkom totožné s predchádzajúcimi, spravidla je potrebné zmeny zadokumentovať v projektovej dokumentácii, aby zostala „pamäť" - zdokumentovanie rekonštrukcií a obnovy budov v pamiatkovom území. To, či postačuje grafické zdokumentovanie, alebo je potrebná projektová dokumentácia, nemožno paušalizovať, lebo príslušný krajský pamiatkový úrad musí zohľadňovať množstvo konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. 25. Keďže pri výmene výkladov, vstupných a okenných otvorov a ich výplní sa môže zmeniť vzhľad budovy vrátane jej architektonického výrazu, (čo by nastalo aj v prípade realizácie zámeru žalobkyne podľa Žiadosti), krajské pamiatkové úrady posudzujú zmeny výkladov, vstupných a okenných otvorov ako aj zmeny ich výplní ako zámer úpravy nehnuteľnosti podľa § 32 ods. 5 pamiatkového zákona a vydávajú rozhodnutia podľa § 32 ods. 7 pamiatkového zákona. To, že projektovú dokumentáciu úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území musí spracovať autorizovaná osoba podľa stavebného zákona, vyplýva z § 32 ods. 8 pamiatkového zákona, podľa ktorého „Projektovú dokumentáciu obnovy a projektovú dokumentáciu úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území môže spracovať len fyzická osoba autorizovaná podľa osobitného predpisu," ktorým je stavebný zákon. Následnou citáciou ust. § 32 ods. 9 a § 32 ods. 10 pamiatkového zákona žalovaný uzavrel, že postupoval podľa pamiatkového zákona. 26. Uviedol, že KPÚ Bratislava ako aj žalovaný so žalobkyňou spolupracovali, o čom svedčia záznamy ako aj mailová komunikácia. Pamiatkový zákon nerieši náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva u vlastníkov nehnuteľností, ktoré nie sú národnými kultúrnymi pamiatkami. To však nemôže brániť žalobkyni, aby si kompenzáciu za obmedzenie vlastníckeho práva uplatnila. V tejto súvislosti žalovaný pripomenul, že žalobkyni nebráni vo výmene výplní výkladov, vstupných ani okenných otvorov. Ide len o to, že žalovaný pre ich výmenu určil podmienky na ochranu pamiatkových hodnôt predmetnej budovy. Podotkol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval právne predpisy, na základe ktorých určil podmienky uvedenej výmeny. Poznamenal, že žalobkyňa poukazuje na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný poukazuje na čl. 44 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo a nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Pamiatkový zákon zabezpečuje ochranu všeobecného záujmu - kultúrneho dedičstva. Žalovaný zastával názor, že napadnutým rozhodnutím neprekročil nevyhnutnú mieru obmedzenia vlastníckych práv, ktorá je potrebná na zabezpečenie ochrany pamiatkového fondu podľa pamiatkového zákona. 27. Podľa žalovaného predmetná budova má historické, architektonické a urbanistické hodnoty. Svojím vekom a architektonickým vzhľadom (aj keď bola počas vojny poškodená a následne obnovovaná), spolu s ostatnými historickými budovami dotvára uličný interiér a historické prostredie chráneného pamiatkového územia a spolu vytvárajú pamiatkové hodnoty pamiatkovej rezervácie. 28. Žalovaný zastával názor, že realizáciou návrhu žalobkyne by došlo k zmene fasády a tým aj k zmene architektonického vzhľadu predmetnej budovy. Samozrejme, že žalovaný by uvítal, keby sa predmetnej budove prinavrátil jej architektonický historický vzhľad z polovice 18. storočia, resp. jej výraz spred druhej svetovej vojny. Žalovaný však takýto zámer neposudzoval, ale naopak, maximálne sa snažil vyjsť žalobkyni v ústrety tým, že napadnuté rozhodnutie zohľadňuje minimalizáciu nákladov na výmenu výkladových, dverových a okenných výplní. Žalovaný však nemohol dopustiť „rozbitie" terajšej fasády. Žalovaný poznamenal, že napadnuté rozhodnutie je len parciálnym rozhodnutím týkajúcim sa obnovy otvorov a ich výplní na fasáde predmetnej budovy. Okrem napadnutého rozhodnutia bolo vydané aj rozhodnutie k zmene okenných otvorov a ich výplní tak na dvorovej ako aj na uličnej fasáde. Ak by žalovaný vyhovel žiadostiam žalobkyne, fasáda predmetnej budovy by bola „architektonicky" nesúrodá a úplne by stratila historický charakter. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika žalobkyne k vyjadreniu žalovaného 30. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 25.04.