Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/301/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202065 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017202065.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa Hrochoť, so sídlom v Hrochoti, Družstevná 497/11, 2) Združenie domových samospráv, so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 13, P. O. Box 218, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8149/2017-9.2 (39/2017-rozkl.) zo dňa 4.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 8149/2017-9.2 (39/2017-rozkl.) zo dňa 4.10.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa Hrochoť, žiadosťou dňa 19.4.2017 požiadali o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť. 2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 5050/2017-6.3 zo dňa 20.7.2017 povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z., na základe ktorej mohol žiadateľ usmrtiť - odstreliť - jedného jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, držať ho a prepravovať; zároveň nepovolil výnimku zo zákazu ustanoveného § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. na usmrtenie - odstrelenie - dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť. V rozhodnutí určil aj podmienky podľa § 82 ods. 12 citovaného zákona, a to že (1) odstrel možno zrealizovať od právoplatnosti rozhodnutia do 15.12.2017 postriežkou na lokalitách Beňová dolina (k.ú. F.) alebo do 30.11.2017 posliedkou na lokalitách Dolinky (k.ú. F.) a individuálnym odlovom v celom poľovnom revíri so zameraním na miesta s najväčším vznikom škôd, mimo územia Y (2) usmrtený bude jeden jedinec, ktorých hmotnosť nepresiahne 100 kg alebo šírka prednej laby je do 12 cm a zároveň dĺžka zadnej laby do 21 cm, (3) odstrelu nebude predchádzať vnadenie mäsitou návnadou, (4) plánovaný čas lovu bude vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrane prírody SR - Správe CHKO Poľana ako kontaktnej osobe, (5) odstrel medveďa bude neodkladne oznámený kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca, (6) do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba), (7) žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej osoby odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných orgánov, krvi a pod.) a zubu usmrteného medveďa na účely analýz, (8) formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého“ s údajmi o usmrtenom medveďovi zašle žiadateľ na ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia. Podľa ministerstva povolená výnimka neohrozí populáciu medveďa hnedého v danej lokalite. Naopak, všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený živočích v tomto poľovnom revíri prosperuje, jeho počet je zvýšený a narastá. Pokiaľ ide o inú alternatívu riešenia k povoleniu výnimky, je nepochybne žiaduce a mali by mať prednosť pred usmrcovaním chránených druhov živočíchov. Preto žalovaný oslovil ZOO v SR aj v ČR, či by v prípade odchytu medveďa hnedého mohli takéhoto medveďa umiestniť vo svojich zariadeniach; zoologické záhrady odpovedali, že buď medvede nechovajú alebo majú plné stavy. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach a problém by sa tým len preniesol na iné miesto. Na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je podľa názoru ministerstva potrebné udržiavať populáciu medveďov v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde však je omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých zdrojov (včelíny, odpadky, hospodársky chov dobytka). ŠOP SR komisionálne overovala a posudzovala odôvodnenie žiadosti o povolenie výnimky z dôvodu vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach. V jesennom období sa výrazne zvyšuje početnosť medveďov v tomto poľovnom revíri, čo je spôsobované jeho migráciou z okolia za ľahko dostupnou potravou. Keďže ide o rozsiahle plochy kukurice, je komplikované riešiť ochranu elektrickými plôtikmi. PD Hrochoť sa snaží aspoň časť honov s kukuricou chrániť. 3. Minister životného prostredia rozhodnutím č. 8149/2017-9.2 (39/2017-rozkl.) zo dňa 4.10.2017 zmenil prvostupňové rozhodnutie č. 5050/2017-6.3 zo dňa 20.7.2017, tak že povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z., na základe ktorej mohol žiadateľ usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, držať ho a prepravovať. V rozhodnutí určil aj podmienky podľa § 82 ods. 12 citovaného zákona, a to že (1) odstrel možno zrealizovať od právoplatnosti rozhodnutia do 15.12.2017 postriežkou na lokalitách Beňová dolina (k.ú. Hrochoť) alebo do 30.11.2017 posliedkou na lokalitách Dolinky (k.ú. F.) a individuálnym odlovom v celom poľovnom revíri so zameraním na miesta s najväčším vznikom škôd, mimo územia Y (2) usmrtený bude jeden jedinec, ktorých hmotnosť nepresiahne 100 kg alebo šírka prednej laby je do 12 cm a zároveň dĺžka zadnej laby do 21 cm, (3) odstrelu nebude predchádzať vnadenie mäsitou návnadou, (4) plánovaný čas lovu bude vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrane prírody SR - Správe CHKO Poľana ako kontaktnej osobe, (5) odstrel medveďa bude neodkladne oznámený kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca, (6) do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba), (7) žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej osoby odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných orgánov, krvi a pod.) a zubu usmrteného medveďa na účely analýz, (8) formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého“ s údajmi o usmrtenom medveďovi zašle žiadateľ na ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že