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že v Zásadách ochrany pamiatkovej rezervácie Bratislava sa budova na R. nám. X v N. uvádza ako objekt vytipovaný na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku a podľa tejto zásady bude v budúcnosti aj posudzovaný, čo je v priamom rozpore s vyjadrením Pamiatkového úradu SR z 20.03.2018. 31. Taktiež zdôraznila, že vo svojom podaní žiadala o výmenu výkladov aj vstupov s tým, že budú zachované veľkosti otvorov. Tým pádom by nedošlo k zmene proporcií fasády, ako argumentuje Pamiatkový úrad SR a taktiež by sa nezmenil architektonický výraz. 32. Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením žalovaného o tom, že dobové fotografie nasvedčujú, že sa zachovali vertikálne konštrukcie predmetnej budovy z II. polovice 18. storočia, nakoľko sa nezakladá na pravde. Pamiatkovému úradu boli predložené fotografie s úplne iným vzhľadom fasády teraz a v minulosti, čo potvrdzuje, že predná aj zadná fasáda bola v 60 - tych rokoch 20. storočia prestavaná a nemá žiadnu historickú hodnotu. 33. Ďalej žalobkyňa skonštatovala, že z vyjadrení a aj z rokovania na KPU Bratislava je vidieť ako Pamiatkový úrad SR ustavične tlačí vlastníka do prestavby interiéru, čo je v priamom rozpore s pamiatkovým zákonom ako aj s vyjadrením MSPSOP z 20.06.1986, ktorá súhlasila s formou racionálnej rekonštrukcie objektu. 34. Poznamenala, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril k povinnosti žalobkyne prispôsobiť sa bezpečnostným predpisom uvedeným v ust. § 16 ods. 2 a § 17 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. 35. Nestotožnila sa s vyjadrením, že napadnutým rozhodnutím žalovaný neprekročil nevyhnutnú mieru obmedzenia vlastníckych práv. Na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu SR by náklady na výmenu okien v porovnaní so žalobkyňou navrhovaným riešením boli asi dvojnásobné a vyžadovali by si každoročnú náročnú údržbu, ktorá by s pribúdajúcimi rokmi exponenciálne rástla. 36. Uviedla, že Pamiatkový úrad SR ani vo svojom vyjadrení ako ani v rozhodnutí nepreukázal, aké historické hodnoty na danej nehnuteľnosti mieni ochraňovať. Vo svojich zásadách uvádza, že predmetom ochrany sú všetky prejavy stavebnej činnosti do 1. tretiny 20. storočia. Pamiatkovému úradu predložila fotografie dokazujúce, že súčasná fasáda a fasáda do prestavby v 60-tych rokoch boli odlišné. To dokazuje, že pôvodná fasáda bola prestavaná v 60-tych rokoch minulého storočia. Tieto skutočnosti pochádzajú z archívu Pamiatkového úradu SR. Z uvedeného vyplýva, že terajšia fasáda nemá žiadnu historickú hodnotu a tento fakt Pamiatkový úrad SR vytrvalo ignoruje. 37. Taktiež namietala, že ani z vyjadrenia Pamiatkového úradu SR a ani z napadnutého rozhodnutia nie je jasné, ako žalovaný spolupracoval na udržaní dobrého technického a prevádzkového stavu a ako sa to premietlo do rozhodnutia. Aplikáciou tohto rozhodnutia by došlo k zhoršeniu technického, prevádzkového a osadením zábradlí aj estetického stavu. 38. Ďalej žalobkyňa uviedla, že vydanými rozhodnutiami bola proti svojej vôli ako vlastník pozbavená svojho práva a nemôže realizovať svoje právo slobodne disponovať svojím vlastníctvom. Zásah Pamiatkového úradu SR dosiahol takej intenzity, že stavia vlastníka do role, kedy nemôže zabezpečiť konkurenčnú schopnosť voči ostatným vlastníkom nehnuteľností. Je zasiahnutá samotná podstata vlastníctva a vlastník môže jednostranným a neekonomickým zásahom Pamiatkového úradu SR o vlastníctvo prísť. 39. Žalobkyňa tvrdila, že nakoľko navrhovala a aj preukázala, že účel možno dosiahnuť aj iným riešením, ktoré by spĺňalo všetky stavebno-technické normy a nijako by neohrozovalo historické hodnoty (ktoré uvedená nehnuteľnosť ani nemá), vydanými rozhodnutiami bol Pamiatkovým úradom SR ako aj Krajským pamiatkovým úradom hrubo porušený zákon. 40. Mala za to, že svojim zamýšľaným konaním nijako neohrozuje pamiatkové hodnoty konkrétneho pamiatkového územia. V prípade, že by boli práce vykonané podľa podmienok stanovených žalovaným, zastávala názor, že takéto úpravy by mali byť vykonané za primeranú náhradu. V. Právna úprava 41. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 42. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 45. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 46. Podľa čl. 20 ods. 1 prvá, druhá veta Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 47. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 48. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 49. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. 50. Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len „kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. 51. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, pamiatková rezervácia je územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky vymedziť. 52. Podľa § 28 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme, je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. 53. Podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona, základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány Štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia. 54. Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1 a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného predpisu. 55. Podľa § 32 ods. 5 citovaného zákona, pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len "úprava nehnuteľnosti"), ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie stavby v pamiatkovom území. 56. Podľa § 32 ods. 7 citovaného zákona, v rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie a uloží vlastníkovi povinnosť oznámiť mu vopred začiatok úpravy nehnuteľnosti a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti. 57. Podľa § 32 ods. 10 citovaného zákona, pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je vlastník povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu podľa odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. VI. Právne posúdenie veci 58. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách žalobných námietok vznesených žalobkyňou dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 59. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2017/5065-10/63975/44/ NEM zo dňa 22.09.2017, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie KPÚ Bratislava tak, že do značnej miery akceptoval námietky žalobkyne. Žalovaný rozhodol, že zámer výmeny fasádnych výplní na I. a II. nadzemnom podlaží, orientovaných do ulice je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný, neposudzoval predmetnú budovu ako národnú kultúrnu pamiatku ale ako nehnuteľnosť v pamiatkovom území Mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí upustil od povinnosti vykonať architektonicko-historický výskum a priamo v napadnutom rozhodnutí konkretizoval podmienky prípustnosti výmeny výplní otvorov na I. a II. nadzemnom podlaží. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí určil podmienky: bod 1 až 11. 60. Účelom zákona č. 49/2002 Z. z. bolo zabezpečiť účinné opatrenia na ochranu, a zachovanie kultúrneho dedičstva. Z uvedeného dôvodu samotný zákon vo svojich ustanoveniach ukladá povinnosti vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v pamiatkovej rezervácii s nehnuteľnosťou nakladať tak, aby neohrozovali pamiatkové hodnoty pamiatkovej rezervácie. Za tým účelom sú preto vlastníci takýchto nehnuteľností v zmysle pamiatkového zákona povinní pred začatím úpravy stavby požiadať krajský pamiatkový úrad o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. V rozhodnutí krajský pamiatkový úrad uvedie, či je navrhovaný zámer vlastníka z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti, zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie. 61. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil, že by sa príslušné správne orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Podľa názoru krajského súdu žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave, ktoré napokon žalobkyňa ani nenamietala a vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia pamiatkového zákona. 62. V prvom rade považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v rámci správneho konania posudzoval zámer žalobkyňou predložený dňa 09.11.2016 podľa ustanovení platného a účinného pamiatkového zákona. Predmetnú nehnuteľnosť posudzoval ako nehnuteľnosť v pamiatkovom území Mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava, pričom v zásade vyhovel odvolacím námietkam žalobkyne a upustil od vykonania architektonicko-historického výskumu a určil len nevyhnutné podmienky realizácie zámeru podľa Žiadosti, a to zachovanie súčasnej veľkosti a tvaru otvorov, zjednotenie parteru predmetnej budovy výrazom, materiálom a farebnosťou a spracovanie prípravnej dokumentácie, obnovy, ktorá bude rešpektovať Zásady ochrany MPR Bratislava s prihliadnutím na analógie podobných historických budov, ktoré majú zachované historické riešenia otvorov a výplní parteru. Podmienky, že projektovú dokumentáciu musí vyhotoviť autorizovaná osoba a KPÚ Bratislava k nej vydá záväzné stanovisko, ako aj ďalšie podmienky určené v napadnutom rozhodnutí, vyplývajú priamo z pamiatkového zákona. Z uvedeného dôvodu sa preto žalobná námietka žalobkyne ohľadne súhlasu zástupcov MSPSOP s formou racionálnej rekonštrukcie objektu javí ako právne irelevantná. 