osobitná (rozkladová) komisia dospela k záveru o dostatočne zistenom skutkovom stave veci na základe podkladov predložených ŠOP SR, Správou CHKO Poľana a o správnom právnom posúdení veci. Jediným formálnym pochybením prvostupňového orgánu verejnej správy bolo posúdenie veci nad rámec predloženej žiadosti žiadateľa a popri povolenej výnimke na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého nemal prvostupňový správny orgán súčasne rozhodovať o nepovolení usmrtenia dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, o odlov ktorých žiadateľ nežiadal. Osobitná komisia preto navrhla uvedené pochybenie v zmysle § 59 ods. 1 SP odstrániť formou zmeny výroku napadnutého rozhodnutia. Podľa osobitnej komisie výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky ustanovenia § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídiel prenikajú najmä z dôvodu veľkého rozsahu orných plôch na území daného poľovného revíru, ktoré sú osadené kukuricou a na ktorých medvede nachádzajú antropické zdroje potravy. Zlikvidovanie všetkých týchto antropických vplyvov nie je reálne, tak ako nie je reálne oplotenie všetkých dotknutých plôch elektrickými ohradníkmi. V prípade prenikania medveďov na plochy osadené kukuricou na území poľovného revíru Chochuľa Hrochoť a s tým súvisiaceho ohrozovania ľudí, sa nepreukázala žiadna súvislosť, ktorá by toto ohrozovanie ľudí spájala s existujúcimi vnadiskami a krmoviskami nachádzajúcimi sa na území poľovného revíru používanými žiadateľom. Osobitná komisia vyhodnotila námietku žalobcu o nedoplnení zoznamu preventívnych opatrení a zoznam krmovísk do podkladov prvostupňového rozhodnutia za neopodstatnenú. Dôvodom na povolenie výnimky boli škody spôsobené medveďmi v danej lokalite na poľnohospodárskych kultúrach a z toho vyplývajúci pohyb medveďov v blízkosti ľudských sídiel a nie výskyt medveďov na vnadiskách v predmetnom poľovnom revíri. Osobitná komisia sa nestotožnila s názorom žalobcu, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v spojení s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie medveďa, keďže správnemu orgánu nie sú známe základné dáta o populácii medveďa na Slovensku. Žalovaný poukázal na materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti žalobcu ako spoluautora. Vyplýva z neho, že na Slovensku sa vyskytuje 1020-1490 jedincov medveďa hnedého, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Osobitná komisia dospela k záveru, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 8149/2017-9.2 (39/2017-rozkl.) zo dňa 4.10.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 5050/2017-6.3 zo dňa 20.7.2017 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a porušenie ustanovení § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). 5. Podľa jeho názoru sa žalovaný nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami. Nebolo zistené, či usmrtenie jedincov medveďa hnedého povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu veci, keďže ich existencia zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. Prikrmovanie zveri je negatívnym faktorom zvyšujúci riziko pozmeneného správania medveďa hnedého, a preto je záver žalovaného o bezvýznamnosti žalobcom navrhovaných dôkazov o vplyve vnadísk na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídiel, v rozpore s dokumentom starostlivosti o tohto chráneného živočícha európskeho významu. 6. V administratívnom konaní nebolo zistené, či a v akom rozsahu medvede nachádzajú v predmetnom území umelé zdroje potravy, a to aj v blízkosti ľudských sídiel, či tieto umelé zdroje potravy nie sú hlavnou príčinou pohybu medveďov, koľko medveďov sa reálne pohybuje v blízkosti ľudských sídiel v rámci revíru, koncentrovanie medveďov v okolí krmovísk a priestorové rozmiestnenie a pohyb medveďov v poľovnom revíri a širšom území. 7. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkou poukazujúcou na stanovisko organizácie ochrany prírody vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný. Žalovaný k tomu len stroho uviedol, že v danom prípade nie je možné vztiahnuť na podmienky v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, ktorého sa týka predložená žiadosť žiadateľa. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Namietal procesnú spôsobilosť Združenia domových samospráv, pretože z iného konania č. 7612/2017-9.2 má vedomosť, že občianske združenie nepredložilo relevantný dôkaz, že Marcel Slávik je oprávnený konať ako štatutárny orgán za občianske združenie navyše za situácie, keď stanovy občianskeho združenia určujú za štatutárny orgán predstavenstvo. Uviedol, že pribratie Združenia domových samospráv do konania pred správnymi orgánmi oboch stupňov vyhodnotil ako ich nadprácu, nakoľko za občianske združenie nekonala oprávnená osoba. 9. Ministerstvo prvostupňovým rozhodnutím vydaným v súlade s § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. správne povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ citovaného zákona usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, držať ho a prepravovať s určením podrobných podmienok vykonania povolenej činnosti. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnilo. Pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem ako je medveď hnedý, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na jeho usmrtenie. Zmierňujúce opatrenia nič neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Zoologické záhrady v SR ani v ČR nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov, nemožno realizovať ani premiestnenie medveďov do iných lokalít, čím by sa len preniesol problém so synantropnými medveďmi na iné miesto. Preferuje sa preto ochrana záujmu na verejnom zdraví, verejnej bezpečnosti ľudí a majetku. Splnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky jednoznačne vyplýva z administratívneho spisu aj z odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí. 10. Usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého má byť vykonaná cielene v problémových lokalitách a v presne stanovenom navrhovanom období. Týmto postupom sa zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalším škodám a zabezpečí sa odstrel problémového jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. 11. Na lokalitách prikrmovania, ktoré je zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania môže spôsobovať zmenu správania u jedincov medveďa hnedého. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu uvedeným spôsobom a najmä mimo doby núdze. Zdôraznil, že samotný výskyt väčšieho počtu jedincov medveďa hnedého nie je dôvodom na povolenie výnimky na odstrel; výnimka je povolená len v odôvodnenom prípade. V poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť pretrváva riziko vzniku závažných škôd na poľnohospodárskych plodinách a včelstvách. 12. Žalobca ani ďalší účastník Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa Hrochoť, sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 13. Ďalší účastník Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa Hrochoť navrhol žalobu zamietnuť; napadnuté rozhodnutie považoval za súladné so zákonom č. 543/2002 Z.z. a skutkový stav za riadne zistený. V poľovnom revíri sa neustále zvyšuje počet jedincov medveďa hnedého, o čom svedčí veľa informácií nielen od poľovníkov, ale aj od miestnych obyvateľov a obyvateľov obcí Očová, Dúbravica a Poniky. Medvede spôsobujú škody na včelstvách, ovocných sadoch, poľnohospodárskych plodinách a ohrozujú občanov obce Hrochoť. Z jeho strany nejde o regulačný lov, ale o odstrel jedincov, ktorí sú monitorovaní v oblastiach, kde spôsobujú škody. Konkrétny ulovený medveď bol viackrát pozorovaný v tej istej lokalite, kde poškodzoval včelstvá, ohrozoval ľudí, ničil ovocné sady; všetky škody sú evidované na obecnom úrade Hrochoť. Poľovníci nemôžu rozlišovať prikrmovanie iba určitého druhu zveri, pretože medveď hnedý je všežravec a svojím výskytom, pôsobením a pohybom na krmoviskách pre raticovú zver pôsobí negatívne a ostatnej zveri bráni k prístupu na krmovisko. 14. Ďalší účastník Združenie domových samospráv v písomnom vyjadrení navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedlo, že Marcel Slávik je jeho štatutárnym zástupcom, tak ako to vyplýva z čl. 7 ods. 6 stanov tohto občianskeho združenia. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.8.2013 a sp. zn. 1Sžp/12/2013 zo dňa 30.10.2014. V. Pojednávanie 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.9.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil, za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti ďalších účastníkov konania. Ďalší účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/). 17. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 18. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/). 19. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 20. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). VI. Posúdenie veci správnym súdom 21. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 8149/2017-9.2 (39/2017-rozkl.) zo dňa 4.10.2017, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie č. 5050/2017-6.3 zo dňa 20.7.2017, tak že povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z., na základe ktorej mohol žiadateľ usmrtiť - odstreliť - jedného jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, držať ho a prepravovať. 22. Pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky: a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky, b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha. 23. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídiel (polia s kukuricou) a spôsoboval škody na poľnohospodárskych plodinách v rozlohe cca 6,28 ha kukurice v hodnote 8.800,- €. Tento dôvod povolenia výnimky podložil stanoviskom ŠOP SR č. ŠOP SR/741-003/2017 zo dňa 10.5.2017 a potvrdením Okresného úradu Banská Bystrica, Odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 22.3.2017. Prvá podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. a zameraná na prevenciu vzniku škody na úrode je teda splnená. 24. Inú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území SR a ČR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Čechách o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo. 25. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť. 26. Na margo veci v tejto časti správny súd dopĺňa, že hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. 27. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický, no súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu s predchádzajúcim stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem „konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie názoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie. Uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 28. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný - druhostupňový orgán verejnej správy - nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 29. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní. 30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).