63. Krajský súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobkyne, že vykonanie výmeny okien v súlade s rozhodnutím (podmienka 1) by znamenalo zachovanie nevyhovujúceho riešenia, čo považovala z hľadiska všeobecných technických požiadaviek na výstavbu § 16 ods. 2 písm.e) a § 17 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. za neprijateľné a ekonomicky neopodstatnené. Krajské pamiatkové úrady ako i Pamiatkový úrad SR sú oprávnené podľa pamiatkového zákona určiť podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti, ktorých cieľom je zachovanie pôvodného vzhľadu fasády príslušnej nehnuteľnosti, preto možno považovať žalovaným určenú podmienku za dôvodnú. Krajský pamiatkový úrad dbá najmä na pôsobenie nehnuteľnosti v prostredí a na vonkajší vzhľad, pričom realizácia je na vlastníkovi nehnuteľnosti. 64. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pri stanovovaní podmienok vychádzal z odborného dokumentu Bratislava - Pamiatková rezervácia, Zásady ochrany pre vybrané sektory pamiatkovej rezervácie, Bratislava, 2012, čo je v súlade s ust. § 29 ods. 2 pamiatkového zákona. 65. Krajský súd súhlasil s názorom žalobkyne, že na výmenu okien sa nevyžaduje, či už stavebné povolenie alebo ohlásenie drobnej stavby podľa stavebného zákona, keďže sa jedná o údržbu nehnuteľnosti, to však nevylučuje, že je potrebné vyjadrenie príslušného krajského pamiatkového úradu, vzhľadom na to, že nehnuteľnosť sa nachádza v pamiatkovej rezervácii. Akákoľvek úprava nehnuteľnosti podľa pamiatkového zákona si vyžaduje podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území aj udržiavacie práce (napr. výmena okien). Z uvedeného dôvodu nemožno námietku žalobkyne považovať za dôvodnú. 66. Nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že žalovaného nezaujíma dobrý technický a prevádzkový stav predmetnej nehnuteľnosti, z obsahu administratívneho spisu absencia spolupráce krajského pamiatkového úradu a žalovaného so žalobkyňou nevyplývala. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že akékoľvek navrhované riešenia zo strany správnych orgánov, pokiaľ by nekorešpondovali s predstavou vlastníka, by tento vždy považoval za nevhodné. 67. Pokiaľ ide o posudzovanie nároku na primeranú náhradu krajský súd uvádza, že tento presahuje predmet žalobou napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nepovažoval za potrebné sa k uvedenej námietke vyjadriť. 68. V súvislosti s namietaným zásahom do vlastníckeho práva žalobkyne krajský súd poukazuje na to, že Ústava SR nielenže poskytuje základný rámec ochrany vlastníckeho práva, ale zároveň vymedzuje priestor, v ktorom sa môže každý vlastník realizovať negatívnym vymedzením jeho hraníc. Takéto vymedzenie je vyjadrené v prvej vete čl. 20 ods. 3 Ústavy SR „Vlastníctvo zaväzuje“. Výkon vlastníckeho práva preto nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie. Uvedený článok ústavy treba vykladať v kontexte čl. 44 Ústavy SR, ktorý ukladá povinnosť každému chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Hmotné kultúrne dedičstvo zahŕňa aj pamiatkový fond, ktorý je predmetom ochrany pamiatkového zákona. Postup správnych orgánov bol tak legitímny a nemožno konštatovať, že by výkonom právomoci príslušných správnych orgánov došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne. 69. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v konaní neboli porušené procesné práva žalobkyne, rozhodnutie žalovaného je vecne správne, je v súlade so zákonom a žalovaný správny orgán sa logicky a vecne vysporiadal s námietkami žalobkyne. 70. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu s poukazom na ust.§ 190 SSP zamietol. 71. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 72. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.